Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/278/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417216154
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4417216154.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyMarčekovejačlenovsenátu

Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361
368, proti žalovanému: M. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. nad L., Q. XXX/XX, o zaplatenie 1.731,09
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. júna
2018 č. k. 15Csp/78/2017-99 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o

trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 379,40
eura s 5,25% ročnými úrokmi z omeškania od 08. 06. 2017 do zaplatenia, v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 35 eur vždy do 20. dňa príslušného mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku až
do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok splatnosť celého plnenia.
V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol. Súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Rozhodol, že v konaní o vzájomnej žalobe žiadna zo strán
nemá na náhradu trov právo. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2 písm. g), § 9 ods.
2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 9, § 559 ods. 1, 2, § 517 ods. 2, §
524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 147 ods. 1, 2, 3 CSP a uviedol, že právny predchodca žalobcu
Poštová banka, a. s. uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č. 9692618111, ktorú právny predchodca
žalobcu podpísal dňa 03. 08. 2011 a žalovaný dňa 25. 07. 2011. Na základe uvedenej zmluvy poskytol
žalovanému úver vo výške 2.000 eur s dohodnutou mesačnou splátkou 62,29 eura v celkovom počte

60. splátok. Celková výška nákladov bola určená v sume 1.539,64 eura. Dátum splatnosti prvej splátky
bol do 07. 09. 2011, dátum splatnosti každej ďalšej splátky bol k 7. dňu v mesiaci a dátum konečnej
splatnosti bol určený na deň 07. 08. 2016. Úroková sadzba bola určená na 24,5%, priemerná RPMN
na trhu bola uvedená vo výške 20,56% a RPMN banky bola uvedená vo výške 29,21%. V uvedenej
úverovej zmluve bolo dohodnuté poistenie klasifikované ako základný súbor poistenia. Listom zo dňa 07.
04. 2014 právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného, že podstatným spôsobom porušil Zmluvu
o úvere č. 9692618111 zo dňa 02. 08. 2011 a upozornil žalovaného, že k tomuto dátumu je pohľadávka

banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a to vo výške 266,61
eura - omeškané splátky, poplatky vo výške 1,10 eura a sankčný úrok za každý deň omeškania vo
výške 0,04 eura za každý deň omeškania. Vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 dní
od doručenia výzvy. Listom zo dňa 13. 10. 2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, žesvojím konaním podstatným spôsobom porušil Zmluvu o úvere č. 9692618111 zo dňa 02. 08. 2011, a
preto sa jeho úverová pohľadávka stáva predčasne splatnou v celom rozsahu k 13. 10. 2014. Zároveň
vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.036,20 eura v lehote 10 dní od doručenia výzvy.

Výzva bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 16. 10. 2014. Zmluvou o postúpení pohľadávok
č. III/2017 zo dňa 13. 06. 2017 postupca - Poštová banka, a. s. postúpila pohľadávku voči žalovanému
postupníkovi - žalobcovi. Uvedená skutočnosť je zrejmá z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok,
podľa ktorej bola na žalobcu postúpená pohľadávka voči žalovanému vo výške istiny 1.731,09 eura,
úrokov vo výške 1.152,09 eura, ročné úroky vo výške 24,5% a sankčné ročné úroky vo výške 5,25%. Z

predložených listinných dôkazov súd považoval za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel
so žalovaným dňa 03. 08. 2011 Zmluvu o úvere č. 9692618111, a nie 02. 08. 2011, ako to tvrdí
žalobca v žalobe a aj jeho právny predchodca v podaniach adresovaných žalovanému. Na predmetný
záväzkový vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľoch, ako aj
Zákon o spotrebiteľských úveroch. Právny predchodca žalobcu pri poskytovaní úveru a uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej činnosti nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Po oboznámení sa s obsahom vyššie špecifikovaných listín súd dospel
k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03. 08. 2011 neobsahuje zákonom požadované
náležitosti. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, ktorý mal uhradiť v 60. mesačných
splátkach po 62,29 eura, čo je spolu 3.737,40 eura, avšak podľa predloženej zmluvy o spotrebiteľskom

