Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/178/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110216203
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7110216203.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu U.. O. L., E.. XX. X. XXXX,
Ž., B. K. XXX/XX, proti žalovanému Š. S., E.. XX. XX. XXXX, F., J.. D. X, Č. X., o vydanie bezdôvodného
obohatenia, o odvolaní JUDr. Ivety Rajtákovej, advokátky, Advokátska kancelária, Košice, Štúrova 20
(ďalej len odvolateľka) proti uzneseniu 17C/147/2010-607 z 3. 4. 2018 Okresného súdu Košice

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Odvolateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") uznesením konanie zastavil a vec postúpil Centru právnej pomoci,
Nám. Slobody 12, Bratislava, IČO: 30 798 841.

2. V odôvodnení uviedol, že právna predchodkyňa žalobcu - A. S. sa žalobou, došlou súdu 21. 6.
2010 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, že uznesením 17C/147/2010 z 10. 12. 2010 bolo
právnej predchodkyni žalobcu priznané oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky a uznesením
17C/147/2010-156 z 24. 11. 2011, právoplatným 28. 12. 2011 jej bol ustanovený na ochranu jej záujmov
v konaní zástupca z radov advokátov - JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice,

v súlade s § 30 Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodnutia. V spore bolo rozhodnuté
rozsudkom z 18. 9. 2012 tak, že konanie v časti o zaplatenia 8,6 eur mesačne od 1. 3. 2010 do
rozhodnutia súdu a vo výške 74,60 eur mesačne od rozhodnutia súdu do budúcna a v časti o zaplatenie
4.439 eur bolo zastavené; žalovaný bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 794,34 eur;
v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá a o trovách konania bolo rozhodnuté tak, že súd o nich
rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku. Súd uznesením 17C/147/2010-322 z

23. 10. 2012, opravil druhý výrok predmetného rozsudku tak, že mal správne znieť: žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni 790,55 eur. Voči predmetnému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, ktorý Krajský
súd v Košiciach rozhodnutím 9Co/282/2012-342 z 30. 12. 2013 , právoplatným dňa 13. 2. 2014 potvrdil
vo výroku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 8 eur mesačne od 1. 3. 2013 do rozhodnutia
súdu a vo výške 74,60 eur mesačne od rozhodnutia súdu do budúcna zastavené; v prevyšujúcej časti
výroku, ktorým bolo konanie zastavené, ďalej vo výroku, ktorým bolo konanie o 4.439 eur zastavené,

ako aj vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania rozsudok
zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Proti vyhovujúcemu výroku
v znení opravného uznesenia odvolanie odmietol. Konštatoval, že v priebehu konania došlo k úmrtiu
právnej predchodkyne žalobcu - A. S. dňa 24. 2. 2015 a súd v konaní v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, účinného v čase konania, pokračoval s jej právnym nástupcom - U.. O. L.. Podaním
z 25. 2. 2015, advokátka oznámila súdu, že pôvodná žalobkyňa XX. X. XXXX zomrela a v uvedený deň

zaniklo jej ustanovenie ako zástupkyne menovanej. Podaním z 5. 11. 2015, advokátka požiadala súd
o priznanie odmeny za zastupovanie pôvodnej žalobkyne v konaní, pričom zároveň vyčíslila jej výškuspolu s rozpisom vykonaných úkonov právnej služby. Súd uznesením 17C/147/2010-584 zo 7. 4. 2016,
právoplatným v oboch výrokoch 16. 5. 2016, schválil súdny zmier účastníkov tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi (právnemu nástupcovi) 1 euro, do troch dní od právoplatnosti uznesenia s tým, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom
II. ÚS 392/2017 - 34 z 15. 11. 2017 na podklade prijatej sťažnosti advokátky, okrem iného, rozhodol tak,
že Okresnému súdu Košice I prikázal, aby v konaní, vedenom pod sp. zn. 17C/147/2010 vo veci žiadosti
o priznanie odmeny a náhrady nákladov z 5. 11. 2015 advokátke, konal a rozhodol bez zbytočných
prieťahov.Vodôvodnení,o.i.,poukázaltiežna§30Občianskehosúdnehoporiadku,platnéhoaúčinného

do 31. 12. 2011, že menovaná advokátka bola uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 24. 11.
2011 ustanovená žalobkyni za právnu zástupkyňu, a stala sa tak účastníčkou tohto konania vo vzťahu
k jej odmene a hotovým výdavkom. Vzhľadom na uvedené mal za potrebné advokátku považovať za
účastníčku konania o nárokoch, v rámci ktorého sa o právnom vzťahu medzi ňou a štátom rozhoduje
o jej nárokoch na odmenu a hotových výdavkoch za právne zastupovanie v predmetnom konaní, že
sťažovateľka ako advokátka svoj nárok na priznanie takejto odmeny voči štátu uplatnila podaním z 5.

