Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Monday, May 27, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221448
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8113221448.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: F. Š., A..

XX.XX.XXXX, W. L., T. XX/XX, v konaní právne zastúpený U.. G. O., Y. X. X. Q. O., O.A. XX, Y. A. T.:
L. XX, O., proti žalovanému: P. E. X. H., G.: XX XXX XXX, O. X, W., v konaní o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. súd žalobu žalobcu voči žalovanému zamieta,

II. žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude
presne vyčíslená v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku, do 3 dní od právoplatnosti

uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby určil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru zaslané žalovaným žalobcovi pod č. Q.-XXX-XX/XXXX-X. zo
dňa XX.XX.XXXX, doručené žalobcovi poštou dňa XX.XX.XXXX, je neplatné. Zároveň žiadal priznať
náhradu trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný, ktorého v žalobe označil ako X. H. - P. E. X.,
v zastúpení Q. Ú. XXXX F. a žalobca boli v postavení zamestnávateľ a zamestnanec na základe

pracovnej zmluvy číslo D.-XXX-XX/XXXX-E. zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca pracoval u žalovaného
ako zamestnanec X. T. Y. X. X.. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný písomne doručil žalobcovi okamžité
skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobca nepopieral, že dňa
XX.XX.XXXX porušil pracovnú disciplínu tým, že nebol ustrojený v zmysle platných smerníc na výkon
strážnej služby, pretože v zásobníku nemal plný počet nábojov, ale iba X nábojov z celkového počtu
XX. Žalobca uvádzal, že jeho nadriadený iné porušenie na mieste nezistil. Uvádzal, že zamestnávateľ
mu naďalej prideľoval prácu a vysielal ho na plnenie pracovných úloh, pričom absolvoval niekoľko

služieb. Žalobca uvádzal, že nikdy predtým pracovné povinnosti neporušil a s okamžitým skončením
pracovného pomeru nesúhlasí, nakoľko má za to, že k porušeniu jeho povinností nedošlo hrubým a
závažným spôsobom. Podľa žalobcu mal žalovaný pri rozhodovaní prihliadať na osobu zamestnanca,
na jeho doterajší postoj k plneniu pracovnej disciplíny na pracovisku, na mieru zavinenia zamestnanca,
na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa a na to, či zamestnanec svojim konaním
spôsobil zamestnávateľovi škodu. Podľa žalobcu žalovaný nič také neskúmal.

3. Pôvodne označený žalovaný SD. H. - P. E. X. namietal to, že Q. Ú. XXXX F. nemá právnu subjektivitu
a nemôže v súdnom konaní vystupovať ako zástupca účastníka. Zároveň namietal svoju pasívnu vecnú
legitimáciu, keďže ako účastník konania nie je uvedené P. E. X., ale X. H.. Túto skutočnosť je potrebné
rozlišovať, keďže nie je možné zamieňať ako účastníka konania štát a jeho jednotlivé rozpočtovéorganizácie. Zamestnávateľom žalobcu bolo P. E. X., nie X. H. zastúpená P. E. X.. Z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného žiadal žalobu zamietnuť.

4. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd pripustil rozšírenie okruhu účastníkov na strane žalovaného
o P. E. X..

5. Po rozšírení okruhu účastníkov sa k veci vyjadrilo aj P. E. X., ktoré žiadalo žalobu zamietnuť z dôvodu,
že P. E. X. ako zamestnávateľ žalobcu bolo žalované až po uplynutí lehoty ustanovenej v § 77 Zákonníka

práce, keďže ide o hmotnoprávnu a zároveň prekluzívnu lehotu.

6. K samotnej žalobe žalovaný v 2. rade uviedol, že so žalobou nesúhlasí, keďže žalobca závažným
spôsobom porušil pracovnú disciplínu, a to tým, že vo výkone strážnej služby nemal potrebný
počet nábojov. Porušenie pracovnej disciplíny bolo vedomé, pričom žalobca nebol schopný plniť
svoje povinnosti strážneho v plnom rozsahu, teda nebol schopný strážiť a chrániť zverené strážne

pracovisko, na ktorom sa nachádzajú vrtuľníky vysokej hodnoty jednak z hľadiska finančného, ako aj
z hľadiska strategického. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika sa zapojila do viacerých
medzinárodných vojenských operácií, vojenské objekty E. X. X. H. sa stávajú legitímnym cieľom útoku
zoskupení bojujúcich proti vojsku medzinárodných síl. V prípade ozbrojeného útoku by žalobca kvôli
svojejpohodlnostianechutiniesťváhudvochzásobníkovnebolschopnýtakýtoútokzadržaťdopríchodu

posíl, resp. poskytnúť posilám kryciu paľbu na čas nevyhnutný na zaujatie pozícií.

