Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 29, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/301/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209044
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817209044.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368 proti
žalovanej: N. Q., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX, o zaplatenie 2.494,76 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 12Csp/166/2017-84 z 5.3.2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom žalovanú zaviazal
zaplatiť žalobcovi 2.435,35 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne za obdobie od 25.8.2017
do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol.
Nepriznal stranám sporu náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.494,76 eur,

kapitalizovaných úrokov vo výške 2.212,40 eur, úverového úroku zo zostatku nesplatenej istiny vo výške
19,50% ročne zo sumy 2.494,76 eur od 25.8.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25%
ročne zo sumy 2.494,76 eur od 25.8.2017 do zaplatenia, poplatkov v sume 60,76 eur a náhrady trov
konania.

3. Vychádzal zo zistenia, že na základe zmluvy o úvere - dostupná pôžička č. 1332221065 uzavretej
15.10.2013 medzi Poštovou bankou a.s. a žalovanou, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej

úver vo výške 2.500,00 eur, ktoré mala zaplatiť v 72 mesačných splátkach, výška mesačnej splátky
predstavovala 63,29 eur, výška nákladov bola vyjadrená v sume 1.750,57 eur, úroková sadzba 19,50%
ročne, RPMN 21,34%, dátum prvej platby bol 25.11.2013, poslednej 25.10.2019 a splatnosť splátok
bola stanovená k 25. dňu v mesiaci. Listom z 25.8.2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú
na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.934,03 eur, pozostávajúcej z istiny v sume 2.494,76 eur, v dôsledku
určenia predčasnej splatnosti pohľadávky k 25.8.2014, lehota na zaplatenie dlžného zostatku bola
určená 10 dní od doručenia, pričom výzva bola žalovanej doručená 28.8.2014. Z aktuálneho stavu úveru

k 7.6.2017 zistil, že žalovaná uhradila úhrady 25.11.2013 vo výške 60,00 eur, poistné vo výške 3,29 eur
a 25.12.2013 sumu 4,63 eur, poistné vo výške 3,29 eur. Okrem toho uhradila ešte poistné po 3,29 eur
v dňoch 25.1.2014 a 25.2.2014.4. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zák.
č. 129/2010 Z.z., § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z., prihliadajúc na výsledky vykonaného
dokazovania, uzavrel, že v zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere zmluva síce obsahovala údaje o

RPMN, avšak tento údaj bol pre bežného spotrebiteľa nedostatočne zrozumiteľný, nebola dostatočne
naplnená informačná povinnosť právneho predchodcu žalobcu ako poskytovateľa úveru, žalobca pre
výpočet RPMN použil kalkulačku Poštovej banky, nebol však pripojený žiadny iný výpočet podľa údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, nebolo zrejmé, aké predpoklady boli použité na výpočet
RPMN. V zmluve bola uvedená celková suma úveru vrátane nákladov, ktorú mala žalovaná zaplatiť vo

výške 4.250,57 eur, pričom podľa prepočtu súdu dosiahnutého násobením výšky splátky bez poisteného
a počtu splátok predstavovala výška sumu 4.320,00 eur a 4.556,88 eur so započítaným poistným.
Uvedená suma, ako aj RPMN sa odlišujú od údajov uvedených v zmluve. Je teda zrejmé, že RPMN
nebola správne uvedená v zmluve a v dôsledku toho aj konečný úver v celkovej výške úveru, ktorý
mala žalovaná zaplatiť. Nepravdivý údaj o RPMN je sankcionovaný tým, že takýto úver sa považuje
za bezpoplatkový a bezúročný. Konštatoval, že dojednanie o splátkach úveru nebolo v súlade s § 9

ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože z mesačnej splátky úveru nie je zrejmé,
aká časť pripadá na úhradu úveru a osobitne na úhradu úroku. Uzavrel, že nepravdivý údaj o RPMN,
absencia dojednaní v súlade s § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. má za následok bezpoplatkovosť
a bezúročnosť úveru v súlade s § 11 ods. 1 písm. b/, d/ cit. zák., preto priznal žalobcovi rozdiel medzi
poskytnutým úverom vo výške 2.500,00 eur a sumou splatenou žalovanou vo výške 64,63 eur, ktorý

predstavuje sumu 2.435,35 eur.

5. O povinnosti žalovanej zaplatiť úrok z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1 OZ a § 3 nar. vlády
č. 20/2013 Z.z. a vychádzajúc zo zistenia, že základná sadzba ECB predstavovala výšku úrokov 0,0%,
ku ktorej vypočítal 5% ročného úroku.

6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu
51%, žalovanú v rozsahu 49%, konečný úspech predstavoval 2%, čo považoval za nepatrný úspech a
preto nepriznal žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania.

