Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 17, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215217683
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4215217683.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom
Varšava, Senatorska 18, zastúpený: Advokátska kancelária Bartošík Šváby, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Plynárenská 7/A, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: U. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S., P. K. XXXX/XX,
zastúpený : U. kancelária JUDr. Roman Blažek s.r.o., so sídlom Komárno, Pohraničná 4, o zaplatenie

39,98 EUR, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 6. novembra 2018,
č. k. 7C/476/2015 - 194, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 6. novembra 2018, č. k. 7C/476/2015 - 194 rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 39,98 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a.
od 21.1.2014 do zaplatenia, ako aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 813,98 EUR
od 1.1.2013 do 21.1.2013, zo sumy 731,98 EUR od 22.1.2013 do 19.2.2013, zo sumy 649,98 EUR od
20.2.2013 do 21.2.2013, zo sumy 449,98 EUR od 22.2.2013 do 19.3.2013, zo sumy 367,98 EUR od
20.3.2013 do 17.4.2013, zo sumy 285,98 EUR od 18.4.2013 do 17.5.2013, zo sumy 203,98 EUR od

18.5.2013 do 1.6.2013, zo sumy 121,98 EUR od 2.6.2013 do 20.1.2014, rovnako zmluvný úrok vo výške
16,5 % p. a. zo sumy 203,98 EUR od 18.5.2013 do 1.6.2013, zo sumy 121,98 EUR od 2.6.2013 do
20.1.2014, zo sumy 39,98 EUR od 21.1.2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

1.2. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil podľa ustanovení § 497, § 369 Obchodného zákonníka, § 52
ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b/, § 4 ods.
1 až 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a výrok o náhrade trov konania oprel o ust. § 251, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „Návrh na
vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 39,98 EUR s prísl.“ zo dňa 02.10.2015, ktoré doručil súdu dňa
05.10.2015, sa domáhal zaplatenia sumy 39,98 EUR s prísl. a náhrady trov konania.

4. Žalovaná strana vo svojom podaní zo dňa 09.08.2016 čerpanie úveru nespochybnila, avšak žiadala
žalobu zamietnuť, pretože uplatnený nárok považovala za premlčaný, pričom dodala, že žalobca

nedostatočne špecifikoval žalovanú sumu s poukazom na istinu, z čoho vlastne vznikla, bez dátumu
splatnosti a poukázala na to, že odstúpenie jej nebolo doručené.5. Súd prvej inštancie mal z obsahu spisového materiálu preukázané, že celková suma, ktorú žalovaná
strana mala podľa zmluvy uhradiť bola v objeme 4.867,80 EUR, avšak do 20.01.2014 uhradila len sumu

4.829,60 EUR, vzniknutý rozdiel predstavuje sumu 38,20 EUR, avšak žalovaná strana si neplnila svoje
povinnosti riadne a včas, nakoľko uvedenú sumu mala uhradiť do 13.02.2014, preto súd podanej žalobe
vyhovel a zaviazal žalovanú stranu na zaplatenie sumy 39,98 EUR, ktorá suma predstavuje navýšenie
o 1,78 EUR a to s poukazom aj na omeškanie ku dňu rozhodnutia súdu v rozsahu 70 mesiacov (odo
dňa predčasného zosplatnenia úveru od 13.12.2012 do dňa rozhodnutia súdu 06.11.2018). Pri svojom

rozhodnutí o priznaní uplatneného nároku žalobcovi vychádzal z ust. § 185 CSP, ktorým bol zavedený
princíp formálnej pravdy, na základe ktorého súd pri rozhodovaní vychádza z dôkazov, ktoré mu navrhli
strany sporu.

