Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317213937
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4317213937.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so
sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: K. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Ku H. XXXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie sumy 296,80 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 8C/70/2017-34 zo dňa 23.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania p
o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
259,84 eura, pokutu vo výške 17 eur a náhradu nákladov na poštovné vo výške 1,45 eura do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Čiastočne úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,54 %. V odôvodnení rozsudku
uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 296,80 eura a úhrady poštových sadzieb spojených
s vymáhaním vo výške 1,45 eura z dôvodu, že on ako verejnoprávna inštitúcia zriadená osobitným

zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska je oprávnený uplatňovať pohľadávky
titulom neuhradených úhrad za služby verejnosti. Žalovaný nezaplatil úhrady za obdobie od 01.01.2011
do 31.01.2017, preto bol dňa 19.01.2017 vyzvaný k úhrade omeškaných platieb. Keďže dlžnú sumu
neuhradil, žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17 eur.

2. Súd prvej inštancie z predloženého prehľadu predpisov úhrad za služby verejnosti a platieb zistil,
že za obdobie od apríla 2008 do januára 2017 mal žalovaný predpísané mesačné úhrady za služby

verejnosti vo výške 4,64 eura. Žalobca evidoval zaplatenie úhrad žalovaným za obdobie od 01.04.2008
do 31.01.2017 v celkovej sume 213,44 eura a v kontrolovanom období od 01.01.2011 do 31.01.2017 v
sume 78,88 eura. Výzvou zo dňa 19.01.2017 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie nedoplatku vo výške
281,25 eura a zároveň bol poučený, že v prípade, ak uvedenú dlžnú sumu neuhradí v plnej výške do
30 dní od doručenia výzvy, vznikne žalobcovi nárok aj na zaplatenie pokuty vo výške 17 eur. Súčasťou
výzvy bol aj prehľad predpisov a platieb, pričom nedoplatok predstavoval sumu 281,25 eura.

3. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti o zaplatenie sumy
276,84 eura. Vychádzal pri tom z prehľadu predpisov úhrad za služby verejnosti a platieb v období od
01.01.2011 do 31.01.2017, pričom výška mesačnej úhrady zo zákona predstavuje 4,64 eura. Z daného
predpisu úhrad a platieb mal za preukázané, že žalovaný v období od 01.01.2011 do 31.01.2017 uhradilsumu 78,88 eura, pričom v skutočnosti mal uhradiť sumu 338,72 eura. Celková dlžná suma úhrad za
uvedené obdobie tak predstavuje 259,84 eura (73 mesiacov x 4,64 eura = 338,72 eura - 78,88 eura). Aj
keď žalobca predložil súdu prehľad platieb za obdobie od 01.04.2008 do 31.01.2017, súd vychádzal zo

znenia žaloby, v ktorej žalobca uviedol, že si uplatňuje neuhradené mesačné predpisy za kontrolované
obdobie od 01.01.2011 do 31.01.2017. Keďže celková dlžná suma úhrad za toto obdobie činila 259,84
eura, súd žalobu v prevyšujúcej časti, t.j. v časti 19,96 eura (279,80 eura - 259,84 eura) považoval za
nedôvodnú, a preto ju v tejto časti zamietol. Z dôvodu omeškania žalovaného so zaplatením úhrad za
služby verejnosti vznikol žalobcovi nárok aj na pokutu vo výške 17 eur a v súvislosti s výzvou aj nárok

na úhradu nákladov spojených s poštovným vo výške 1,45 eura. Rozsudok vo veci samej súd odôvodnil
s odkazom na ustanovenie § 1, § 2, § 3 písm. a), § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 6,
§ 10 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie v zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať mu
náhradu trov konania. Uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal vyčíslenie úhrad súdom
za jednotlivé obdobia, lebo on žaloval pohľadávku za obdobie od 01.01.2011 do 31.01.2017, avšak
súdu doručil prehľad platieb a úhrad žalovaného za obdobie od 01.04.2008 do 10.05.2013. Suma
78,88 eura, ktorú súd odrátal od žalovanej istiny, zahŕňala aj úhrady za obdobie od 23.11.2010 do
10.08.2013. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradami od apríla 2008, pričom on si úhrady, ktoré