7. Rozsudok vo výroku, ktorým vo zvyšku bola žaloba zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania
napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/
C.s.p. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
alternatívne žalobe vyhovieť v celom rozsahu a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prvom rade dal do pozornosti

rozhodnutie ústavného súdu, podľa ktorého ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona SRN č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl.
46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že v zmluve o úvere je uvedený
nesprávny údaj o celkovej výške nákladov, ako aj výške RPMN. Zaslal súdu listinu s výpočtom RPMN
vypočítavaného podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. V predmetnom

výpočte je vidieť, že 72. splátka (správne 71. splátka - poznámka odvolacieho súdu) úveru bola len vo
výške50,54eura72.splátkaúveruužbolavovýške0eur.Výpočetvykonanýsúdom,ktorýjednoduchým
vynásobením určil celkovú výšku nákladov tak, že vynásobil počet mesačných splátok uvedených na
úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky nie je v žiadnom prípade správny, súd neprepočítaval
celkovú výšku nákladov na základe rozpisu splátok, resp. kalkulačky, ktorý bol súdu zaslaný, keby bol

tak spravil, tak by mu vyšla presná suma, nakoľko posledná splátka je v nižšej sume, ako bola mesačná
splátka úveru. Poukazoval na to, že žalobca (banka) pred poslednou celou splátkou zasiela žalovanému
(dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky pred jej splatnosťou listom a zároveň obsahom tohto
listu je oznámenie, že sa jedná o poslednú splátku. Ďalej poukazoval na to, že v danom prípade išlo o
dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, preto do celkových nákladov úveru v zmysle § 2 písm.

g/ zák. č. 129/2010 Z.z. sa nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru. Je teda zrejmé, že
celková výška nákladov, ako aj hodnota RPMN bola vypočítaná správne, preto súd nesprávne rozhodol,
keď zmluvu o úvere z vyššie uvedeného dôvodu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. K údaju o
výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov poukazoval na rozsudok Súdneho dvora
sp.zn. C-42/15, na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11Co/39/2016, uznesenie NS SR sp.zn.

3Cdo/146/2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/208/2017, časť ktorých citoval
a z ktorých jednoznačne vyplýva, že neuvedenie výšky, počtu, termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov bez ďalšieho nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverovej zmluvy. Pretože zmluva o
úvere priamo nemusí takéto údaje obsahovať, postačí, ak sa táto informácia na základe zmluvy o úveredá identifikovať, čo v danom prípade zmluva o úvere spĺňa. Namietal správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie v súvislosti s určením dátumu priznania úroku z omeškania tvrdiac, že rozhodnutie súdu v tejto
časti sa zakladá na tzv. omyle v dokazovaní, že požadoval sankčné úroky za obdobie od 26.8.2014 až do

25.8.2017 v rámci vyčíslenej sumy 2.212,40 eur, ktorú však súd bez ďalšieho napadnutým rozhodnutím
zamietol. Uplatňoval si takto zmluvné úroky a úroky z omeškania z dôvodu, že si uplatňoval v žalobe
vyčíslené zmluvné úroky a úroky z omeškania vypočítané do dňa vyhotovenia žalobného návrhu, t.j. do
24.8.2017. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v odôvodnení považoval za nepreskúmateľné majúc za
to, že nedostatočným odôvodnením súd porušil jeho práva vychádzajúc z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V

tejto súvislosti poukazoval na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV.ÚS 1551/08, rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 4Cdo/25/2017, nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 114/08, IV.ÚS 252/04, časť ktorých
citoval. V ďalšej časti odvolania poukazoval na rozhodnutie NS ČR týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, z
ktorého vyplýva, že inštitút ochrany spotrebiteľa neznamená jeho absolútnu ochranu v tom zmysle, že by
sa mohol ex post dovolávať neplatnosti svojich právnych úkonov, ktoré urobil dobrovoľne. Zdôrazňoval,
že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzavretia zmluvy aj ochrana spotrebiteľa má svoje

medze a v žiadnom prípade nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti.
V tejto súvislosti poukazoval aj na odlišné stanovisko JUDr. Z. Ľ..

8. Odvolanie žalobcu bolo žalovanej doručené 18.7.2018.

9. Výrok rozsudku, ktorým žalobe bolo čiastočne vyhovené nebol napadnutý odvolaním, stal sa
právoplatný, preto nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu
v dôsledku podaného odvolania bol iba výrok, ktorým vo zvyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá a výrok
o trovách konania (ďalej len „rozsudok“).

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p.
a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
nie je možné vyhovieť.

11. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.5.2018 o 9,50 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli

zverejnené dňa 22.5.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3
C.s.p..

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého úver poskytnutý
žalovanému právnym predchodcom žalobcu je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.4.2014, t.j. v čase uzavretia úverovej
zmluvy, lebo zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.10.2013 neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods.
2 písm. j/ cit. zák. (v súčasnosti § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z.), a to celkovú čiastku, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť.

14. Podľa § 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.)
na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom
(písm. h/), a celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (písm. l/).

15. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
g/ celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

17. Podľa ust. § 11 ods. 1 cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1,

b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

18. V prejednávanom spore z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že v úverovej zmluve
nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a to ani jej presným vyčíslením, ani
iným zrozumiteľným spôsobom v zmysle článku 10 ods. 2 písm. g/ smernice EP a Rady 2008/48/

ES zo dňa 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere, ktorej úplnou transpozíciou je zákon 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, ktorý túto povinnú náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uvádza v § 9 ods. 1 písm. j/ v znení účinnom do 31.12.2012 a v súčasnosti
účinnom znení v § 9 ods. 1 písm. k/.

