Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118207199
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1118207199.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: KARPATY plus, s.r.o.,
Železničná 56, 903 01 Senec, IČO: 34 144 943, proti žalovanému: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28,
817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, práv. zast. JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom, J. Ťatliaka 2051/8,
026 01 Dolný Kubín, o zaplatenie 422,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Bratislava I č.k. 29Cb/l02/2018-86 zo dňa 03.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 29Cb/102/2018- 86 zo dňa
03.09.2018 v napadnutej časti potvrdzuje.

Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom konanie zastavil, II. výrokom žalovanému
priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % a III. výrokom upravil prevádzkovateľa
systému, Slovenskú poštu, a.s., IČO: 36 631 124, Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, aby do
30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto rozhodnutia vrátil žalobcovi KARPATY plus, s.r.o., Železničná 56,
903 01 Senec, IČO: 34 144 943, sumu vo výške 18,30 eur titulom časti zaplateného súdneho poplatku
za žalobu na začatie konania.

2.Vodôvodneníuviedol,žežalobcasažaloboudoručenousúdudňa20.04.2018domáhal,abysúduložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 422,40 eur s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného
obohatenia za užívanie časti nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Žalovaný v písomnom vyjadrení k
žalobe doručenom súdu dňa 30.07.2018 žiadal žalobu žalobcu ako predčasnú zamietnuť, pretože mu
žalobca nevystavil do podania žaloby ani neskôr účtovné doklady, aby žalovaný mohol vykonať plnenia.

Dňa 15.08.2018 bolo súdu doručené písomné podanie žalobcu, obsahom ktorého bolo späťvzatie
žalobného návrhu v celom rozsahu. Žalobca žiadal, aby žiadna zo strán sporu nebola zaviazaná na
náhradu trov konania. Súd prvej inštancie v súlade s dispozičným prejavom žalobcu podľa § 145 ods.
1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konanie zastavil. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP a s prihliadnutím na Čl. 4
ods. 2 CSP. Súd dospel k záveru, že zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý svoj dispozičný úkon

neodôvodnil. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 CSP.
Akvkonaníniejepreukázané,žespäťvzatiežalobyboloodôvodnenéneskoršímsprávanímžalovaného,
ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, v takomto prípade
nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie

žalobcu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. Keďže súd rozhoduje o nároku na náhradu
trov konania ex offo v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznal náhradu trov konania, s ohľadomna procesné zavinenie zastavenia konania z úradnej moci protistrane - žalovanému. O vrátení súdneho
poplatku zaplateného za žalobu súd rozhodol podľa ust. § 11 ods. 3, 4, 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca čo do II. výroku uznesenia na tom
skutkovom základe, že medzi sporovými stranami prišlo k dohode v spojení s predmetným súdnym
sporom a žalovaný uhradí celú dlžnú čiastku. V spojení s vyššie uvedeným považoval rozhodnutie súdu
v rozpore s nájomnou zmluvou, pretože žalovaný uznal dlh čo do výšky, ako aj právneho titulu. Na

základe uvedeného žiadal zmeniť rozhodnutie súdu tak, ako je návrhu.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý nesúhlasil s návrhom, aby súd žalovanému nepriznal
náhradu trov. Bol toho názoru, že neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, tak ako vyplývajú
z ust. § 257 CSP. Žalobca podal žalobu predčasne. Žalovaný poukázal na vyjadrenie k žalobe zo
dňa 28.07.2018, v ktorom podrobne zdôvodnil, že žalovaný nikdy neodmietal žalovanú sumu zaplatiť.

Domáhal sa len toho, aby žalobca vystavil daňový doklad, alebo uzatvoril so žalovaným zmluvu
s náležitosťami daňového dokladu, na základe ktorej bude môcť dlžnú sumu, v súlade s právnym
poriadkom SR, žalobcovi uhradiť. K úhrade došlo iba preto až po podaní žaloby a zároveň po tom, ako
žalovaný mal relevantný daňový doklad na uhradenie žalovanej sumy. Nakoľko späťvzatie žaloby zavinil
žalobca, má žalovaný právo na náhradu trov v plnom rozsahu.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že na návrh žalovaného sa dohodli
tak, že žalovaný uznáva pohľadávku žalobcu a túto doplatí od času, kedy sa bezdôvodne obohacoval,
teda v súlade s podanou žalobou. Zároveň sa dohodli, že každý si bude znášať svoje náklady. Dôkazom
je dohoda medzi stranami o povinnosti uhradiť žalovaným celú dlžnú čiastku. Tvrdenia žalovaného o

tom, že on neuznal dlžnú sumu, pretože nebola vystavená faktúra na výšku bezdôvodného obohatenia
považoval za právny nezmysel. Zastával názor, že povinnosť zaplatiť bezdôvodné obohatenie sa
neviaže na vystavenie faktúry, ale na to, či prišlo, alebo neprišlo k plneniu bez právneho titulu. Žalovaný
v zmysle mimosúdnej dohody zaplatil celú dlžnú čiastku bez toho, aby mu žalobca vystavil faktúru na
bezdôvodné obohatenie. V spojení s vyššie uvedeným sú tu splnené dôvody osobitného zreteľa a preto

nie je právny titul na zaviazanie žalobcu na platenie trov konania.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi
odvolania žalobcu, ako aj vyjadreniami sporových strán odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie

je dôvodné.

7. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými
prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v

odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného
skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím
súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené
argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

8. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP ak strana procesné zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. K náhrade trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, odvolací súd poukazuje na §

256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ niektorá zo strán sporu
zavinila, že konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 265 ods. 1 CSP, ktorý
predpokladá zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorého procesný úkon mal za následokzastavenie konania. Preto, ak žalobca vezme návrh späť, v zásade platí, že zastavenie konania zavinil
a je preto povinný hradiť trovy konania žalovanému. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, ktorý svoj dispozičný úkon neodôvodnil a

žalovanémupretovznikloprávonanáhradutrovkonaniaodžalobcuvzmysle§256ods.1CSP.Odvolací
súd sa stotožňuje aj s názorom konajúceho súdu, že pokiaľ v konaní nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania
žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie žalobcu, teda jeho prejav vôle spočívajúci

v späťvzatí žaloby.

12. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu, že po podaní žaloby medzi sporovými stranami prišlo k dohode v
spojení s predmetným súdnym sporom, že žalovaný uhradí celú dlžnú čiastku, odvolací súd uvádza, že
uvedené svedčí v prospech tvrdenia žalovaného, že žalobca podal žalobu predčasne. Žalovaný už vo
vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu je dôvodné považovať za predčasnú a aj za zjavne nedôvodnú,

pretože sa nebráni uhradiť dlžné sumy, a to nielen tú, ktorá je žalovaná, ale aj tie, ktoré vyplývajú z
toho, že za odobranú elektrickú energiu nemal možnosť uhradiť žalobcovi ani za iné mesiace, len pre
jeho neochotu vystaviť mu faktúru, prípadne uzatvoriť zmluvu, ktorou by upravili vzťahy vyplývajúce z
odberu elektrickej energie tak, aby žalobca nikdy nemusel za žalovaného hradiť žiadnu platbu. Ako je
zrejmé z ďalšieho postupu žalobcu počas konania, sporové strany uzavreli dňa 31.07.2018 nájomnú

zmluvu, v ktorej bolo dohodnuté v čl. IV. bod 4., že žalovaný ako nájomca uhradí žalobcovi ako
prenajímateľovi dojednané nájomné a cenu za skutočne spotrebovanú elektrickú energiu aj za obdobie
bezzmluvného užívania predmetu nájmu, t.j. za obdobie od 1.2.2018 do 31.7.2018 na základe faktúr
doručených od prenajímateľa po účinnosti tejto zmluvy. Žalobca sa zároveň zaviazal, že k faktúram
za skutočne spotrebovanú elektrickú energiu doloží doklad od svojho dodávateľa elektrickej energie a

údaje o stavoch podružného elektromera žalovaného za jednotlivé mesiace. Stranami bolo dohodnuté,
že faktúry musia spĺňať všetky náležitosti v zmysle bodu 3 tohto článku a sú splatné do 30 dní odo dňa ich
doručeniažalovanému.Žalobcapostupovalvsúladespredmetnounájomnouzmluvouadňa07.08.2018
vystavil žalovanému faktúru č. R. so splatnosťou 06.09.2018 v celkovej výške 9.704,56 eur (vrátane
žalovanej sumy), ktorú žalovaný v lehote splatnosti uhradil dňa 21.08.2018. Z uvedeného postupu

sporovýchstránmalodvolacísúdzapreukázanétvrdeniežalovaného,žežalobabolapodanápredčasne
a žalobca svojím správaním zavinil späťvzatie žaloby. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že sa strany
dohodli, že každý si bude znášať svoje náklady. Žalobca žiadnu takú dohodu súdu prvej inštancie, ani
odvolaciemu súdu nepredložil. Pokiaľ v tejto súvislosti mal na mysli nájomnú zmluvu, citované znenie
čl. IV. svedčí, naopak, v prospech tvrdení žalovaného. Taktiež nie je pravdivé jeho tvrdenie, že žalovaný

v zmysle mimosúdnej dohody zaplatil celú dlžnú čiastku bez toho, aby mu žalobca vystavil faktúru na
bezdôvodné obohatenie. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, žalovaný uhradil žalobcovi žalovanú sumu
až po vystavení faktúry č. R., a to v lehote jej splatnosti. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil
s názorom konajúceho súdu a žalovaného, že nakoľko späťvzatie žaloby zavinil žalobca, má žalovaný
právo na náhradu trov v plnom rozsahu.

13. K tvrdeniu žalobcu, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, odvolací súd dodáva, že v sporovom
konaní sa povinnosť hradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 ods.
1 CSP). Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že

sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane sporových
strán. V danom prípade podmienka výnimočnosti nebola splnená a nie sú okolnosti hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by súd žalovanému nepriznal proti žalobcovi náhradu trov konania.

14. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutom II. výroku potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.

15. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 2 CSP s tým,
že žalovanému priznal proti žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady

rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.

16. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).