Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, March 13, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214949
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117214949.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: X. Z., S..

XX.XX.XXXX, M. M. H. XX, XXX XX H., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90
Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Nám. sv. Egídia č. 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia
v sume 404,38 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 404,38 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z
omeškania od 14.07.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 09.06.2017 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej sumu 404,38 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od druhého dňa po
dni doručení žaloby žalovanému do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa
zároveň navrhla, aby súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť jej trovy konania.

V rámci žaloby poukázala na to, že so žalovaným (podľa kontextu sa má na mysli aj právny predchodca
žalovaného), uzavrela dňa 15.06.2010 zmluvu, predmetom ktorej bolo financovanie kúpy tovaru v
hodnote 628 EUR, pričom pri kúpe tovaru zaplatila akontáciu vo výške 77,03 EUR a žalovaný jej
teda poskytol pôžičku vo výške 550,97 EUR. Žalobkyňa poukázala na to, že sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu, ktorú uzavrela ako spotrebiteľka so žalovaným ako dodávateľom. Ďalej poukázala na to, že
takáto zmluva musí obsahovať obligatórne zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to adresu predávajúceho, na ktorej môže uplatniť reklamáciu alebo

sťažnosť, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Keďže predmetná zmluva tieto náležitosti neobsahuje, úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že v zmluve je uvedená výška
ročnej úrokovej sadzby 67,66 %, pričom pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami so
splatnosťou do jedného roka predstavovala v júni roku 2006 priemerná miera úverov poskytnutých v
eurách rezidentom eurozóny výšku 5,92 % ročne. Z uvedeného vyplýva, že úroková sadzba uvedená

v zmluve je až 11 - násobne vyššia, pričom táto musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka,
teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, v opačnom prípade ide o neplatný právny úkon. Zo žaloby
vyplýva, že bezdôvodné obohatenie predstavuje rozdiel medzi platbami žalobkyne vo výške 955,35 EUR
a výškou úveru 550,97 EUR. Zo žaloby taktiež vyplýva, že žalobkyňa sa o skutočnosti, že žalovaný sa najej úkor bezdôvodne obohatil dozvedela od Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS dňa 16.01.2017.
Vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehote žalobkyňa poukázala, že súdy opakovane posúdili konanie
dodávateľov, ktorý porušujú spotrebiteľské právo, ako úmyselné konanie vedúce k ich bezdôvodnému

obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu. Žalobkyňa
citovala rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 21Co/72/2014 zo dňa 19.03.2015.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 28.07.2017 k žalobe uviedol, že zmluva uzavretá dňa
15.06.2010boladojednanávsúladesplatnýmprávomaneobsahujeustanovenie,nazákladektorýchby

bolo možno úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, a teda vydať údajné bezdôvodné obohatenie.
Vo vzťahu k absencii náležitosti výšky, počtu a termínov splátok, istiny, úrokov a poplatkov, žalovaný
poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C 42/2015, v zmysle ktorého Článok 23 smernice 2008/48 sa
má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2
tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide

o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Podľa žalovaného medzi tieto náležitosti nepatrí ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, naopak patrí medzi ne
údaj o úrokovej sadzbe, RPMN, výške splátky a pod.
Žalovaný okrem uvedeného taktiež vyjadril názor, že neuvedenie adresy, na ktorej si spotrebiteľ môže
uplatniť reklamáciu alebo podať sťažnosť rozhodne nemôže ovplyvniť možnosť a schopnosť spotrebiteľa

posúdiťrozsahsvojhozáväzku.Pretomožnodospieťkzáveru,žepredmetnáZmluvaopôžičkeobsahuje
všetkypovinnénáležitosti,atedaniejemožnédospieťkzáveruobezúročnostiabezpoplatkovostiúveru.
K námietke ohľadom neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť žalovaný uviedol, že V článku - Predmet financovania pôžičky Zmluvy o pôžičke je
uvedená výška RPMN, a to 67,66 %, celková suma pôžičky: 769,93 EUR, taktiež sú v tomto článku

uvedené všetky predpoklady potrebné pre výpočet RPMN podľa vzorca RPMN tvoriaceho prílohu č. 2
zákona č. 129/2010 Z.z..
V súvislosti s námietkou o RPMN a úrokovej sadzbe, žalovaný poukázal na § 1 Nariadenia vlády SR č.
238/2008, z ktorej vyplýva, že výška odplaty nesmie prevyšovať sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku
priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. V súvislosti s argumentáciou žalobkyne

