Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 3, 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12Csp/247/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917212114
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7917212114.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,

IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: F. O., J..
XX.XX.XXXX, L. S. XXX/XX, XXX XX J. Ž., v konaní o zaplatenie 1.346,24 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zastavuje konanie o zaplatenie zmluvných úrokov z omeškania splatných k 31.05.2017, v časti
zo sumy prevyšujúcej sumu 1.117,33 Eur.

II. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 1.289,27 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi 5,25 % úroky z omeškania
- zo sumy 1.346,27 Eur od 04.08.2014 do 11.02.2015
- zo sumy 1.336,27 Eur od 12.02.2015 do 11.03.2015
- zo sumy 1.326,27 Eur od 12.03.2015 do 24.03.2015
- zo sumy 1.316,27 Eur od 25.03.2015 do 07.04.2015
- zo sumy 1.301,27 Eur od 08.04.2015 do 29.04.2015

- zo sumy 1.286,27 Eur od 30.04.2015 do 09.06.2015
- zo sumy 1.266,27 Eur od 10.06.2015 do 05.07.2015
- zo sumy 1.246,27 Eur od 06.07.2015 do 11.08.2015
- zo sumy 1.226,27 Eur od 12.08.2015 do 13.09.2015
- zo sumy 1.206,27 Eur od 14.09.2015 do 09.06.2016
- zo sumy 1.186,27 Eur od 08.06.2016 do 22.01.2018
- zo sumy 1.176,27 Eur od 23.01.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

V. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 36 %, o výške ktorých rozhodne súd
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 21.8.2017 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť
pre neho sumu 1 346,24 Eur ako nesplatenú istinu úveru, splatný úrok z úveru k 17.8.2017 v sume 1

207,43 Eur, 24,5 % ročné úroky z nesplatenej časti úveru 1 346,24 Eur za obdobie od 18.8.2017 do
zaplatenia, 5,25 % ročné úroky z omeškania zo sumy 1 346,24 Eur od 18.8.2017 až do zaplatenia, ako
aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný riadne a včas nesplatil úver, ktorý mu poskytol
právny predchodca žalobcu. Pred začatím pojednávania vzal žalobca podaním z 1.2.2018 žalobu späťv časti o zaplatenie úrokov z omeškania k 31.5.2017 zo sumy prevyšujúcej sumu 1 117,33 Eur, a preto
podľa § 145 ods. 1 CSP (ďalej len „CSP“) súd v tej časti konanie zastavil.

2. Žalovaná na pojednávaní 2.2.2018 uviedla, že sociálne pomery jej nedovoľujú splácať úver vyššími
splátkami ako 10,00 Eur mesačne.

3. Súd zistil, že dňa 26.7.2011 bola uzavretá zmluva o úvere č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu K. G., M..N.., poskytol žalovanému úver v sume

2 000,00 Eur a žalovaný sa zaviazal uhradiť úver v 70 mesačných splátkach po 54,00 Eur.

4. Dňa 4.8.2014 nastala predčasná splatnosť celého úveru vyhlásením veriteľa zo 4.8.2014. Zmluvou z
13.06.2017 postúpila K. G., M..N.., pohľadávku z vyššie uvedenej úverovej zmluvy na žalobcu.

5. Súd zistil z oznámenia veriteľa zo dňa 4.8.2014, že ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti vykazoval

veriteľ nesplatený dlh žalovaného v sume 1 459,27 Eur bez poplatkov. Z tejto sumy istina predstavovala
sumu 1 346,24 Eur a úroky splatné k 4.8.2014 sumu 113,03 Eur.

6. Po podaní vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaní uhradili žaloby na splatenie úveru za obdobie
od 12.2.2015 do 23.1.2018 v nepravidelných splátkach sumu 170,00 Eur. Táto skutočnosť nie je medzi

stranami sporná a potvrdil ju žalobca v prehľadoch, ktoré tvoria prílohu k žalobe a k podaniu zo dňa
1.2.2018.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

9. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

10. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

11. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

12. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

13.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku

alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

16. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

17. K spôsobu právneho posúdenia veci, súd uvádza: Právna úprava odplaty za dočasné prenechanie
peňažných prostriedkov úverovou zmluvou, z ktorej je potrebné, vzhľadom na absenciu inej
občianskoprávnej úpravy (§ 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka) vyjsť i pri posudzovaní
spôsobu úročenia spotrebiteľských úverov je obsiahnutá v ust. §§ 502 a 503 Obchodného zákonníka.