11. 2015, že súčasťou predmetu konania, o ktorom konal a rozhodoval okresný súd, je aj hmotnoprávny
vzťah, ktorý ustanovením vznikol medzi advokátkou a štátom a aj táto časť konania musí byť riadne
procesne uzavretá. Povinnosťou Okresného súdu bolo reagovať na podanie advokátky, a rozhodnúť o
jej žiadosti vo forme uznesenia.

3. Súd, vychádzajúc z § 30 ods. 1 a § 140 ods. 2 O.s.p., v znení účinnom do 31.12.2011,
konštatoval, že ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky a
odmenu za zastupovanie štát; ak je to dôvodné, poskytne súd advokátovi na jeho žiadosť primeraný
preddavok. Uviedol, že právnym základom pre platenie hotových výdavkov a odmeny za zastupovanie
ustanovenému advokátovi bolo ust. § 140 ods. 2 O.s.p. a malo priamu súvislosť s ust. § 30 ods. 1 O,s.p.,

podľa ktorého advokáta ako zástupcu účastníkovi ustanovoval súd. Poukázal na to, že zák. č. 332/2011
Z.z. s účinnosťou od 1. 1. 2012 bolo ust. § 140 ods. 2 O.s.p. zrušené. Citujúc znenie § 372t O.s.p., v
znení účinnom od 1. 1. 2012, § 372t O.s.p. a § 149 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, účinného
od 1. 1. 2010 uviedol, že z nich vyplýva, že ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca alebo ak ide
o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje

podľa osobitného predpisu - § 15 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám
materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších právnych
predpisov, v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 14 a) až 14 e) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z § 25 ods. 1, § 25a , § 25b, § 15 ods. 1, 2, 3
zák.č.327/2005Z.z.,§14aods.2písm.a),ods.3,§14bods.5,§14cvyhl.č.655/2004Z.z.,urobilzáver,
že zák. č. 495/2009 Z. z. sa zmenil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok a okrem iného
došlo k novelizácii § 149 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, že zákonodarca novelizáciou tohto ust.
s účinnosťou od 1.1.2010 vylúčil „dvojkoľajnosť“ v mechanizme odmeňovania advokátov z prostriedkov

štátu, z ustanovených súdom podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku alebo určených centrom podľa
zákona č. 327/2005 Z. z. Uviedol, že právna úprava platná a účinná do 31. 12. 2009 rozlišovala prípady
ustanovenia advokáta súdom a určenie advokáta centrom, že podľa právnej úpravy účinnej do 31.
12. 2009 existovala tzv. dvojkoľajnosť aj v procese priznávania trov právneho zastúpenia účastníka
konania alebo oprávnenej osoby. Ak bol advokát za právneho zástupcu účastníka konania ustanovený

rozhodnutím súdu a súd o odmene advokáta rozhodol do 31. 12. 2009, pri stanovení výšky odmeny
advokáta postupoval súd podľa § 149 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.
12. 2009 a výška odmeny sa podľa tohto ustanovenia určovala podľa ustanovení osobitného predpisu a
to vyhlášky č. 655/2004 Z. z., bez odkazu na konkrétnu časť, podľa ktorej bol súd oprávnený a povinný
rozhodovať. Poukázal na to, že novelizáciou tohto ustanovenia s účinnosťou od 1. 1. 2010 zákonodarca

vylúčil dvojkoľajnosť v mechanizme odmeňovania advokátov z prostriedkov štátu, či už ustanovený
súdom podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku alebo určený centrom podľa zákona č. 327/2005 Z. z.
Urobil záver, že o odmene takýchto advokátov má v zásade rozhodovať centrum, a to postupom podľa §
15zákonač.327/2005Z.z.(sodkazomna§14aanasledujúcichvyhlášky).Konštatoval,ženovelizáciou
nedošlo len k zmene orgánov, ktorý je oprávnený a povinný rozhodovať o uplatnených nárokov na