19. V uzavretej úverovej zmluve sú jej podstatné zákonné náležitosti uvedené v tabuľkovej forme, okrem
uvedeniacelkovejčiastky,ktorújepovinnýspotrebiteľzaplatiťaktorájeibaslovnepopísanáako„celková
čiastka úveru“ drobným písmom pod ostatnými náležitosťami tak, že ide o súčet úveru a celkových
nákladov spojených s úverom. Vychádzajúc z tohto slovného vyjadrenia a údajov v zmluve, keď výška
úveru je 2.500,00 eur a celkové náklady spojené s úverom 1.750,57 eur, celková čiastka (úveru), ktorú

je povinný spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje 4.250,57 eur.

20. Vychádzajúc aj z počtu a výšky dohodnutých splátok úveru, t.j. 72 splátok po 63,29 eur, celková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje 4.556,88 eur.

21. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, nie je
vyjadrený dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom, nevyvolávajúcim pochybnosti u spotrebiteľa
o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

22. Spotrebiteľ tak bez presného číselného uvedenia celkovej čiastky, ktorú je povinný zaplatiť, nemá

možnosť bez akýchkoľvek pochybností posúdiť rozsah svojho záväzku. Navyše nemožno považovať za
správny ani údaj o celkovej čiastke nákladov uvedený v sume 1.750,57 eur, pretože po odpočítaní výšky
úveru z celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť vychádza výška celkových nákladov na 2.056,88
eur, čo je suma vyššia než celková výška nákladov uvedená v zmluve o úvere.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené rozdielne možnosti určenia tohto údaju je namieste trvať na presnom
číselnom určení celkovej čiastky (vyčíslení), ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť a v dôsledku absencie
tohto údaju je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona 129/2010
Z.z.. Takisto za bezúročný a bez poplatkov je potrebné považovať úver v prípade nesprávne uvedenej
celkovej výšky nákladov, pretože aj v prípade tohto údaju je namieste trvať na presnom číselnom určení

celkovej výšky nákladov, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť.

24. Nedostatok písomnej formy alebo nedostatok niektorých povinne stanovených náležitostí úverovej
zmluvy nemá za následok neplatnosť zmluvy (či už úplnú alebo čiastočnú), avšak má za následok,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že dodávateľovi nepatrí odplata

za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi a okrem istiny úveru dodávateľ nemá právo
požadovať od spotrebiteľa iné náklady spojené s úverom.

25. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 v súdnej
praxi (bolo) je aplikované tak, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva

nemá písomnú formu alebo síce písomnú formu má, ale neobsahuje ktorúkoľvek z náležitostí podľa § 9
ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. Tento výklad bol následne prevzatý do zákona (§ 11) novelou
vykonanou zákonom č. 352/2012 Z.z., účinnou od 1.1.2013, čo iba potvrdzuje správnosť výkladu (v
zhode s vôľou zákonodarcu) ustanovenia §11 aj pred 1.1.2013.26. Už samotná chýbajúca náležitosť v zmysle § 9 ods. 1 písm. g/ alebo písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z. a to
nesprávne uvedená celková výška nákladov, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, v zmysle § 9 ods. 1 písm. g/

zák. č. 129/2010 Z.z. a takisto samotná chýbajúca náležitosť v zmysle § 9 ods. 1 písm. j/ zák. č. 129/2010
Z.z. a to celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť majú za následok, že úver je bezúročný a bez
poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zák. a z hľadiska rozhodnutia vo veci prípadná existencia
ďalších dôvodov, pre ktoré by mal byť úver bezúročný a bez poplatkov nie je relevantná.

27. Za nedôvodnú je potrebné považovať odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej súd prvej inštancie
nerozhodol správne, pokiaľ mu nepriznal úrok z omeškania za obdobie od 26.8.2014 do 24.8.2017, ktorý
nárok si uplatnil, resp. je súčasťou v žalobe uplatneného nároku vo výške 2.212,04 eur. Zo žaloby aj
z odvolania žalobcu je zrejmé, že v čiastke označenej ako úroky vo výške 2.212,04 eur sú zahrnuté
úroky z omeškania a zmluvné úroky bez toho, aby boli špecifikované v akej výške si žalobca uplatňuje
zmluvné úroky, úroky z omeškania a za aké obdobie. Preto nebolo možné posúdiť dôvodnosť žalobcom

uplatnenej žaloby v časti úrokov, v tejto časti je nárok žalobcu neurčitý. Keď táto vada nebola odstránená
ani do rozhodnutia súdom prvej inštancie správne postupoval súd prvej inštancie, ak v tejto časti nárok
nepriznal, keďže v tejto časti nárok žalobcom nebol preukázaný.

28.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdpotvrdilnapadnutýrozsudokakovecnesprávny

podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vrátane výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, nemá preto právo
na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto

odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).