súd započítal za časť žalovaného obdobia, započítal za obdobie, ktoré nie je predmetom tohto sporu,
a to na najstaršie neuhradené pohľadávky. Výpočet súdu teda neodráža reálny stav. Predpis úhrad za
obdobie od 01.04.2008 do 31.01.2017 predstavoval sumu 494,69 eura a žalovaný uhradil sumu 213,44
eura, ktorá bola zohľadnená vo výške žalovanej pohľadávky. Preto úhrady vo výške 78,88 eura nemal
súd prvej inštancie zohľadniť a nemal ani ponížiť žalovanú pohľadávku o sumu 19,96 eura.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec

bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods.
2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že odvolanie nie je opodstatnené.
Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom
výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. Prvý výrok rozsudku, ktorým súd žalobe čiastočne
vyhovel, nadobudol z dôvodu absencie odvolania žalovaného právoplatnosť. Odvolací súd zároveň

aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd sa stotožnil s výrokmi napadnutého rozhodnutia ako aj s jeho odôvodnením, pretože
na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie urobil správny
právny záver o tom, že žalobca požadoval úhrady v zmysle zákona č. 340/2012 o úhrade za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov
za obdobie od 01.01.2011 do 31.01.2017. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v žalobe bližšie nijako

nešpecifikoval, ktoré úhrady a v akej sume za dané obdobie žalovaný vlastne uhradil. Rovnako tak
neuviedol ani v odvolaní namietanú okolnosť, že niektoré úhrady za žalované obdobie si započítal za
predchádzajúce obdobie. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď vychádzal zo žalobcom
doloženého prehľadu platieb a keď spočítal predpísané mesačné úhrady za žalované obdobie (t. j. za 73
mesiacovpo4,64eura,spolu338,72eura)aodtejtosumyodrátalsumu,ktorúžalovanýzadanéobdobie

uhradil (78,88 eura). Žalobca v žalobe vôbec nešpecifikoval, ako dospel k žalovanej sume 279,80 eura.
Z výzvy zo dňa 19.01.2017 vyplýva, že nedoplatok ku dňu 31.01.2017 predstavuje sumu 281,25 eura
(vrátane poštových sadzieb 1,45 eura). Podľa obsahu sa táto výzva týkala nedoplatku na úhradách zaobdobie od 01.04.2008, ale žalobca si podanou žalobou uplatňoval pohľadávku za iné obdobie, t. j. za
obdobie od 01.01.2011 do 31.01.2017.

8. Tvrdenia o započítaní niektorých úhrad za žalované obdobie na úhrady za obdobie od 01.04.2008
do 31.01.2017 žalobca uviedol prvýkrát až v odvolacom konaní. Podľa § 366 CSP ide o tzv. novotu v
odvolacom konaní, pretože žalovaný ju mohol uplatniť aj pred súdom prvej inštancie. Tento prostriedok
procesnej obrany možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ho odvolateľ nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie bez svojej viny (§ 366 písm. d/ CSP). Je zrejmé, že žalobca pred súdom prvej

inštancie vôbec netvrdil a ani nešpecifikoval, že nejaké úhrady zo žalovaného obdobia započítal sčasti
aj na obdobie, ktoré nebolo predmetom žaloby. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobe takúto
informáciu nemal, hoci mu nič nebránilo, aby tvrdenie v tomto smere uviedol priamo v žalobe.

9. Civilné sporové konanie je kontradiktórne, strany majú v spore povinnosť tvrdenia a tiež povinnosť
dôkaznú. Žalobca v žalobe jasne vymedzil, ktoré obdobie je predmetom sporu, a k tomuto obdobiu

doložil aj dôkaz o prehľade predpísaných a uhradených platieb, z ktorého súd prvej inštancie správne pri
rozhodovanívychádzal.Aktedažalobcaažvodvolacomkonanízačaltvrdiťinéskutočnosti,nežtie,ktoré
opísal v žalobe a ktoré mal a mohol tvrdiť a preukazovať už pred súdom prvej inštancie, nebolo možné
dať za vinu súdu prvej inštancie, že rozhodol na podklade tých dôkazov, ktoré v súdnom konaní predložil
so žalobou. Tvrdenia žalobcu odvolací súd považoval z vyššie uvedených dôvodov za neprípustnú

novotu v odvolacom konaní, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a
vovýrokuotrováchkonaniaakovecnesprávnypodľa§387ods.1CSPpotvrdil,pričomvpodrobnostiach
poukazuje na jeho odôvodnenie.

10. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu patrí náhrada trov účelne vynaložených v tomto

štádiu konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže mu však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací
súd rozhodol (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP), že sa mu nárok na ich náhradu nepriznáva.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).