Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114206131
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:1114206131.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej

a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v spore žalobcu: GEOVRTY -
DRILLROCK s.r.o., so sídlom Žarnovica, Bystrická č. 901, IČO: 44 303 599, zastúpený JUDr. Evou
Michalenkovou, Advokátska kancelária, Banská Bystrica, Kuzmányho 5, proti žalovanej: Slovenská
republika v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 5, 812 85 Bratislava,
IČO: 00 166 481, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 5C/166/2016-495 z 18. 09. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/166/2016 - 495 zo dňa 18. 09. 2017 potvrdzuje .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom, ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci vo
výške 141.402,41 Eur s príslušenstvom, a to pôvodne z dôvodu nesprávneho úradného postupu
vyšetrovateľky policajného zboru, následne z dôvodu nesprávneho úradného postupu prokurátorky
okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom a prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici. Zároveň

súd prvej inštancie priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie po
vykonanom dokazovaní, po ustálení skutkového stavu a právnom posúdení veci konštatoval, že žalobca
v spore nepreukázal splnenie prvej základnej podmienky pre priznanie uplatneného nároku na náhradu
škody, a to nesprávneho úradného postupu prokurátorky Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom L..
M. X. a prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici L.. Y. M.. Vo vzťahu k Okresnej prokuratúre
Žiar nad Hronom nekonštatovala nesprávny úradný postup nadriadená Krajská prokuratúra v Banskej
Bystrici a ani Generálna prokuratúra Bratislava, a rovnako nesprávny úradný postup voči Krajskej

prokuratúre Banská Bystrica v danej veci nekonštatovala Generálna prokuratúra Bratislava. O tom,
že prokurátorka Okresnej prokuratúry vykonávala dozor riadnym spôsobom, svedčí aj tá skutočnosť,
že žalobca podal trestné oznámenie vo veci podozrenia z prečinu zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku (týkajúce sa toho, že v presne nezistenom
čase v priebehu rokov 2011 až 2013 v Žiari nad Hronom v budove Okresného riaditeľstva policajného
zboru, odbor kriminálnej polície Žiar nad Hronom, v trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-607/OEK-
ZH-2011vyšetrovateľkaPZviedlatrestnékonanievprospechobvinenej,neobvinilajuzďalšíchtrestných

činov, v trestnom konaní neobvinila ďalšiu osobu, toto konanie viedla v rozpore s Trestným poriadkom
a Trestným zákonom, a to aj neodôvodnenými prieťahmi vo vyšetrovaní, nedoručením uznesenia o
vznesení obvinenia poškodenému, nesprávne určila výšku škody a ignorovala všetky výzvy ohľadom
zaistenia nárokov poškodeného na náhradu škody), kde Ministerstvo vnútra SR, Sekcia kontroly ainšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby stred Banská Bystrica pod sp. zn. ČVS.SKIS-67/OISS-
V-2015 uznesením zo dňa 17. 03. 2015 trestné oznámenie žalobcu odmietol, nakoľko nebol dôvod
na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. V odôvodnení

uznesenia okrem iného konštatoval, že dozor nad zákonnosťou konania vyšetrovateľa policajného zboru
v priebehu celého trestného konania vykonáva príslušný prokurátor a v priebehu vyšetrovania nebolo
zistené, že by policajt konal neobjektívne, účelovo, v rozpore s platnými právnymi normami v úmysle
spôsobiť niekomu škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. O správnosti,
zákonnosti a opodstatnenosti vydaných rozhodnutí rozhoduje výlučne prokurátor, ktorý vykonáva dozor