7. Podľa žalovaného v 2. rade je nepodstatné, či žalobca svojim konaním spôsobil škodu, pretože ak
by v danom prípade došlo na základe vedomého porušenia povinností žalobcom ku škode, šlo by o
škodu na majetku v miliónových hodnotách, pričom by došlo k oslabeniu bojaschopnosti E. X. X. H. a

v najhoršom prípade by došlo k zraneniam, resp. smrti osôb. Samotnú závažnosť porušenia povinností
spojených s výkonom strážnej služby si uvedomuje aj zákonodarca, čo sa prejavilo v ustanovení § 407
Trestného zákona. V prípade, ak by bol žalobca profesionálnym vojakom, jeho konanie by zakladalo
trestnú zodpovednosť, a to dokonca aj v prípade, ak by porušil svoje povinnosti čo len z nedbanlivosti.
Vedomé porušenie povinností spojených so strážnou službou a vedomé nedostatočné vyzbrojenie sa

strelivom v rozsahu, ktorý v praxi vylučuje účinné použitie zbrane profesionálnym vojakom, tak ako to
z pohodlnosti vykonal žalobca, napĺňa znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty a profesionálny vojak by
bol potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody v trvaní 1 až 5 rokov.

8. Súd rozsudkom č. k. XXCpr/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobu zamietol a náhradu trov

konania účastníkom nepriznal.

9. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XCoPr/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10.Krajskýsúdvodôvodnenímimoinéhokonštatoval,žeP.E.X.H.bolooznačenéužvpôvodnejžalobe
podanej na súd prvej inštancie dňa XX.XX.XXXX, aj keď sa v tomto označení nachádzalo aj označenie
štátu, teda X. H., pričom P. E. X. H. nebolo označené ako zástupca štátu, nakoľko ako zástupca bol
označený Q. Ú. Č.. XXXX F..

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením s jeho písomnými vyjadreniami,
výsluchmi svedkov, oboznámením s okamžitým skončením pracovného pomeru, písomnými
vyjadreniami žalovaných, pracovnou zmluvou, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, charakteristikou
pracovného miesta, smernicou na výkon strážnej služby, vedúceho stráže a strážnych zo dňa
XX.XX.XXXX, vyjadrením Slovenského odborového zväzu zamestnancov E. zo dňa XX.XX.XXXX, ako

aj ďalším spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol.

12. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca a žiadal rozsudok vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. tento v
uvedenej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

13. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XCoPr/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok o
zamietnutí žaloby a trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zrušil a v rozsahu zrušeniavrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade sa stal rozsudok
právoplatný.

14. Krajský súd v odôvodnení uznesenia mimo iného uviedol, že hodnotenie intenzity porušenia
pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho
doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných
povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa - či
konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.

15.Súdprvejinštanciesaprihodnoteníintenzityporušeniapracovnejdisciplínyzaoberalibaspôsoboma
intenzitou porušenia konkrétnych povinností a tým, či konanie žalobcu mohlo spôsobiť zamestnávateľovi
- žalovanému v 2. rade škodu. Na hodnotenie stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny má však
vplyv aj osoba zamestnanca a jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností. Vo vzťahu k osobe
žalobcu však súd prvej inštancie nezaujal žiadne stanovisko napriek jeho tvrdeniu, že bol od vzniku jeho

pracovného pomeru v roku XXXX pravidelne zo strany žalovaného v 2. rade odmeňovaný a dovtedy sa
nedopustil žiadneho, ani menej závažného, porušenia pracovnej disciplíny. Súčasne neuviedol žiaden
právny záver, ako sa vyporiadal s tvrdeným menej závažným porušením pracovnej disciplíny zo strany
žalovaného v 2. rade u žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX - XXX), ktoré malo byť vyvrátené
výsluchom svedka P. P.. Podľa názoru odvolacieho súdu je pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej

disciplíny potrebné pri dôsledkoch porušenia pre zamestnávateľa prihliadať aj na to, či takýmto konaním
zamestnanca došlo k vzniku škody materiálneho alebo nemateriálneho charakteru, alebo išlo iba o
hrozbu vzniku škody.

16. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní malo byť opätovne vyhodnotiť intenzitu porušenia

pracovnej disciplíny žalobcu s prihliadnutím nielen na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych
pracovných povinností a zavinenie žalobcu, ale aj na osobu žalobcu ako zamestnanca, jeho doterajší
postoj k plneniu pracovných povinností, či sa dovtedy dopustil porušenia pracovnej disciplíny a na
konkrétne dôsledky jeho konania pre žalovaného v 2. rade ako zamestnávateľa.
Súd prvej inštancie mal zároveň doplniť dokazovanie podľa návrhu žalobcu, a to za účelom preukázania,

či žalovaný v 2. rade pri zamestnancoch pracujúcich na obdobnej pozícii, u ktorých došlo podľa
jeho interných predpisov k rovnako závažnému porušeniu pracovnej disciplíny (požitie alkoholických
nápojov), postupoval u týchto zamestnancov rovnako ako pri porušení pracovných povinností žalobcu,
ak dôsledkom bola hrozba vzniku škody minimálne v rozsahu ako pri porušení pracovnej disciplíny
žalobcom. V opačnom prípade konanie žalovaného v 2. rade, tak ako bolo konštatované vyššie, napĺňa

znaky nerovnakého zaobchádzania so zamestnancami pri zistení obdobného závažného porušenia
pracovnej disciplíny, ktoré odporuje čl. 1 Zákonníka práce.

