Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/187/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217215333
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217215333.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka so sídlom advokátskej kancelárie v
Malinove, Slnečná 765/3, proti žalovanej: C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. S. XXXX/XX, F., o zaplatenie
186,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 14.
februára 2018, č. k. 15Csp/157/2017-48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.02.2018, č. k. 15Csp/157/2017-48 pri právnom posúdení
podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 6, § 39 Obč. zák., § 2 písm. a/, b/ a d/, § 9 ods. 1, 2, § 7 ods.
1, § 11 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a § 1a ods. 1 Nar. vlády SR
č. 87/1995 Z. z. ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 186,56 eura s príslušenstvom.

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP tak, že

žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, nakoľko jej v spore žiadne trovy nevznikli.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak súd prvej inštancie uzatvorenú úverovú zmluvu zo dňa
20.02.2013posudzoval,akozmluvuspotrebiteľskúpodľa§52Obč.zák.,akoajpodľazák.č.129/2010Z.
z.,účinnéhovčaseuzavretiatejtozmluvy.Vtejtosúvislostipoukázalnanoveluust.§52ods.2Obč.zák.,
realizovanúzák.č.102/2014Z.z.,účinnúod01.05.2014.Kust.§52ods.2Obč.zák.bolapripojenáveta,
že na všetky právne vzťahy účastníkom ktorých je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou § 52 ods. 2 vety tretej Obč. zák. (rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015).

4. V danom prípade na základe úverovej zmluvy zo dňa 20.02.2013 žalobca poskytol žalovanej úver vo
výške 400 eur, z ktorého žalovaná zaplatila žalobcovi sumu spolu vo výške 480 eur. Predmetnú úverovú
zmluvu súd vyhodnotil za bezúročnú a bez poplatkov, pretože v nej uvedená výška RPMN je v rozpore

so zákonom, odporuje dobrým mravom, a teda je v tejto časti v rozpore s obsahom ust. § 39 Obč.
zák. Takisto v rozpore s ust. § 39 Obč. zák., je aj žalobcom požadovaný 32% úrok, pretože odporuje
zákonuadobrýmmravom.PokiaľideosamotnúvýškuRPMN,taktátomôžebyťmaximálne2násobkom
priemernej ročnej miery nákladov. Táto v danom období, t. j. za prvý štvrťrok r. 2013 pre úvery od 6 do12 mesiacov bola vo výške 39,20%, čo v prepočte na daný prípad znamená, že mohla byť maximálne
vo výške 78,4%. Ak následne žalobca so žalovanou dojednal úver, ktorého RPMN predstavuje 98%,
potom je nutné považovať takto dojednanú časť úverovej zmluvy za neplatnú, nakoľko odporuje zákonu

a zároveň sa prieči aj dobrým mravom.

5. Žalobca v súvislosti s poskytnutím úveru žalovanej nezisťoval schopnosti spotrebiteľa splácať úver,
ktorú povinnosť mu ukladá § 7 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch. Absencia uvedeného
má za následok to, že poskytnutý úver je potrebné podľa § 11 ods. 2 cit. zák. považovať za bezúročný

a bezpoplatkový. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

6. Takisto úverová zmluva neobsahuje ani uvedenie úrokovej sadzby, pričom iba v obchodných
podmienkach sa konštatuje, že časť poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšná časť náklady na
vypracovanie zmluvy (bod 10 VOP žalobcu). Uvedené konštatovanie však nepostačuje na naplnenie
esenciálnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z. z., kedy musí byť jasne a

striktne uvedená úroková sadzba, ako aj ďalšie náležitosti týkajúce sa úrokov podľa zákona. Aj tento
nedostatok stavia predmetnú úverovú zmluvu do pozície bezúročnosti a bezpoplatkovosti v zmysle § 11
ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. Ani tu žalobca nepreukázal žiadnym skutkovým tvrdením alebo
dôkazom, že by údaj o úroku tvoril súčasť zmluvy. Ani dohoda o úroku v úvodných častiach zmluvy,
ktorá obsahuje určenie úroku vo výške 39,15% ročne, čo predstavuje sumu 156,60 eura z poplatku

nepostačuje na určenie a platné dojednanie úrokovej sadzby a teda úroku. Aj keby takéto dojednanie
bolo platné, je nutné konštatovať, že úrok vo výške 39,15% ročne je v rozpore s dobrými mravmi a je
potom podľa § 39 Obč. zák., takéto dojednanie neplatné, pretože úrokové sadzby pri spotrebiteľských
úveroch boli v prvom štvrťroku r. 2013 vo výške 9,19% a potom dojednanie úroku vo výške 39,15%
ročne predstavuje takmer štvornásobok priemernej úrokovej sadzby poskytovanej v bankovom sektore.

