Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 3, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/298/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113234151
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8113234151.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu T. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom J. B. P. XXX, XXX XX W., právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Hlavná
89, 080 01 Prešov, proti žalovanému Tatra Credit, a.s., so sídlom Námestie Slobody 10/1718, 921
01 Piešťany, IČO: 44975775, právne zastúpeného L.I.B. Legal, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 47237546, o určenie čiastočnej neplatnosti zmluvy o záložnom práve a zdržania sa
výkonu záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Zmluva o záložnom práve č. 94/12 zo dňa 16.05.2012, predmetom ktorej sú
nehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXkat.územieJ.B.P.atopozemokKNCparc.č.XXX,druhpozemku:

zastavané plochy a nádvoria o výmere 411 m2, kat. územie J. B. P., pozemok KN C parc. č. XXX, druh
pozemku: záhrady o výmere 793 m2 kat. územie J. B. P. a stavba - rodinný dom so súpisným číslom
XXX postavený na pozemku parc. č. XXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 411 m2
kat. územie J. B. P. je v časti II čl. VII výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č.
527/2002 Z.z. v platnom znení, je n e p l a t n á.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na verejnej dražbe

právne záväzným postupom podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách podľa Zmluvy o
záložnom práve č. 94/12 zo dňa 16.05.2012, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX
kat. územie J. B. P. a to pozemok KN C parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o
výmere 411 m2, kat. územie Drienovská Nová Ves, pozemok KN C parc. č. XXX, druh pozemku: záhrady
o výmere 793 m2 kat. územie J. B. P. a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na
pozemku parc. č. XXX druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 411 m2 kat. územie J. B. P..

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.11.2013 domáhal určenia, že zmluvná
podmienka v zmluve o záložnom práve číslo 94/12 zo dňa 16.5.2012 v časti II. článok VII. výkon
záložného práva bod 1 písm. a/, na základe ktorej v prípade, ak pohľadávka nebude riadne a včas
splnená, je záložný veriteľ po predchádzajúcom písomnom upozornení záložcu oprávnený uspokojiť
svoju pohľadávku výťažkom získaným predajom nehnuteľnosti na verejnej dražbe právne záväzným
postupom podľa zákona číslo 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, je neprijateľná a z tohto dôvodu

neplatná.
2. Žalobca v žalobe tvrdil, že v zmysle ustanovení zmluvy o záložnom práve možno výkon záložného
práva uskutočniť mimosúdne, teda bez schválenia súdu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok a plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniamizákona. Minimálne v tejto časti považuje žalobca zmluvu o záložnom práve za neplatnú podľa § 39
Občianskeho zákonníka. V danom prípade o výške pohľadávky nerozhodne súd, ale žalovaný ako
veriteľ v postavení podnikateľa a nútené postihnutie majetku nevykonáva súdny exekútor, ale opätovne

podnikateľ. Žalovaný v pozícii veriteľa sa zjavne snaží postihnúť majetok žalobcu nad rámec skutočnej
výšky dlhu. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný nepostupoval zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z.z., keď pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Žalovaný obchádzaním zákona navyšoval spotrebiteľský úver neprimeraným

spôsobom a neprimeranými poplatkami až do takej miery, že žalobca má za spotrebiteľský úver vo výške
7 000 eur, ktorú sumu od žalovaného prevzal, zaplatiť sumu 18 885,15 eura, čo predstavuje navýšenie
úveru o takmer 170 %.
3. Žalobca ako dôkazy označil Zmluvu o záložnom práve č. 297/10, Úverovú zmluvu č. 297/10, Dodatok
č. 1 k Úverovej zmluve č. 297/10, ukončenie úveru zo dňa 13.3.2013, kvitanciu 16.5.2012, Zmluvu o
záložnom práve č. 94/12, Úverovú zmluvu č. 94/12 spolu s dodatkami č. 1-3, Sadzobník poplatkov k

Úverovej zmluve č. 94/12, Upozornenie pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo dňa 16.8.2013,
Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru č. 94/12 zo dňa 23.9.2013, Vstup pohľadávky do vymáhania -
pokus o zmier zo dňa 1.10.2013, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 16.10.2013.
4. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 17C/298/2013-57 zo dňa 6.12.2013 predbežným opatrením
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva podľa zmluvy o záložnom práve

č. 94/12 zo dňa 16.05.2012 dobrovoľnou dražbou až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.4.2014. Uznesením č. k. 17C/298/2013-62 zo dňa
20.12.2013 súd uložil žalovanému v 2. rade Public auction s.r.o., so sídlom Cintorínska 2696/1, 921 01
Piešťany, IČO: 44 449 844, povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva a všetkých úkonov s
tým súvisiacich podľa zmluvy o záložnom práve č. 94/12 zo dňa 16.5.2012 dobrovoľnou dražbou a to až

do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.3.2014.
5. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Poukázal na neexistenciu naliehavého právneho záujmu
žalobcu. Povinnosť žalobcu plniť podľa zmluvy o úvere nebola splnená, preto vo vzťahu k zmluve
o úvere naliehavý právny záujem nemôže byť daný, keďže existujú už konkrétne nároky zmluvných
strán. Žalovanému vzniklo právo na vrátenie poskytnutého úveru vrátane dohodnutých zmluvných

sankcií, pričom v prípadnom spore o plnenie by bol súd, ktorý by o takomto návrhu na plnenie konal,
povinný platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o úvere, posúdiť ako predbežnú otázku. Zmluvná pokuta
je iba sankciou za nedodržanie zmluvných podmienok, na ktorú má žalovaný nárok a žalobca bol so
zmluvnými pokutami oboznámený, čiže nemôže sa považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Túto
pohľadávku je žalovaný oprávnený podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka vymáhať výkonom

záložného práva. Podľa žalovaného Úverová zmluva č. 94/12 spĺňa všetky náležitosti, ktoré jej prikazuje
zákon č. 129/2010 Z.z., bola podpísaná žalobcom slobodne, vážne a bez námietok. Nie je možné
vyhlásiť úverovú zmluvu za neplatnú ako celok a nie možné vyhlásiť ani odplatu za neprijateľnú. Právna
prax ako aj judikatúra Slovenskej republiky a Českej republiky jednoznačne zastáva právny názor, že
zánik úverovej zmluvy nespôsobuje aj zánik akcesorických zabezpečovacích právnych vzťahov, čiže aj

keď súd vyhlási úverovú zmluvu za neplatnú, nemôže z dôvodu neplatnosti úverovej zmluvy vyhlásiť
za neplatnú aj záložnú zmluvu, pokiaľ táto spĺňa všetky náležitosti, ktoré jej ukladá zákon. Žalovaný
navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Žalobca v replike poukázal na to, že má naliehavý právny záujem v danej veci s poukazom na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/1/2009, ako aj vzhľadom na to, že tým,

že nevrátil úverové prostriedky, nevie, v akej výške je jeho dlh a túto výšku môže ustáliť len súd.
7. Uznesením č. k. 17C/298/2013-116 zo dňa 23.2.2015 súd zamietol námietku žalovaného o
nedostatku vecnej a miestnej príslušnosti Okresného súdu Prešov. Uvedené uznesenie bolo potvrdené
Krajským súdom v Prešove uznesením č. k. 19Co/122/2015-128 zo dňa 26.4.2016.
8. Uznesením č. k. 17C/298/2013-206 zo dňa 30.1.2019 súd pripustil zmenu žaloby v znení:

I. Súd určuje, že Zmluva o záložnom práve č. 94/12 zo dňa 16.05.2012, predmetom ktorej sú
nehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXkat.územieJ.B.P.atopozemokKNCparc.č.XXX,druhpozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere 411 m2, kat. územie J. B. P., pozemok KN C parc. č. XXX, druh
pozemku: záhrady o výmere 793 m2 kat. územie J. B. P. a stavba - rodinný dom so súpisným číslom
XXX postavený na pozemku parc. č. XXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 411 m2

kat. územie J. B. P. je v časti II čl. VII výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č.
527/2002 Z.z. v platnom znení, neplatná.
II. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na verejnej dražbe
právne záväzným postupom podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách podľa Zmluvy ozáložnom práve č. 94/12 zo dňa 16.05.2012, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX
kat. územie J. B. P. a to pozemok KN C parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o
výmere 411 m2, kat. územie J. B. P., pozemok KN C parc. č. XXX, druh pozemku: záhrady o výmere

793 m2 kat. územie J. B. P. a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku
parc. č. XXX druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 411 m2 kat. územie J. B. P..
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
najmä so Zmluvou o záložnom práve č. 297/10, Úverovou zmluvou č. 297/10, Dodatkom č. 1 k Úverovej

zmluve č. 297/10, Ukončením úveru zo dňa 13.3.2013, Kvitanciou 16.5.2012, Zmluvou o záložnom
práve č. 94/12, Úverovou zmluvou č. 94/12 spolu s dodatkami č. 1-3, Sadzobníkom poplatkov k
Úverovej zmluve č. 94/12, Upozornením pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo dňa 16.8.2013,
Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru č. 94/12 zo dňa 23.9.2013, Vstupom pohľadávky do vymáhania
- pokus o zmier zo dňa 1.10.2013, Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 16.10.2013,
ako aj s ostatným spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav veci.