17. Po vrátení veci z Krajského súdu súd prvej inštancie doplnil dokazovanie oboznámením s
vyjadreniami strán konania, zápisom o závažnom porušení pracovnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX,

výsluchom svedkov, prehľadom odmien žalobcu za roky XXXX až XXXX, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento stav:

18. Žalobca pracoval u žalovaného ako zamestnanec X. C. E. E. na základe pracovnej zmluvy číslo
D.-XXX-XX/XXXX-E. zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca a žalovaný v 2. rade

dohodu o zmene pracovnej zmluvy č. Q.-X-XX/XXXX-X., ktorou sa v súvislosti s organizačnými zmenami
na strane zamestnávateľa zmenila odo dňa XX.XX.XXXX dohodnutá pracovná pozícia na pozíciu
zamestnanec X. T. Y. X. X. H. D., F. Y. D. Q.A. O. F.. Súčasťou tejto dohody bola aj charakteristika
pracovného miesta, ktorá definovala jednotlivé pracovné činnosti zamestnanca.

19. Dňa XX.XX.XXXX pri kontrolnej činnosti strážnej služby dozorným Q. O. F., v prítomnosti vedúceho
stráže, bolo zistené, že žalobca nastúpil do stráže ako strážny č. X na strážnom stanovisku č. X, avšak
namiesto XX kusov nábojov v dvoch zásobníkoch mal počas výkonu strážnej služby pri sebe v jednom
zásobníku X kusy nábojov a v druhom zásobníku X kusy nábojov vzor XX, kaliber X,XX milimetrov, a to aj
napriek tomu, že podľa záznamu v knihe záznamov o výdaji zbraní a munície boli v ten deň žalobcovi pri

nástupe do strážnej služby vydané náboje v počte XX kusov. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi
sporné.20. Sám žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uvádza, že na otázku dozorného Q. O., kde
sú ostatné náboje, odpovedal, že v zásobníkoch, ktoré sú v jeho taške v skrini na strážnici. Na otázku
prečo tak urobil, odpovedal, že vonku pršalo a pri presune zo strážnice na strážne stanovisko č. X peši

chcel mať ľahšie zásobníky, pretože bral so sebou aj pršiplášť.

21. Toto porušenie povinností žalobcu bolo postúpené na rozhodnutie veliteľovi Q.É. O. F.. Predmetné
konanie bolo veliteľom vyhodnotené ako vedomé porušenie smerníc, pričom v dôsledku tohto konania
žalobca nebol spôsobilý plniť svoje povinnosti strážneho v plnom rozsahu, nebol schopný v potrebnom

rozsahu strážiť a chrániť zverené strážne stanovisko, na ktorom sa nachádzajú vrtuľníky P.-XX a P.-
X, teda vojenská technika vysokej hodnoty. Z tohto dôvodu rozhodol veliteľ Q. O. F. v súlade z § 68
Zákonníkapráceookamžitomskončenípracovnéhopomeružalobcu.VeliteľQ.O.prerokovalukončenie
pracovnéhopomerusožalobcomsozávodnýmvýboromSlovenskéhoodborovéhozväzuzamestnancov
E. a ten listom zo dňa XX.XX.XXXX súhlasil s okamžitým skončením pracovného pomeru.

22. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný písomne doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru
podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobca nepopieral, že dňa XX.XX.XXXX porušil
pracovnú disciplínu, avšak uvádzal, že jeho nadriadený iné porušenie na mieste nezistil. Uvádzal, že
zamestnávateľ mu ďalej prideľoval prácu a vysielal ho na plnenie pracovných úloh, pričom absolvoval
niekoľko služieb. Žalobca uvádzal, že nikdy predtým pracovné povinnosti neporušil.

23. Žalobca na svoju obranu uvádzal to, že mal vedomosť o tom, že s inými pracovníkmi, ktorí na
pracovisku požili alkoholické nápoje, nebol skončený pracovný pomer okamžite. Taktiež spochybnil
prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru odborovým orgánom, s tým, že tento orgán
nerozhodoval ako kolektívny orgán a podľa žalobcu nemal potrebné informácie, keďže vychádzal z

informácií, ktoré mu poskytol žalovaný.

24. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že deň pred službou mali športový deň, kde veľa behal a mal
svalovku.Tedaajtotoboldôvod,prečosichcelvýstrojuľahčiťanebralvšetkynáboje.Bolsivedomýtoho,
že porušil pracovnú disciplínu, avšak mal za to, že svojim konaním nikoho neohrozil, nikoho nezranil a

svojmu zamestnávateľovi nespôsobil škodu. Žalobca sa taktiež snažil tvrdiť, že u iných zamestnancov
bol v službe zistený alkohol a s týmito zamestnancami pracovný pomer nebol ukončený okamžite, ale
výpoveďou alebo dohodou. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na strážnom stanovišti, kde mal
vykonávať službu, je zvyčajne X až X vrtuľníkov. Na otázku, aká je cena za jeden vrtuľník, uviedol, že
to môže byť XX XXX, XX XXX alebo XX XXX Eur.

25. Podľa bodu 8 Charakteristiky pracovného miesta, najnáročnejšia pracovná činnosť je ozbrojená
ochrana a stráženie dôležitých objektov s veľkým množstvom výbušnín, zbraní alebo horľavín.

26. Podľa bodu 9 Charakteristiky pracovného miesta, v rámci najnáročnejšej pracovnej činnosti

zamestnanec vykonáva mimo iného aj:
- samostatnú prípravu do dozornej a strážnej služby s dostatočným odpočinkom a nepoužitím alkoholu
a iných návykových látok,
- prevzatie zbrane, streliva a vykonanie zápisu o prevzatí,
- ozbrojenú ochranu zverených objektov v súlade s vydanými smernicami na výkon dozornej a strážnej

služby,
- zabránenie vstupu nepovolaným osobám do chránených objektov, zabránenie vynášania a vyvážania
materiálu z chránených objektov,
- vykonáva zásah pri neoprávnenom narušení objektu.