nad prípravným konaním. Súd poukázal na to, že aj z týchto skutočností je nepochybné, že prokurátorka
okresnej prokuratúry si svoje povinnosti plnila riadne, dozor vykonávala náležitým spôsobom, nakoľko
k pochybeniu vyšetrovateľky nedošlo. Tomu, že prokurátorka okresnej prokuratúry nepochybila ani pri
rozhodnutiach, ktoré vydávala, nasvedčuje aj to, že nebol nadriadenou prokuratúrou v tejto súvislosti
konštatovaný jej nesprávny úradný postup. Rovnako žalobca nepreukázal ani nesprávny úradný postup
prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici. Súd poukázal na to, že škodu možno považovať

za škodu spôsobenú trestným činom až vtedy, keď súd právoplatným rozhodnutím rozhodne, že k
spáchaniutrestnéhočinudošloaobžalovanýjeztrestnéhočinuuznanýzavinného.Vtrestnomkonanísi
poškodenýuplatňujenároknanáhraduškodyprotiobvinenému.Poškodený,ktorýmápodľazákonaproti
obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, môže navrhnúť, aby
súd v odsudzujúcom rozsudku uložil žalovanému povinnosť túto škodu nahradiť; takýto návrh nemožno

podať, ak bolo o nároku rozhodnuté v občianskom súdnom konaní. Súd môže poškodeného odkázať s
náhradou škody aj na občianske súdne konanie. Pokiaľ žalobca tvrdil, že ak by bolo obvinenie vznesené
skôr, nedošlo by k zmareniu možnosti domôcť sa náhrady škody spôsobenej trestným činom, ide len
o teoretické tvrdenie. Aj pokiaľ by vyšetrovateľ vzniesol obvinenie voči p. Z. skôr, alebo ho vzniesol
proti p. Z., ešte by to neznamenalo, že sa vec skončí podaním obžaloby, že budú uznaní za vinných

a že v odsudzujúcom rozsudku rozhodne súd aj o povinnosti nahradiť žalobcovi škodu v konkrétnej
výške. Aj keď je pravdou, že v trestnom konaní bol podaný znalecký posudok znalcom C.. P. X.,
zdôraznil, že znalec sa k právnym otázkam nevyjadruje (teda nevyjadruje sa o tom, či ide o trestný čin,
či trestný čin bol spáchaný...). Pokiaľ vyšetrovateľka vzniesla uznesením zo dňa 14. 01. 2013 ČVS:
ORP-607/OEK-ZH-2011 voči L. Z. obvinenie pre prečin poškodzovania veriteľa, kde uviedla, že ako

bývalá konateľka spoločnosti ENGE tech, s. r. o., ktorý ako dlžník nezaplatil za vykonané vrtné práce,
zmarila uspokojenie veriteľa (žalobcu), súd poukázal na to, že L. Z. ako konateľka spoločnosti mohla byť
za tento prečin stíhaná. Aj keď je v právnej vete tiež uvedené, že konateľka previedla spoločnosť ENGE
tech, s. r. o., na nového majiteľa, táto skutočnosť, tam uvedená, nemá vplyv na právnu kvalifikáciu skutku
poškodzovanie veriteľa, nakoľko zo zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti ENGE tech, s.

r. o, zo dňa 04. 04. 2011 súd zistil, že obchodný podiel bol prevedený spoločníkom C.. C. Z., Y.. na
nadobúdateľku B. U.. Súd uzavrel, že v spore nebolo preukázané porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovene lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, a to s poukazom na oboznámené konštatované

listinné dôkazy a výsluch svedkov. Žalobca si mohol v spore uplatniť len takú škodu, ktorá mu vznikla
nesprávnym úradným postupom a ktorej vznik by bol v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom. Žalovaná nemôže niesť zodpovednosť za to, že spoločnosť ENGE tech, s. r. o., nezaplatila
žalobcovi za vykonané dielo finančné plnenie, ktoré uvedenej spoločnosti fakturoval a nemôže niesť
zodpovednosť za to, že následne došlo k predaju obchodného podielu. Žalobu ako nedôvodnú zamietol