6. Podľa názoru súdu prvej inštancie možno predpokladať, že žalobca pri uzatvorení zmluvy o poskytnutí
finančných prostriedkov so žalovanou stranou použil predtlač zmluvy, ktorú zrejme použil vo viacerých

prípadoch, so žalovanou stranou, ktorá ako účastník zmluvy bola charakterizovaná ako zamestnanec,
nepodnikateľská osoba, t. j. nie IČO, a preto súd mal za to, že uzatvorený právny úkon je spotrebiteľsko-
právneho charakteru. Na základe uvedeného uzatvorený právny úkon posúdil podľa ustanovení zák.
č. 258/2001 Z. Z. v spojení s vyššie uvedenými ustanoveniami Obč. zák., a to Zmluva o poskytnutí
hotovostného úveru „mPôžička“ z dňa 13.2.2009 na č. l. 11-17, Zmluva o používaní platobných kariet

mBank z dňa 13.2.2009 na č. l. 18, Harmonogram splátok - mPôžička z dňa 13.2.2009 na č. l. 19-21
za dohodnutých podmienok podľa VOP na č. l. 59-61, v zmysle ktorej žalovaná strana vyčerpala úver,
ako je zrejmé z Histórie operácií z dňa 8.7.2013 na č. l. 30-40 v dohodnutej sume úveru 3.300 EUR.
Zároveň sa dohodli na úhrade úveru vo forme pravidelných mesačných splátok v počte 60 splátok po
81,13 EUR, takto celková suma, ktorú žalovaná strana by mala uhradiť je v objeme 4.867,80 EUR, z

ktorej sumy odplata predstavuje 1.567,80 EUR. Splatnosť splátok bola dohodnutá ku koncu kal. mesiaca
pri dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 16,50 %, kedy termín konečnej splatnosti bol dohodnutý ku
dňu 13.02.2014.

7. Súd mal preukázané z obsahu spisového materiálu, že žalovaná strana jednak do podania žaloby si

neplnila svoje povinnosti riadne, napriek svojim osobným a majetkovým pomerom do 20.01.2014 však
uhradila 4.829,60 EUR, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z Histórie operácií zo dňa 8.7.2013 na
č. l. 30-40, ako aj aktualizácie vykonaných úhrad v podanej žalobe na č. l. 4 súdneho spisu. Vzhľadom
k platobnej nedisciplinovanosti žalovanej strany žalobca dôvodne využil svoje oprávnenie podľa § 565
Obč.zák.apožiadaloúhraduzostatkudlžnejsumyvcelosti,akojezrejmézPoslednejvýzvykuhradeniu

dlžnej čiastky/ odstúpenie od zmluvy z dňa 13.11.2012 na č. l. 41 v spojení s č. l. 23-24 súdneho spisu,
z ktorých písomných podaní mal súd za to, že žalobca vyzval žalovanú stranu na úhradu zostatku
splatného dlhu do tej doby v sume 139,69 EUR s ďalším poplatkom v sume 23,40 EUR v lehote 7
dní od doručenia výzvy. Na základe uvedeného mal súd za to, že v dôsledku nesplatenia do tej doby
splatných splátok došlo k tzv. zosplatneniu celého zostatku dlhu, ako je zrejmé z č. l. 23-24 súdneho

spisu v lehote 7 dní od doručenia výzvy, t. j. z dôvodu, že žalovaná strana neprevzala uvedené podanie,
ako je zrejmé z č. l. 23 súdneho spisu sa vrátilo žalobcovi dňa 06.12.2012, a tým k zosplatneniu došlo o 7
dní neskôr dňom 13.12.2012. K námietke premlčania, vznesenou žalovanou stranou na č. l. 41 súdneho
spisu z uvedeného dôvodu súd nemohol prihliadať, nakoľko žaloba žalobcu bola doručená súdu dňa
05.10.2015 a aj za predpokladu, ak by nedošlo k zosplatneniu splátky, aj v tom prípade pri dohodnutej

sume mesačných splátok v objeme 81,13 EUR, ktorá splátka bola splatná podľa zmluvy dňa 13.2.2014,
je zrejmé, že žalobca by mal nárok na časť tejto splátky súdom priznanej istine 39,98 EUR, a preto
súd rozhodol tak, ako je vo výroku rozhodnutia uvedené a uplatnený nárok priznal, a to podľa zák. č.
258/2001 v spojení s § 657 Obč. zák.