27. Svedok S., nadriadený žalobcu, ktorý bol vedúci dozornej služby, uviedol, že pokiaľ by osoba, ktorá
má nastúpiť do služby, požiadala o výmenu služby z dôvodu zdravotných alebo iných problémov, bolo
by možné službu vymeniť.

28.SvedkyňaE.,podpredsedníčkaodborovejorganizácie,potvrdilaprejednanienávrhuzamestnávateľa
na okamžité skončenie pracovného pomeru. K dispozícii mali návrh zamestnávateľa, ako aj vyjadrenie
žalobcu. Pri prejednaní bol aj svedok O., ktorý poznal žalobcu a vyjadroval sa k nemu ako k osobe.29. Svedok G.. F. O., ktorý pracuje ako náčelník štábu Q. O. F., uviedol, že jeden vrtuľník, ktorý mal
žalobca strážiť, stojí približne X XXX XXX až X XXX XXX Eur. Okrem toho sú tam ďalšie hodnoty ako
stojánky, svetelná technika, káble a podobne.

30. Svedok G.. Š. Q., náčelník Skupiny prevádzky opráv Q. O. F., uviedol, že v čase porušenia pracovnej
disciplíny u žalobcu bol vo funkcii dozorného Q. O.. Svedok uviedol, že po tom, čo zistil, že žalobca
nemal v zásobníku dostatočný počet nábojov, išli so žalobcom uskutočniť kontrolu streliva a dohľadanie
nábojov, pričom ich našli v skrinke na šaty. Takéto uschovanie streliva však nie je prípustné. Manipulácia

so strelivom a zbraňami podlieha prísnym predpisom a pracovníci strážnej služby majú vydaný aj zbrojný
preukaz, teda majú vedomosť o tom, ako sa majú uchovávať zbrane a strelivo.

31. Svedok uviedol, že časť letiska, na ktorú nadväzuje strážne stanovisko č. X, nie je oplotená, a teda
je možný voľný prienik či už osôb neznalých miesta, podnapitých osôb alebo páchateľov trestných činov.
Čo sa týka majetku, ktorý sa stráži, okrem vrtuľníkov ide aj o vnútorný objekt, kde sú ďalšie zariadenia

a taktiež je strážený vrtuľník, ktorý vykonáva úlohy v rámci pátracej a záchrannej služby, pričom ide o
dôležitý vrtuľník v rámci celonárodného záchranného systému. Svedok uviedol, že v minulosti už došlo
k narušeniu objektu.

32. Vo veci boli vypočutý aj svedkovia T., F., Q. a Y.. Svedok T. pracoval ako psovod Fyzickej ochrany

objektov so zbraňou, pričom pred nástupom do nočnej zmeny mu bol zistený alkohol. Svedok dostal
okamžité skončenie pracovného pomeru.

33. Svedok F. pracoval ako ochranná služba na ubytovni v dennej zmene bez zbrane, pričom počas
služby mu bol zistený alkohol. Svedok dostal výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

34. Svedok Q. pracoval ako psovod príslušník Fyzickej ochrany objektov v službe celodennej Ochrany
palivového hospodárstva so zbraňou. Bol mu zistený alkohol. Svedok dostal okamžité skončenie
pracovného pomeru.

35. Svedok Y. dňa XX.XX.XXXX ukončil pracovný pomer u žalovaného dohodou ku dňu XX.XX.XXXX.
Posledný deň bol v službe bez zbrane ako psovod, pričom mu bol zistený alkohol. V úradnom zázname
je uvedené, že zápis o dychovej skúške nebol vyhotovený, keďže došlo k chybnému prenosu dát medzi
samotným prístrojom a tlačiarňou.

36. Zo zápisu o závažnom porušení pracovnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý so žalobcom urobil
major P.. P. O., súd zistil, že je tam presne opísaný skutok, ktorý sa dáva za vinu žalobcovi, kvalifikácia
tohto skutku podľa zamestnávateľa a oznámenie, že vec sa bude predkladať veliteľovi na riešenie.
Žalobca zápis podpísal a uviedol, že skutočnosti tam uvedené sú pravdivé.

37. Z prehľadu odmien žalobcu súd zistil, že tento dostal v rokoch XXXX až XXXX odmeny od XX Eur
do XXX Eur. V roku XXXX dostal XX Eur vo forme stravných lístkov.

38. Podľa článku 1 Nariadenia ministra obrany Slovenskej republiky č. 1/2006 o poverení na právne
úkony v pracovnoprávnych vzťahoch, v znení zmien a doplnkov, na základe ustanovenia § 9 ods.

2 zákona číslo 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, poverujem vedúcich
zamestnancov Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej
republiky, Ozbrojených síl Slovenskej republiky a ďalších vedúcich zamestnancov robiť v mene
zamestnávateľaprávneúkonyvpracovnoprávnychvzťahochzamestnancovvpracovnompomerepodľa
osobitných predpisov v rozsahu ustanovenom v tomto nariadení.