aotrováchrozhodolpodľapomeruúspechuvovecitak,žeplneúspešnémužalovanémupriznalnáhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadol v zákonom stanovenej lehote žalobca. Tvrdil,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. f/ a písmeno h/ CSP). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a sám žalobe
v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal trovy právneho zastupovania. Tvrdí, že súd rozsudok
neodôvodnil ani presvedčivo, ani nevysvetlil, prečo sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe. Vytýka
súdu, že pri odôvodnení rozsudku sa neriadil záväznými ustanoveniami Civilného sporového poriadku,

konkrétne poukazuje na ust. § 151 ods. 1 a 2 CSP s tým, že žalovaná sa písomne vyjadrila k žalobe
písomným podaním zo dňa 02. 09. 2016, v ktorom poprela niektoré skutkové tvrdenia žalobcu, väčšinu
nepoprela. Konkrétne poprela, že žalobcovi ako poškodenému bola spôsobená škoda nesprávnym
úradným postupom generálnej prokuratúry a tvrdila, že škodu mu spôsobila spoločnosť ENGE tech, s.r. o., Bernolákovo. Ani žalovaná ani súd nepopreli skutočnosť, ktorú žalobca niekoľkokrát uviedol, že
pôvodná konateľka spoločnosti ENGE tech, s. r. o., neskôr premenovaná na MH tech, s. r. o., L. Z.
zbavila spoločnosť všetkého majetku tým, že postupne prevádzala finančné prostriedky z jej účtu na

účet svojej eseročky AQUA INVEST SLOVAKIA, s. r. o., Bernolákovo, ako to preukázal aj súdny znalec
C.. P. X. v znaleckom posudku č. 16/2012, a to v zistenej sume 1.004.284,75 Eur. Znalec tiež odpovedal
na otázku vyšetrovateľky U.. Y., že konaním konateľky Z. došlo ku zvýhodňovaniu veriteľov, konkrétne jej
rodinnej eseročky AQUA INVEST SLOVAKIA, s. r. o., čo preukázal na konkrétnych dôkazoch, výpisoch
z bankových účtov oboch spoločností. Toto skutkové tvrdenie žalobcu je teda nesporné, súd ho nijako

neodôvodnil ani neuviedol, prečo neprihliadol na početné prostriedky procesného útoku žalobcu, ktoré
žalovaný nijako nepopieral. Súdny znalec dokázal a odôvodnil svoje tvrdenia, že pôvodná konateľka
ENGE tech, s. r. o., L. Z. sa dopustila preukázaného zvýhodňovania veriteľa, čo nepoprel ani žalovaný,
a ani súd to nijako nespochybnil ani nevyvrátil.

3. V ďalšom poukazuje na to, že ani žalovaný ani súd nepopreli, že vyšetrovateľka U.. Y. chybne vzniesla

obvinenie L. Z. dňa 14. 01. 2013 pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 4
Trestnéhoporiadkutým,žedňa29.04.2011previedlaspoločnosťENGEtech,s.r.o.,nanovéhomajiteľa
B. U.... Povinnosťou vyšetrovateľky pritom v uznesení obvinenia bolo opísať označenie skutku tak, aby
skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom (§ 206 ods. 3 Trestného poriadku). Žalobca mnohokrát
tvrdil, že pôvodná konateľka ENGE tech, s. r. o., bola iba konateľkou a nikdy nebola spoločníčkou,

takže objektívne nemohla previesť obchodný podiel, ktorý nikdy nevlastnila, toto tvrdenie ani žalovaný
nepoprel, ani súd nijako argumentáciou nevyvrátil. Jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti bol C..
C. Z., Y.., ktorý svoj obchodný podiel v spoločnosti ENGE tech, s. r. o., zmluvou o prevode obchodného
podielu previedol na nadobúdateľku, mentálne retardovanú bezdomovkyňu B. U. z obce X., ktorá neskôr
ako svedkyňa vypovedala pred vyšetrovateľkou, že ona nič nepodpisovala a nemá vedomosť o tom,