10. Dňa 7.9.2010 bola medzi veriteľom Tatra Credit, a.s. a dlžníkom v 1. rade T. T. a dlžníčkou v 2.
rade O. T. uzatvorená Úverová zmluva č. 297/10. Na základe tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť
dlžníkom nebankový úver vo výške 7 000 eur s čerpaním úveru od 7.9.2010, pričom táto suma
bola čerpaná v hotovosti, doba splatnosti bola 6 mesiacov, RPMN 39,62 %, priemerná RPMN 21,07
%, ročná úroková sadzba 36 %, mesačná úroková sadzba 3 %, denná úroková sadzba 0,10 %, výška

úveru s navýšením bola 8 260 eur, konečná splatnosť úveru 7.3.2011, celkové náklady boli 1 260 eur.
V zmluve je uvedené, že poplatok za poskytnutie úveru: bez poplatku. Spôsob zabezpečenia úveru:
zriadením záložného práva k nehnuteľnosti. V článku II. zmluvy dlžník svojím vlastnoručným podpisom
tejto úverovej zmluvy zároveň potvrdil, že si pri podpise tejto úverovej zmluvy prepočítal a prevzal v
hotovosti peňažné prostriedky uvedené v článku I. bod 1c. Dlžník sa zaviazal riadne a včas splácať

poskytnutý úver na účet veriteľa pod variabilným symbolom a to podľa splátkového kalendára, ktorý
je neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Podľa článku V. predmet zabezpečenia úveru, dlžník,
resp. záložca, ak nie je totožný s dlžníkom, na zabezpečenie splatenia úveru a jeho príslušenstva a
všetkých ostatných poplatkov a platieb, ktoré je podľa tejto úverovej zmluvy povinný znášať, sa zaväzuje
v deň podpisu úverovej zmluvy uzavrieť zmluvu o záložnom práve podľa § 151a a nasl. Občianskeho

zákonníka k nehnuteľnostiam zapísaným na v LV XXX, katastrálne územie J. B. P., obec J. B. P., okres
L., parcelné číslo XXX, o výmere 411 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX o výmere
793 m2 záhrady a stavby, rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX, ktorého vlastníkom je
T. T.. Podľa článku X. (Zmluvné pokuty), v prípade omeškania dlžníka so splatením úveru je veriteľ
oprávnený odo dňa kedy sa stal úver splatný, vyčísliť dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z dlžnej

sumy za každý deň omeškania. Týmto nie je dotknuté právo veriteľa na náhradu škody v plnej výške.
Podľa článku X. bod 2, v prípade, ak bude dlžník v omeškaní so zaplatením niektorej splátky alebo
celková výška uhradených splátok k daným termínom určeným splátkovým kalendárom podľa článku
XXII. tejto zmluvy, bude v negatívnom rozpore s celkovou výškou splátok podľa tohto kalendára, je veriteľ
oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu za neuhradenú splátku vo výške 4 % z poskytnutej istiny

a to aj opakovane. Podľa článku X. bod 3, v prípade, ak veriteľ pristúpi k vymáhaniu pohľadávky, je
oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 10 % z poskytnutej istiny minimálne však 1 660
eur. Podľa článku X. bod 4 zmluvy, v prípade, ak dlžník nepošle veriteľovi do 30 dní od uskutočnenia
predaja zálohu fotokópiu kúpnej zmluvy, je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške
4 % z poskytnutej istiny a to aj opakovane. Podľa článku XI. bod 1 (Úrok z omeškania), v prípade

omeškania dlžníka so splatením úveru je veriteľ oprávnený odo dňa, kedy sa stal úver splatný, vyčísliť
dlžníkovi okrem zmluvnej pokuty podľa článku X. aj úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. z dlžnej sumy.
Týmto nie je dotknuté právo veriteľa na náhradu škody v plnej výške. Podľa článku XI. bod 2 zmluvy,
zmluvné strany sa dohodli, že celková výška zmluvných pokút podľa článku X. tejto zmluvy a úroku
z omeškania podľa tohto článku, nesmie prevýšiť maximálnu výšku sankcií ustanovenú nariadením

vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. Podľa článku XII. bod 1 (Poplatky), v prípade, ak dlžník
neuvedie správny variabilný symbol pri úhradách jednotlivých splátok, je veriteľ oprávnený účtovať
dlžníkovi poplatok vo výške 20 eur za identifikáciu platby. Podľa článku XII. bod 2 zmluvy, v prípade,
ak dlžník písomne neoznámi veriteľovi zmenu svojho trvalého pobytu alebo zmenu korešpondenčnej
adresy do 15 dní od vzniku zmeny, je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi poplatok vo výške 200 eur.

Podľa článku XII. bod 3, v prípade, ak dlžník neoznámi veriteľovi akékoľvek zmeny týkajúce sa jeho
účastníckych telefónnych staníc v pevnej alebo mobilnej sieti do 15 dní od vzniku zmeny, je veriteľ
oprávnený účtovať dlžníkovi poplatok vo výške 200 eur. Podľa článku XII. bod 4 zmluvy, v prípade,
ak dlžník neprevezme korešpondenciu jemu adresovanú na ním určenú korešpondenčnú adresu, jeveriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi poplatok vo výške 200 eur za každú vrátenú korešpondenciu. Podľa
článku XII. bod 5 zmluvy, v prípade, ak dlžník do 15 dní odo dňa zmeny údajov v občianskom preukaze
neoznámizmenupredmetnýchúdajovveriteľovi,jeveriteľoprávnenýúčtovaťdlžníkovipoplatokvovýške

200 eur. V článku XIII. sa nachádza sadzobník poplatkov, pričom za poskytnutie úveru bol poplatok
2 % z istiny, minimálne však 100 eur, poplatok za predčasné splatenie úveru nad 1 rok 1 % z výšky
predčasne splateného úveru, poplatok za predčasné splatenie úveru do jedného roka 0,5 % z výšky
predčasne splateného úveru,poplatok za identifikáciu platby 20 eur, vypracovanie listín (napríklad kúpna
zmluva) 200 eur, výjazd obchodného zástupcu za klientom (navýšenie), predĺženie úveru 200 eur,

výjazd obchodného zástupcu za klientom (iné) 330 eur, výjazd obchodného zástupcu (kataster, mestský
úrad, správa bytu) 330 eur, vypracovanie vyčíslenia pohľadávky 35 eur, zasielanie korešpondencie
10 eur, dodatok (navŕšenie a predĺženie úveru) 170 eur, dodatok (navŕšenie spojené so predĺžením
úveru) 340 eur, poplatok za úpravu splátkového kalendára 100 eur, opätovné zaradenie do splátkového
systému 10 % z istiny, expresné vydanie potvrdenia o splatení úveru (kvitancia) 200 eur, osobné
rokovanie/ konzultácia 60 eur, spísanie zápisnice z rokovania 60 eur, vyhotovenie fotokópie dokumentu

1 strana 3,30 eura, poplatok za neoznámenie zmeny adresy 200 eur, poplatok za neoznámenie zmeny
telefónneho čísla 200 eur, poplatok za neprevzatie korešpondencie 200 eur, poplatok za neoznámenie
zmeny údajov v občianskom preukaze 200 eur, poplatok za mesačné zasielanie prehľadu splácania
úveru 3 eura, poplatok za súhlas o zriadení druhého záložného veriteľa 300 eur, poplatok za odloženie
termínu splatnosti splátky 3 % z istiny, poplatok za zmenu záložcu (zmena vlastníka zálohu) 100

eur. Podľa článku XIII. bod 2 zmluvy, dlžník, s ktorým bola uzatvorená úverová zmluva, je povinný
uhradiť veriteľovi poplatky za poskytované služby. Špecifikácia poplatkových služieb a výška poplatkov
je daná vždy sadzobníkom veriteľa aktuálnym v dobe vzniku poplatkovej povinnosti. Dlžník prevzatím
úverovej zmluvy potvrdzuje, že prevzal a oboznámil sa s platným sadzobníkom. Aktuálny sadzobník
je k nahliadnutiu v sídle veriteľa. Veriteľ je oprávnený sadzobník zmeniť s tým, že je povinný dlžníkovi

zmenu v sadzobníku bezodkladne písomne oznámiť a to najneskôr 20 kalendárnych dní pred platnosťou
nového sadzobníka poplatkov. Podľa článku XVI. bod 1 zmluvy (Individuálne dojednania), veriteľ sa
zaväzuje predĺžiť konečnú splatnosť úverovej zmluvy na písomnú žiadosť dlžníka v prípade, že si dlžník
plní záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy. Podľa článku XVI. bod 2 zmluvy, v prípade, ak sa stane
úver splatný v zmysle tejto úverovej zmluvy porušením povinnosti dlžníka, vzniká veriteľovi nárok na

celé dohodnuté navŕšenie úverov z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka. V zmysle čl. XVI. bod 4 zmluvy,
dlžník podpisom úverovej zmluvy súhlasí, aby si veriteľ započítal do svojej pohľadávky nedoplatky a
sankcie voči dlžníkovi alebo záložcovi, ktoré by mohli mať za následok začatie výkonu záložného práva
alebo výkon exekúcie a zároveň súhlasí, aby veriteľ takto vzniknuté nedoplatky a sankcie v mene dlžníka
alebo záložcu uhradil.