týkajúcou sa ročnej úrokovej sadzby vo výške 5,92 %, žalovaný poukázal na to, že úver poskytol ako
nebankový subjekt, nie ako banka, kde priemerné výšky odplaty (RPMN) v rozhodnom období medzi
nebankovými subjektami boli nepomerne vyššie, ako údaje zverejnené na stránke NBS, nakoľko na
stránke NBS sú zverejnené priemerné odplaty bánk.
Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania a poukázal na to, že žalobkyňa súdu podala žalobu

až dňa 09.06.2017 a posledná úhrada splátky bola zo strany žalovanej vykonaná 22.08.2013, kedy
začala plynúť subjektívna aj objektívna premlčacia lehota. Žalovaný v tejto súvislosti citoval rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14Co/1128/2014, resp. 13Co/90/2015 a poukázal na to, že
v danom prípade nie je splnená podmienka pre aplikáciu 10 - ročnej objektívnej premlčacej lehoty a
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa jednoznačne objektivizuje vedomosťou o skutkových

okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie. Na základe vyššie uvedeného, preto
žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Zo zmluvy označenej ako zmluva o pôžičke zo dňa 15.06.2010 vyplývajú nasledovné údaje: tovar:
televízor - 50pq6000, kúpna cena (MOC): 628 EUR, celková suma pôžičky: 769,93 EUR, celková suma

pôžičky bez poistenia: 769,93 EUR, akontácia: 77,03 EUR, akontácia: 10%, počet splátok: 10, splátka:
69,29EUR,splátkaspoistením:69,29EUR,ročnáúrokovásadzba:67,66%,priemernáhodnotaRPMN:
48,34 %, RPMN (X): 87,66 %, pôžička (finančné plnenie) (S): 550,97 EUR, celkové náklady spotrebiteľa:
141,93 EUR, termín konečnej splatnosti (mesiac, rok): 5/2011.

4. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 09.05.2017 vyplýva, že
žalobkyňa dňa 16.01.2017 osobne navštívila sídlo združenia a predložila podklady (zmluvy o úvere,
zmluvné podmienky, prehľady platieb) s tým, že bola informovaná o náležitostiach spotrebiteľských
zmlúv, o primeraných odplatách, úrokoch, neprijateľných zmluvných podmienkach.

5. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalobkyňa zaplatila z titulu predmetnej zmluvy sumu 955,35
EUR.6. Podľa § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou

hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k) , r)
a y) a § 10 ods. 1 ,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

7. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak

toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

8. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

10. Na základe predložených listinných dôkazov mal súd za nepochybne preukázané, že strany sporu
uzavreli spotrebiteľskú úverovú zmluvu, ktorá ale neobsahuje všetky obligatórne zákonné náležitosti.
Konkrétnevzmluveniejeuvedenáadresapredávajúceho,naktorejmôžespotrebiteľuplatniťreklamáciu

alebo sťažnosť, pričom keďže sa jednalo o financovanie kúpy tovaru, uvedenie tejto zákonnej náležitosti
je aj úplne logické. V zmluve taktiež nie je uvedená konečná splatnosť úveru, ktorá je v zmluve uvedená
ako 5/2011, pričom termín konečnej splatnosti mal byť uvedený konkrétnym dňom, mesiacom a rokom,
pričom aj keď je z činnosti súdu známe, že žalovaný vo väčšine prípadov v obchodných podmienkachšpecifikoval termín splatnosti k 20.-tému dňu v mesiaci, z tejto konkrétnej zmluvy, ani z podmienok
zmluvy o pôžičke táto skutočnosť nevyplýva, preto možno konštatovať, že absentuje aj táto náležitosť,
čo má taktiež za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