že má byť spoločníčkou a konateľkou už premenovanej spoločnosti MH tech, s. r. o. Aj toto závažné
tvrdenie si všimol súdny znalec a konštatoval ho v znaleckom posudku. Poukazuje na to, že žalovaný
nepoprel ani dôležitý dôkaz preukazujúci skutočnosť, že pôvodný dlžník ENGE tech, bol minimálne od
júla 2013 v úpadku, už v tomto období sa proti nemu viedlo deväť exekučných konaní a spoločnosť
nemala žiadne reálne sídlo. Žalobca tak preukázal, že objektívne nemohol vymôcť svoju pohľadávku

od spoločnosti ENGE tech, s. r. o. (MH tech, s. r. o.), ktorá bola vytunelovaná konaním konateľky L. Z.
zbavená všetkého majetku, čo preukázal aj znalec v znaleckom posudku. Žalovaná nikdy nepoprela ani
ďalšie skutočnosti, ktorými žalobca preukázal, že objektívne nemôže vymôcť svoju pohľadávku v troch
občianskoprávnych konaniach pred Okresným súdom v Pezinku sp. zn. 33Cb/73/2011, 26Cb/71/2011,
26Cb/72/2011, keď súd všetky tri jeho žaloby zamietol s odôvodnením, že bývalá konateľka ENGE tech,

s. r. o., podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka je zodpovedná na náhradu škody výlučne len voči
spoločníkom obchodnej spoločnosti, ale nie je zodpovedná voči tretím osobám, t. j. žalobcovi.

4. Tvrdí, že žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení pokúšal vyviniť z obvinenia, že dozorujúca
prokurátorka sa dopustila nesprávneho úradného postupu, keď nevykonávala dozor nad dodržiavaním

zákonnosti v prípravnom konaní podľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku s náležitou odbornosťou,
zaručujúcou dodržiavanie platného práva aj konajúcou vyšetrovateľkou PZ U. Y., a tiež aj dodržiavanie
platného práva zo strany dozorujúcej prokurátorky. Žalovaná poukázala na výsledky vyšetrovania
Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, ktorým bola odmietnutá vec z podozrenia zo
zneužitia právomoci verejného činiteľa. Žalobca tvrdí, že závery vyšetrovania inšpekčnej služby sú

právne irelevantné k podstate jeho žaloby, k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu dozorujúcej
prokurátorky podľa § 9 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., pretože vyšetrujúce orgány sa zaoberali
len skúmaním konania prokurátorky X., či nedošlo k zneužitiu jej právomoci ako verejnej činiteľky, z
odôvodnenia uznesenia nie je možné zistiť, či inšpekcia skúmala chybný postup vyšetrovateľky PZ U..
Y. pri vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1, 2, 3, 4 Trestného poriadku, keď chybne sformulovala

skutok, z ktorého obvinila L. Z. z poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákonníka, hoci ju
mala obviniť zo zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 a 3 Trestného zákona. Aj táto skutočnosť
bola preukázaná znaleckým posudkom znalca C.. X.. Poukazuje na to, že žalovaný nepoprel, ani sa
nevyjadril k závažnému tvrdeniu žalobcu, že dozorujúca prokurátorka sa dopustila závažného porušenia
Trestného zákona a Trestného poriadku, keď uznesením sp. zn. 2Pv/534/11/6613 zastavila trestné

stíhanie voči L. Z., ktorú chybne obvinila vyšetrovateľka z prečinu poškodzovania veriteľa. Pritom
povinnosťou dozorujúcej prokurátorky podľa § 230 ods. 2 písm. e/ Trestného poriadku bolo zrušiť
nezákonnérozhodnutiepolicajtkyanahradiťhovlastnýmrozhodnutím,tedavzniesťobvineniekonateľke
L. Z. pre prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Vytýka súdu prvejinštancie, že sa právne ani argumentačne v zmysle § 153 ods. 3 CSP nevysporiadal so závažnými
tvrdeniami žalobcu, ktoré preukázal veľkým počtom listinných dôkazov, tieto ponechal bez povšimnutia
a ani v odôvodnení im nevenoval žiadnu pozornosť, hoci preukazovali nesprávny úradný postup oboch