trovy právneho zastúpenia ustanovených alebo určených advokátov, ale aj mechanizmu rozhodovania
o uplatnených nárokov (určovanie výšky odmeny podľa § 14a a nasledujúcich vyhlášky) a vyplácania
priznaných trov právneho zastúpenia. Nejedná sa o ustanovenie, ktoré centrum dáva, resp. súdu
odoberá právomoc rozhodovať o trovách právneho zastúpenia ustanovených a určených advokátovhradených štátom; súdu však zostala právomoc rozhodovať o náhrade trov konania na základe úspechu
účastníka konania v predmetnom konaní. Dodal, že v zákone č. 327/2005 Z. z. absentujú prechodné
ustanovenia týkajúce sa iných vzťahov ako vzťahov konania o nároku na poskytovanie právnej pomoci,

že je nutné vychádzať zo základných zásad procesného práva a to, že sa aplikuje procesnoprávna
norma platná a účinná v čase rozhodovania. Z uvedeného mu vyplynulo, že uvedené procesné normy
týkajúce sa rozhodovania o náhrade trov právneho zastúpenia platia rovnako, či už pre advokátov
ustanovených pred 1. 1. 2010 alebo po tomto dátume, tak ako je to aj v tomto prípade. Uzavrel,
že s ohľadom na uvedené súdy stratili právomoc rozhodovať o náhrade trov právneho zastúpenia a

hradených z prostriedkov štátu práve dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 495/2009 Z. z., že súdy od
1.1.2010 už nie sú oprávnené rozhodovať o náhrade trov právneho zastúpenia hradených z prostriedkov
štátu a centrum je oprávnené a povinné rozhodovať o náhrade trov právneho zastúpenia hradených z
prostriedkovštátubezohľadunato,čiboladvokátustanovenýpred1.1.2010alebopodninadobudnutia
účinnostizákonač.495/2009Z.z.Ztýchtoskutočnostímalza zrejmé,žecentrumjesprávnymorgánom,
ktorý vykonáva prenesený výkon štátnej správy, predovšetkým ako rozhodovaciu činnosť podľa zákona

č. 327/2005 Z. z. za subsidiárneho použitia správneho poriadku. Nárok na odmenu advokáta, ktorý bol
súdom ustanovený za právneho zástupcu účastníka konania vzniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o
ustanovení a samozrejme dňom, kedy došlo k vykonaniu prvého samotného úkonu v rámci poskytovania
právnej služby v konaní, avšak až po právoplatnosti rozhodnutia o ustanovení. Z obsahu spisu súd zistil,
že platenie hotových výdavkov a odmeny za zastupovanie advokátkou sa týka úkonov právnej služby,

ktoré boli advokátkou vykonané od 27. 12. 2011 do 10. 2. 2015. Zastupovanie na základe rozhodnutia
zaniklo smrťou žalobkyne 24. 2. 2015. Citujúc znenie § 10 ods. 1 C.s.p., § 161 ods. 1a 2 C.s.p., urobil
záver, že súdy stratili právomoc rozhodovať o odmene advokáta ustanoveného súdom a táto právomoc
prešla na Centrum právnej pomoci; došlo k zmene orgánu, ktorý je oprávnený a povinný rozhodovať
o uplatnených nárokov na trovy právneho zastúpenia ustanovených alebo určených advokátov. Súd v

tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Zistil, že v konaní ide o taký nedostatok
podmienok konania, ktorý je neodstrániteľný a ktorým je nedostatok právomoci súdu na rozhodnutie o
výške trov právneho zast. ustanovenej advokátke právnej predchodkyni žalobcu a pre tento nedostatok,
ktorý nemožno odstrániť, konanie zastavil a zároveň vec - priznanie odmeny ustanovenej advokátky
právnej predchodkyni žalobcu postúpil Centru právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, IČO:

30 798 841 na rozhodnutie.

4. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odvolateľka z odvolacieho dôvodu uvedeného v
§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Uviedla, o. i., že ako je zrejmé z obsahu spisu Okresného súdu Košice l., 17C/147/2010 uznesením
z 24. 11. 2011 bola ustanovená ako zástupkyňa z radov advokátov žalobkyni A.W.X.C. S.W.Á.F.,
že smrťou žalobkyne XX. X. XXXX zaniklo jej ustanovenie ako zástupkyne žalobkyne. Na základe
uvedeného, podaním z 5. 11. 2015, teda v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, požiadala

okresnýsúdopriznanieodmenyzazastupovanieA.W.N.S.W.W.B.'.Á.F.K.vovýške3.443,39eur.Citujúc
znenie § 30 ods. 1, § 140 ods. 2 O.s.p., v znení platnom do 31. 12. 2011, § 372t a § 470 ods. 1,
2, 3 a 4 C.s.p., poukázala na to, že ako je zrejmé z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku v znení platnom do 31. 12. 2011, mohol súd, na základe žiadosti účastníka konania, u ktorého
boli predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, ustanoviť na ochranu záujmov tohto účastníka

konania Centrum právnej pomoci, alebo priamo advokáta. Rovnako mal súd povinnosť, po ustanovení
advokáta účastníkovi konania, platiť hotové výdavky a odmenu za zastupovanie tomuto advokátovi,
prípadne na jeho žiadosť poskytnúť primeraný preddavok. Až novelizáciou zákonom č. 332/2011 Z.
z. bola možnosť súdu alternatívneho výberu Centra právnej pomoci, alebo advokáta zmenená od 1.
1. 2012 tak, že súd mal účastníka konania odkázať iba na Centrum právnej pomoci. K uvedenej

novele, účinnej od 1. 1. 2012, sa viaže prechodné ustanovenie uvedené v § 372t O. s. p., ktoré
stanovilo, že neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia podľa
doterajších predpisov. Uvedenú skutočnosť jej potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 3Sžo1l03/2014 z 19.5.2015, z ktorého odôvodnenia sčasti citovala. Poukázala aj na uznesenie
Najvyššieho súdu SR 7Mcd/28/2012 z 21. 10. 2013, z odôvodnenia ktorého sčasti citovala. Mala preto

za nesprávnu argumentácia súdu prvej inštancie, na základe ktorej konanie o priznanie jej odmeny
zastavil pre nedostatok svojej právomoci a postúpil Centru právnej pomoci, založená na aplikácii ust.
§ 149 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. (bod 25 a nasledujúce odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), ktoré sa
predmetu konania netýka, pretože predmetné ustanovenie je systematicky začlenené do časti "Náhradatrov konania" medzi účastníkmi konania navzájom a medzi účastníkmi konania a štátu, v závislosti od
úspechu v konaní toho ktorého účastníka, a naopak, s prechodným ustanovením k zmenám účinným od
1. 1. 2012 v ust. § 372t O. s. p., ktoré rieši, s odkazom na ust. § 140 ods. 2 O. s. p. účinnom do 31. 12.

2011, platenie odmeny ustanoveným advokátom po zrušení „dvojkoľajnosti" v ustanovovaní advokátov
v civilnom konaní, ktoré v bode 11. a 12. odôvodnenia správne odcitoval, sa súd prvej inštancie nijako
nevysporiadal. Vytýkala súdu, že pozornosti súdu prvej inštancie ušla skutočnosť, že podľa zákona
Č. 327/2005 Z. Z., na ktorý sa tento súd vo svojom rozhodnutí často odvoláva, právnym základom
na ustanovenie advokáta Centrom právnej pomoci a následné vyplatenie odmeny ustanovenému

advokátovi týmto centrom, je rozhodnutie v konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci osobe
v materiálnej núdzi, ktoré sa riadi podľa ustanovení Správneho poriadku, a ktorým Centrum právnej
pomoci neprizná, alebo prizná nárok na poskytnutie právnej pomoci a určí advokáta. Citujúc znenie § 10
ods. 1 a 6, § 12 ods. 1, § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z v znení platnom do 31.12.2011, § 12 ods. 1, 4,
§ 15 ods. 4 zák. č. 327/2005 Z.z v platnom znení, mala za zrejmé, že uznesením Okresného súdu Košice
l z 24. 11. 2011 bola priamo súdom, podľa vtedy platného § 30 ods. 1 O. s. p. ustanovená na ochranu

