Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2019

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5Csp/201/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117219425
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2019:6117219425.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská

republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika,
IČO: 247 85 199, zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036
01 Martin, IČO: 36 715 352 proti žalovanému: D. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt U.Š. H. R. XXX,
XXX XX U. H. R. o zaplatenie 258,90 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 258,90 € a úroky z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 258,90 € od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsah100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcasažaloboupodanounaOkresnomsúdeBanskáBystricadomáhal,abysúduložilžalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 519,51 €, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 519,51
€ od 17.12.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaná suma
predstavuje dlh žalovaného z titulu nesplateného úveru.

2. Žalobca na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica, vzhľadom na rozpor žaloby so zákonnými
ustanoveniami, súhlasil s vydaním platobného rozkazu v časti istiny v sume 258,90 € a v časti úroku z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 258,90 € od 17.12.2016 do zaplatenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to platobným
rozkazom č.k. 14Up/109/2017 zo dňa 21.7.2017, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do
vlastných rúk.

4. Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní, čím sa hore uvedený platobný rozkaz ex lege podľa
§ 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní zrušil a Okresný súd Banská Bystrica dňa
22.12.2017 postúpil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že súdu sa nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného, súd v zmysle
ustanovenia § 116 ods. 2 CSP žalobu spolu s jej prílohami, čiastočné späťvzatie žaloby, výzvu na

vyjadrenie k žalobe a všeobecné poučenie o možnosti zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných
právach a povinnostiach doručil žalovanému oznámením o doručovaní písomností vyveseným na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 18.12.2018.6. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.

7. Súd v súlade s ustanovením § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov
predložených žalobcom, a v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 CSP dňa 26.2.2019 verejne vyhlásil
rozsudok.

8. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 569391180 zo dňa 22.8.2013, Zmluvou

o zabezpečení splátok úveru zo dňa 22.8.2013, výpisom splátok a úhrad úveru č. 569391180, Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016,
poštovým podacím hárkom zo dňa 29.12.2016, predžalobnou výzvou zo dňa 1.6.2017, poštovým
podacím hárkom zo dňa 2.6.2017, výpisom z obchodného registra žalobcu, ako aj ostatným obsahom
spisu a zistil tento skutkový stav veci:

9. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, 821
09 Bratislava, IČO: 35 805 731 uzavrela so žalovaným dňa 22.8.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 569391180 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytla žalovanému bezúčelový úver vo výške
340,00 € na dobu 45 týždňov. Žalovaný sa v Zmluve zaviazal splácať úver v pravidelných týždenných
splátkach po dobu 45 týždňov, pričom výška prvých 44. splátok bola dohodnutá v sumách po 9,46 €

týždenne a výška poslednej 45. splátky bola dohodnutá na sumu 9,27 €. Prvá splátka úveru bola splatná
7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, tzn. dňa 29.8.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 3.7.2014.
Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom vo výške 85,51 €, ktoré
pozostávajú zo zmluvného úroku v sume 36,88 € a z poplatku za garantovanú službu v sume 48,63
€. Celkom sa teda žalovaný zaviazal zaplatiť sumu 425,51 €. Ročná úroková sadzba úveru bola

dohodnutá vo výške 22,90 %, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola určená vo
výške 69,48 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 49,13 %. Spoločnosť Provident Financial, s.r.o.
uzavrela so žalovaným dňa 22.8.2013 aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa
žalovaný zaviazal zaplatiť za túto službu odmenu vo výške 175,10 €, a to v pravidelných týždenných
splátkach po dobu 45 týždňov v sumách po 3,89 € týždenne. Celková výška mesačnej splátky úveru z

titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 13,35 € týždenne (9,46 € + 3,89 €).

10. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas a z titulu
poskytnutého úveru zaplatil len sumu 81,10 €.

11. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 uzavretej medzi spoločnosťou
ProvidentFinancial,s.r.o.,sosídlomMlynskénivy49,82109Bratislava,IČO:35805731akopostupcom
aspoločnosťouKRUKČeskáaSlovenskárepublikas.r.o.,sosídlomČeskoslovenskéarmády954/7,500
03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199 ako postupníkom postúpila spoločnosť Provident
Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto sporu, na žalobcu, ktorým je

spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., čím je daná aktívna legitimácia žalobcu v spore.

12. Spoločnosť Provident Financial, s.r.o. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu
listom zo dňa 16.12.2016.

13. Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 1.6.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, avšak
jeho pokus sa minul účinkom, pretože žalovaný dlžnú sumu žalobcovi nezaplatil.

14. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v §
497 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle

§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná
pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže žalovaný uzavrel
predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa však vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a ustanovenia § 52 a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

(ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona
sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné

podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

20.Podľa§53ods.5Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy,neprijateľnépodmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza je príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Súd vyhodnotením vykonaného dokazovania s poukazom na zhora citované ustanovenia dospel

k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu
spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzavrela so žalovaným dňa 22.8.2013 platne Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 569391180. Ide o zmluvu o úvere uzavretú podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka.NapriektejtoskutočnostibolopotrebnéposúdiťZmluvupodľapríslušnýchustanovenízákona
č. 129/2010 Z.z., pretože sa jednalo o poskytnutie úveru, kde právny predchodca žalobcu ako veriteľ

vystupoval ako právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu
svojhopodnikaniaalebopovolania(§2písm.a),b)zákonač.129/2010Z.z.).Vtejtosúvislostijepotrebné
zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť
zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska

aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka
prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Inými slovami musí z hľadiska poradia
aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo sčasti ustúpiť
nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, tzn. aplikácii Občianskehozákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy,
ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v
Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Súd dospel k záveru, že Zmluva, na

základe ktorej si žalobca svoj nárok touto žalobou uplatňuje, neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky,
ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Na základe Zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver
v sume 340,00 €. Povinnosťou žalovaného bolo poskytnutý úver splácať právnemu predchodcovi
žalobcu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 45 týždňov, pričom výška prvých 44. splátok

bola dohodnutá v sumách po 9,46 € týždenne a výška poslednej 45. splátky bola dohodnutá na sumu
9,27 €. Prvá splátka úveru bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, tzn. dňa 29.8.2013 a
posledná splátka bola splatná dňa 3.7.2014. Žalovaný si však svoje povinnosti z uzavretej Zmluvy
neplnil, nesplácal úver spolu s príslušenstvom riadne a včas, pričom z úveru zaplatil len sumu 81,10
€. Žalovaný tvrdenia žalobcu v priebehu konania nepoprel po právnej a ani skutkovej stránke. Súd
prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou strán nielen tvrdiť určité právne skutočnosti, ale

tieto v konaní aj preukázať, nemal preukázané, že by žalovaný uhradil zostatok úveru, bez úrokov a
poplatkov, vo výške 258,90 €, a keďže túto pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
nadobudol žalobca, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 258,90 € do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

24. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

27. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovaného ako dlžníka, popri plnení, aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, a preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v súlade s
ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a to
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 258,90 € od 17.12.2016 do zaplatenia, nakoľko žalovaný sa dostal s
plnením evidentne do omeškania.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

32. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Senica.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.