39. Podľa článku 2 bod 4 písm. f) Nariadenia ministra obrany Slovenskej republiky č. 1/2006 o poverení
na právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch, v znení zmien a doplnkov, v Ozbrojených silách
Slovenskej republiky poverujem veliteľov (náčelníkov, riaditeľov) zväzkov, útvarov, úradov a zariadení
Ozbrojených síl Slovenskej republiky za príslušné zväzky, útvary, úrady a zariadenia Ozbrojených síl

Slovenskej republiky.

40. Podľa článku 3 bod 1 Nariadenia ministra obrany Slovenskej republiky č. 1/2006 o poverení na
právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch, v znení zmien a doplnkov, vedúci zamestnanci uvedení včlánku 2 sú v rámci poverenia oprávnení v individuálnych pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov
v pracovnom pomere robiť v mene zamestnávateľa všetky právne úkony upravené podľa osobitných
predpisov (napr. uzatvorenie pracovnej zmluvy, dohody o zmene pracovnej zmluvy, rozviazanie

pracovného pomeru, uzatvorenie dohody o zvýšení kvalifikácie, dohody o hmotnej zodpovednosti).

41. Podľa bodu 1.5.1. Smernice na výkon strážnej služby, vedúceho stráže a strážnych č. Q.-X/X-XX/X-
XX/XX (ďalej len Smernice), výzbroj strážneho č. X a strážneho č. X na strážnom stanovisku č. X tvorí
samopal vz. 58 V (úplný), bodák vz. 58 (úplný), náboj vz. 43 - call 7,62 mm - 60 ks.

42. Podľa bodu 1.6. ods. 2 Smernice, členovia stráže sú vyzbrojení takým množstvom streliva, aby boli
naplnené dva zásobníky do každej pridelenej zbrane.

43. Podľa bodu 2.2. Smernice, zamestnanec - strážny je ozbrojený príslušník stráže, ktorého úlohou je
strážiť zverené strážne stanovisko s právom použiť pridelenú strelnú zbraň alebo služobného psa podľa

osobitného predpisu.
Zamestnanec - strážny je povinný:
- strážiť a chrániť strážne stanovisko,
-zabrániťnepovolanýmosobámpriblížiťsakstrážnemustanoviskunakratšiuvzdialenosť,nežjeurčené
v smerniciach na výkon strážnej služby.

Zamestnanec - strážny musí mať na strážnom stanovisku č. 2 zbraň nabitú, v noci pripravenú na streľbu.

44. Podľa článku 1 ods. 2 Pracovného poriadku Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Generálneho
štábuOzbrojenýchsílSlovenskejrepublikyaOzbrojenýchsílSlovenskejrepubliky(ďalejlenPracovného
poriadku), zamestnávateľom na účely pracovného poriadku sa rozumie Ministerstvo obrany Slovenskej

republiky, Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky a Ozbrojené sily Slovenskej republiky

45. Podľa článku 1 ods. 3 Pracovného poriadku, na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov ministerstva
pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak zákon o výkone práce vo verejnom
záujme alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

46. Podľa článku 2 ods. 1 Pracovného poriadku, pracovný pomer medzi ministerstvom a zamestnancom
sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou.

47. Podľa článku 2 ods. 2 Pracovného poriadku, v pracovnoprávnych vzťahov za ministerstvo koná

poverený vedúci zamestnanec ministerstva podľa nariadenia ministra obrany.

48. Podľa článku 7 ods. 1 Pracovného poriadku, ministerstvo môže okamžite skončiť pracovný pomer
iba výnimočne a z dôvodov uvedených v § 68 Zákonníka práce.

49. Podľa článku 7 ods. 2 Pracovného poriadku, ministerstvo môže okamžite skončiť pracovný pomer
iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedelo, najneskôr
však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

50. Podľa článku 7 ods. 3 Pracovného poriadku, ministerstvo je povinné okamžité skončenie pracovného

pomeru zo strany zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatné.

51. Podľa článku 7 ods. 7 Pracovného poriadku, okamžité skončenie pracovného pomeru musí
ministerstvo aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi,

inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

52. Podľa článku 11 ods. 1 písm. a), c) Pracovného poriadku, zamestnanec je povinný najmä
- pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny priamych nadriadených vydané v súlade s právnymi
predpismi,

- dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený.53. Podľa článku 13 ods. 1 Dodatku k Pracovnému poriadku Ministerstva obrany Slovenskej republiky,
Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky a Ozbrojených síl Slovenskej republiky zo
dňa XX.XX.XXXX (ďalej len Dodatku zo dňa XX.XX.XXXX), odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,

zamestnanec je povinný podľa pokynov priameho nadriadeného vykonávať práce osobne podľa
pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

54. Podľa článku 13 ods. 3 písm. a) Dodatku zo dňa XX.XX.XXXX, za závažné porušenie pracovnej
disciplíny sa považuje neplnenie povinností vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce.

55. Podľa článku 13 ods. 4 Dodatku zo dňa XX.XX.XXXX, pri hodnotení toho, či došlo k závažnému
porušeniu pracovnej disciplíny priamy nadriadený vychádza z miery intenzity porušenia pracovnej
disciplíny a skutok hodnotí vo vzájomných súvislostiach a konkrétnych okolnostiach prípadu a prihliada
na osobu zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, situáciu, v ktorej k
porušeniu došlo a na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre ministerstvo.