11. Dňa 7.9.2010 žalobca ako záložca a žalovaný ako záložný veriteľ uzatvorili zmluvu o záložnom
práve č. 297/10. Predmetom zmluvy o záložnom práve bola dohoda zmluvných strán o zriadení
záložného práva k nehnuteľným veciam založeným v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho
pohľadávky z úverovej zmluvy č. 297/10. V čl. II. bol špecifikovaný predmet záložného práva.
12. Dňa 7.3.2011 bol medzi veriteľom (žalovaným) a dlžníkom v 1. rade (žalobca) a dlžníkom v 2. rade

(manželka žalobcu) uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve o úvere č. 297/10. V zmysle čl. II. predmetom
dodatku k zmluve o úvere je predĺženie doby splatnosti úveru zo dňa 7.9.2011 o 6 mesiacov a tým sa
pohľadávka voči dlžníkovi vo výške 8 260 eur mení spolu s navŕšením na pohľadávku vo výške 9 520
eur. Splatnosť úveru s príslušenstvom je stanovená do 7.9.2011. V čl. III. ods. 1 dodatku č. 1, dlžník
prehlasuje, že uznáva čo do základu i výšky svoj záväzok voči veriteľovi za podmienok dohodnutých v

úverovej zmluve č. 297/10 uzatvorenej dňa 7.9.2010 a neskorších dodatkov. Ďalej dlžník neodvolateľne
prehlasuje, že záväzok vo výške 8 430 eur uznáva čo do dôvodu a výšky.
13. Listom zo dňa 13.3.2013 žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie úveru s tým, že mu zasiela
kvitanciu zo dňa 16.5.2012, ktorým sa potvrdzuje zánik záložného práva zriadeného na základe Zmluvy
o záložnom práve č. XXX/XX uzatvorenej dňa 7.9.2010, schválená Správou katastra Prešov pod číslom

V XXXX/XX. V kvitancii je uvedené, že záložné právo zaniklo vyplatením pohľadávky dňa 16.5.2012
dlžníkom T. T. a O. T..
14. Dňa 16.5.2012 bola medzi veriteľom Tatra Credit, a.s. a dlžníkom v 1. rade T. T. a dlžníkom v 2.
rade O. T. uzatvorená úverová zmluva č. 94/12, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského
úveru vo výške 9 500 eur s tým, že čerpanie úveru malo byť od 16.5.2012. Suma čerpaná v hotovosti

9 500 eur, doba splatnosti 6 mesiacov, RPMN 29,56 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov
28,82 %, ročná úroková sadzba 26,40 %, mesačná úroková sadzba 2,20 %, denná úroková sadzba 0,07
%, celková výška úveru s navýšením bola 10 754 eur, konečná splatnosť úveru 16.11.2012, celkové
náklady 1 254 eur. V zmluve bolo uvedené, že ide o bezúčelový úver bez poplatku, spôsob zabezpečeniaúveru zriadením záložného práva k nehnuteľnosti. V čl. II. dlžník svojim vlastnoručným podpisom na
tejto úverovej zmluve zároveň potvrdzuje, že si pri podpise tejto úverovej zmluvy prepočítal a prevzal
v hotovosti peňažné prostriedky vo výške uvedenej v článku I. bod 1 písm. c/. V zmysle čl. III. bod

1 zmluvy, dlžník je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver na účet veriteľa pod variabilným
symbolom a to podľa splátkového kalendára, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. V čl.
V. bol špecifikovaný predmet zabezpečenia úveru, ktorým boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX
katastrálne územie J. B. P..
15. V čl. X. bod 1 zmluvy bolo uvedené, že v prípade omeškania dlžníka so splatením úveru, je veriteľ

oprávnený odo dňa, kedy sa stal úver splatný, vyčísliť dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z dlžnej
sumy za každý deň omeškania. Týmto nie dotknuté právo veriteľa na náhradu škody v plnej výške.
Podľa čl. X. bod 2 zmluvy, v prípade, ak bude dlžník v omeškaní so zaplatením niektorej splátky alebo
celková výška uhradených splátok k daným termínom určeným splátkovým kalendárom podľa článku
XIX. tejto zmluvy, bude v negatívnom rozpore s celkovou výškou splátok podľa tohto kalendára, je veriteľ
oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu za neuhradenú splátku vo výške 4 % z poskytnutej istiny

a to aj opakovane. Podľa čl. X. bod 3 zmluvy, v prípade, ak veriteľ pristúpi k vymáhaniu pohľadávky, je
oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 10 % z poskytnutej istiny, minimálne však 1 660
eur. Podľa čl. XI. bod 1 zmluvy, v prípade omeškania dlžníka so splatením úveru je veriteľ oprávnený
odo dňa, kedy sa stal úver splatný, vyčísliť dlžníkovi okrem zmluvnej pokuty podľa článku X. aj úrok z
omeškania vo výške 9 % p.a. z dlžnej sumy. Týmto nie je dotknuté právo veriteľa na náhradu škody v

plnej výške. Podľa čl. XI. bod 2 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že celková výška zmluvných pokút
podľa čl. X. tejto zmluvy a úroku z omeškania podľa tohto článku nesmie prevýšiť maximálnu výšku
sankcií ustanovenú nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. V zmysle čl. XIV. bod 1 zmluvy,
veriteľ sa zaväzuje predĺžiť konečnú splatnosť úverovej zmluvy na písomnú žiadosť dlžníka v prípade,
že si dlžník plní záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy. Podľa čl. XIV. bod 2 zmluvy, dlžník potvrdzuje,

že si je vedomý toho, že v prípade nesplácania úveru s príslušenstvom riadne a včas, môže pristúpiť
veriteľ k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru podľa čl. VII. bod 1 tejto zmluvy a to bez ohľadu na dĺžku
trvania úveru. Podľa čl. XIV. bod 3 zmluvy, dlžník podpisom úverovej zmluvy súhlasí, aby veriteľ vyplatil
a následne započítal do svojej pohľadávky iné pohľadávky voči dlžníkovi alebo záložcovi, ktoré by mohli
mať za následok začatie výkonu záložného práva iným veriteľom alebo výkon exekúcie a zároveň dáva

súhlas, aby veriteľ takto vzniknuté pohľadávky v mene dlžníka, resp. záložcu, uhradil. V čl. XIX. sa
nachádza splátkový kalendár, v zmysle ktorého dlžníci mali splácať úver v piatich mesačných splátkach
po 209 eur a posledná šiesta splátka bola vo výške 9 709 eur splatná 16.11.2012.
16. Dňa 16.5.2012 strany sporu podpísali aj Zmluvu o záložnom práve č. 94/12. Predmetom zmluvy o
záložnompráveboladohodazmluvnýchstránozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamakozálohu,

ktorý bol špecifikovaný v časti II článku II. tejto zmluvy za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného
veriteľa. Išlo o nehnuteľnosti zapísané na LV XXX katastrálne územie J. B. P. vo vlastníctve žalobcu.
17. Podľa čl. VII. časť II. Zmluvy o záložnom práve č. 94/12 bod 1, v prípade, že pohľadávka nebude
včas a riadne splnená, je záložný veriteľ po predchádzajúcom písomnom upozornení záložcu oprávnený
uspokojiť svoju pohľadávku výťažkom získaným týmito spôsobmi:

a/ predajom nehnuteľnosti na verejnej dražbe právne nezáväzný postupom podľa zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách,
b/ predajom nehnuteľnosti podľa Exekučného poriadku alebo Občianskeho súdneho poriadku,
c/ priamym predajom nehnuteľnosti, alebo
d/ iným vhodným spôsobom podľa predpisov, ktoré budú platné v dobe vzniku podmienok oprávňujúcich

záložného veriteľa na výkon záložného práva.
Podľa čl. VII. bod 2 záložnej zmluvy, záložný veriteľ písomne upovedomí záložcu o začatí a spôsobe
výkonu záložného práva a z výťažku uspokojí zabezpečovanú pohľadávku a to aj v prípade, že
zabezpečovaná pohľadávka je už premlčaná. Podľa článku VII. bod 3 záložnej zmluvy, záložný veriteľ je
oprávnený predať nehnuteľnosť niektorým z vyššie uvedených spôsobov, najskôr po uplynutí 30 dní odo

dňa doručenia písomného oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi. Záložca sa zaväzuje
po doručení uvedeného písomného oznámenia nepreviesť nehnuteľnosť na inú osobou. Podľa čl. VII.
bod 4 zmluvy o záložnom práve, výber vhodného spôsobu výkonu záložného práva patrí záložnému
veriteľovi, pričom spôsob výkonu záložného práva je záložný veriteľ oprávnený jednostranne zmeniť, o
čom bude informovať záložcu. Podľa čl. VII. bod 5 zmluvy o záložnom práve, záložný veriteľ koná pri