záujmov žalobkyne v občianskom súdnom konaní, teda neprebehlo konanie o nároku na poskytnutie
právnej pomoci osobe v materiálnej núdzi podľa cit. ust. zákona Č. 327/2005 Z. z., a preto prípadné
rozhodovanie Centra právnej pomoci o jej nároku nemá zákonný podklad. Na záver uviedla, že Ústavný
súd Slovenskej republiky vo svojom náleze II. ÚS 392/2017 z 15. 11. 2017 uviedol, že súd nerozhodol
o jej nároku na odmenu a náhradu hotových výdavkov ako ustanovenej advokátky v primeranej lehote,

v bode 14. 9 konštatoval: ... Bez toho, aby ústavný súd zasahoval do rozhodovania okresného súdu o
merite uplatneného nároku sťažovateľkou, poznamenáva, že sa okresný súd bude musieť vysporiadať
so znením § 372t O.s.p., ktoré určuje ďalšie použitie doterajších predpisov v konaniach, v ktorých došlo
k ustanoveniu advokáta za zástupcu, ako aj argumentmi uvedenými v rozsudku najvyššieho súdu sp.
zn. 3 Sžo 103/2014". Vzhľadom na uvedené, navrhla priznať jej odmenu za zastupovanie A. S. vo výške

3.443,39 eur.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitýverejnýzáujem)prejednalodvolanievrozsahuvyplývajúcomz§380ods.1,2C.s.p.auznesenie

ako vecne správny potvrdil, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odvolací
súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody ktoré v celom rozsahu odkazuje, pretože dôvody
uznesenia sú správne, na čom nemení ani podané odvolanie odvolateľkou.

7. Odvolateľka uplatnila odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j. nesprávne právne

posúdenie veci.

8. V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je daný.

9.Súdprvejinštancievecsprávneprávneposúdil,použilsprávnypredpisasprávnehoajvyložil,nadaný

skutkový stav ho správne aplikoval a vyvodil správne právne závery, pokiaľ dospel k jednoznačnému
záveru, že súdy stratili právomoc rozhodovať o odmene advokáta ustanoveného súdom a že táto
právomoc prešla na Centrum právnej pomoci, že došlo k zmene orgánu, ktorý je oprávnený a povinný
rozhodovať o uplatnených nárokoch na trovy právneho zastúpenia ustanovených alebo určených
advokátov, pričom v tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR.

10. K správnym dôvodom uvedeným v uznesení súdu prvej inštancie, je potrebné poukázať na ustálenú
súdnu prax, napr. na aktuálne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, rozsudky 3 Sžo/32/2016 z 12. 7. 2017,
3 Sžo/51/2016 z 28.1. 2016, 3 Sžo/103/2014 z 27. 8. 2014.

11. V uvedených rozhodnutiach dovolací súd urobil jednoznačný právny záver, že novelou Občianskeho
súdneho poriadku, účinnou od 1. 1. 2010 súdy stratili právomoc rozhodovať o odmene advokáta
ustanoveného súdom a že táto právomoc prešla na Centrum právnej pomoci, o ktorej o odmene
rozhoduje postupom podľa § 15 zák. č. 327/2005 Z.z. a podľa tretej hlavy II. časti vyhlášky č. 655/2004
Z.z. V rozhodnutí 3 Sžo/51/2016 z 23. 11. 2017 najvyšší súd jednoznačne uviedol, že uvedenými

zmenami došlo k zjednoteniu rozhodovania o uplatnenej náhrade trov advokátov ustanovených za
zástupcov z prostriedkov štátu a to bez ohľadu na to, či advokát bol za zástupcu ustanovený súdom
podľa § 30 O.s.p. alebo určený Centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. a až na základe
§ 24e zákona č. 327/2005 Z.z., účinného od 1. 1. 2013 sa rozšírila právomoc centra rozhodovať onárokoch na trovy konania a trovy právneho zastúpenia advokátov vzniknutých pred 1. 1. 2010 v zmysle
druhej hlavy, druhej časti vyhlášky. Najvyšší súd odkázal aj na právne názory vyslovené inými senátmi v
obdobnej veci prostredníctvom rozsudkov 4Sžo/56/2015, 2 Sžo/36/2014, 8Sžo/72/2014, 2 Sžo/30/2014

a 3 Sžo/32/2016, pričom poukázal na nutnosť dodržiavať zásadu právnej istoty, i na to, že v obdobných
veciach je možné sa od predchádzajúceho rozhodnutia najvyššieho súdu meritórne odchýliť, iba ak sa
podstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p.

14. Odvolateľka nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej náhrada trov odvolacieho konania nebola
priznaná.

15. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).