Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 19Cpr/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117220783
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Malovcová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2117220783.2

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v spore žalobcu: Trenkwalder a.s., IČO: 25 857 011, so sídlom Heřmanická
1648/5, Slezská Ostrava, 710 00 Ostrava, Česká republika, zastúpený: Mgr. David Jünger, so sídlom
28. října 438/219, Mariánské Hory, 709 00 Ostrava, Česká republika, proti žalovanému: I. Š., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K. T., o zaplatenie sumy 4.724,-Kč s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 09.10.2017 a postúpenou tunajšiemu
súdu dňa 31.01.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.724,-Kč
spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.724,-Kč od 09.08.2017 do

zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnávateľ a agentúra
práce a žalovaný ako zamestnanec uzatvorili dňa 09.09.2013 pracovnú zmluvu. Dňa 03.03.2013
žalovaný žalobcu požiadal o bezhotovostný prevod mzdy, odmeny, cestovných náhrad a nemocenských
dávok na svoj bankový účet. Žalobca žalovanému vyplatil na jeho bankový účet dňa 21.07.2015 zálohu
na mzdu vo výške 1.000,-Kč. Žalovanému v období 6/2015 a 7/2015 nevznikol nárok na vyplatenie
akýchkoľvek peňažných prostriedkov. Žalovanému tak nebolo možné zaplatenú zálohu na mzdu vo

výške 1.000,-Kč akokoľvek zúčtovať, a preto bol povinný čiastku 1.000,-Kč žalobcovi vrátiť, čo neurobil.
Žalobca tiež uviedol, že po dobu výkonu práce žalovaného bol povinný žalovanému zaistiť ubytovanie.
Žalobca žalovanému zabezpečil ubytovanie v G., za čo bol žalovaný povinný hradiť sumu 3.150,-Kč
mesačne. Žalobca za žalovaného uhradil nájomné za obdobie 6/2015 dňa 16.06.2015 a nájomné za
obdobie 7/2015 dňa 14.07.2015. Žalovaný byt v uvedenom období užíval, ale nájomné neuhradil, resp.
časť nájomného za obdobie 6/2015 vo výške 2.576,-Kč bola uhradená zrážkou zo mzdy. Žalovaný tak

bol povinný za ubytovanie v predmetnom byte žalobcovi uhradiť za obdobie 6/2015 čiastku 574,-Kč a
za obdobie 7/2015 čiastku 3.150,-Kč. Žalovaný však nič neuhradil.

2. Súd uznesením, č.k. 19Cpr/3/2018-41 zo dňa 15.05.2018 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k
predmetnej žalobe. Žalobca v žalobe označil bydlisko žalovaného K. T. XXX, P..

3.Nakoľkosauznesenienepodarildoručiťžalovanémudovlastnýchrúknauvedenúadresu,súdvykonal
potrebné zisťovania za účelom zistenia bydliska (pobytu) žalovaného. Súd prostredníctvom Obvodného
oddelenia Policajného zboru P. zistil, že žalovaný sa na adrese uvedenej v žalobe nezdržiava, nebýva
tam vyše 20 rokov. Ďalej bolo zistené, že by sa mal zdržovať na nezistenom mieste v Českej republike.
Lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky bolo zistené, že žalovaný má vedený pobyt iba:
K. T.. Šetrením na obci K. T. bolo zistené, že žalovaný sa na uvedenej adrese nezdržiava, nebýva. V

obci sa žalovaný nezdružuje približne od roku 2001. Súd vykonal aj zisťovanie pobytu žalovaného vČeskej republike cestou Obvodného súdu Praha 7, ktorý sa vyjadril, že žalovaný nemá na území Českej
republiky vedené žiadne záznamy v centrálnej evidencii osôb.

4. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že zo žaloby, z Pracovnej zmluvy zo dňa 09.09.2013 v znení
Dohôd o zmene dojednaných pracovných podmienok zo dňa 11.12.2013, 28.04.2014, 01.07.2014 a
01.01.2015 a zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 11.01.2016 vyplýva, že žalovaný najmenej v období od
09.09.2013 do júla 2015 pracoval a býval v Českej republike.

5. Podľa § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak
tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej
podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie

bezodkladne zastaví.

7. Jednou z podmienok konania, ktorej nedostatok patrí medzi tzv. neodstrániteľné nedostatky
podmienok konania, je právomoc súdu. Podľa ustanovenia § 3 CSP, v občianskom súdnom konaní
súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona

neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú
súdy, len ak to ustanovuje zákon.

8. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa nezdržiava na území Slovenskej republiky (nebýva tu)
už niekoľko rokov (mal zrušený trvalý pobyt na adrese: K. T. XXX, P., v súčasnosti má vedený pobyt iba

obec K. T.), žalovaný by sa mal už dlhší čas zdržiavať, bývať a pracovať v Českej republike, je nutné
na otázku právomoci súdu aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach zo dňa 12. decembra
2012 (Brusel I. bis).

9. Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a
výkonerozsudkovvobčianskychaobchodnýchveciach(ďalejlen„nariadenie“),saprávomocvšeobecne
zakladá podľa bydliska žalovaného a právomoc založená na tomto kritériu musí byť vždy k dispozícii,
okrem určitých a presne vymedzených situácií, keď predmet konania alebo zmluvná voľnosť účastníkov
odôvodňuje iné kritérium väzby.

10. Podľa článku 4 bod 1. a 2. nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom
na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského
štátu. Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa
vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto členského štátu.