prokurátorov L.. X. z Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom a L.. M. z Krajskej prokuratúry Banská
Bystrica. V ďalšom vytýka súdu, že sa nespravoval ust. § 181 ods. 2 CSP, teda výslovne neurčil,
ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré nesporné, z obsahu spisu bolo zrejmé, že
sporové strany sa de facto nezhodli v ničom, žalovaný si však nesplnil svoju povinnosť podľa § 151
ods. 1, 2 CSP a nepoprel kvalifikovaným spôsobom viaceré závažné skutkové tvrdenia žalobcu, čím

sa tieto stali nesporné. Súd však na to nijako neprihliadol pri svojom rozhodovaní. Pokiaľ žalovaný len
paušálnepopieralzodpovednosťdozorujúcejprokurátorkyajejnadriadenéhozavzniknutúškodu,takéto
popieranie je v zmysle § 151 ods. 2 CSP právne neúčinné, rovnako aj písomné vyjadrenie žalovaného
je formálne, žiadne skutkové tvrdenia žalobcu nepopiera, neuvádza svoje vysvetlenie a do spisu
nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktorými by sa pokúšal vyviniť. Žalovaný bol z procesného hľadiska
absolútne pasívny, nijako nepopieral a nevyvracal tvrdenia žalobcu, čo súd ponechal bez povšimnutia,

a preto (aj preto) považuje rozsudok za právne nepresvedčivý a nezodpovedajúci ustanoveniam § 220
ods. 2 CSP.

5. V ďalšom odvolateľ poukazuje na definíciu nesprávneho úradného postupu tvrdiac, že ako dozorujúca
prokurátorka, tak aj jej nadriadený prokurátor porušili povinnosť uloženú v ust. § 2 ods. 10 Trestného

poriadku, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. S
rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj tie, ktoré svedčia v jeho
prospech, aby tak umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa ods. 12 tohto zákonného ustanovenia
orgányčinnévtrestnomkonaníhodnotiadôkazyzískanézákonnýmspôsobom,pričomstarostlivouvážia
všetky okolnosti prípadu, a to jednotlivo aj v ich súhrne. Obaja porušili aj ust. § 2 ods. 15 Trestného

poriadku (trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom) tým,
že prokurátorka Okresnej prokuratúry zastavila nezákonným spôsobom trestné stíhanie a nezmenila
chybné uznesenie vyšetrovateľky policajného zboru, nikdy nedošlo k podaniu obžaloby na obvinenú
L. Z. ani jej postavenie pre trestný súd, ktorý by ju zaviazal na náhradu škody, čím došlo k zmareniu
možnosti, aby poškodenému škodca nahradil škodu, ktorú preukázateľne spôsobil zvýhodňovaním

iného veriteľa keď zbavil spoločnosť ENGE tech, s. r. o., všetkého majetku a pohľadávku žalobcu
objektívne nemá kto zaplatiť. Zvýhodňovanie iného veriteľa L. Z. je preukázané dôležitým dôkazom
získaným absolútne zákonným spôsobom, a to znaleckým posudkom, na ktorý však pri rozhodovaní
neprihliadala ani vyšetrovateľka policajného zboru, ani dozorujúca prokurátorka. Súd sa absolútne
nevysporiadal s preukázanou skutočnosťou, že obaja prokurátori nevykonávali dozor nad trestným