Podľa ust. § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Podľa ust. § 503 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky
je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase,

keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred
dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že zákon naproti času, od kedy je úverový dlžník

povinný platiť úroky (od poskytnutia) výslovne neupravuje, až na prípad keď dlžník vráti poskytnuté
peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve, tiež do kedy úroky veriteľovi patria. To v praxi
vyvolalo interpretačný spor, či sa poskytnuté peniaze úročia až do skutočného vrátenia poskytnutých
peňazí alebo či povinnosť platiť úroky zaniká so splatnosťou úveru alebo jeho časti. Pre objektívnosť
je potrebné konštatovať, že predovšetkým v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu ČR (por. napr.

žalobcom zmienený rozsudok sp. zn. 32 Cdo 3830/2014) možno zaznamenať názor, že veriteľovi
patria úroky aj po zosplatnení úveru. V každom zo súdu známych prípadov však riešenie tejto otázky
nadväzovalo na záver o platnosti dohody veriteľa a dlžníka o úrokoch po zosplatnení v úveru, pričom
otázka výlučne zákonného rámca úročenia (teda o situáciu keď sa veriteľ s dlžníkom na úročení úveru po
zosplatnení nedohodli), sa v týchto, len na prvý pohľad obdobných prípadoch, neriešila. V podmienkach

Slovenskej republiky síce uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98 zo dňa 1.7.2000, na
ktoré sa v rozhodovacej praxi na podporu názoru o úročení úveru len do jeho splatnosti frekventovane
odkazuje, nerieši túto otázku ťažiskovo. Súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že dohodnuté úroky z
poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní
a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ), v ňom nie je nijak bližšie zdôvodnený. Na strane

druhej však nemožno prehliadať, že zdôvodnenie založené i na tomto názore prešlo testom ústavnosti,
pričom Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, jednak zmienené
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR považoval za súčasť štandardnej judikatúry všeobecných súdov a
jednak výklad vo výsledku zodpovedajúci tejto alternatíve právneho posúdenia veci, považoval za
ústavne akceptovateľný. Na podklade uvedených judikatórnych výstupov sa k tomuto názoru prikláňa

tiež súd aj v tejto veci, pričom k formovaniu tejto jeho argumentačnej pozície došlo v podstatnom tiež
na podklade týchto úvah: Interpretácia trvania úročenia úveru musí podľa úvahy súdu odzrkadľovať tiež
samotnú podstatu úroku a špecifickosť právnej situácie, ktorá po zosplatnení úveru nastáva. Právna
teória i rozhodovacia prax sú v tomto zmysle zajedno v tom, že úrok je cenou peňazí - odplatou
veriteľa za to, že peňažné prostriedky dočasne prenechá dlžníkovi a ten ich v dohodou stanovenej

alebo na základe zákona veriteľom určenej dobe môže využívať. Rovnako nakoniec vníma podstatu
úroku vo svojej právnej argumentácii i sám žalobca. Práve možnosť disponovať s peňažnou sumou
na dosiahnutie vlastného hospodárskeho prospechu na strane dlžníka a získanie úroku za poskytnutie
tejto možnosti na strane veriteľa predstavujú bezprostredný ekonomický dôvod (kauzu) vzniku právneho
vzťahu z úverovej zmluvy. Účinným uplatnením práva mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľom

dochádza celkom nepochybne k narušeniu tejto kauzy úverovej zmluvy; v ďalšom čase už totiž dlžník
nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, keďže veriteľ mu túto možnosť už
viac nedáva (odňal). Nevrátením prenechaných peňazí po zosplatnení úveru, bez ohľadu na to aké
účinky z hľadiska trvania úverového vzťahu právnemu úkonu zosplatnenia pripíšeme, nepochybnevzniká protiprávny stav, s ktorým sú ako následok prípadne spojené sankčné (úroky z omeškania),
zodpovednostné (náhrada škody) a zabezpečovacie plnenia (zmluvná pokuta), na ktorých sa účastníci
pre tento prípad dohodli, alebo ktoré sú dané zákonom a nie záväzky majúce povahu odplaty, medzi

