Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/456/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115228116
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8115228116.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobkyne A. O., nar. XX.XX.XXXX,

bytom I. XX, XXX XX K., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1 109,58 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 29.12.2015 do zaplatenia v lehote do troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyni v konaní o určenie úveru za

bezúročný a bez poplatkov v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.11.2015 domáhala voči žalovanému
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1 379,58 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne z tejto sumy eura od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému a určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000008437 zo dňa 03.08.2005 ako aj náhrady trov
konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000008437 zo dňa

03.08.2005 jej bol poskytnutý úver vo výške 24 012 Sk (797,05 eura) s tým, že za 36 mesiacov mala
žalovanému vrátiť 48 024 Sk (1 594,10 eura). Podľa žalobkyne zmluva nespĺňa náležitosti v zmysle
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a z tohto dôvodu je bezúročná a bez poplatkov.
Vzhľadom k tomu, že žalovanému uhradila sumu 2 126,84 eura, žiadala o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 1 379,58 eura.
3. Žalobkyňa ako dôkazy označila žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom
úvere č. 8000008437 zo dňa 03.08.2005, list žalovaného zo dňa 30.07.2005 a prehľad platieb.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval
za premlčaný. Podľa jeho názoru zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti. Žalovaný navrhol žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania.5. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 20.06.2017 vzal žalobu o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
6. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 15C/456/2015- 75 zo dňa 15.02.2018 konanie v časti: „Súd

určuje, že úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000008437 z 3.8.2005, uzavretej medzi stranami
sporu je bezúročný a bez poplatkov.“ zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 270 eur
s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 29.12.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania stranám nepriznal.
7. Konanie o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby

v tejto časti. Zastavujúci výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2018.
8. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa a jej manžel t. č. už
nebohý uzavreli spotrebiteľskú zmluvu. Bolo preto potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala
písomnú formu pod sankciou jej neplatnosti, a aby obsahovala okrem všeobecných náležitostí najmä
sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné bolo potrebné uviesť
aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ

chce túto možnosť využiť (§ 4 ods. 2 písm. a)). Zo zmluvy je zrejmé, že výška úrokov a poplatkov
s výnimkou poplatku za uzatvorenie zmluvy, sa v zmluve nenachádza. S poukázaním na nedostatky
spotrebiteľskej zmluvy, absenciu podstatnej náležitosti ako je výška úroku, nekorektný údaj o RPMN,
súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z tohto právneho
záveru by žalobkyňa mala uhradiť žalovanému len istinu poskytnutého úveru, teda sumu vo výške

797,05 eura, pričom žalobkyňa uhradila celkom 2 126,84 eura. Žalobkyňa si teda uplatnila nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 379,58 eura. Keďže žalovaný vzniesol voči uplatnenému
nároku námietku premlčania, súd sa ďalej zaoberal touto vznesenou námietkou. Podľa názoru súdu
prvej inštancie k bezdôvodnému obohateniu došlo potom, ako žalobkyňa vyplatila žalovanému úver
nad poskytnutú istinu, teda uhradením 17. splátky, nakoľko takto uhradila 752,76 eura oproti reálne

poskytnutým 747,26 eurám. 17. splátka bola uhradená dňa 19.7.2007. Deň nasledujúci začala plynúť
premlčacia doba. S poukázaním na plnenie v splátkach, kde nebolo preukázané, že došlo k zosplatneniu
úveru, plynulo premlčanie individuálne u každej uhradenej splátky. Súd považoval za dôvodné priznať
žalobkyni nárok na úhradu bezdôvodného obohatenia 3 roky pred podaním žaloby, keďže táto priebežne
splátky uhrádzala až do 19.1.2015. Žalobkyňa by mala nárok na uhradenie splátok splácaných od