11. Podľa článku 5 bod 1. a 2. nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať
na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Na
osoby uvedené v odseku 1 sa nevzťahujú najmä kritériá vnútroštátnej právomoci, ktoré majú členské
štáty oznámiť Komisii podľa článku 76 ods. 1 písm. a).

12. Podľa článku 20 bod 1. nariadenia, vo veciach individuálnych pracovných zmlúv sa právomoc určí
podľa tohto oddielu bez toho, aby bol dotknutý článok 6, článok 7 bod 5, a v prípade konania začatého
proti zamestnávateľovi článok 8 ods. 1.

13. Podľa článku 22 bod 1. nariadenia, zamestnávateľ môže začať konanie len na súdoch členského
štátu, v ktorom má zamestnanec bydlisko.

14. V danej veci je predmetom konania žaloba o zaplatenie sumy 4.724,-Kč s príslušenstvom titulom
uzavretej pracovnej zmluvy a dohôd o zmene pracovných podmienok uzavretých medzi žalobcom ako

zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom. Ide o spor vyvolaný z pracovnoprávneho pomeru.
Uvedený právny vzťah preto spadá pod článok 22 bod 1. nariadenia.15. Súd v danej veci skúmal, či je možné založiť právomoc podľa uvedených ustanovení nariadenia. V
danej veci nejde o prípad výlučnej právomoci (článok 24 nariadenia), nemožno založiť ani všeobecnú
právomoc podľa článku 4 nariadenia (nakoľko žalovaný v čase začatia konania nemal bydlisko na území

SR a podľa tohto článku sa právomoc všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného), nejde ani o prípad
osobitnej právomoci (článok 7 nariadenia) a taktiež nie je možné aplikovať články nariadenia, ktoré
upravujú právomoc vo veciach poistenia, vo veciach spotrebiteľských zmlúv, nakoľko v danej veci nejde
o uvedený prípad.

16. Súd má za to, že v danom prípade na určenie právomoci súdu je potrebné aplikovať ustanovenia
oddielu 5 nariadenia upravujúcich právomoc individuálnych pracovných zmlúv. Podľa článku 22 bod
1. nariadenia, zamestnávateľ môže začať konanie len na súdoch členského štátu, v ktorom má
zamestnanec bydlisko. Obsah pojmu bydlisko súd posudzoval podľa národného práva (článok 62 ods.
1 nariadenia), pričom vychádzal z toho, že pojem bydlisko nie je totožný s obsahom pojmu adresa
evidovaná v registri obyvateľov Slovenskej republiky, ktorý používa Civilný sporový poriadok. ESD vo

viacerých svojich rozhodnutia zdôraznil, že nariadenie vo všetkých svojich ustanoveniach smeruje k
zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Nie je preto možné stavať právo na súdnu
ochranu žalobcu nad právo žalovaného v konaní sa účinne brániť, nakoľko súčasťou práva účinne sa
brániť je prirodzene i právo byť žalovaný na vhodnom súde, ktorým je v zmysle článku 4 nariadenia súd
členského štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp je v článku 22 bod 1 nariadenia posilnený

tak, že súdy daného štátu majú v sporoch z individuálnych pracovných zmlúv medzinárodne výlučne
právomoc. Žalovaný však nemá bydlisko na území Slovenskej republiky a teda nie je možné založiť
právomoc Okresného súdu Piešťany ani podľa článku 20, 22 nariadenia.

17. Súd poukazuje aj na to, že právomoc nemohol založiť ani podľa článku 26 nariadenia, nakoľko na

založenie právomoci v zmysle článku 26 nariadenia sa vyžaduje, aby sa žalovaný zúčastnil konania
- reagoval na žalobu, zúčastnil sa pojednávania, podal vyjadrenie k žalobe a podobne. Nakoľko sa
žalovaný vo veci nevyjadril, čiže nedošlo k založeniu právomoci tunajšieho súdu v súlade s článkom
26 nariadenia.

18. Na základe uvedených skutočností nebola v konaní preukázaná ani právomoc tunajšieho súdu -
Okresného súdu Piešťany v zmysle ustanovení článkov 4 až 35 nariadenia.

19. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia jednoznačne vyplýva, že
predmetná vec nespadá do právomoci súdu Slovenskej republiky.

20. Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a preto súd s
poukazom na už citované ustanovenie § 9 v spojení s § 161 ods. 2 CSP konanie vo veci zastavil. S
poukazom na uvedené je potrebné podať predmetný návrh na príslušnom súde v Českej republike,
nakoľko sa v danej veci zakladá právomoc príslušnému súdu v Českej republike.

21. Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach zo dňa 12. decembra 2012, je právnou úpravou,
ktorá má v danej veci prednosť pred ustanoveniami CSP, ktorého právna úprava je vo vzťahu k CSP
špeciálnou právnou úpravou.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

24.PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
účastníkov konania a iných osôb.

25. Keďže súd zastavil sporové konanie v dôsledku nedostatku právomoci súdu na konanie, pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť na oboch procesných
stranách. Žalobca z procesného hľadiska tým, že podal žalobu na súde, ktorý nemá právomoc vo vecikonať, zavinil zastavenie konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Náhrada trov konania by
tak prináležala žalovanému, nakoľko však žalovanému doteraz žiadane trovy konania nevznikli, súd
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. a II. možno podľa § 357 písm. a) a písm. m) CSP podať odvolanie
v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.