8. Ďalej poukázal na to, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník podľa § 502 ods. 1
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške. Záväzok platiť úroky je podľa § 503 ods. 1 a ods. 2 splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedkymajú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je
povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote podľa § 504 inak do jedného mesiaca
odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

9. Žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania v zmysle Obč. zák. § 517 v spojení s vyššie označeným
Nar. vlády SR vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 813,98 EUR od 1.1.2013 do 21.1.2013, zo sumy 731,98
EUR od 22.1.2013 do 19.2.2013, zo sumy 649,98 EUR od 20.2.2013 do 21.2.2013, zo sumy 449,98
EUR od 22.2.2013 do 19.3.2013, zo sumy 367,98 EUR od 20.3.2013 do 17.4.2013, zo sumy 285,98

EUR od 18.4.2013 do 17.5.2013, zo sumy 203,98 EUR od 18.5.2013 do 1.6.2013, zo sumy 121,98 EUR
od 2.6.2013 do 20.1.2014, a to jednak v zmysle dohodnutého splátkového kalendára podľa zmluvy v
spojení s č. l. 19-21 súdneho spisu, ako aj vykonaných faktických úhrad v sume 82 EUR do 31.7.2013
a dňa 20.01.2014 úhrady v sume 82 EUR a zostatku sumy 39,98 EUR s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % p. a. od 21.1.2014 do zaplatenia, a to od doby márneho uplynutia lehoty na zaplatenie dlžnej
sumy z celkového zostatku istiny. Rovnako súd priznal žalobcovi nárok na zmluvný úrok vo výške 16,5

% p. a. zo sumy 203,98 EUR od 18.5.2013 do 1.6.2013, zo sumy 121,98 EUR od 2.6.2013 do 20.1.2014,
zo sumy 39,98 EUR od 21.1.2014 do zaplatenia, a to v súlade s vykonanými faktickými úhradami v sume
82 EUR do 31.7.2013 a dňa 20.01.2014 úhrady v sume 82 EUR.

10. Poukázal na to, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z
rozhodnutia NS SR 1 Cdo 92/2011 str.: 8).

11. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 39,98 EUR s príslušenstvom ako aj s nárokom na

náhradu trov konania. Súd v tomto konaní procesne úspešnej strane sporu, a to žalobcovi, priznal nárok
v sume 39,98 EUR, v konaní úspešná strana sporu si uplatnila nárok na náhradu trov konania a na
základe uvedených súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že procesne úspešnej strane
sporu priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu, a to vo výške 100 % v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 CSP.

12. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa v zmysle §
388 CSP zmeny rozsudku a zamietnutia žaloby s tým, že mu bude priznaná náhrada trov konania.
S rozhodnutím súdu nesúhlasí z dôvodu, že ako to uviedol vo svojom vyjadrení, nárok žalobcu je
premlčaný a vznáša námietku premlčania. Poznamenal, že nárok žalobcu ako aj napadnutý rozsudok

sú nepreskúmateľné ohľadne priznaných úrokov z omeškania, pretože nie je možné zistiť a preto
preskúmať, akým spôsobom boli vyčíslené úroky z omeškania, či je správne vyčíslená ich výška. Taktiež
nie je možné zistiť, či priznané úroky sú oprávnene uplatnené.

13. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal rozsudok v napadnutej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k

záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v
spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava

dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

16.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16.2. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňomnadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

16.3. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

16.4. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

16.5. Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

17.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil

nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,
a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval
(citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).

18. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami

účastníka konania resp. strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)
zákonného rozhodnutia, pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v
zákone. Výkladom tohto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v
rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia
extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď

právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len
všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo
(strany sporu) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu
(rozhodnutia). Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne

kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na
právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom
kontrolysprávnostipostupusúduprivydávanísúdnychrozhodnutí,ktorépretomusiabyťpreskúmateľné.

19. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP,
odvolací súd skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí. Zákonným dôvodom pre
zrušenie rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom
postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred

odvolacím súdom. Sem patrí, okrem iného, aj právo na spravodlivé prejedanie veci a v rámci tohto
práva je treba zdôrazniť princíp rovnosti strán, princíp rovností zbraní, princíp kontradiktórnosti konania a
právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Táto vada konania znamená porušenie základného práva
strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

20. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je
jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd
ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.

Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §
220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutiesúdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie
vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21.Zákonompožadovanériadneapresvedčivéodôvodneniepísomnejformyrozhodnutiasúdujenielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

22. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vykazuje vady v zmysle § 389 písm. b/ a c/ CSP, a teda je
nepreskúmateľné a taktiež vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že súd
prvej inštancie sa nedostatočne nezaoberal odstúpením žalobcu od zmluvy a jeho právnymi následkami,
čo má zásadný význam pre posúdenie premlčania inštancie.

23.1. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva správny právny záver o tom, že Zmluva o poskytnutí
hotovostného úveru „mPôžička“, uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
dňa 13.2.2009 o poskytnutí úveru 3300 EUR je spotrebiteľsko-právneho charakteru, a preto tento
právny úkon posúdil podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. v spojení s ustanoveniami § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovaným
nesprávne ako zosplatnenie posúdil obsah Výzvy žalobcu zo dňa 13.11.2012 (č. l. 41) k uhradeniu
dlžnej čiastky/odstúpenie zmluvy, v ktorej žalobca vyzval žalovaného k uhradeniu sumy 139,69 EUR
najneskôrdosiedmichdníoddoručeniatejtovýzvy,akoajuhradenievšetkýchostatnýchdlžnýchčiastok,
ktoré budú splatné po doručení tejto výzvy, pričom žalovaného upozornil, že ak nedôjde vo vyššie

uvedenom termíne k uhradeniu dlžnej sumy, je táto výzva zároveň aj odstúpením od Zmluvy o poskytnutí
hotovostného úveru mPôžička č.Z. (ďalej len „Zmluva“).

23.2. Záver súdu prvej inštancie v bode 23 odôvodnenia rozsudku, že „súd na základe uvedených mal
za to, že v dôsledku nesplatenia do tej doby splatných splátok došlo k zosplatneniu celého zostatku dlhu,

ak je zrejme z č. l. 23-24 súdneho spisu v lehote 7 dní od doručenia výzvy, t. j. z dôvodu, že žalovaná
strana neprevzala uvedené podanie, ako je zrejmé z č. l. 23 súdneho spisu sa vrátilo žalobcovi dňa
06.12.2012, a tým k zosplatneniu došlo o 7 dní neskôr dňom 13.12.2012, a žalovanou stranou vznesená
námietka premlčania na č. l. 41 súdneho spisu z uvedeného dôvodu súd k námietke premlčania nemohol
prihliadať, nakoľko žaloba žalobcu bola doručená súdu dňa 05.10.2015 a aj za predpokladu, ak by

nedošlo k zosplatneniu splátky, aj v tom prípade pri dohodnutej sume mesačných splátok v objeme
81,13 EUR, ktorá splátka bola splatná podľa zmluvy dňa 13.2.2014, je zrejmé, že žalobca by mal nárok
na časť tejto splátky súdom priznanej istine 39,98 EUR, a preto súd rozhodol tak, ako je vo výroku
rozhodnutia uvedené a uplatnený nárok priznal, a to podľa zák. č. 258/2001 v spojení s § 657 Obč. zák.“,
je nepreskúmateľný a nesprávny.

24.1. Ak žalobca platne odstúpil od zmluvy podľa jeho Výzvy zo dňa 13.11.2012, adresovanej žalobcovi
s tým, že ak mu požadovanú dlžnú sumu 139,69 EUR v lehote do siedmich dní od doručenia tejto výzvy
neuhradí na jeho účet, že je táto Výzva zároveň aj odstúpením od Zmluvy o poskytnutí hotovostného
úveru mPôžička č.Z. potom sa mal súd prvej inštancie zaoberať účinkami odstúpenia od zmluvy o úvere
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom účinky odstúpenia nastávajú podľa § 48 ods. 2

Občianskeho zákonníka „ex tunc“, teda od počiatku a žalobcovi vznikol nárok na vydanie prípadného
bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) v 2 ročnej subjektívnej premlčacej
dobe podľa § 107 ods. 1 občianskeho zákonníka.