výkone záložného práva v mene záložcu.
18. Žalobca spolu s manželkou dňa 16.5.2012 svojimi podpismi potvrdili prevzatie a oboznámenie
sa so sadzobníkom poplatkov. V zmysle sadzobníka poplatkov aktuálneho od 16.4.2012 poplatok
za poskytnutie úveru bol 2 % z istiny minimálne však 100 eur, poplatok za identifikáciu platby 20eur, vypracovanie listín (napríklad kúpna zmluva) 200 eur, výjazd obchodného zástupcu za klientom
(navŕšenie, predĺženie úveru) 200 eur, výjazd obchodného zástupcu za klientom (iné) 330 eur,
výjazd obchodného zástupcu (kataster, mestský úrad, správa bytu, atď.) 330 eur, poplatok za čestné

prehlásenie 35 eur, vypracovanie vyčíslenia pohľadávky 35 eur, zasielanie korešpondencie 10 eur,
dodatok (navŕšenie alebo predĺženie úveru) 170 eur, dodatok (navŕšenie spojené s predĺžením úveru)
340 eur, poplatok za určenie dátumu splátky 3 % z istiny, poplatok za úpravu splátkového kalendára
4 % z istiny, opätovné zaradenie do splátkového systému 10 % z istiny, predčasné splatenie úveru 1
%, resp. 0,5 % z predčasne splatenej sumy, expresné vydanie potvrdenia o splatení úveru (kvitancia)

200 eur, osobné rokovanie (konzultácia) 200 eur, spísanie zápisnice z rokovania 60 eur, vyhotovenie
fotokópie dokumentu 1 strana 3,30 eura, poplatok za neoznámenie zmeny adresy 200 eur, poplatok
za neoznámenie zmeny telefónneho čísla 200 eur, poplatok za neprevzatie korešpondencie 200 eur,
poplatok za neoznámenie zmeny údajov v občianskom preukaze 200 eur, poplatok za mesačné
zasielanie prehľadu splácania úveru 3 eura, poplatok za súhlas o zriadení druhého záložného veriteľa
300 eur, poplatok za súhlas s predajom nehnuteľnosti 300 eur, poplatok za potvrdenie o platobnej

disciplíne 300 eur, poplatok za odloženie termínu splatnosti splátky 3 % z istiny, poplatok za zmenu
záložcu (zmena vlastníka zálohu) 100 eur.
19. Dňa 16.11.2012 bol uzatvorený Dodatok č. 1 k Zmluve o úvere č. 94/12, na základe ktorého došlo k
predĺženiu doby splatnosti úveru o 6 mesiacov a tým sa pohľadávka voči dlžníkovi vo výške 10 754 eur
zmenila spolu s navŕšením na pohľadávku vo výške 12 217 eur. Splatnosť úveru s príslušenstvom bola

stanovená do 16.5.2013. V zmysle Dodatku č. 1 sa úverová zmluva zmenila takto: výška úveru bola 9
500 eur, čerpanie úveru od 16.5.2012, suma čerpaná v hotovosti 9 500 eur, doba splatnosti 12 mesiacov,
RPMN 41,35 %, priemerná RPMN 11,25 %, ročná úroková sadzba 26,40 %, mesačná úroková sadzba
2,20 %, výška úveru s navýšením 12 217 eur, konečná splatnosť úveru 16.5.2013, celkové náklady 2
717 eur. Dodatok č. 1 zároveň obsahoval splátkový kalendár, v zmysle ktorého dlžníci mali splácať dlh

v dvanástich splátkach po 209 eur a trinásta splátka vo výške 9 709 eur bola splatná 16.5.2013.
20. Dňa 28.11.2012 bol uzatvorený Dodatok č. 2 k Úverovej zmluve č. 94/12, predmetom ktorého bolo
navŕšenie úveru o sumu vo výške 4 000 eur s tým, že pohľadávka voči dlžníkovi vo výške 12 217 eur sa
mení spolu s navŕšením na pohľadávku vo výške 15 971,65 eur. Splatnosť úveru a príslušenstvom sa
nemení a je stanovená do 16.5.2013. Na základe Dodatku č. 2 sa podmienky zmluvy zmenili takto: výška

úveru 13 500 eur, čerpanie úveru od 16.5.2012, suma čerpaná v hotovosti 13 500 eur, doba splatnosti 12
mesiacov, RPMN 43,68 %, priemerná RPMN 11,25 %, ročná úroková sadzba 18 %, mesačná úroková
sadzba 1,5 %, výška úveru s navýšením 15 971,65 eur, konečná splatnosť úveru 16.5.2013, celkové
náklady 2 471,65 eur. Dodatok č. 2 obsahoval tiež splátkový kalendár, v zmysle ktorého splátky splatné
od 16.6.2012 do 16.11.2012 vo výške 209 eur boli uhradené. Ďalšie dve splátky po 202,50 eura boli

splatné dňa 30.3.2013 a 30.4.2013. Posledná splátka vo výške 14 312,65 eura bola splatná 16.5.2013.
21. Dňa 16.5.2013 bol uzatvorený Dodatok č. 3 k Zmluve o úvere č. 94/12, predmetom ktorého bolo
predĺženie doby splatnosti úveru s tým, že pohľadávka voči dlžníkovi vo výške 15 971,65 eura sa mení
spolu s navŕšením na pohľadávku vo výške 17 186,65 eura. Splatnosť úveru s príslušenstvom bola
stanovená do 16.11.2013. Na základe Dodatku č. 3 sa úverová zmluva zmenila nasledovne: výška úveru

13 500 eur, čerpanie úveru od 16.5.2012, suma čerpaná v hotovosti 13 500 eur, doba splatnosti 18
mesiacov, RPMN 32,02 %, priemerná RPMN 20,47 %, ročná úroková sadzba 18 %, mesačná úroková
sadzba 1,5 %, výška úveru s navýšením 17 186,65 eura, konečná splatnosť úveru 16.11.2013, celkové
náklady 3 895,65 eura. Dodatok č. 3 obsahoval splátkový kalendár, v zmysle ktorého splátky splatné od
16.11.2012 do 16.11.2012 (6 krát po 209 eur už boli uhradené) a dlžníci mali uhradiť splátky vo výške

202,50 eura, ktoré boli splatné od 30.3.2013 do 30.10.2013 (8 splátok) a posledná splátka vo výške 14
312,65 eura bola splatná 16.11.2013.
22. Listom zo dňa 16.8.2013 žalovaný upozornil žalobcu na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru z dôvodu, že ku dňu 30.7.2013 neuhradil 3 splátky vrátane príslušenstva úveru a preto dlžnú sumu
žalovaný žiadal bezodkladne uhradiť na tam špecifikované číslo účtu. Žalovaný vyčíslil nedoplatok k

15.8.2013takto:súčetsplátokpodľasplátkovéhokalendára2266,50eura,zmluvnépokutyzaomeškané
splátky 2 700 eur, ostatné príslušenstvo úveru 300 eur s tým, že platby od klienta boli 1 837 eur a celková
výška nedoplatkov je teda 3 429,50 eura.
23. Listom zo dňa 23.9.2013 žalovaný oboznámil žalobcovi vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
č. 94/12. Žalovaný uviedol, že na základe viacerých písomných výziev, naposledy zo dňa 19.6.2012,

19.7.2012, 17.8.2012, 20.9.2012, 19.3.2013, 2.4.2013, 3.6.2013, 2.7.2013, 16.8.2013 a 2.9.2013 bol
upozornený, že podstatným spôsobom porušuje zmluvu o úvere, nakoľko riadne nesplácal poskytnutý
úver. So zreteľom na uvedenú skutočnosť žalovaný oznámil žalobcovi, že v zmysle zmluvy o úvere
žalovaný ako veriteľ vyhlásil úver za okamžite splatný v celom jeho zostatku spolu s príslušenstvom azároveň vyzval žalobcu na zaplatenie úveru v celom jeho zostatku spolu s príslušenstvom vo výške 18
885,15 eura a to do 30.9.2013.
24. Listom zo dňa 1.10.2013 žalovaný oznámil žalobcovi vstup pohľadávky do vymáhania a to dňom

1.10.2013. Za vstup pohľadávky do vymáhania bola žalobcovi vyrubená zmluvná pokuta (poplatok v
zmysle Zmluvy o úvere č. 94/12).
25. Žalobcovi bolo listom zo dňa 16.10.2013 oznámené začatie výkonu záložného práva podľa § 151l
Občianskeho zákonníka na základe Úverovej zmluvy č. 94/12 a Zmluvy o záložnom práve č. 94/12
formou dobrovoľnej dražby predmetu zabezpečenia úveru špecifikovaného v zmluve o záložnom práve

podanej na Správe katastra Prešov pod číslom V XXXX/XX schválenej dňa 15.6.2012.
26. Spoločnosť Public Auction, s.r.o. listom zo dňa 21.11.2017 oznámila žalobcovi začatie realizácie
dobrovoľnej dražby a vyzvala ho na umožnenie obhliadky za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti.
27. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by pohľadávka žalovaného neexistovala, alebo žeby ju žalobca splatil. Pohľadávku z
roku 2010 žalovaný eviduje v plnom rozsahu ako uhradenú, splatenú a v tejto súvislosti, nakoľko úver

bol zabezpečený záložným právom aj vydal kvitanciu a bolo vymazané záložné právo. Neskôr žalobca
podpísal novú Úverovú zmluvu č. 94/12, v zmysle ktorej čerpal úver vo výške 9 500 eur, o čom predložila
výdavkový pokladničný doklad podpísaný žalobcom, ako aj osobitné potvrdenie o prevzatí finančných
prostriedkovzodňa16.5.2012,ktoréjepodpísanéokremžalobcuajjehomanželkou,nakoľkoajonabola
účastníčkou úverovej zmluvy. Následne 28.11.2012 si žalobca na základe žiadosti požiadal o navýšenie