18.11.2012 do 18.11.2015. V uvedenom období žalobkyňa uhradila nasledovné splátky: 19.3.2012 30
eur, 5.4.2012 50,75 eura, 5.4.2012 9,25 eura, 17.7.2013 20 eur, 19.8.2013 20 eur, 19.5.2014 0,54
eura, 19.5.2014 19,46 eura, 18.8.2014 20 eur, 18.9.2014 20 eur, 20.10.2014 20 eur, 18.11.2014 20
eur, 18.12.2014 20 eur a 19.1.2015 20 eur. Spolu tak uhradila 270 eur. Súd nepovažoval za dôvodné
vyhovieť žalobe vo zvyšku s odôvodnením, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu

k ostatným uhradeným splátkam nie je dôvodný pre premlčanie nároku.
9. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1Co/54/2018 - 274 zo dňa 25.09.2018 na odvolanie oboch
procesných strán potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené. Tento výrok nadobudol
právoplatnosť dňa 17.10.2018. Výrok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a výrok o
trovách konania súd zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že nemožno súhlasiť s právnym názorom žalovaného
prezentovaným predovšetkým v jeho odvolaní, podľa ktorého zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere
nepožadoval uvedenie úrokov a ich špecifikáciu v úverovej zmluve. Táto zákonná požiadavka
nepochybne vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom

a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá (aj v zmysle záverov
súdu prvej inštancie) má nepochybne spotrebiteľský charakter. Absenciu takejto náležitosti spájal už
vtedy platný zákon so sankciou uvedenou v § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa
ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Ide teda o konštrukciu obdobnú, akú prináša súčasne platný Zákon o

spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z.z., § 9 a 11 tohto zákona) aj keď v inej forme. Zákon v danom
znení (ktoré treba aplikovať aj v prejednávanej veci) sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa
nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Práve suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. a)
citovaného zákona sú podstatné náležitosti zmluvy (aj o revolvingovom úvere), pričom v predmetnej

zmluve uzavretej medzi sporovými stranami takéto členenie (špecifikácia) absentuje. Za týchto okolností
nie je možné priznať žalovanému úroky a poplatky spojené s predmetným úverom tak, ako to správne
uzavrel aj súd prvej inštancie.11. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne poukázal na to, že za týchto okolností by
mala žalobkyňa uhradiť žalovanému iba skutočnú istinu poskytnutého úveru. Podľa odvolacieho súdu
však súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia o premlčaní nárokov, ktoré sú uplatňované

v tomto konaní. Je nepochybné, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty pre vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je rozhodujúce, kedy
sa oprávnený (v danom prípade žalobkyňa) skutočne dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. V tejto súvislosti neboli vyvrátené tvrdenia (hodnoverného
charakteru)uvádzanéžalobkyňouvpriebehukonania,žeprisamotnomuzavretízmluvyorevolvingovom

úvere a pri splácaní tohto úveru nemala vedomosť o eventuálnej nezákonnosti výšky prijatých platieb
žalovaným. Až po konzultácii v združení na ochranu spotrebiteľa a následne advokátskej kancelárii,
dostala informácie o tom, že skutočne k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo. V tejto
súvislosti treba konštatovať, že subjektívna lehota sa skutočne spája so subjektívnymi poznatkami a
vedomosťami oprávneného subjektu o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na
jeho úkor obohatil. Nemožno preto súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že subjektívna premlčacia

lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť deň po úhrade 17.-tej splátky, ktorá bola
uhradená 19.7.2007, t.j. od 20.7.2007. V skutočnosti až po konzultácii problematiky v Združení na
ochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,ktorásauskutočnila19.8.2015,získalažalobkyňareálnuvedomosť
o vzniku bezdôvodného obohatenia a o subjekte, ktorý za toto bezdôvodné obohatenie zodpovedá.
Pokiaľ žaloba bola podaná 19.11.2015 na súd prvej inštancie, nemožno konštatovať, že by išlo o podanie

