Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 17, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/274/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917212115
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7917212115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, proti žalovanej: K. H., F.
U. W. Ž., A. Y. XXX/XX, o zaplatenie 1.611,10 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trebišov zo dňa 13.3.2018 č.k. 2Csp/298/2017-94 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v prevyšujúcej zamietajúcej časti.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom žalovanej zložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 1.611,10 eur s prísl. bližšie špecifikovaným vo výroku rozsudku do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 497, § 502
ods. 1, § 506, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a ods.
5, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba žalobcu je opodstatnená, čo do

zaplatenia 1.611,10 eur s prísl. bližšie špecifikovaným vo výroku rozsudku.

3. Pri svojich úvahách o opodstatnenosti nároku žalobcu súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že
právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., uzavrela so žalovanou dňa 23.6.2012 zmluvu o úvere
- dostupná pôžička, ktorou právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,-
eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 72. mesačných splátkach po 56,29 eur, s celkovou výškou
nákladov 1.887,60 eur, s dátumom prvej platby 15.4.2012, dátumom konečnej splatnosti 15.3.2018, s

hodnotou RPMN 29,09%, úrokovou sadzbou 24,50 %, priemernou hodnotou RPMN 18,77 %. Žalovaná
sa dostala so splácaním úveru do omeškania, čím žalobcovi vznikol nárok požadovať predčasné
splatenie úveru, vrátane príslušenstva vzhľadom na to, že právny predchodca žalobcu pristúpil k
zosplatneniu úveru tým, že žalovanej doručil výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 4.8.2014, k tomuto
dátumu vyhlásil predčasnú splatnosť a požiadal od žalovanej vrátenie sumy 1.780,77 eur, z toho istiny
vo výške 1.611,10 eur, úrok vo výške 130,39 eur, ako aj poplatkov za upomienky 39,38 eur.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z úveru za obdobie od
predčasnej splatnosti úveru do doby jeho splatenia vo výške 1.459,26 eur nie je opodstatnený. Za
stavu predčasnej splatnosti úveru totiž žalobcovi vznikol nárok na jednorazové vrátenie požičanej
istiny úveru a kapitalizovaných úrokov z úveru splatných ku dňu zosplatnenia úveru. Povinnosťdlžníka uhradiť úroky z úveru za čas po zosplatnení by predstavovala hrubú nadvládu dodávateľa
voči spotrebiteľovi a získavanie neúmerného majetkového prospechu po celú dobu, počas ktorej
sa spotrebiteľ môže nachádzať v sociálnej núdzi. Aj keď tvrdenie žalobcu, že v zmluve dohodnutá

ročná úroková miera 24,50% bola v súlade s platnou právnou úpravou nemožno spochybniť, na
druhej strane bolo dohodnuté neprimerane dlhé obdobie splácania úveru, ktoré prinieslo veriteľovi
neprimerané majetkové zvýhodnenie. V tom videl vybočenie z pravidiel morálky zo strany veriteľa
v spotrebiteľskom záväzkovom vzťahu.

5. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1,2 C.s.p. a nakoľko žalobca mal v konaní úspech
len čiastočný, nepriznal mu náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietajúcej časti v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok
v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo žalobe žalobcu vyhovel

v celom rozsahu. Uplatnil náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Napadnuté rozhodnutie
je podľa žalobcu nepreskúmateľné a arbitrárne, nakoľko nie je zrejmé, z akého právneho predpisu
vychádzalsúdprizávere,žepovyhlásenípredčasnejsplatnostiúveružalobcanemánároknadojednané
zmluvné úroky. Poukázal na to, že rozhodovacia prax súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po
zosplatnení je rôznorodá. Podľa názoru žalobcu v prípade zmluvného úroku ide o dohodnuté zmluvné

plnenie akcesorickej povahy. Uvedené znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou
úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie
úveru. S poskytnutím úveru bol spätý aj nárok na zmluvné úroky, pričom žalovaná si bola toho vedomá.
Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov a predstavujú cenu úveru. Dlžník
je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia do okamihu reálneho vrátenia úveru. Podľa

názoru odvolateľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli
pred 1.4.2015. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzavretia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa
má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a
nezodpovednosti. Žalovaná uzavrela zmluvu dobrovoľne bez pripomienok a nátlaku.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) z hľadiska
uplatneného odvolacieho dôvodu, v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

8. Rozsudok je v napadnutej zamietavej časti vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.
1 C.s.p. potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.4.2019 o 9,45 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

boli zverejnené dňa 10.4.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 C.s.p..

10. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnený.

11. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní, preto odvolacie námietky žalobcu nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti.

12. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu, že dojednaný úrok z úveru by mu mal patriť aj následne po
vyhlásenípredčasnejsplatnosti,tietoodvolacienámietkysúdnepovažujezaopodstatnené.Vychádzajúc
z ust. § 497 Obch. zákonníka veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov len
do splatnosti dlhu. Následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť (len) úrok z omeškania

v súlade s § 369 Obchodného zákonníka. V opačnom prípade by došlo ku kumulácii nepriaznivého
postihu dlžníka ako spotrebiteľa, vo vzťahu ku ktorému by sa požadovalo zaplatenie úrokov z úveru a
úrokov z omeškania súčasne. Takýto postup by predstavoval neúmernú a neprijateľnú záťaž pre dlžníka
ako spotrebiteľa. V tej súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky R 59/1998 a na obdobnú judikatúru v tejto oblasti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obo 143/1998, uznesenie Ústavného súdu SR IV ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012).

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o
trovách konania ako vecne správny.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nepatrí nárok na náhradu trov

odvolacieho konania. Žalovaná bola síce v odvolacom konaní úspešná, avšak žiadne trovy konania jej
nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).