úveru, ktorej bolo vyhovené a čerpal ďalšiu sumu 4 000 eur. O tom svedčí výdavkový pokladničný doklad
a potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov. Žalobca teda čerpal spolu úver vo výške 13 500 eur v
zmysle Úverovej zmluvy č. 94/12. Z tejto úverovej zmluvy žalovaný eviduje zo strany žalobcu uhradené
platby spolu vo výške 1 861,50 eura.
28. Žalobca uviedol, že žalovanému neuhradil 7 000 eur, pretože systém bol taký, že on mesačne

mal splácať 209 eur. Táto suma sa nepripočítavala k dlhu, ale len na úroky a o pol roka mal zaplatiť
k tomuto celú sumu úveru. Ak nie, opäť sa to predlžovalo o pol roka a suma sa mu takto navyšovala.
Žalovaný chcel docieliť to, že mal znalecký posudok na rodinný dom žalobcu s pozemkom na 18 000
eur a on, keď mal úver na 9 500 eur, každý pol rok prišiel k jeho domu čierny Mercedes, vtedy vystúpili
z neho štyria potetovaní páni v oblekoch a začali fotiť jeho dom. Keď sa ich pýtal, prečo toto robia,

odpovedali mu, že o týždeň bude dom predaný. Nechodia len oni, ale prichádzalo ďalšie množstvo
civilov na rôznych značkách motorových vozidiel, ktorí fotili jeho dom a to bolo vždy týždeň pred tým, ako
sa mala zmluva predĺžiť. Prišla mu obálka od žalovaného, kde boli všetky tlačivá a nalepené červené
lístočky na miestach, kde ich mal podpísať a odniesť na matriku na potvrdenie jeho podpisu a zaslať
naspäť. Takýmto spôsobom sa predlžovala úverová zmluva o ďalší pol rok. Toto pociťoval ako nesmierny

nátlak, pretože každý pol rok chodili k nemu fotiť dom, aby vytvárali takýto nátlak, že bude vykonaná
dražba. Nebyť právnej pomoci jeho právneho zástupcu, dnes by už nemal ani dom, lebo deň pred tým,
ako súd vydal predbežné opatrenie na druhý deň prišli opäť muži v oblekoch z dražobnej firmy, že mu
idú dražiť dom. Keď im povedal, že majú predbežné opatrenie, odišli preč. Žalovaný mu posielal listy, ale
za prebratie si účtoval 20 eur a v prípade neprebratia 300 eur. Tvrdil, že mu nikdy nebol predložený tento

cenník poplatkov, ale hneď o tieto sumy sa navyšoval jeho dlh. Na katastri zistil, že už nemá zapísaný
dom. Nikto zo strany žalovaného mu nepovedal, že dáva rodinný dom za 7 000 eur, ktorý má hodnotu 50
000 eur a trhovú cenu 100 000 eur. Všetko prebiehalo tak, že každý pol rok chodil k nemu jeden pán. Je
tretívporadívdozornejrade.Bolototak,žeonimaliprísťknotárovi,pravdepodobnetobolnotárskyúrad
JUDr. Čuchtu, ten pán chodil hodinu pred notárskym úradom, ktorý sa nachádza v budove katastrálneho

úradu, oni ho čakali na chodbe a potom prišiel s tým, že za 5 minút musia podpísať, pričom im nedal
prečítať text, ktorý mali podpísať. Mal len na papieroch červené lístočky, kde majú dať podpis. Žalobca
tvrdil, že je veľmi rozrušený, lebo žije v strachu, bojí sa, že príde o dom, preto niektoré údaje neposkytuje
úplne. Žiadosť o predĺženie úveru napísali. Opisovali ich z tých tlačív, ktoré im žalovaný predložil, ako
má list vyzerať, aby oni mali v ruke doklad, na základe čoho chcú predĺžiť lehotu na vrátenie, teda podľa

žalovaného mal on žiadať o predĺženie. Ale opak je pravdou, lebo žalovaný sa mu vždy vyhrážal, že keď
nepodpíše toto predĺženie, hneď ide dražba na dom. On konal pod vplyvom strachu, ktorý bol vyvolaný
a stále tento strach pociťuje. Cítil sa byť žalovaným manipulovaný. Tvrdil, že prevzal len peniaze z prvej
úverovej zmluvy, ktorá znela na 7 000 eur, ale do ruky mu dali len 5 100 eur. Vtedy bol v núdzi. Ten, s
ktorým on uzatváral zmluvu, keď mal výhradu, prečo mu dáva menej, ako je v zmluve, uviedol, že sa to

tak robí a buď berie, alebo nie. Ukončenie úveru zo strany žalovaného vo výške 7 000 eur bolo vydané
až vtedy, keď už mali zmluvu navýšenú na 9 500 eur. Až potom oznámili, že došlo k vyplateniu. Vtedy
mal byť odplombovaný rodinný dom a následne zase bol zaplombovaný. Každý polrok bol postavený k
rovnakej situácii, že buď podpíše predĺženie úveru, alebo ihneď sa pristúpi k dražbe rodinného domu.Prehlásil, že nikdy nevidel žiadne peniaze od žalovaného, okrem tých 5 100 eur. Nikdy nezaplatil prvý
úver na 7 000 eur, oni to dobre vedia, ale manipulovali s ním. On je silný diabetik, manželka má nádory na
hlave a je po operácií krčnej chrbtice, je na invalidnom dôchodku. Žalobca má teraz invalidný dôchodok

184 eur, manželka 107,50 eura a len 220 eur platia inkaso. Oni sa celá rodina nesmierne báli, keď každý
polrok sa opakovala táto situácia a to až do takej miery, že jeho deti, ktoré mali dole detské izby, sa
zo strachu presťahovali na horné poschodie, lebo sa báli týchto ľudí a po zotmení vonku nevyšli. Toto
všetko považuje za manipuláciu a podvodnú taktiku žalovaného. Ide o firmu, ktorá okradla milióny ľudí
takýmto spôsobom. Žalobca zároveň poukázal na to, že ako mu mohol žalovaný poskytnúť úver, keď

dopredu vedel, že je nezamestnaný a že nemá žiaden príjem. Žiadna banka by mu takýto úver nedala.
Keby aj platil tento úver 10 rokov, stále má dlh 7 000 eur na istine, pretože to, čo platil, išlo len na úroky.
Takýto úver sa nedá nikdy splatiť.
29. Na základe výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 16.5.2012 mala byť žalobcovi vyplatená
suma9500euraakoúčeljeuvedenáÚverovázmluvač.94/12.Nazákladevýdavkovéhopokladničného
dokladu zo dňa 28.11.2012 mala byť žalobcovi vyplatená suma 4 000 eur, pričom ako účel je uvedené

navýšenie Úverovej zmluvy č. 94/12. Dňa 16.5.2012 mal žalobca spolu s manželkou prehlásiť, že
dňa 18.4.2012 spoločne a nerozdielne prevzali finančné prostriedky v sume 9 500 eur, ktoré im boli
poskytnuté ako úver v zmysle Úverovej zmluvy č. 94/12, ktorú uzatvorili dnešného dňa so žalovaným.
Dňa 28.11.2012 mal žalobca spolu s manželkou prehlásiť, že dňa 28.11.2012 spoločne a nerozdielne
prevzali finančné prostriedky v sume 4 000 eur, ktoré im boli poskytnuté v zmysle Dodatku č. 2 k Úverovej

zmluve č. 94/12.
30. Zo zoznamu platieb predložených žalovaným vyplýva, že žalobca mal uhradiť na Úverovú zmluvu
č. 297/10 dňa 7.10.2010 sumu 210 eur vklad v hotovosti, dňa 3.2.2011 sumu 1 050 eur prostredníctvom
banky, dňa 6.9.2011 sumu 560 eur prostredníctvom banky a dňa 16.5.2012 sumu 8 960 eur do
pokladne, pričom ako popis platby je uvedené vyplatenie úveru. Ďalej zo zoznamu platieb predloženého