žaloby po uplynutí tejto subjektívnej premlčacej lehoty.
12. Odvolací súd nemal pochybnosti ani o tom, že v prejednávanej veci treba aplikovať 10-ročnú
objektívnu premlčaciu lehotu vyplývajúcu z § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to so zreteľom
na dlhodobú prax a výrazné skúsenosti, ktoré žalovaný ako subjekt poskytujúci predmetné služby
v oblasti spotrebiteľských úverov nepochybne má vo vzťahu k charakteru platieb, ktoré dostáva od

spotrebiteľov a vo vzťahu k podmienkam, za ktorých sú tieto úvery poskytované. Nemožno urobiť v
tejto súvislosti iný záver len ten, že žalovaný si bol vedomý (v rovine nepochybnej vedomosti, a teda
úmyselného konania) toho, že so zreteľom na konkrétne znenie Zákona o spotrebiteľských úveroch v
platnom znení (č. 258/2001 Z.z.) a obsah zmluvy, ktorú uzatvára so spotrebiteľmi (vrátane žalobkyne
a jej manžela), ide o plnenia, ktoré sú z dôvodu nerešpektovania zákonných požiadaviek na obsah

zmluvy o spotrebiteľskom úvere prijímané nezákonne. Z toho vyplýva plná dôvodnosť aplikácie 10-
ročnej premlčacej objektívnej lehoty aj v prejednávanej veci. Existuje názor, podľa ktorého sa posudzuje
začiatok subjektívnej premlčacej doby už od času, kedy spotrebiteľ plní s odôvodnením, že má poznať
právo, a preto už v tom čase sa spotrebiteľ dozvedá o bezdôvodnom obohatení. Odvolací súd sa s týmto
názorom nestotožnil. Každý je povinný poznať právo, no nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby to

právo vedel aj správne aplikovať. Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá
to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy
sa dozvedieť mala a mohla s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slova ,,vedieť,
mal a mohol“ pritom obsahuje v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil.
Existuje preto obava, že nedôsledným výkladom zákonného termínu ,,dozvie“ sa, potiera rozdiel medzi

objektívnou a subjektívnou dobou. Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade rozumovo
menej vyspelých osôb, ktorým by sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu na úroveň
ich mysle. (OGH 3Ob592/77 ,,Na slabomyslenosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný menší stupeň
slabosti mysle ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť“. Inými slovami povedané, nemožno
prikázať všetkým bez rozdielu úrovne mysle byť ,,advokátom“, aj keď ani u advokátov nemožno vylúčiť,

že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedia až s odstupom času po vykonaní plnenia. Relevanciu má
teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie že plnila. Ako vyplýva z početných
rozhodnutí súdov, pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce poznanie skutkových okolností
(ani nie tak právneho posúdenia), no okolností nie zo zmluvy, ale okolností z porušenia práva, v danom
prípade z bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k porušeniu zákona, o výške bezdôvodného

obohatenia a príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma okolnosťami). Zdá sa teda, že nepostačujú
pochybnosti, ale ,,dozvedenie“ sa o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia. Zatiaľ bolo v
prejednávanej veci preukázané, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že plniť nemala až s odstupom času
a to po porade v občianskom združení a s advokátom, avšak súd prvej inštancie k týmto okolnostiam
neprihliadol, pričom s jeho názorom na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty odvolací súd

nesúhlasil.
13. Súd prvej inštancie na prejednanie sporu po tom ako bol rozsudok sčasti zrušený nariadil
pojednávanie na 27.03.2019, pričom právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe. Súd
nedoplnil dokazovanie, lebo vec bola zrušená z dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudku, ktorá dosiahlaintenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade žalobkyni), aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (389 ods. 1 písm. b) CSP).