56. Podľa článku 13 ods. 5 Dodatku zo dňa XX.XX.XXXX, ak po vyjadrení zamestnanca priamy
nadriadený vyhodnotí porušenie pracovnej disciplíny ako závažné, spíše o tom zápis, ktorý obsahuje
meno a priezvisko zamestnanca, dátum závažného porušenia pracovnej disciplíny a podrobne opísaný
skutok, ktorým zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu; zápis poskytne zamestnancovi na

vyjadrenie.

57. Podľa článku 13 ods. 6 Dodatku zo dňa XX.XX.XXXX, ak zamestnanec poruší pracovnú disciplínu
spôsobom uvedeným v odseku 3 a toto porušenie nebolo vyhodnotené ako závažné porušenie podľa
odseku 5, považuje sa takéto konanie za porušenie pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom a

priamy nadriadený zamestnanca na takéto porušenie písomne upozorní. V akomkoľvek inom prípade
menej závažného porušenia pracovnej disciplíny a po vyjadrení sa zamestnanca k tomuto porušeniu
môže priamy nadriadený zamestnanca na takéto porušenie písomne upozorniť. Upozornenie obsahuje
meno a priezvisko zamestnanca, dátum porušenia pracovnej disciplíny, podrobne opísaný skutok,
ktorým porušil pracovnú disciplínu, a poučenie o tom, že ak dôjde k opakovanému porušeniu pracovnej

disciplíny menej závažným spôsobom, ministerstvo s ním môže skončiť pracovný pomer výpoveďou
podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce; k upozorneniu sa pripojí vyjadrenie zamestnanca. Jeden
výtlačok upozornenia sa po doručení do vlastných rúk zamestnancovi založí do osobného spisu. Pri
opakovanom porušení pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom v posledných šiestich mesiacov
od doručenia písomného upozornenia podá priamy nadriadený návrh na skončenie pracovného pomeru

výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce tak, aby výpoveď bola doručená zamestnancovi
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa ministerstvo o dôvode výpovede dozvedelo.

58. Podľa Čl. 1 Zákonníka práce, fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania,
na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo

zamestnaniavsúladesozásadourovnakéhozaobchádzaniaustanovenoupreoblasťpracovnoprávnych
vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). tieto práva im patria
bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu,
sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného

postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej
činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku,
rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou
činnostívykonávanýchvzamestnaníalebookolnosťami,zaktorýchsatietočinnostivykonávajú,aktento
dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny

a požiadavka primeraná.

59. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

60. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platiaustanovenia§63ods.4a5.

61. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

62. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec
je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom
pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

63. V predmetnom konaní súd skúmal, či žaloba je dôvodná, a teda či okamžité skončenie pracovného

pomeru dané žalobcovi je platné.

64. Okamžité skončenie pracovného pomeru môže dať zamestnávateľ zamestnancovi pri hrubom
porušení pracovnej disciplíny v lehote dvoch mesiacov, od kedy sa o dôvode okamžitého skončenia
pracovného pomeru dozvedel. Keďže k porušeniu pracovnej disciplíny došlo dňa XX.XX.XXXX, čo ani

jeden z účastníkov nespochybňoval, a okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi dané
XX.XX.XXXX, súd mal za to, že čo sa týka lehôt, tieto boli v súlade so zákonom dodržané. Okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX.

65. Pred samotným okamžitým skončením pracovného pomeru bol tento návrh zamestnávateľa

prerokovaný aj s odborovou organizáciou a táto k nemu zaujala rovnaké stanovisko ako zamestnávateľ.
O riadnom prerokovaní nemal pochybnosť ani Krajský súd.

66. Žalobca až v závere konania namietal, že s ním žalovaný neprerokoval porušenie pracovnej
disciplíny. Súd však mal za preukázané, že porušenie pracovnej disciplíny bolo so žalobcom

prerokované dňa XX.XX.XXXX. V zápise o závažnom porušení pracovnej disciplíny je uvedené
vymedzenie skutku, ktorý sa kládol žalobcovi za vinu, teda porušenie pracovnej disciplíny pri výkone
strážnej služby u žalobcu a kvalifikácia skutku. Tak žalobca, ako aj žalovaný potvrdili, že k takémuto
skutku došlo a v tomto vec nebola sporná. Žalobca svojím podpisom potvrdil, že uvedené skutočnosti
sú pravdivé. Samotné prerokovanie skutku spomína žalobca už v žalobe. Súd teda nemal pochybnosť

o tom, že so strany zamestnávateľa bolo žalobcovi náležite oznámené, v čom jeho zamestnávateľ vidí
závažné porušenie pracovnej disciplíny a aké chce vyvodiť následky.

67. Súd mal skúmať, či žalovaný pri zamestnancoch pracujúcich na obdobnej pozícii, u ktorých
došlo podľa jeho interných predpisov k rovnako závažnému porušeniu pracovnej disciplíny (požitie

alkoholických nápojov), postupoval u týchto zamestnancov rovnako ako pri porušení pracovných
povinností žalobcu, ak dôsledkom bola hrozba vzniku škody minimálne v rozsahu ako pri porušení
pracovnej disciplíny žalobcom.