žalovaným vyplýva, že žalobca mal na Úverovú zmluvu č. 94/12 vyplatiť dňa 16.8.2012 sumu 209 eur
prostredníctvombanky,dňa28.11.2012sumu1045eurdopokladne,pričomakopopisplatbyjeuvedené
dlh dodnes na splátke, dňa 27.6.2013 sumu 202,50 eur prostredníctvom banky, dňa 30.7.2013 sumu
202,50 eura prostredníctvom banky a dňa 30.8.2013 sumu 202,50 eura prostredníctvom banky.
31. Žalobca potvrdil, že dňa 7.10.2010 vkladom v hotovosti na účet žalovaného uhradil žalovanému

sumu 210 eur, dňa 3.2.2011 uhradil žalovanému hotovostným vkladom sumu 1 050 eur a dňa
6.9.2011 uhradil žalovanému vkladom v hotovosti na účet žalovaného sumu 560 eur (spolu 1 820 eur).
Žalobcakategorickypoprel,abydňa16.5.2012uhradildopokladnežalovanéhosumu8960eur.Žalobca
hradil vždy a výlučne jednotlivé splátky hotovostným vkladom na účet žalovaného, ani jednu splátku
žalobca nezaplatil v hotovosti priamo do pokladne žalovaného, nikdy žalovanému nedal v hotovosti

priamo k rukám žiadne peniaze, taktiež žalobca nikdy v živote nebol v sídle žalovaného v Piešťanoch.
Žalobca trval na tom, že úver, ktorý mu bol poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č. 297/10 nebol z
jeho strany do dnešného dňa úplne splatený. Žalobca ďalej uviedol, že okrem vyššie uvedených splátok
uhradil žalovanému aj nasledovné splátky: dňa 16.6.2012 sumu 209 eur, 16.7.2012 sumu 209 eur, dňa
16.8.2012 sumu 209 eur, dňa 16.9.2012 sumu 209 eur, dňa 16.10.2012 sumu 209 eur a 16.11.2012

sumu 209 eur a taktiež aj splátky dňa 27.6.2013 sumu 202,50 eura, dňa 30.7.2013 sumu 202,50 eura
a dňa 30.8.2013 sumu 202,50 eura (spolu 1 861,50 eura).
32. Svedkyňa O. T., manželka žalobcu, uviedla, že úverová zmluva z roku 2010 ako bola podpísaná, dali
im 7 000 eur, aby to splácali. Presne nevedela uviesť, do kedy splácali a potom im poslali znova novú
zmluvu na zvýšenie sumy. Nevedela presne ako to bolo, len vedela, že vtedy tých 7 000 eur splácali.

Keď už nemohli splácať, potom sa im chodili vyhrážať takí masívni potetovaní ľudia, vyzerali ako gorily.
Ona s nimi nehovorila, len manžel, ona sa ich bála. Presne nepočula o čom sa rozprávali, ale počula,
keďže kričali, že prídu o dom. Videla ich ako fotili dom. Ich synovia boli menší, báli sa ich, fotili ich
dom, vyhrážali sa im, že im zoberú dom, báli sa aj spať v noci. Dali im rýchle podpísať druhú zmluvu,
tú podpísali, peniazmi im len zamávali pred nosom a nedali im ich. Potom sa im chodili vyhrážať asi

3 až 4-krát, fotili im dom, vyhrážali sa, že im dom zoberú a nebudú mať kde bývať. Na polícii pre to
vyhrážanie neboli. Peniaze splácali tak, že jej manžel nosil peniaze do banky, vkladal na účet. Spolu
uhradili asi 4 000 eur. Svedkyňa uviedla, že nevie čo to znamená výkon záložného práva.
33. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 2.6.2017 vyplýva, že výška invalidného dôchodku žalobcu
bola znížená na 180,50 eura od 14.7.2017 lebo pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u

žalobcu 65 %. Manželke žalobcu Sociálna poisťovňa priznala od 23.2.2017 invalidný dôchodok vo výške
107,50 eura mesačne, lebo za invalidnú bola uznaná, keďže má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca aj jeho manželka sú osobami s ťažkým
zdravotným postihnutím.34. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil:
35. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného do 30.9.2013
teda v čase uzatvorenia zmluvy o záložnom práve (ďalej len „Občiansky zákonník“), výkon práv a

povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného

práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 151m ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení
záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o

začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň
registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o
začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných

práv. Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že
záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva
alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného
práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva,
môže kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh

na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ
je povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva.
36. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon ospotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je
ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

37. Podľa§2písm.a)zákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbáchaodoplnenízákonaSlovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy o záložnom práve (ďalej len „Zákon o dobrovoľných dražbách“), dražbou sa na
účely tohto zákona rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného
práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na

vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri
ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k
predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené
ani najnižšie podanie.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, predmetom dražby môže byť vec, právo, iná

majetkováhodnota,ktorájeprevoditeľná,súborvecí,právaleboinýchmajetkovýchhodnôt,podnikalebo
časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.
38. Z obsahu zmlúv o úvere (č. 297/10 - prvá zmluva o úvere, č. 94/12 - druhá zmluva o úvere) a ich
dodatkov ako aj zmlúv o zriadení záložného práva k nim je nepochybné, že ide typizované spotrebiteľské
zmluvy. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti)

je poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov a z cudzích peňažných zdrojov. Žalobca a
jeho manželka pri uzatvorení a plnení zmlúv nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Predmetné zmluvy sú preto zmluvami spotrebiteľskými.
39. Základnou črtou takýchto zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Samotné zmluvy sú spísané na formulári bez

možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Z toho dôvodu je v prvom rade na daný právny vzťah zo
spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom nutné aplikovať spotrebiteľské
právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie (Občiansky zákonník, Zákon o spotrebiteľských
úveroch). Zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve sa nemôžu odchýliť od úpravy
upravenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa.

40. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Ak ide o neprimeranú doložku, má súd právomoc vyvodiť

všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.
41. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa(každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách)
z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s
judikatúrou Európskeho Súdneho dvora a ochranou spotrebiteľa, a to slabšej zmluvnej strany.

42. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná.

43. V danom prípade sa žalobca domáha vyslovenia neplatnosti časti právneho úkonu - zmluvy o
zriadení záložného práva a to v časti možnosti výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe a
povinnosti zdržania sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na verejnej dražbe postupom
podľa Zákona o dobrovoľných dražbách. Predmetom sporu nie je teda určenie neplatnosti zmluvy o
úvere, resp. záložnej zmluvy ako celku tak ako to nesprávne interpretuje žalovaný.
44. Za účelom posúdenia platnosti zmluvy o výkone záložného práva v časti vykonania dobrovoľnej

dražby a s tým súvisiacou povinnosťou žalovaného držať sa výkonu záložného práva predajom
nehnuteľnosti na verejnej dražbe postupom podľa Zákona o dobrovoľných dražbách, súd v prvom
rade ex officio skúmal platnosť a obsahové náležitosti úverových zmlúv, resp. celkový kontraktačný
proces medzi sporovými stranami. Dospel pritom k záveru, že obe zmluvy o úvere neobsahujú uvedenie
predpokladov pre výpočet RPMN (náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských

úveroch), čo má za následok, že predmetné úverové zmluvy je nutné považovať za bezúročné a bez
poplatkov podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
45. Zároveň súd poukazuje na to, že zmluva č. 97/10 obsahovala popis rôznych poplatkov (podrobne
uvedené v bode 10 odôvodnenia rozsudku), ktoré úplne evidentne neboli zo strany žalobcu ako
spotrebiteľa individuálne dojednané a ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o poplatky, ktorých účtovanie nemá opodstatnenie
a ktoré aj po pripustení, že veriteľ mohol mať nejaké náklady s vykonaním určitých úkonov, iste
nezodpovedajú svojou výškou vynaloženým nákladom a sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Pre
ilustráciu súd spomenie výjazd za klientom 200 eur v prípade navŕšenia úveru a výjazd za klientom - iné
330 eur, ktoré vôbec nezohľadňujú výšku výdavkov napr. na cestovné (poplatok nezohľadňuje, či ide o

klienta z blízkosti sídla žalovaného alebo z opačného konca republiky). Ďalej absolútne absurdným a
neprijateľným je poplatok za neprevzatie korešpondencie 200 eur a pod. Obdobné poplatky boli uvedené
aj v sadzobníku k úverovej zmluve č. 94/12. Účtovanie týchto poplatkov nemá oporu v zákone a sú
extrémnym vyjadrením svojvôle veriteľa nad spotrebiteľom. Takémuto správaniu veriteľov nemožno
priznať právnu ochranu a práve naopak, v čo najväčšej miere je nutné chrániť spotrebiteľa.