14. Súd na základe predtým vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa ako spoludlžník a manžel
žalobkyne ako dlžník požiadali o poskytnutie revolvingového úveru, ktorý im bol poskytnutý v čiastke
24 012 Sk (797,05 eura) splácaný v splátkach v počte 36 so splatnosťou k 18. dňu, celková výška
úveru 48 024 Sk (1 594,10 eura, výška mesačnej splátky 1 334 Sk (44,28 eura), poplatok za uzavretie
zmluvy 1 500 Sk (49,79 eura), zmluvná odmena za poskytnutie úveru 24 012 Sk (797,05 eura), RPMN

po poskytnutí úveru 27,29 %.
15. Podľa prehľadu platieb úveru žalovaná splácala úver od 3.8.2005 do 19.1.2015 a celkom uhradila
2 126,84 eura.
16. V konaní vypočutá žalobkyňa uviedla, že ju navštívil pán, ktorý jej povedal, že neplatia pôžičku.
Žalobkyňu to prekvapilo, žiadateľom a dlžníkom z pôžičky bol jej nebohý manžel a mal to platiť, ale
neplatil. Pán jej mal údajne povedať, že zaplatia pokutu 40 000 Sk a budú musieť splácať. O uzavretí

pôžičky žalobkyňa vedomosť mala, pretože peniaze potrebovali na úhrady na bytovom družstve, ale o
nesplácaní pôžičky jej nebohým manželom vedomosť nemala. Manžel narobil dlhy, ktoré vychádzajú
stále na povrch. O pomoc požiadala pani Mikitovú a tá po oboznámení sa s listinami žalobkyni povedala,
že to má preplatené. K okolnostiam uzatvárania zmluvy žalobkyňa uviedla, že to bolo na pobočke.
Zmluvu uzatvárali s pánom, na ktorého meno si nespomenula.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom k 3.8.2005,
t. j. ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy ), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa§4ods.6Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľmôžepostúpiťpohľadávku,lenaktopripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa

osobitného predpisu.
Podľa § 4 ods. 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo
zmluvyospotrebiteľskomúverezmenkualebošek,musísiveriteľpočínaťtak,abybolizachovanévšetky
práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.Podľa§4ods.8Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľzodpovedázaškoduvzniknutúspotrebiteľovi
porušením odseku 7 veriteľom.
18. Podľa § 52 ods. 1 - 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej „Občiansky zákonník“),

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet
plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 107 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
18. Predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu zostalo vydanie bezdôvodného obohatenia vo

výške 1 109,58 eura s príslušenstvom (požadované bezdôvodné obohatenie 1 379,58 eura - 270 eur,
ktoré boli právoplatne priznané) a rozhodnutie o trovách konania.
19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa uzavrela dňa 03.08.2005 zmluvu
o revolvingovom úvere pod č. 8000008437, ktorej spoludlžníkom bol jej manžel, na základe ktorej im
žalovaný poskytol úver 24 012 Sk (797,05 eur), ktorý mal byť splácaný v 36 mesačných splátkach so

splatnosťou k 18. dňu v mesiaci, celková výška úveru predstavovala sumu 48 024 Sk (1 594,10 eura),
výška mesačnej splátky 1 334 Sk (44,28 eura), poplatok za uzavretie zmluvy 1 500 Sk (49,79 eura).
Reálne bola žalobkyni vyplatená suma 22 512 Sk (747,26 eura) po odpočítaní poplatku za poskytnutie
úveru. Žalobkyňa uhradila žalovanému 2 126,84 eura.
20. Predmetnú zmluvu je nutné vzhľadom na charakter zmluvných strán považovať za zmluvu

spotrebiteľskú. Žalovaný je nebankovým subjektom, pričom jedným z predmetov jeho podnikania
(činnosti) je poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Žalobkyňa a jej manžel pri uzatvorení a
plnení zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná
zmluva je preto v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide
o spotrebiteľský úver v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch.

21. Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd zhodne posúdili, že predmetná zmluva je bezúročná a bez
poplatkov z dôvodu absencie povinných náležitostí v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Týmto
názorom je súd prvej inštancie viazaný.
22. Za situácie, kedy bolo preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 747,26 eura a
žalobkyňa uhradila 2 126,84 eura, žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 379,58 eura

bola podaná dôvodne. Súd prvej inštancie však musel zohľadniť, že žalobkyni bola suma 270 eur s
príslušenstvom už právoplatne priznaná, preto žalobkyni priznal zvyšných 1 109,58 eura.
23. Pokiaľ ide o namietané premlčanie celého nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenie,
súd opätovne poukazuje na vyššie citované závery odvolacieho súdu, ktorými je súd prvej inštancie
viazaný. Súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným za nedôvodnú. Súd poukazuje na

to, že za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je
pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatokplynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (porovn. Rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2004, sp. zn. 1Cdo/67/2011, R 25/1986). V prípade plnenia

bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný na moment, kedy
sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný. Pokiaľ sa žalobkyňa
o bezdôvodnom obohatení dozvedela dňa 19.08.2015 od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS a žaloba bola na súd podaná dňa 19.11.2015, k premlčaniu nedošlo.
24. Žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom,

ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa
bude správať poctivo. V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov, a teda jeho
povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V tejto
súvislosti je právne významné to, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť
zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa,
podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (porov. Uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 16.01.2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012). Podľa názoru súdu nebola námietka žalovaného o
nemožnosti aplikácie 10 ročnej premlčacej doby dôvodná, nakoľko žalovaný je poskytovateľom úverov
na profesionálnej úrovni, je podnikateľom, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná
úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Zmluvné podmienky boli vytvorené
poskytovateľom úveru (nebankovým subjektom), ktorý ako odborný subjekt na trhu pri uzatváraní

zmlúv konal evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku. Preto takýto subjekt nesie aj väčšiu
zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností.
Žalovaný ako subjekt pôsobiaci dlhoročne na finančnom trhu mal vedomosť o nárokoch, ktoré uplatňoval
v rozpore so zákonom, napriek tomu tak postupoval v množstvách ďalších zmlúv a jeho konanie preto
nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho

dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa,
keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V danom prípade bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného vzniklo zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom ustanovenej
povinnosti. Za situácie, že žaloba bola podaná na súd 19.11.2015, je evidentné, že k uplynutiu 10 ročnej

objektívnej premlčacej doby nedošlo, nakoľko k zaplateniu splátky nad zákonom stanovenú povinnosť
došlo 16.08.2007. Možno preto konštatovať, že žaloba bola podaná v rámci 10 ročnej premlčacej doby.
25. Z uvedených dôvodov súd žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia aj vo zvyšnej časti o
zaplatenie 1 109,58 eura vyhovel.
26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
28. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu

29. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobkyni úrok z omeškania v zákonnej
výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy, a to od 29.12.2015 do zaplatenia. Za žiadosť o plnenie možno
považovať deň, kedy bola žaloba doručená žalovanému t.j. 28.12.2015.
30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.31. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
žalobkyňa bola v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia plne úspešná, preto má nárok na náhradu
trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozsahu 100 %. V konaní o určenie úveru za bezúročný

a bez poplatkov žalobkyňa úspech nemala, pričom konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby
bez uvedenia dôvodu, čo možno vyhodnotiť ako zavinenie na strane žalobkyne. Preto súd v konaní o
určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni. Súd zisťoval (viď zápisnica z pojednávania 27.03.2019) dôvody hodné osobitného zreteľa
v zmysle § 257 CSP na strane žalobkyne, pre ktoré by žalovanému nemala byť priznaná náhrada

trov konania, avšak zo strany žalobkyne (jej právneho zástupcu) neboli produkované žiadne skutkové
tvrdenia, pre ktoré by súd žalovanému nemal priznať náhradu trov konania. Samotná skutočnosť, že
ide o spotrebiteľa sama o sebe nie je dostatočným dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania
protistrane. Súd pripomína, že musí ísť o výnimočný prípad, pričom v danom konaní súd nezistil žiadne
dôvody pre aplikáciu tohto výnimočného ustanovenia. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).