Súd zároveň poukazuje na to, že v zmluve je nesprávne uvedená výška priemernej RPMN, ktorá nie je
48,34 %, ale 22,62 %, nakoľko sa jedná o úver so zabezpečením, o čom svedčí dojednanie dohody o
zrážkach zo mzdy, ako zabezpečovacieho inštitútu, a taktiež možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty, čo je
tiež zabezpečovací inštitút. Keďže je priemerná RPMN uvedené v neprospech spotrebiteľa, úver sa aj z
tohto dôvodu považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pokiaľ je

nesprávne uvedená priemerná RPMN, tak je v danom prípade nesprávna aj argumentácia žalovaného,
týkajúca sa skutočnosti, že výška odplaty nesmie prevyšovať sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku
priemernej RPMN uvedenej v zmluve.
Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že v zmluve nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmluve sú uvedené celkové náklady spotrebiteľa
vo výške 141,93 EUR, ale celková suma, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavuje 692,90 EUR, a táto

suma v zmluve uvedená nie je.
Žalobkyňa taktiež namietala skutočnosť, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokovainýchpoplatkov,kčomuprávnyzástupcažalovanéhosprávneodkázalnarozhodnutieSúdneho
dvora C 42/2015, z ktorého vyplývajú závery, že takéto rozlíšenie v zmluve nie je potrebné.

11. Súd zároveň poukazuje na to, že úroková sadzba, tak ako to vyplýva zo samotnej zmluvy predstavuje
67,66 % ročne, čo je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nakoľko priemerná úroková sadzba poskytovaná bankovými subjektmi v čase uzavretia zmluvy, t.j. v júni
r. 2010, predstavovala 7,19 % ročne, pričom pokiaľ by súd pripustil argumentáciu, že pri poskytovaní
úverov nebankovými subjektmi je potrebné akceptovať vyššiu mieru rizika, a teda aj pripustiť vyššie

úroky (podľa názoru Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/151/2013 zo dňa 25.9.2013, nie viac ako
100 %), tak v danom prípade je zmluvný úrok vyšší o cca 1390 %, teda je nepochybné, že dohoda o
úrokoch v predmetnej zmluve je neplatná z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, čo by taktiež zakladalo
povinnosť žalobkyne vrátiť iba poskytnuté plnenie.

12. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd sa zaoberal aj dôvodnosťou
tejto námietky, pričom zo žaloby, ako aj z potvrdenia združenia nepochybne vyplynulo, že žalobkyňa sa
o skutočnosti, že môže od žalovaného vymáhať bezdôvodné obohatenie dozvedela najskôr 16.01.2017.
V tomto ohľade je teda podstatná skutočná, nie predpokladaná, vedomosť žalobkyne o možnosti
vymáhaťbezdôvodnéobohatenie,akeďžežalobavtejtovecibolasúdudoručenádňa09.06.2017,nárok

žalobkyne bol uplatnený v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

13. Čo sa týka posúdenia objektívnej premlčacej lehoty, právny zástupca žalovaného sa vyjadril, že v
danom prípade nie je možné uvažovať o 10-ročnej premlčacej lehote., V tomto ohľade súd odkazuje na
rozhodovaciupraxodvolaciehosúdu,zktorejokreminéhovyplýva,žežalovanýjeobchodnáspoločnosť,

je poskytovateľom úverov na profesionálnej báze, je podnikateľom, preto sa u neho predpokladá
vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Zmluvné podmienky
sú tvorené poskytovateľom úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok. Žalovaný
ako odborná organizácia pri uzatváraní zmlúv koná evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku,
preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky

z porušenia zákonných povinností. Od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS žalobkyňa
zistila, že plnenie voči žalovanému nebolo v celom rozsahu dôvodné a následne podala žalobu na
súd. Žalovaný ako subjekt pôsobiaci dlhoročne na finančnom trhu mal vedomosť o nárokoch, ktoré
uplatňoval v rozpore so zákonom, napriek tomu tak postupoval aj v množstvách ďalších zmlúv a jeho
konanie preto nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia

bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. (porov. rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.12.2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 21.01.2013, sp. zn. 2Co/9/2012). Súd má teda za to, že v danom prípade je namieste
aplikácia desaťročnej objektívnou premlčacej lehoty, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo. Keďže
jednotlivé platby žalobkyňa uhrádzala od 31.10.2011 do 22.08.2013 a žaloba v tejto veci bola podaná

09.06.2017, nárok žalobkyne bol uplatnený v rámci plynutia 10-ročnej objektívnej lehoty.

14. Z prehľadu platieb nepochybne vyplýva, že žalobkyňa doposiaľ žalobcovi uhradila celkovo sumu
955,35 EUR a bol jej poskytnutý úver vo výške 550,97 EUR, čo predstavuje rozdiel vo výške 404,38EUR, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy spolu s 5 % - tným zákonným úrokom z
omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t.j. od 14.07.2017 do zaplatenia.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnej
žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).