46. Zároveň súd zistil, že dohodnutá výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa údajov
NárodnejbankySlovenskabolapriemernáúrokovámieraobchodnýchbánkprispotrebiteľskýchúveroch
poskytovaných domácnostiam v mesiaci september 2010 pri úveroch do 1 roka na úrovni 6,22 % ročne.
Dohodnutá výška úrokov 36 % ročne uvedená v zmluve podstatne (takmer 6 násobne !!) prekračuje
priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiach

mesiaci september 2010. Pokiaľ ide o druhú úverovú zmluvu uzatvorenú dňa 16.5.2012, v ktorej boli
úroky dohodnuté vo výške 26,40 % p.a. súd poukazuje na to, že ani táto úroková sadzba nemôže
obstáť vo svetle dobrých mravov, lebo podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková
miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci máj 2012
pri úveroch do 1 roka na úrovni 7,93 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 26,40 % ročne uvedená v

zmluve taktiež podstatne (cca 3,33 násobne) prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri
spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiach mesiaci máj 2012.
47. Porovnaním dohody o úrokoch s obvykle požadovanými úrokmi na finančnom trhu v obdobných
prípadoch vyplýva, že takto dojednané úroky nie sú akceptovateľné a sú v rozpore s dobrými mravmi.
Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s dobrými mravmi, t. j. pravidlami morálneho charakteru, ktoré sú

všeobecne platné a uznávané v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná
slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
32Odo/1022/2004, sp. zn. 21Cdo/1484/2004). Je pravdou, že nebankový subjekt pri poskytovaní úverov
podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov musí
byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého až úžerného

úroku. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 36 % ročne a 26,40 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi
a preto sú zmluvy v tejto časti v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.
48. Na základe úverovej zmluvy č. 297/10 bol žalobcovi a jeho manželke poskytnutý úver 7 000 eur (v
priebehu konania žalobca tvrdil, že reálne mu bolo vyplatených iba 5 100 eur, avšak uvedené tvrdenieničím nepreukázal a ani po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov uvedené z obsahu spisu
nevyplýva). Dodatkom č. 1 k úverovej zmluve č. 297/10 došlo k navýšeniu úveru z 8 260 eur na 9 520 eur
a zároveň k predĺženiu lehoty splatnosti o 6 mesiacov. Dňa 16.5.2012 bola uzatvorená ďalšia úverová

zmluvy č. 94/12, na základe ktorej mal byť žalobcovi a jeho manželke poskytnutý úver 9 500 eur, ktorý
sa ďalšími dodatkami ďalej navyšoval až na 17 186,65 eura (posledný dodatok č. 3 je z 16.5.2013).
Žalovaný listom zo dňa 16.8.2013 upozornil žalobcu na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
a zároveň vyčíslil nedoplatok k 15.8.2013 takto: súčet splátok podľa splátkového kalendára 2 266,50
eura, zmluvné pokuty za omeškané splátky 2 700 eur, ostatné príslušenstvo úveru 300 eur s tým, že

platby od klienta boli 1 837 eur a celková výška nedoplatkov je teda 3 429,50 eura. Listom zo dňa
23.9.2013 žalovaný oznámil žalobcovi vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru č. 94/12 a zároveň vyzval
žalobcu na zaplatenie úveru v celom jeho zostatku spolu s príslušenstvom vo výške 18 885,15 eura.
Následne listom zo dňa 1.10.2013 žalovaný oznámil žalobcovi vstup pohľadávky do vymáhania a to
dňom 1.10.2013. Za vstup pohľadávky do vymáhania bola žalobcovi vyrubená zmluvná pokuta (poplatok
v zmysle Zmluvy o úvere č. 94/12). Žalobcovi bolo listom zo dňa 16.10.2013 oznámené začatie výkonu

záložného práva na základe Úverovej zmluvy č. 94/12 a Zmluvy o záložnom práve č. 94/12 formou
dobrovoľnej dražby predmetu zabezpečenia úveru špecifikovaného v zmluve o záložnom práve podanej
na Správe katastra Prešov pod číslom V XXXX/XX.

49. Ako už bolo spomenuté vyššie, uvedené úverové zmluvy súd považuje za bezúročné a bez

poplatkov pre nedostatok povinných náležitostí zmluvy a rozpor úrokovej sadzby s dobrými mravmi.
Súd je presvedčený, že v danom prípade existujú vážne pochybnosti o rozsahu dlhu žalobcu a preto
ak by odoprel ochranu žalobcovi a tým de facto by odobril praktiky žalovaného, rozhodnutie by bolo v
príkrom rozpore s elementárnou spravodlivosťou a zákonnosťou. Z uvedených dôvodov súd mal za to,
že je právne dôvodné podanej žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Súd zdôrazňuje, že predmetom sporu

nebolo rozhodovanie o konkrétnych finančných záväzkoch a nárokoch strán sporu (preto sa podrobne
nezaoberal jednotlivými plneniami z úverových zmlúv a dodatkov k nim, ktoré boli sporné), avšak
bez posúdenia platnosti predmetných zmlúv, resp. posúdenia ne/existencie neprijateľných zmluvných
podmienok nemohol vyhodnotiť ani žalobu o neplatnosť zmluvy o záložnom práve v časti výkonu formou
dobrovoľnej dražby. Ako vyplýva z listu žalovaného zo dňa 16.8.2013, ktorým upozornil žalobcu na

možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a zároveň vyčíslil nedoplatok, tak v nedoplatku boli
zahrnuté tiež zmluvné pokuty za omeškané splátky 2 700 eur a ostatné príslušenstvo úveru 300 eur.
Listom zo dňa 23.9.2013 žalovaný oznámil žalobcovi vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru č. 94/12 a
zároveň ho vyzval na zaplatenie úveru s príslušenstvom spolu vo výške 18 885,15 eura. Žalobca tak v
podstate nebol oboznámený s tým, čo tvorí táto suma a je teda vysoko pravdepodobné, že zhŕňa úroky,

zmluvné pokuty a rôzne poplatky, na ktoré žalovaný nárok nemá.
50. Záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že ak dlžník
nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej
príslušenstva z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu. Súd nespochybňuje význam zabezpečenia
pohľadávky záložným právom pre veriteľa a ochranu jeho vlastníckych práv, ale nemôže odoprieť

poskytnutie právnej ochrany slabšej zmluvnej strane, spotrebiteľovi, pretože inštitút dobrovoľnej dražby
vážnym spôsobom zasahuje nielen do ústavou garantovaných vlastníckych práv dlžníka, ale navyše aj
do ústavného práva spotrebiteľa na obydlie. Ochrane obydlia sa vo svojej judikatúre venuje aj Európsky
súd pre ľudské práva a hierarchia hodnôt v poradí život, zdravie, obydlie a tak majetok je zrejmá.
Dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník, je konaním, ktoré sa vedie absolútne

mimo vôle a i bez pričinenia skutočného vlastníka, bez akejkoľvek predbežnej kontroly súdu alebo
iného orgánu verejnej moci, výlučne pod kontrolou dražobníka, ktorý je súkromnoprávnym subjektom
vykonávajúcim svoju činnosť ako podnikanie, teda za účelom dosiahnutia zisku. Je nezlučiteľné s
ústavnou zásadou rovnosti všetkých subjektov v právach (čl. 12 ods. 2 Ústavy SR ), aby mohlo konanie
(právne úkony) určitých subjektov zasahovať do právneho postavenia tretej osoby, bez jej súhlasu. Nie

je možné porovnávať dobrovoľnú dražbu s dražbou konanou v rámci exekúcie, ktorú vykonáva súdny
exekútor ako štátom splnomocnená osoba, a to pod kontrolou súdu .
51. Podľa Zákona o dobrovoľných dražbách je záložca vystavený konaniu a rozhodovaniu záložného
veriteľa, ktorý je povinný písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje
výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť. „Exekučným titulom“ je teda

vyhlásenie záložného veriteľa s priamym dosahom na ústavné práva záložcu, bez toho, aby pohľadávka
bola po preskúmaní prijateľnosti zmluvných podmienok priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím
alebo priznaná v inom verejnoprávnom konaní. Inými slovami postihnutie majetku je tak v rukách
súkromnej osoby bez verejnej kontroly.52. Súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 10.9.2014 vo veci C-34/13, Monika
Kušionová/SMART Capital, a.s., kde uviedol: Ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje

vnútroštátna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú
na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na
nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna
úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva
táto Smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. V bode 62 vyššie uvedeného rozsudku uviedol:

Pokiaľideoprimeranúpovahusankcie,osobitnúpozornosťtrebavenovaťokolnosti,žemajetokdotknutý
konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na
bývaniespotrebiteľaajehorodiny.Vbodoch64-66vyššieuvedenéhorozsudkuuviedol:Vtejtosúvislosti
Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najzávažnejších zásahov do
práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť
predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v.Spojené

kráľovstvo, č. 19009/04, § 50 ESĽP 2008, a Rousk v. Švedsko, č. 27183/04, § 137). V práve Únie
predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd
zohľadniť pri vykonávaní Smernice 93/13. Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho
rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil
dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi

prerušenie,prípadnezmarenieprotiprávnehokonaniaovýkonerozhodnutiatýkajúcehosanehnuteľnosti
zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity
ochrany zaručenej Smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59).
53. Zákon o dobrovoľných dražbách síce v ustanovení § 21 ods. 2 umožňuje osobe dotknutej na
svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, avšak len v prípade spochybňovania

platnosti záložnej zmluvy alebo porušenia ustanovení tohto zákona v zákonnej lehote troch mesiacov
odo dňa príklepu. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že súd by sa v prípade takéhoto návrhu
zaoberal len platnosťou dražby z hľadiska formálneho naplnenia ustanovení Zákona o dobrovoľných
dražbách a platnosti záložnej zmluvy. Išlo by len o následnú kontrolu dražby mimo preskúmavania
neprijateľných zmluvných podmienok a hmotnoprávneho nároku záložného veriteľa. Predmetná právna