ktoré úrok, ako už bolo vyjadrené skôr rozhodne patrí. Nemožno v tejto súvislosti prehliadnuť ani, že
otázka „odplaty“ za nesplnenie povinnosti dlžníkom vyvstala výlučne v súvislosti s úverovými vzťahmi,
pričom mimo nich súdu nie sú zrejmé prípady, kedy by sa veriteľ po zročnosti plnenia domáhal mimo
sankčných, zabezpečovacích alebo zodpovednostných záväzkov tiež iných vedľajších plnení, majúcich
povahu akejsi zmluvnej odplaty. Takto napríklad po skončení nájmu prenajímatelia nežiadajú nájomné

až do vydania predmetu nájmu i napriek tomu, že zákon platenie nájomného len za obdobie trvania
nájmu nelimituje (rovnako ako úrok pri úveroch). Možno síce namietať, že náhradu za užívanie veci
bez právneho dôvodu vlastníci bežne žiadajú, treba mať ale na zreteli, že svojím charakterom sa nad
akúkoľvek pochybnosť nejedná o odplatu, ale o náhradu zo zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného
obohatenia, ktorú, ako už bolo skôr zmienené, odvolací súd pripúšťa i v prípade úverových vzťahov.
Súd teda nevzhliadol právny, ekonomický a v svojej podstate ani žiaden iný racionálny dôvod, pre ktorý

by výklad právnej úpravy mal smerovať k úročeniu poskytnutých peňazí aj po zosplatnení úveru, teda
v čase, kedy veriteľ dlžníkovi neposkytuje možnosť užívať jeho peniaze, ale dlžník veriteľove peniaze
protiprávne zadržiava. Celkom nepatričnou je argumentácia žalobcu, založená na znení poslednej vety
ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého úroky je povinný (dlžník) zaplatiť len za dobu od
poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Použitá formulácia na prvý pohľad evokuje u zástancov

úročenia úveru aj po splatnosti, že tým je otázka zodpovedaná „do vrátenia“, a teda nie do splatnosti;
tento argument však vo svojej podstate abstrahuje od toho, že jeho znenie, zvlášť však použité slovo
„len“ v tomto ustanovení jasne naznačuje, že tým bolo sledované obmedzenie dohodnutého úroku v
prípade skrátenia doby vrátenia peňazí a nie rozšírenie úročenia nad túto dobu. Zástancovia názoru o
úročení úveru po splatnosti sa doposiaľ uspokojivo nevysporiadali ani s jeho zrejmou kolíziou s úpravou,

priznávajúcou veriteľovi za omeškanie dlžníka s peňažným plnením iba úroky z omeškania (poplatok z
omeškania), za situácie, keď možnosť kvantitatívneho rozšírenia tejto sankcie za oneskorené plnenie v
občianskoprávnych vzťahoch je v právnej praxi jednotne odmietané. B. zosplatneného úveru zároveň
nereflektuje ani skutočnosť, že právny poriadok úhrn sankcií za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov (podľa ust. § 3a ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. sa nimi rozumejú

úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov) limituje. Túto skutočnosť je potrebné mať na zreteli pri posudzovaní platnosti
prípadnej dohody strán o povinnosti žalovaného plniť žalobcovi za omeškanie s vrátením zosplatneného
úverového dlhu úroky.

18. Podľa vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení Občianskeho zákonníka
a Obchodného zákonníka účinných ku dňu uzavretia úverovej zmluvy súd konštatuje, že veriteľovi
nevzniká nárok na úhradu úrokov z úveru za obdobie od vyhlásenia jeho predčasnej splatnosti, t.j. od
4.8.2014 do budúcna. Za stavu predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru žalobcovi vzniká iba právo
na jednorazové vrátenie nesplatenej požičanej istiny úveru, kapitalizovaných úrokov z úveru a poplatkov

splatných ku dňu zosplatnenia úveru. Pokiaľ Všeobecné obchodné podmienky žalobcu pre poskytovanie
úverov účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy obsahujú v bode 6.4) a v bode 6.2) povinnosť dlžníka
splácaťúrokyzúveruajpodnijehopredčasnejsplatnosti,apodľažalobcutietoustanovenia súsúčasťou
dohodnutých zmluvných podmienok, tak ide o neplatnú časť zmluvy, pretože odporuje zákonu, keďže
povinnosť platiť úroky z poskytnutého úveru je obmedzená iba na trvanie zmluvného úverového vzťahu.

Zmluvný úverový vzťah vyhlásením predčasnej splatnosti končí, dlžníkovi vzniká povinnosť dlh vrátiť v
deň splatnosti. Preto dohoda o povinnosti dlžníka spotrebiteľa platiť úroky z úveru po jeho splatnosti
odporuje zákonu, t.j. § 503 ods. 3 druhá veta Obchodného zákonníka, a je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná.

