Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/130/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617204452
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8617204452.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: U. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX,
XXX XX W., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník proti žalovanému : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO:
35 792 752, právne zastúpený JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
IČO: 47 233 516, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 2Csp/152/2017-36 zo dňa 25.04.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 500,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konanie vo výške
30,- Eur Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty a.s. - prevádzkovateľ systému do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa XX.X.XXXX úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý revolvingový úver s úverovým limitom 1.500,- Eur.
Predmetný úver žalobca nesplácal, preto žalovaný pristúpil k realizácii zrážok zo mzdy na základe

Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou úverovej zmluvy. Žalobca si ako spotrebiteľ na súde
úspešne uplatnil porušenie práva ustanoveného zákonom o ochrane spotrebiteľa (ktorým je v zmysle
§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa právo na ochranu pred neprijateľnými
zmluvnýmipodmienkami).Zatakétoúspešnéuplatnenieprávasúdpovažujeajúspešneuplatnenýnávrh
na určenie, aby sa žalovaný zdržal použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX,
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.

4. Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade
žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú (možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie
hrozby tým, že zamestnávateľovi žalobcu doručil žiadosť o výplatu zrážok zo mzdy žalobcu, pričomsamotnú Dohodu o zrážkach zo mzdy súd v konaní pod sp. zn. 8C/29/2016 vyhodnotil ako neplatný
právny úkon podľa § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.

5. Sumu 500 eur považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva
žalobcu ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu
vznikla konaním žalovaného, je akousi satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného
trpieť, a je aj sankciou postihujúceho žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal.

6. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a priznal
žalobcovi plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobca je podľa § 4 ods.
2 písm. u/ tohto zákona od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu v časti vyhovel. Súd zaviazal

žalovaného zaplatiť poplatok v sume 30,- Eur na účet Slovenskej pošty a.s. - prevádzkovateľ systému
z priznanej sumy 500,- Eur (položka I/1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov).

8. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že z napádaného
rozsudku nevyplýva, o porušenie akého práva by malo ísť. Súd prvej inštancie toto právo

nekonkretizoval, čo znamená, že z jeho rozhodnutia nie je zrejmé ani to, či je splnený predpoklad
uvedenýv§3ods.5zákonač.250/2007Z.z..Zvykonanéhodokazovania,skutkovýchzisteníaprávneho
posúdenia súdu prvej inštancie vysloveného v napádanom rozsudku nevyplýva, či je splnený zákonný
predpoklad pre vznik nároku na finančné zadosťučinenie. Napádaný rozsudok neobsahuje ani žiadne
konkrétne skutočnosti, na základe ktorých súd priznal nárok na finančné zadosťučinenie v sume 500,-

Eur. Súd odkazuje len na to, že mal preukázané porušenie práva spotrebiteľa a uvedenú sumu považuje
za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok, žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu 100 % trov
právneho zastúpenia.

9. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení

rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke.

11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona slovenskej
národnej rady č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi

na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý

na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie

je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.13. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako

inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a
exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania

takéhotokonaniavbudúcnosti.Sankčnánáhradaškodytedatrestáasúčasnepôsobípreventívne.Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").

14. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na
doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných

smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

15. Je nesporné, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 8C/29/2016 žalobkyňa
úspešne uplatnila nárok voči žalovanému, ktorému bolo rozsudkom č.k. 8C/29/2016-47 zo dňa
02.05.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/219/2016-93 zo dňa 08.06.2017

uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX k
zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a
žalovaným. V konaní 8C/29/2016 súd konštatoval neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu
jej neurčitosti s poukazom na ust. § 37, § 39 Občianskeho zákonníka, rozpor dohody s ust. § 5a
ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, rozpor s ust. § 53 Občianskeho

zákonníka. Uviedol, že žalobkyňa pred uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy nebola o jej dôsledkoch
poučená, dohoda oprávňuje vykonať zrážky zo mzdy aj vo vzťahu k príslušenstvu úveru, zmluvným
pokutám, nešpecifikovaným nákladom vzniknutým v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, s prípadnými
ďalšími vopred neurčitými nárokmi. Pri tak neurčitom rozsahu nárokov, ktoré by v zmysle dohody mohli
byť predmetom zrážok zo mzdy nie je možné vylúčiť, že by žalovaný mohol jednostranne vyžadovať

od zamestnávateľa žalobkyne vykonať aj zrážky zo mzdy ohľadne nárokov plynúcich z neprijateľnej
zmluvnej podmienky a tým sa vyhnúť súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok. Obavu
umocňuje aj fakt, že hoci zmluva bola uzatvorená dňa 19.09.2012 a jej predmetom mal byť úver vo výške
1500 Eur, v žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy žalovaný oznámil zamestnávateľovi žalobkyne, že
jej dlh k 05.12.2012 (teda ani nie 3 mesiace po uzatvorení zmluvy) činí 3295,75 Eur (t.j. viac ako o 100

% vyšší) a to bez presnej špecifikácie.

16. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa dopustil porušenia práv žalobkyne, keď s ňou uzatvoril
dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá nezodpovedá požiadavkám vymedzeným v ust. § 5a zákona č.
250/2007 Z.z., § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. normám zameraným na ochranu spotrebiteľov.

Žalobkyni preto podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa voči žalovanému vznikol
nárok na primerané finančné zadosťučinenie.

17. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd považuje sumu 500 Eur za
korešpondujúcu okolnostiam veci. Za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia

je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia,
recidívy porušovania spotrebiteľských práv, je nutné dospieť k záveru, že požadovaná suma finančného
zadosťučinenia 500 Eur je plne opodstatnená s ohľadom na skutočnosť, že spotrebiteľke v danom
prípade reálne hrozila ujma, keď žalovaný už po troch mesiacoch od uzatvorenia zmluvy o úvere
(pôvodne dohodnutá doba trvania zmluvy bola 42 mesiacov) požadoval na základe neplatnej dohody

o zrážkach zo mzdy vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne za účelom uspokojenia dlhu vyčísleného
žalovaným na sumu 3295,75 eur (t.j. dlh navýšený o viac ako 100 % oproti istine). Pri realizácii dohody
o zrážkach zo mzdy sa spotrebiteľ dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so
svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti.
Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré

dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho
vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť
uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou
nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd alesamotný veriteľ - dodávateľ. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu
veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť.
Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej

veci a o vlastnom zisku.

18. Za daného stavu, s ohľadom na závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých
ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné
a jeho priznaná výška je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne, zodpovedá svojmu

účelu (teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov)
pričomvovzťahukžalobkyni-spotrebiteľkenepredstavujeneopodstatnené,neprimeranéobohacovanie
sa.

19. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06).

20. Za daného stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

21. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalobkyňa, ktorej

vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyni žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu.
Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane
na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie,

keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore
so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).