stíhaním v súlade s trestným poriadkom a trestným zákonom, obaja porušili viaceré ustanovenia zákona
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ako príkladmo uvádza § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 17 ods. 2 písm. a/, b/).
Žalobca tvrdí, že v žalobe a ďalších písomných podaniach doložených početnými listinnými dôkazmi
preukázal vznik škody ako dôsledok nesprávneho úradného postupu oboch prokurátorov L.. X. a L..
M., ktorého sa dopustili tým, že nezrušili nezákonné uznesenie vyšetrovateľky PZ a nedali jej pokyn

vzniesť obvinenie voči L. Z. pre prečin zvýhodňovania veriteľa porušili ust. § 234 ods. 1 Trestného
poriadku. Pretože nikdy nebola podaná obžaloba na L. Z. ani na C.. C. Z., Y.., bola úplne a definitívne
zmarená možnosť žalobcu ako poškodeného domôcť sa náhrady škody od týchto osôb, hoci podľa
predloženého znaleckého posudku C.. X. sa títo dopustili závažnej trestnej činnosti ekonomického
charakteru, a to J. Z. prečinu zvýhodňovania veriteľa (§ 240 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona) a C..

C. Z., Y.., prečinu poškodzovania veriteľa (§ 239 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona). Hoci súdu prvej
inštancie boli tieto skutočnosti známe, pretože to vyplýva z početných dôkazov predložených žalobcom,
pri svojom rozhodovaní na ne vôbec neprihliadal a prehliadal početné pochybenie orgánov činných v
trestnom konaní, vyslovil chybný záver, že žalobca nepreukázal takzvaný nesprávny úradný postup
konajúcich prokurátorov, lebo ho nekonštatovali ich nadriadené orgány, t. j. Generálna prokuratúra. Súd

prvej inštancie chybne vyložil, resp. chybne aplikoval ust. § 9 ods. 1, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.
na konkrétny prípad žalobcu, pričom si neuvedomil, že je to súd, ktorý má právomoc konštatovať, či
došlo alebo nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu v prípade podanej žaloby na náhradu škody
spôsobenej v dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu oboch prokurátorov.

6. K príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, k spochybneniu
existencie tohto predpokladu zo strany žalovaného, poukázal žalobca na známy nález Ústavného súdu
SR z 13. 02. 2013 sp. zn. II.ÚS 165/2012, podľa ktorého žalobca môže nárok na náhradu škody od štátu
uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, lebopráve toto bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia je považované za základný predpoklad
zodpovednosti štátu za škodu. Žalobca analogicky s prihliadnutím na jeho konkrétny prípad tvrdí, že
preukázal, že ku dňu podania žaloby na súd bola jeho pohľadávka de iure nevymožiteľná, pretože v

troch občianskoprávnych konaniach pred Okresným súdom v Pezinku boli všetky jeho žaloby voči L. Z.
zamietnuté odôvodnením, že podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka môže od bývalej konateľky
ENGE tech, s. r. o., vymáhať náhradu škody len spoločnosť, v ktorej vykonávala funkciu konateľky,
nie však žalobca (GEOVRTY-DRILLROCK, s. r. o.) ako takzvaná tretia osoba. Obchodný zákonník
neupravuje postih konateľa spoločnosti, ktorý protiprávnym konaním túto spoločnosť zbaví všetkého

majetku, lebo toto konanie postihuje ust. § 240 Trestného zákona ako trestný čin zvýhodňovania veriteľa.
Ďalej žalobca preukázal potvrdením súdnej exekútorky JUDr. Eleonóry Noskovej z Exekútorského
úradu v Banskej Bystrici, že spoločnosť MH tech, s. r. o., Štitáre (pôvodne po obchodným menom
ENGE tech, s. r. o., Bernolákovo) nemala v júli 2013 žiadny majetok postihnuteľný exekúciou a že
sa proti nej viedlo 9 exekučných konaní. Spoločnosť nemá skutočné sídlo ani žiadneho štatutárneho
zástupcu, ktorý by preberal poštu. Žalobca preukázal nevymožiteľnosť svojej vysokej pohľadávky voči