úvere mal žalovaný uhradiť celkovú sumu 3.539,64 eura (výška úveru 2.000 eur + celková výška
nákladov 1.539,64 eura). Je teda zrejmé, že údaj o celkovej výške úveru bol v zmluve uvedený
nesprávne. Podľa citovaného § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy,
mali do celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom patriť aj náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to aj poistné, čo v danom prípade

nebolo.Zuvedenýchdôvodov,najmäsodkazomnavyššiecitovanézákonnéustanovenia,saposkytnutý
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V konaní súd považoval za preukázané,
jednak z výpovede žalovaného, ale najmä zo žalovaným predložených poštových poukazov o úhrade
jednotlivých splátok úveru (špecifikované v bode 7.6. odôvodnenia), že žalovaný z poskytnutého úveru
uhradil právnemu predchodcovi žalobcu celkom 1.540,60 eura a žalobcovi 80 eur, t.j. spolu 1.620,60

eura.Súdneakceptovaltvrdeniežalovaného,žeprávnemupredchodcovižalobcuuhradilzposkytnutého
úveru celkom 2.054 eura. Zo žalovaným predloženého poštového poukazu - podacieho lístka (podacie
číslo 5379) zo dňa 20. 05. 2014 súd zistil, že túto úhradu žalovaný vykonal pod iným variabilným
symbolom (9730169910), zrejme za účelom úhrady iného úveru, keďže sám žalovaný potvrdil, že mu
právny predchodca žalobcu poskytol tri úvery (č. l. 94). Súd tiež neakceptoval tri potvrdenia vkladu

po 70,50 eura (celkom 211,50 eura), nakoľko tieto neobsahujú potvrdenie vkladu o vložení finančných
prostriedkov na účet právneho predchodcu žalobcu (č. l. 95). Súd ďalej neakceptoval štyri potvrdenia
vkladu po 70,50 eura (celkom 282 eur), nakoľko tieto neobsahujú potvrdenie vkladu o vložení finančných
prostriedkov na účet právneho predchodcu žalobcu (č. l. 93). Z dôvodu, že podľa citovaného § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy sa poskytnutý spotrebiteľský úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd žalobu považoval za dôvodnú v časti o zaplatenie 379,40
eura (2.000 eur - 1.620,60 eura) a v zostávajúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd umožnil
žalovanému uhrádzať žalobcovi dlžnú sumu formou pravidelných mesačných splátok, nakoľko sám
žalobca vo svojom vyjadrení (č. l. 83) navrhol takýto spôsob úhrady dlhu. Žalovaný žiadal, aby súd uložil
žalobcovi povinnosť vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie vo výške 80 eur s odôvodnením, že

žalobcovi plnil bez právneho titulu. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca prijal od žalovaného
plnenie celkom 80 eur (4 x 20 eur - uhradené v dňoch 20. 06. 2017, 16. 08. 2017, 11. 09. 2017 a 13.
10. 2017). Uvedené úhrady súd započítal na doplatenie celkovej výšky poskytnutého úveru (1.540,60
eura + 80 eur, t.j. spolu 1.620,60 eura). Súd v konaní nezistil, že by prijatím uvedeného plnenia došlo na
strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, ktoré by bol žalobca povinný vydať. Z uvedených dôvodov

súd vzájomnú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže sa s plnením peňažného záväzku žalovaný
dostal do omeškania, vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výšku úrokov z
omeškania si žalobca neuplatnil v rozpore s výškou úrokov z omeškania určených zákonom, preto mu
súd takto uplatnené úroky z omeškania priznal. Žalovaný mal v konaní vo veci samej úspech približne
v rozsahu 78% žaloby a žalobca približne v rozsahu 22% žaloby, principiálne by preto bolo na mieste

priznať náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 56% (78% - 22%). Žalovanému v tomto konaní
preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto mu súd nárok na
náhradu trov konania nepriznal. V konaní o vzájomnej žalobe mal žalobca plný úspech, principiálne by
preto bolo na mieste priznať náhradu trov konania žalobcovi. Žalobcovi v konaní o vzájomnej žalobepreukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto mu súd nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania odvolanie, odôvodniac ho tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd neprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené na zistenie rozhodujúcich

skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu týkajúcom sa skutočnosti, že v zmluve o úvere
je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov. Žalobca zaslal súdu listinu s výpočtom RPMN,
ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe Zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzorec

výpočtu RPMN žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, do kalkulačky implementoval externý
dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. V predmetnom výpočte je vidieť, že 59. splátka
úveru bola len vo výške 39,35 eura a 60. splátka úveru už mala byť vo výške 0 eur. Súd si jednoduchým
vynásobením určil celkovú výšku nákladov tak, že vynásobil počet mesačných splátok uvedených
na úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky. Uvedený prepočet však nie je v žiadnom prípade

správny. Súd však neprepočítaval celkovú výšku nákladov na základe rozpisu splátok, resp. kalkulačky
na výpočet RPMN, ktorý bol súdu zaslaný, pričom ak by tak bol býval spravil, tak by mu vyšla presná
suma, nakoľko posledná splátka je v nižšej sume, ako bola mesačná splátka úveru. Žalobca pred
poslednou celou splátkou zasiela žalovanému informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak posledná
splátka je vo výške 39,35 eura, resp. 0 eur, tak žalobca zašle pred jej splatnosťou žalovanému list,

ktorým mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku.
Uvedené je práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom
samotný žalovaný si v žiadosti má možnosť zvoliť výšku úveru, ako aj dobu splácania úveru a z dôvodu,
že výška mesačnej splátky je zaokrúhľovaná na celé eurá. Poukázal na ustanovenie § 2 písm. g) zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov a uviedol, že v danom prípade je zrejmé, že išlo o dobrovoľné poistenie
vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na ustanovenie § 2
písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru,
tzn. že ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť započítaný
do celkových nákladov spojených s úverom. Do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru

započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru. V prípade zmluvy o úvere uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným nebol poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, nakoľko žalovaný
uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na
získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok. Tvrdenie súdu, že do celkových nákladov
je potrebné zarátať aj poistné, je zjavne nepravdivé, z ničoho nevyplýva, súd sa v tomto neopiera o

žiaden dôkaz, ale len o výlučný dohad súdu. Žalovaný si sám vybral v zmluve o úvere možnosť platby
v hotovosti. Poplatok vo výške 0,76 eura predstavuje poplatok za každú takúto realizovanú platbu.
Poplatok za platbu v hotovosti je uvedený v kalkulačke pre výpočet RPMN ako poplatok za vedenie
účtu. Banka žalovanému neúčtovala žiaden poplatok za vedenie úverového účtu. Zároveň bolo do
celkových nákladov nevyhnutné započítať aj poplatok za čerpanie úveru v hotovosti vo výške 29,87

eura. Na základe uvedeného je zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 3.535,30 eura, a nie
3.737,40 eura ako to nesprávne ustálil súd. Z uvedeného je zrejmé, že celková výška nákladov bola
vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere posúdil ako bezúročnú a
bez poplatkov. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pričom právo na spravodlivý
proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Poukázal na rozhodnutia

Ústavného súdu ČR a SR, ako aj rozhodnutia NS SR, zaoberajúce sa právom na spravodlivý súdny
proces. V závere poukázal na to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje limity. Ochrana spotrebiteľa je
síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla
k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek
zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a

podľa toho rozumne konať. Neexistuje vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností,
ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k plneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne
a s vedomím ich rozsahu. V tomto prípade ide, pod zámienkou narovnávania prirodzených nerovností
medzi účastníkmi občianskoprávnych vzťahov, prostredníctvom zákona alebo dokonca prostredníctvomjudikatúry ESD dochádza k narušeniu princípu rovnosti strán konania a legitimita takýchto legislatívnych
úsluh slabším zmluvným stranám sa odvodzuje od predpokladu, že sú na trhu znevýhodnení silnejším
ekonomickým postavením ich spolu kontrahenta, t.j. dodávateľa. Súdy sú povinné skúmať konkrétne

okolnosti uzatvorenia zmluvy. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie
je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca (malo byť žalovaný)
uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne
žiadal,abyodvolacísúdžalobevyhovelvcelomrozsahuažalovanéhozaviazalnanáhradutrovkonania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí a rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a platné. Odvolanie žalobcu považuje za tendenčné a
podané iba z dôvodu, aby uhradil viac ako bol povinný uhradiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutých výrokoch podľa § 380 ods. 1 CSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní,
s verejným vyhlásením rozsudku a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie do zamietajúceho
výroku (II.) a výroku o trovách konania (III.) je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.731,09 eura s 24,5%
ročnými úrokmi od 08. 06. 2017 do zaplatenia, s 5,25% ročnými úrokmi z omeškania od 08. 06. 2017
do zaplatenia, vyčíslených úrokov vo výške 1.123,88 eura a 16,93 eura. Žalobu odôvodnil tým, že jeho
právny predchodca Poštová banka, a. s., Prievozská 2/V, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890, poskytol
žalovanému na základe Zmluvy o úvere č. 9692618111 zo dňa 02. 08. 2011 úver vo výške 2.000 eur.