68. Súd v konaní zistil, že žalovaný neeviduje skutkovo podobné prípady porušenia povinností v strážnej

službe ako u žalobcu. V prípadoch zamestnancov, u ktorých bolo zistené požitie alkoholických nápojov,
však je v súvislosti so závažným porušením pracovnej disciplíny v dôsledku požitia alkoholických
nápojov potrebné skúmať nielen dôsledok v podobe hrozby škody rovnakého rozsahu (ako to bolo
skonštatované pri konaní žalobcu), ale aj ďalšie okolnosti, ako napríklad druh služby, v rámci ktorej
došlo k požitiu alkoholických nápojov, čas zistenia požitia alkoholických nápojov a samotná relevantnosť

zistenia požitia alkoholických nápojov vôbec. Súd v konaní zistil, že pokiaľ osoby, u ktorých bol v
službe zistený alkohol, boli v službe so zbraňou, bol s nimi okamžite skončený pracovný pomer.
Pokiaľ vykonávali službu menej závažnú, napríklad na ubytovni a bez zbrane, ako u svedka F.,
bol s nimi ukončený pracovný pomer výpoveďou. Takýto postup pri ukončení pracovného pomeru
zamestnávateľom mu umožňoval Dodatok k Pracovnému poriadku (čl. 13 ods. 4). U svedka Y. bol

ukončený pracovný pomer dohodou a následne v posledný deň bol u neho zistený alkohol.

69.Súdtedauvádza,ženebolozistené,žebyžalovanýpostupovalinýmspôsobomnežmuukladázákon
a jeho interné predpisy, alebo že by sa k žalobcovi správal inak, než k svojim ďalším zamestnancom, uktorých bolo zistené závažné porušenie pracovnej disciplíny a ktorí boli aspoň približne v porovnateľnej
situácii so žalobcom. Títo zamestnanci dostali okamžité skončenie pracovného pomeru (T. a Q.). U iných
zamestnancov sa príčiny skončenia pracovného pomeru nedali porovnať s prípadom žalobcu, keďže

výkon služby u nich bol výrazne odlišný ako v žalobcovom prípade. Súd nezistil rozdielnosť prístupu
žalovaného k žalobcovi a k iným zamestnancom v porovnateľných prípadoch.

70. Čo sa týka práva na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania, uvedeného v čl. 1
Zákonníka práce, je garantované čl. 36 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. V ústavnom kontexte

sa „svojvoľným prepustením zo zamestnania“ myslí bezdôvodné jednostranné skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa. Právo na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania
má pracovnoprávny charakter a Zákonník práce ho konkretizuje tým, že neumožňuje zamestnávateľovi
bezdôvodne jednostranne skončiť pracovný pomer so zamestnancom. Ochrana proti svojvoľnému
prepusteniu zo zamestnania je na základe výslovného znenia čl. 1 Zákonníka práce adresovaná
fyzickým osobám a musí byť súladná so zásadou rovnakého zaobchádzania.

71.Zuvedenéhovyplýva,žeprepusteniežalobcunebolozostranyžalovanéhorealizovanévosvojvoľnej
rovine, resp. nebolo bezdôvodné, nakoľko dôvod na jeho prepustenie zjavne existoval, a teda toto
prepustenie bolo jednoznačne oprávnené a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a so všeobecne
záväznými právnymi predpismi.

72. Súd zastáva názor, že v žalobcovom prípade natoľko závažného porušenia pracovnej disciplíny,
ktoré u profesionálnych vojakov napĺňa skutkovú podstatu trestného činu porušovania povinností
strážnej služby (§ 407 Trestného zákona), na okamžité skončenie pracovného pomeru s jeho osobou
nemohol mať zásadný vplyv ani prípadný kladný dovtedajší postoj žalobcu k plneniu pracovných

povinností. Súd neprihliadol na údajné porušenie pracovnej disciplíny v roku XXXX, keďže toto nebolo
žalobcovi ani oznámené, resp. to žalovaný nepreukázal. Zamestnávateľ sa nemôže odvolávať na
porušenie pracovnej disciplíny, ktoré zamestnancovi nevytkne a ani ho s ním neprejedná. V opačnom
prípade by si mohol zamestnávateľ svojvoľne robiť opakované zápisy o menej závažnom porušení
pracovnej disciplíny, bez toho, aby o tom zamestnanec vedel a následne by to bol dôvod pre výpoveď

alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, čo je však nemysliteľné. Napriek tomu, že súd na vyššie
uvedené údajné porušenie pracovnoprávnych predpisov neprihliadol, nič to nemení na tom, že konanie
žalobcu odôvodňovalo postup zamestnávateľa vo vzťahu k ukončeniu pracovného pomeru okamžitým
skončením pracovného pomeru.

73. Žalobca vo svojom vyjadrení, ktoré podal bezprostredne po porušení pracovnej disciplíny, uviedol,
že dôvodom, prečo tak urobil, bolo to, aby si uľahčil výstroj, resp. výzbroj v čase nepriaznivého
počasia. Je teda zrejmé, že zo strany žalobcu išlo o úmyselné a vedomé konanie, pričom žalobca
si už pri začiatku služby bol vedomý toho, že pri akomkoľvek narušení stráženého priestoru nebude
môcť adekvátne zasiahnuť. Jednoznačne tu teda je priamy úmysel žalobcu svojím konaním porušiť

pracovnoprávne predpisy. Tu súd poukazuje na to, že interné predpisy zamestnávateľa je potrebné
vnímať ako pracovnoprávne predpisy, ktoré sú pre zamestnancov v rámci pracovnoprávnych vzťahov
jednoznačne záväzné a pokiaľ ich jednotlivé ustanovenia neodporujú všeobecne záväzným právnym
predpisom, zamestnanci sú povinní ich dodržiavať. Napriek tomu k takémuto konaniu žalobca pristúpil.
Žalobca následne na pojednávaní ospravedlnil svoje konanie aj tým, že mal svalovku, keďže deň