24.2. Súd prvej inštancie v bode 10 odôvodnenia rozsudku správne poukázal na to, že charakter

spotrebiteľskej zmluvy má aj tzv. absolútna obchodná zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka,
avšak nesprávne na daný prípad aplikoval ustanovenie § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajúvo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje,
keďže v čase uzavretia Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička č. Z zo dňa 13.2.2009 už bol
citovaný zákon s účinnosťou od 1. júla 2007 zrušený zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a

o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Nič to však nemení na stom, že súd prvej inštancie považoval Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru
mPôžička za spotrebiteľskú zmluvu, pretože podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení novely
uskutočnenej zákonom č. 568/2007 Z.z., na rozdiel od predchádzajúcej úpravy sa za spotrebiteľskú
zmluvupovažujekaždázmluva,bezohľadunaprávnuformu,ktorúuzavieradodávateľsospotrebiteľom.

24.3. Vzhľadom na to v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa mal aplikovať z hľadiska premlčania,
dĺžky premlčacej lehoty a doby jej plynutia právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku,
avšak súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia o nedôvodnosti námietky premlčania uplatnenej
žalovaným vo vyjadrení k žalobe dňa 9.8.2016 (č. l. 82) ako aj vo Vyjadrení (osobne podanom
Okresnému súdu Komárno dňa 22.05.2017) žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 24.10.2016 (č.

l.152-154) sa vôbec nevysporiadal nielen s dĺžkou premlčacej doby, ale ani s právnym posúdením
odstúpenia od zmluvy a jeho následkami z hľadiska premlčania, ale ani s argumentáciou žalovaného v
jeho Vyjadrení osobne podanom na Okresný súd Komárno dňa 22.05.2017, s argumentáciou ktorého
sa odvolací súd plne stotožňuje, čo robí napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.

25. Odvolací súd reagujúc na námietku žalovaného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci
poznamenáva, že nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod
normuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,akévyplývajú
zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací
súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne

interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).

26. Odvolací súd poznamenáva, že žalobou uplatnený nárok sa vyvodzuje nesporne zo spotrebiteľskej
zmluvy, preto na daný spor je treba aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a nároky

vyplývajúce z právneho vzťahu založeného Zmluvou o úvere je treba posúdiť aj z hľadiska odstúpenia
od zmluvy aj z hľadiska premlčania podľa Občianskeho zákonníka, keďže v zmysle platnej judikatúry
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by s sa inak mali použiť normy obchodného práva.

27. Súdna prax považuje obdobné právne vzťahy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom
a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne
(spotrebiteľské)vzťahy. Vzhľadomnatojevplnomsúlade sprincípmiochranyspotrebiteľapožiadavka,
aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva, bola (aj z hľadiska
premlčania, dĺžky premlčacej doby a jej plynutia) aplikovaná právna úpravy obsiahnutá v Občianskom

zákonníku, a nie v Obchodnom zákonníku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
14. septembra 2017, sp. zn. 3 Cdo 87/2017).

28. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalovaného dospel k záveru, že
jeho odvolanie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou nesprávneho právneho

posúdenia veci, ako aj odňatím možnosti konať strane sporu v konaní pred súdom, keď sa súd
prvej inštancie nesprávne, nedostatočne a nepreskúmateľne vysporiadal s námietkou premlčania
uplatnenou žalovaným. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd o podanom odvolaní
rozhodol procesným postupom v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1
CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie

bude posúdiť právny úkon žalobcu „Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky / odstúpenie od zmluvy
zo dňa 13.11.2012 (č. l. 41) ako odstúpenie od zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka a následne
sa zaoberať právnym následkom odstúpenia od zmluvy a námietkou premlčania uplatnenou žalovaným
(č. l. 152-154) a až po tom vo veci rozhodnúť a rozhodnutie právne odôvodniť v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 CSP.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci samej v
zmysle § 396 ods. 3 CSP.30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).