takzvanej schránkovej firme, kde spoločníčkou a konateľkou bola nastrčená osoba bezdomovkyňa B.
U.. Ani s týmito tvrdeniami sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal a ignorovali ho aj
orgány činné v trestnom konaní. Pretože orgány činné v trestnom konaní aj napriek kvalifikovanému
dôkazu - znaleckému posudku znalca C.. P. X. nestíhali osoby podozrivé z preukázaného spáchania
trestnej činnosti, tieto neboli postavené pred súd, a preto žalobca nemal žiadnym iným legálny

spôsobom možnosť dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky. Svojím protiprávnym konaním zmaril toto
uspokojenie výlučne žalovaný. Neexistencia právneho titulu, t. j. právoplatného rozsudku trestného súdu
znamená pre žalobcu nevymožiteľnosť svojej pohľadávky ako poškodeného trestnoprávnym konaním
fyzických osôb L. Z. a C.. C. Z., tento stav zapríčinili prokurátori L.. X. a L.. M. tým, že kvalifikovaným
spôsobom v súlade so zadováženými dôkazmi nevzniesli proti obom menovaným osobám obvinenia

zo skutkov, ktoré skutočne spáchali a nepodali na nich obžalobu pre trestný čin podľa § 234 ods. 1
Trestného poriadku. Pasivita a nečinnosť žalovaného je nesprávnym úradným postupom podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci.

7. V závere žalobca poukázal na pochybenie súdu, keď rozsudok nie je podpísaný zákonnou sudkyňou,
je iba uvedené „za správnosť vyhotovenia Z.W.“ bez akéhokoľvek podpisu. Domáha sa, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a sám vo veci rozhodol tak, že žalobe vyhovie a žalobcovi
prizná aj trovy právneho zastúpenia v sume vyčíslenej vo výške 6.785,32 Eur.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že so skutočnosťami uvedenými
žalobcom sa nestotožňuje. Žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol
súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal. Okresný súd, ako súd prvej
inštancie, dospel v tejto veci na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“),
preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s
§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebola preukázaná potreba zopakovať alebo doplniť dokazovanie.

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a správne odôvodnený podľa § 387 ods.
1,. 2 CSP potvrdil.

10. Žalobca sa podanou žalobou domáhal práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, konkrétne tvrdiac nesprávny úradný

postup pôvodne vyšetrovateľky policajného zboru, následne tvrdil nesprávny úradný postup Okresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom a Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici. Konkrétny nesprávny postup
okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry podľa žalobcu bol v tom, že vyšetrovateľka policajného
zboru napriek dostatočným informáciám v konaní zahájila trestné stíhanie vo veci, nie voči konkrétnym
osobám, dopustila sa závažnej chyby, keď obvinila L. Z. ako bývalú konateľku obchodnej spoločnosti

ENGEtech,s.r.o.,zaprečinpoškodzovanieveriteľapodľa§239Trestnéhozákona,keďchybneobvinila
L. Z., že previedla dňa 29. 04. 2011 spoločnosť ENGE tech, s. r. o., na nového majiteľa B. U., hoci z
výpisov z obchodného registra vyplynulo, že L. Z. bola iba konateľkou uvedenej spoločnosti, jediným
spoločníkomtejtospoločnostibolC..C.Z.,Y..,ktorýakospoločníkpopredchádzajúcomsúhlasevalnéhozhromaždeniazmluvouoprevodeobchodnéhopodielupreviedolcelýsvojobchodnýpodielvspoločnosti
ENGE tech, s. r. o., na B. U. zo X.. Išlo pritom o nastrčenú osobu bezdomovkyňu. Podľa žalobcu
správne mala vyšetrovateľka z prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona obviniť