predtým sa zúčastnil športového dňa. Tieto skutočnosti žalobca nijako nepreukázal. Svedkami bolo
preukázané, že pokiaľ by na strane osoby, ktorá má nastúpiť na strážnu službu, boli také prekážky, ktoré
by jej bránili riadne vykonávať strážnu službu, po oznámení takýchto dôvodov zamestnávateľovi by bolo
možné vymeniť si službu. Žalobca však žiadny fyzický hendikep zamestnávateľovi nesignalizoval, a teda
súd má za to, že nastupoval do služby plne fyzicky spôsobilý.

74. Základnou a hlavnou úlohou žalobcu bolo strážiť miliónové hodnoty na strážnom stanovišti č. X,
pozostávajúce z niekoľkých kusov vrtuľníkov a ďalšieho vojenského materiálu. Svedkovia potvrdili, že
časť priestoru bezprostredne nadväzujúca na strážne stanovisko nie je ohradená a už v minulosti došlo k
narušeniu tohto priestoru. V prípade narušenia tohto priestoru nepovolaným subjektom by bola ochrana

majetku Slovenskej republiky úplne znemožnená. Argument žalobcu, že tým, že nemal potrebný počet
nábojov, by v prípade, ak by musel použiť zbraň, spôsobil menej škody na majetku alebo zdraví, je úplne
nelogický.75. Žalobca taktiež tvrdil, že svojim konaním nespôsobil žiadnu škodu na zdraví ani na majetku.
Žalobca by si však mal predovšetkým uvedomiť, že toto nie je argument v jeho prospech, ale len jeho
veľkým šťastím, že v čase, keď ochrana objektu bola jeho zavinením nulová, nedošlo k narušeniu

objektu, k poškodeniu vojenskej techniky, prípadne k iným incidentom. Ak by k tomu došlo, mohol
byť ohrozený a poškodený nielen majetok, ale samotné zdravie a život žalobcu, ako aj iných osôb.
Žalobca však zrejme ani v súčasnosti nechápe dosah svojho konania, keďže sa takýmto spôsobom
snaží vyviniť. Na nepochopenie celého konania zo strany žalobcu poukazuje aj jeho vyjadrenie, že
podľa neho jeden vrtuľník stoji od XX XXX do XX XXX Eur. Pokiaľ sa priemerný dospelý človek

mužského pohlavia približne orientuje v cenách motorových vozidiel, musí mu byť jasné, že vojenský
vrtuľník so špeciálnou technológiou a výzbrojou nemôže stáť rovnako ako lepšie auto. Podľa svedka
IA.. F. O. stojí jeden vrtuľník X XXX XXX až X XXX XXX Eur. Je potom otázne, či žalobca dal svoje
vyjadrenie v snahe opäť len ospravedlniť a zľahčiť svoje konanie, alebo či tomu naozaj verí. Potom by
ale u žalovaného ako zamestnávateľa bolo namieste, aby preveroval nielen fyzické schopnosti svojich
budúcich zamestnancov.

76. Obrana žalobcu bola aj v tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru má byť neplatné z
dôvodu, že ešte určitý čas mu zamestnávateľ prideľoval prácu. Zo znenia Zákonníka práce je zrejmé,
že od doby, kedy sa zamestnávateľ o porušení pracovnej disciplíny dozvie, má 2 mesiace na to, aby
sa rozhodol, akým spôsobom a či pracovníka postihne. Je úlohou zamestnávateľa, aby v prípade, že

chce skončiť pracovný pomer okamžite, všetky okolnosti porušenia pracovnej disciplíny náležite preveril,
okamžité skončenie pracovného pomeru dôkladne skutkovo vymedzil, uskutočnil ďalšie potrebné úkony
v súlade so zákonom a až následne, po dôkladnom vyšetrení a splnení podmienok uložených zákonom,
takéto okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancovi doručil. V opačnom prípade by mohlo
byť konanie zamestnávateľa unáhlené, svojvoľné a v rozpore so zákonom. Pokiaľ teda žalobcovi bola

v dvojmesačnej lehote, ktorú mal jeho zamestnávateľ na okamžité skončenie pracovného pomeru, ešte
prideľovaná práca, neznamená to, že jeho zamestnávateľ vyvinil žalobcu, alebo že by mu okamžité
skončenie pracovného pomeru dať nemohol.

77. Súd prihliadol na úmyselné protiprávne konanie žalobcu, na skutočnosť, že týmto úmyselným

konaním porušil svoju základnú a najdôležitejšiu pracovnoprávnu povinnosť, ako aj na to, že konaním
žalobcu hrozil vznik niekoľkomiliónovej škody na štátnom majetku. Súd teda vyhodnotil okamžité
skončenie pracovného pomeru u žalobcu ako oprávnené a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

78. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

79. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

80. Podľa § 260 CSP, ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov

spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

81. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

82.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

83. Vzhľadom na výsledok konania, kedy bola žaloba žalobcu voči žalovanému zamietnutá, vznikol
žalovanému nárok na náhradu trov konania. Súd priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.

1 CSP)V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.