Poskytnuté finančné prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere,
pričom výška každej splátky je zrejmá z predpisu splátok. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že výška úveru
bola 2.000 eur, dátum prvej platby 07. 09. 2011, dátum každej ďalšej platby k 7. dňu v mesiaci a dátum
konečnej splatnosti 07. 08. 2016, počet mesačných splátok 60 a výška mesačnej splátky 62,29 eura.
Celková výška nákladov bola 1.539,64 eura, úrok bol dohodnutý vo výške 24,5%, priemerná RPMN na

trhu bola určená vo výške 20,56% a RPMN banky bola určená vo výške 29,21%. Žalovaný porušil svoju
povinnosťsplácaťdohodnutésplátkyriadneavčas,pretoprávnypredchodcažalobcuvyzvalžalovaného
na splatenie dlžnej časti úveru s upozornením, že ak nedôjde k úhrade záväzku zo strany žalovaného,
banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným. Keďže žalovaný úhradu pohľadávky nevykonal,
žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru a žalovaného vyzval, aby dlžnú pohľadávku zaplatil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP),
tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len
do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom

vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom
v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné

skutočnosti a to i tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto je námietka žalobcu ohľadne
nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nedôvodná. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s
odôvodnenímnapadnutéhorozhodnutiasastotožňuje,natietodôvodypodľa§387ods.2CSPodkazuje.Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu
odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že celková výška nákladov
je v zmluve uvedená nesprávne, resp. že iný spôsob jej výpočtu, ako urobil súd prvej inštancie, zo zmluvy

nevyplýva, preto je odvolacia námietka žalobcu nedôvodní. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že počet splátok
je 60 a výška splátky je 62,29 eura, pričom zo zmluvy nie je zrejmé, či ide o výšku splátky bez poistenia
alebo s poistením a ani mesačná výška poistného. Pokiaľ žalobca vychádzal zo splátok, ktoré nemali
byť zaplatené v rovnakej výške (62,29 eura), mala táto skutočnosť zo zmluvy a aj zo žaloby vyplývať,
pretože v zmluve majú byť uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, teda aj predpoklady,

z ktorých sa dá odvodiť celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť. Žalobca v zmluve neuviedol, že
predposledná splátka mala byť v nižšej hodnote ako bola dohodnutá výška splátok a posledná splátka
mala byť nulová, preto je potrebné vychádzať z pôvodného údaju o výške splátok a ich počte uvedenom
v zmluve o úvere. Odvolací súd tak rovnako ako súd prvej inštancie ustálil, že celková výška nákladov
mala byť uvedená v sume 1.737,40 eura, a pokiaľ takto nebola uvedená, je tento údaj nesprávny, čo
má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetnej zmluvy o úvere z dôvodu, že v zmluve

absentuje správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí žalovaný žalobcovi zaplatiť, ktorá je obligatórnou
náležitosťou zmluvy. Skutočnosti, ktoré uvádza žalobca v odvolaní, teda, že žalovaný sa zaviazal splatiť
poskytnutý úver v 60 mesačných splátkach, pričom 58. splátka mala byť len vo výške 39,35 eura a
60. splátka mala byť vo výške 0 eur, zo zmluvy nevyplývajú. Zo zmluvy o úvere je zrejmý len počet
splátok 60 a výška mesačnej splátky 62,29 eura, nevyplýva z nej ani to, či je v splátke 62,29 eura už

zahrnutý poplatok za poistenie úveru. Text zmluvy je pritom písaný tak drobným, ťažko čitateľným a
husto písaným písmom, že sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto
texte obsiahnutými. Vychádzajúc z uvedeného, súd prvej inštancie správne posúdil úver ako bezúročný
a bez poplatkov a následne žalobcovi priznal zostatok nesplateného úveru spolu s príslušenstvom a
vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (II.) a vo výroku o trovách konania (III.) podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému

žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).