19. Podmienka neplatnosti je daná aj z dôvodu, že tak závažná skutočnosť spotrebiteľského zmluvného
vzťahu, ako je úprava platenia úrokov, nemôže byť obsiahnutá sčasti v texte zmluvy (úroková miera)
a sčasti vo všeobecných úverových podmienkach (povinnosť platiť úroky aj po splatnosti úveru),
čím vykazuje znaky neprijateľnej zmluvne podmienky podľa § 53 ods. 1, ods. 2 a § 54 ods. 1, ods.
2 Občianskeho zákonníka. Tým veriteľ zavinil možnosť uzavretia dohody o individuálnej zmluvnej

podmienke, pretože, ak by dlžník odmietol uzatvoriť dohodu podľa bodov 6.2),6.3) a 6.4) všeobecných
úverových podmienok, t.j. dojednanie úročenia aj po splatnosti úveru, veriteľ by na uzavretie úverovej
zmluvy ako celku nepristúpil a dlžník by obsah zmluvy, body 6.2),6.3) a 6.4) všeobecných úverových
podmienok, nemohol ovplyvniť.20. Povinnosť dlžníka uhradiť úroky z úveru za čas po zosplatnení by bola v rozpore s ustanovením § 52
ods.2,§53ods.1,ods.2,§54ods.1,ods.2,§658ods.1Občianskehozákonníkaa §2písm.d)zákona

č. 129/2010 Z. z., § 503 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka, a to vzhľadom k ustanoveniu §
39 Občianskeho zákonníka. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 25.9.2018 sp. zn. 11Co/173/2018 vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12Csp/202/2017 (Bencont
c/a G.Ý.), rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 16.12.2016 sp. zn. 9Co/255/2017 vo veci Okresného
súdu Trebišov sp. zn. 12Csp/61/2016 (K. G., a.s. c/a I. V.), rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo

14.11.2017 sp. zn. 6Co/214/2017, vo veci Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 14C/91/2017, rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 30.5.2015 sp. zn. 6Co/190/2014.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd uložil žalovanému
uhradiť pre žalobcu iba dlh vykazovaný ku dňu predčasnej splatnosti so zohľadnením platieb žalovaného
uskutočňovaných v období od 12.2.2015 do 23.1.2018 v sume 170 Eur, ako ich potvrdil žalobca vo

vyššie uvádzaných podaniach. Z vyššie uvedených dôvodov, súd priznal žalobcovi iba sumu 1 289,27
Eur (1 459,27 - 170,00).

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., súd
uložil žalovanému uhradiť aj úroky z omeškania od 4.8..2014, pretože žalovaný bol od tohto dňa v

omeškaní s úhradou dlhu, ktorý mal splatiť ku dňu predčasnej splatnosti, t.j. do 4.8.2014. Výška úrokov
z omeškania je o 5,00 % vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu
4.8.2014 bola 0,25 %. Pri priznaní úrokov z omeškania vychádzal z platieb poukázaných žalovanými v
období po dni predčasnej splatnosti, t.j. po 4.8.2014, tak ako ich špecifikoval žalobca v prílohe k žalobe
a v podaní zo dňa 1.2.2018.

23. Žalobu v časti o zaplatenie zmluvných úrokov z úveru za obdobie od 4.8.2014, zníženú o späťvzatú
časť zmluvných úrokov z úveru a v časti istiny prevyšujúcej sumu 1 346,24 Eur z vyššie uvedených
dôvodov súd zamietol.

24. Súd zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie časti úrokov z omeškania za obdobie od 4.8.2014, so
zohľadnením späťvzatej časti úrokov z omeškania, pretože žalobca pri výpočte úrokov z omeškania
vychádzal zo záveru, že sumy poukázané žalovanými po 4.8.2014 sa majú započítať na úhradu úrokov
a nie na úhradu istiny úveru, ako to posúdil súd. Preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania za
obdobie od 4.8.2014 z nižšej dlžnej sumy akú zvolil pre výpočet svojho nároku žalobca. Z uvedeného

dôvodu bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť aj v časti nároku žalobcu prevyšujúcej sumu úrokov z
omeškania priznaných súdom, zníženej o späťvzatú časť úrokov z omeškania.

25. Žalobca mal v konaní úspech 68 %, žalovaný 32 %, a preto podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre žalobcu trovy konania v rozsahu 36 % (68-32), o

výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trebišov v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).