Takéto dojednanie výšky úrokovej sadzby nemôže požívať právnu ochranu a je preto neplatné. Aj z tohto
dôvodu je zmluva o úvere zo dňa 20.02.2013 bezúročná a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ v spojení
s § 9 ods. 2 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z. z.). Ak teda žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 400
eur pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy platí, že žalovaná mala vrátiť len toľko, koľko dostala,
t. j. sumu 400 eur. Žalovaná však vrátila žalobcovi sumu 480 eur, čo pokrýva i všetky ďalšie uplatnené

nároky žalobcu v konaní.

7. Žalobca nemal nárok na žiadne poplatky, pri konštatovaní, že úverová zmluva je bez poplatkov, a
preto nárok na zaplatenie sumy 186,56 eura, ako zostatku poplatku nie je dôvodný. Takisto aj v prípade
zaplatenia úroku vo výške 32% je podaná žaloba nedôvodná, pretože úverová zmluva je bezúročná

pre jej rozpor so zákonom a dobrými mravmi (§ 39 Obč. zák.). K uplatnenému nároku za upomienku
súd uviedol, že vznik tohto nároku v spore žiadnym spôsobom žalobca nepreukázal. Navyše dohoda o
poplatku za upomienku (bod 4 VOP) bola vopred zapracovaná vo formulárovej zmluve, ktorú žalovaná
nemala právo ovplyvniť žiadnym spôsobom. Podľa § 53 Obč. zák., je táto dohoda neplatným právnym
úkonom, nakoľko individuálne nebola dojednaná. Ak by mala žalovaná podľa VOP zaplatiť 4 eurá za

jednuupomienku,znamenalobyto,ževdanomprípadejejžalobcazaslal13upomienok,pričomžalobca
v spore vôbec nepreukázal, že by mu vznikli takéto výdavky, a že by žalovanú vyzýval na zaplatenie dlhu.
Okrem toho sa javí byť daný poplatok za upomienky neprimerane vysoký a spotrebiteľa aj neprimerane
sankcionujúci.

8. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie istiny, tak mu nemohol vzniknúť ani
nárok na zaplatenie príslušenstva, ktoré sa odvíja od priznanej istiny.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že si dovoľuje požiadať odvolací
súd o vydanie uznesenia s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP, ktorým

napadnutý rozsudok OS Komárno sp. zn. 15Csp/157/2017-48 zo dňa 14.02.2018 zruší a vec vráti súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Na uzatvorenú zmluvu o poskytnutí úveru zo dňa 20.02.2013 nie je možné aplikovať ust. zák. č.
258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR 71/1986 Zb. o Slovenskej

obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy boli aj
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v zmysle ich ods. 15 si však obidve zmluvné strany dohodli,
že podľa § 262 ods. 1 Obch. zák., sa všetky ich právne vzťahy budú spravovať Obch. zák. V danomprípade nie je možné hovoriť o absencii výšky, počtu a termínoch splátok, úrokov a iných poplatkov,
nakoľko tieto údaje sú v predmetnej zmluve jasne, určito a zrozumiteľne uvedené.

11. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere zákon neurčoval maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak
bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa nebude aplikovať.
Žalovaná uzatvorila zmluvu so žalobcom slobodne, vážne, zrozumiteľne, a nie v tiesni, čo potvrdila
vlastnoručným podpisom.

12. Výška RPMN je uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ako aj v dokumente
Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s čím bola žalovaná oboznámená pred
poskytnutím úveru, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Slovenský právny poriadok, resp. slovenský
zákonodarca poplatok za spracovanie úverovej zmluvy nielenže pripúšťa, ale ho aj uvádza. Pokiaľ ide o
výšku tohto poplatku, tak bolo na vôli dlžníčky, či na podmienky zmluvy pristúpi alebo nie. Po podpísaní
zmluvy mala žalovaná možnosť v lehote 14 dní odo dňa podpísania zmluvy bez uvedenia dôvodu

odstúpiť. Uvedené právo však žalovaná nevyužila, čo znamená, že s obsahom zmluvy súhlasila.

13. Podľa názoru žalobcu dohodnutá výška úrokov nie je v rozpore s dobrými mravmi a to aj s ohľadom
na to, že žalobca poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru,
vzhľadom na podmienky, za ktorých žalobca poskytol úver žalovanej, ako aj ďalšie obchodné riziko

žalobcu.

14. Z obsahu ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že vyššie uvedená argumentácia vychádzajúca
zo znenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48 ES z 23.04.2008 o zmluvách o
spotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102/EHSvspojenísčlánkom3písm.m/,jevcelom

rozsahu aplikovateľná aj na právny poriadok Slovenskej republiky. Predmetom prieskumu nemôžu byť
zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti ceny. Ak by takýto prieskum bol prípustný, tak potom by
dochádzalo k neprimeraným a extrémnym zásahom do trhu, pričom takáto regulácia by bola v priamom
rozpore s čl. 55 ods. 1 Ústavy SR.

15. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalobcu zo dňa 18.03.2018
napadnutý rozsudok OS Komárno zo dňa 14.02.2018 č. k. 15Csp/157/2017-48, zvoliac pritom procesný
postup podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

a contrario). Následne odvolací súd vyhodnotil predmetné odvolanie žalobcu za nedôvodné a rozhodol
o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Odvolací súd v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti podaného odvolania zo strany žalobcu
smerujúcemu proti zamietajúcemu prvoinštančnému rozsudku dospel k tomu záveru, že súd prvej
inštancie v prejednávanej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý následne aj správne

posúdil podľa v čase uzatvorenia úverovej zmluvy zo dňa 20.02.2013 aktuálne platných ustanovení
hmotnoprávnych predpisov (Obč. zák., v znení novely zák. č. 102/2014 Z. z., a zák. č. 129/2010
Z. z., o spotrebiteľských úveroch). Takisto súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil
aj posudzovanie vzniklého právneho vzťahu medzi stranami tohto sporu podľa horecitovanýchhmotnoprávnych predpisov a to konkrétne s poukazom na ust. § 52 ods. 2 vety tretej Obč. zák., ako aj
s prihliadnutím na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015.

19. Súd prvej inštancie správne v dôvodoch napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že predmetná
zmluva o úvere je bez poplatkov a bez úrokov, pretože neobsahuje nesprávne uvedenú ročnú
percentuálnu mieru nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo bolo v rozpore s vtedy platným ust. § 11
ods. 1 písm. d/ zák. o spotrebiteľských úveroch. Obdobným spôsobom správne vyhodnotil predmetnú
zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov aj kvôli tomu, že neobsahovala esenciálne náležitosti predpísané

obsahom ust. § 7 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch. Neuvedenie úrokovej sadzby v rámci zmluvy o
úvere zo dňa 20.02.2013 robí túto zmluvu takisto bezúročnou a bezpoplatkovou, pretože je v rozpore s
ust. § 9 ods. 2 písm. i/ zák. o spotrebiteľských úveroch. Aj samotnú výšku dojednaného úroku vo výške
39,15% ročne správne súd považoval za odporujúcu obsahu ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., týkajúceho sa
inštitútu dobrých mravov.

20. Na margo nesprávne uvedenej výšky úrokovej sadzby odvolací súd poznamenáva, že v zmluve
vyčíslený administratívny náklad v sume 235,40 eura v sebe subsumuje vlastne odplatu za poskytnuté
finančné prostriedky, v dôsledku čoho je ho možné považovať za úrok. Takýto náklad v percentuálnom
vyjadrení následne predstavuje 59% z poskytnutého úveru. S prihliadnutím na tento dôvod potom súd
prvej inštancie správne žalobcovi nepriznal ním žalovaný zostatok na poplatku v sume 186,56 eura.

21. Následne po vyhodnotení a sumarizácii všetkých v danom prípade do úvahy pripadajúcich dôvodov
pre konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ a i/
zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, správne súd prvej inštancie uviedol, že ak žalovaná
obdržala od žalobcu úver v celkovej sume 400 eur, tak jej povinnosťou bolo vrátiť žalobcovi úver práve

iba v tejto výške z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

22. K ďalším uplatneným čiastkovým nárokom (poplatok za upomienku), ako aj uplatnený úrok z
omeškania, ktoré súd prvej inštancie ako nedôvodné takisto zamietol, je potrebné uviesť, že aj v
tejto časti je napadnutý rozsudok vecne správny, pretože uplatnený nárok na zaplatenie poplatku za

upomienku žalobca v spore v rámci procesného útoku žiadnym spôsobom nepreukázal a preto je možné
prijať ten záver, že v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
K uplatnenému nároku na priznanie príslušenstva, t. j. úroku z omeškania v danom prípade úspešne
nemohlo dôjsť, nakoľko priznanie príslušenstva sa odvíja iba od priznania určitej istiny s platbou, ktorou
sa žalovaný dostal do omeškania, pričom v prejednávanej veci žiadna istina žalobcovi priznaná nebola,

pretože jeho žaloba bola ako nedôvodná v celom rozsahu zamietnutá.

23. S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok, ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v ďalšom odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah
vyčerpávajúceho odôvodnenia, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1
CSP s tým, že ich náhradu úspešnej žalovanej v tomto spore voči žalobcovi nepriznal, pretože žalovanej
žiadne odvolacie trovy nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).