úprava neposkytuje dostatočnú ochranu práv spotrebiteľa, navyše za situácie, že nasleduje po udelení
príklepu, kedy môžu byť dotknuté aj práva tretích osôb. Podľa odôvodnenia uznesenia Pléna Ústavného
súdu SR č. k. ÚS 23/2014 zo dňa 24.9.2014, podľa platnej právnej úpravy Zákona o dobrovoľných
dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate
len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 Zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto

následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 261/2013 zo dňa 20.4.2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť
kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej
moci.
54. Z uvedených dôvodov považuje súd predmetnú žalobu za účinný a efektívny prostriedok ochrany

spotrebiteľa v porovnaní s ex post ochranou, kedy by sa záložca musel domáhať na súde vyslovenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby.
55. Každé ustanovenie zákona je s ohľadom na ingerenciu súkromného dražobného procesu do práv
a oprávnených záujmov osôb povinných zo záložného práva nevyhnutné vykladať ústavne konformne,
a teda z pohľadu účelu a zmyslu ochrany Ústavou SR garantovaných základných práv a slobôd (porov.

aj nález Ústavného súdu ČR II.ÚS 2164/10). Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej
podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na
ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy (ako je tomu aj v prejednávanej veci), a
to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného
práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o

pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že
predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s
priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Je otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným
súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods.
2 Občianskeho zákonníka) s dosahom na čl. 20 Ústavy SR, kedy je vlastníckemu právu nadradené iné

vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom
štátnej moci (súdom). Líniu ingerencie súdnej moci pri nútenom výkone súkromného práva podporuje
aj ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základnýchpráv a slobôd v znení jeho dodatkových protokolov (porov. napr. rozsudok vo veci Paulić v. Chorvátsko
z 1. marca 2010, rozsudok Novoseletskiy v. Ukrajina (Sťažnosť 47148/99).
56. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR z 8. marca 2005 sp. zn. Pl. ÚS 47/04, ktorým ústavný

súd zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo
nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím
alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Ústavný súd
skonštatoval, že otázky, ktoré v právnom štáte musí zodpovedať súd, zákon zveril do „rozhodovania“
živnostníka - dražobníka, pričom z tohto dôvodu je predmetná právna úprava nezlučiteľná s

princípmi právneho štátu. Postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami - podnikateľmi sledujúcimi
dosahovanie zisku takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany v rozsahu, aký umožňuje slovenská
právna úprava je diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov, ktoré na tak závažný
zásah do vlastníctva vyžadujú rozhodnutie sudcu. Súkromné osoby - podnikatelia sú pritom v pozícii
osôb, ktoré majú garantovať ochranu práv osôb zúčastnených na dražobnom procese (porov. vyššie).
Atribút nezávislosti a nestrannosti je potrebné navyše posúdiť v kontexte, že záložný veriteľ si

svojou úvahou a posúdením plnenia podmienok zmluvného vzťahu zabezpečuje „exekučný titul“, ktorý
následne, ak je aj v pozícii dražobníka, sám nútene voči dlžníkovi vykonáva. Nezávislosť a nestrannosť
je len jednou, aj keď mimoriadne dôležitou, z ústavných požiadaviek, ktoré musia byť kladené na
dražobníkov, a ktoré právna úprava svojou konštrukciou nezabezpečuje. Z dražobnej praxe sú pritom
vážne indície, že dražobné spoločnosti sú prepojené s veriteľmi a doslova, že každý záložný veriteľ má

„svojho“ dražobníka (v predmetnej veci v jednej osobe). Súd je presvedčený, že pri naplnení ústavného
princípu primeranosti musí byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek pochybnosť inštitútom
uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Co 108/2011 z 22.11.2011).
57. Ak niet právnej istoty a riziko vymoženia plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky nebolo

odstránené, potom klauzula o dobrovoľnej dražbe je práve tým nebezpečným mechanizmom, ktorý
takéto plnenie umožní vykonať a urobia to podnikatelia bez súdneho procesu. Niet povinnosti
špecifikovať pohľadávku v zmluve s dražobnou spoločnosťou a tá nie je oprávnená ani preskúmavať
zložky pohľadávky alebo jej opodstatnenie a tak niet ani žiadneho obligatórneho mechanizmu na
zabránenie vymoženia plnenia z nečestnej klauzuly. Dražobník napríklad nemá žiadnu povinnosť

vyžadovať špecifikáciu pohľadávky, ktorej vymoženie sleduje uskutočnením dobrovoľnej dražby. Tak
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo netransparentného výkonu záložného práva. Ochranným
mechanizmom pred vymožením nečestného plnenia je žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva a
toto trvá, až kým podnikateľ nevytvorí stav istoty, že nevymôže plnenie z nečestnej zmluvnej podmienky
napr. vzdaním sa práva z nečestnej klauzuly. Preto je úplne legitímne považovať za neprijateľnú nielen

zmluvnú podmienku o neprijateľnom plnení, ale aj podmienku, ktorá za nedostatočne transparentných
podmienok takéto plnenie umožní vymôcť. A tou podmienkou je práve klauzula o spôsobe mimosúdneho
procesu výkonu záložného práva hoci in abstracto tento inštitút môže v právnom poriadku obstáť
(rozsudok SD-34/12). Preto, ak veriteľ neodstránil stav neistoty, ktorý vyplýva zo zmluvnej podmienky
umožňujúcej dosiahnutie nečestného plnenia, potom je vo svetle čl. 4 smernice neprijateľnou aj

samotná zmluvná podmienka priamo umožňujúca dosiahnutie takéhoto v demokratickej spoločnosti
neželateľného výsledku.
58. Za daného stavu by rodinný dom žalobcu - obydlie žalobcu a jeho rodiny (pričom žaloba aj jeho
manželka sú invalidní dôchodcovia) na dobrovoľnej dražbe bol predaný aj na uspokojenie zakázaného
plnenia (§53a Občianskeho zákonníka). Preto súd možnosť výkonu záložného práva na dobrovoľnej

dražbe v zmluve o zriadení záložného práva posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a v tejto časti
zmluvu o zriadení záložného práva určil za neplatnú.
59. Závery v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 23/13 v spojení s rozsudkom Súdneho
dvora EÚ C-34/13 zosumarizovali princípy, na ktorých základe treba posudzovať existenciu podmienok
na vykonanie mimosúdnej dražby a to princíp proporcionality, primeranosti a.i. V danom prípade

nenastal stav ultima ratio na predaj rodinného domu žalobcu bez súdneho procesu. Veriteľ sa mohol
domáhaťvykonaniainéhoprimeranejšiehospôsobuvýkonuzáložnéhopráva(PLÚS23/2014).Žalovaný
nespochybnil, že v rodinnom dome žije žalobca spolu s rodinou, je to ich obydlie. Predajom domu
by došlo k závažnému a nenapraviteľnému porušeniu ústavného práva na obydlie. Pre porovnanie
záložné právo bolo možné vykonať aj súdnou cestou (rozsudok, exekúcia) pri zachovaní záložného

práva, pri narastaní úrokov z omeškania. Výkon práva veriteľa ultima racio dobrovoľnou dražbou nie
je preto jediným a krajným riešením zabezpečujúcim veriteľovi domoženia sa svojej pohľadávky. Súd
tiež nemohol opomenúť zjavnú neprimeranosť hodnoty zálohu a výšky zabezpečovanej pohľadávky.
Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti - rodinný dom spolu s pozemkom o výmere cca 1 200 m2nachádzajúce sa v obci Drienovská Nová Ves. Táto obec sa nachádza na polceste medzi dvoma
krajskými mestami (Prešov - Košice) s napojením na diaľnicu. Len samotná hodnota pozemku žalobcov
vysoko prevyšuje poskytnutý úver a je v zjavnom nepomere k nemu (stav a hodnotu rodinného domu nie

je súdu známy). Tiež má súd veľmi vážne pochybnosti o tom, či žalovaný sa pri poskytnutí úveru vôbec
zaujímal o majetkovú, sociálnu a rodinnú situáciu žalobcu a jeho rodiny, lebo skúmanie bonity z obsahu
úverových zmlúv vôbec nevyplýva. O tom, že žalobca nie je bonitným klientom a že má problém plniť
svoje záväzky svedčí už len to, že na predmete zálohu boli v časti ťarchy uvedené exekučné príkazy
EX 88/2005 a EX 70/2004. Teda minimálne od roku 2004 žalobca nie je v dobrej finančnej situácii,

čo pravdepodobne prispelo k uzatvoreniu úverových zmlúv, ktoré sú v zjavnom rozpore so zákonom i
dobrými mravmi.
60. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o tom, že žalobkyňou mala byť tiež manželka žalobcu, s
uvedeným tvrdením sa súd nestotožnil, lebo manželka žalobcu nebola účastníčkou zmluvy o záložnom
práve.
61. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval žalobu za dôvodnú.

62. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
63. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dôvody pre aplikáciu
ust. § 257 CSP súd nezistil. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).