C.. C. Z., Y.., ktorého v konaní ani nevypočula. Zmenou žaloby zo dňa 18. mája 2015 žalobca uviedol,
že uvedená škoda vo výške 141.402,42 Eur mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu
prokurátorky Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom L.. M. X., ktorá vykonávala podľa § 230 ods. 1
Trestného poriadku dozor nad trestným konaním a za orgán oprávnený konať v mene štátu Slovenskej
republiky označila namiesto prv uvedeného Ministerstva vnútra SR Generálnu prokuratúru SR. Škoda,

ktorá vznikla žalobcovi predstavuje sumu troch neuhradených faktúr, ktoré vzhľadom na popisované
konanie konateľky a spoločníka obchodnej spoločnosti MH tech, s. r. o. (pod pôvodným obchodným
menom ENGE tech, s. r. o.) spôsobili, že táto pohľadávka žalobcu je už reálne nevymožiteľná.
Vyšetrovateľka policajného zboru sa dopustila závažného pochybenia nesprávneho úradného postupu,
pretože sa neoboznámila so všetkými predloženými listinami súvisiacimi s prevodom obchodného
podielu, dôsledkom čoho bolo neobjasnenie závažnej ekonomickej trestnej činnosti L. Z. a C.. C. Z., Y..,

ktorápodľajejvyjadreniaznenieskutkovejaprávnejvetyobvineniavočiL.Z.konzultovalasdozorujúcou
prokurátorkou, následne prokurátorka uznesením trestné stíhanie voči obvinenej J. Z. zastavila, a
toto uznesenie nedoručila právnej zástupkyni poškodeného. Vyšetrovateľka policajného zboru chybne
obvinila L. Z. z trestného činu poškodzovania veriteľa (§ 239 Trestného zákona), obvinenie mala vzniesť
voči spoločníkovi obchodnej spoločnosti C.. Z., a to pre viaceré spáchané trestné činy, predovšetkým

poškodzovanie veriteľa podľa § 239 Trestného zákona, ale aj ďalšie trestné činy. Toto vyšetrovateľka
neurobila, čím hrubo porušila § 206 ods. 1, 3, 4 Trestného poriadku. Chybne teda vzniesla obvinenie voči
L. Z. za skutok, ktorého sa táto objektívne nemohla dopustiť a nevzniesla obvinenie za skutky, ktorých
sa preukázateľne obaja (L. Z. a C. Z.) dopustili, čo na konkrétnych dôkazoch opakovane uvádzal aj
znalec C.. X. v znaleckom posudku. Rozhodnutie o zastavení trestného stíhania prokurátorkou Okresnej

prokuratúry Žiar nad Hronom je podľa žalobcu plné právnych omylov a chýb, dozorujúca prokurátorka si
neuvedomila zásadnú právnu chybu, keď zastavila trestné stíhanie voči L. Z. z dôvodu, že táto ponúkla
majetok na náhradu škody poškodenému, čo je v rozpore s platným Trestným zákonom aj Obchodným
zákonníkom. Vytýka jednak vyšetrovateľke, a tiež prokurátorke neznalosť Trestného zákona, Trestného
poriadku a Obchodného zákonníka. Celý tento uvádzaný nesprávny úradný postup orgánov činných

v trestnom konaní zavŕšilo uznesenie Krajskej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 14. 06. 2013 č. k.
3Kpt/357/13-2, ktorým prokurátor L.. M. zamietol sťažnosť poškodeného (žalobcu) ako nedôvodnú, hoci
výrok uznesenia je v zjavnom rozpore s jeho odôvodnením na strane 3 - 4, keď prokurátor dal za pravdu
právnej zástupkyni poškodeného, že konateľka nemohla previesť obchodný podiel v tejto spoločnosti
na B. U.. Znamená to, že prokurátor písomne uznal, že formulácia vety v uznesení zo 14. 01. 2013 o

vzneseníobvineniaL.Z.jevcelomrozsahuchybná(vrozpores§115ods.1,2Obchodnéhozákonníka),
napriek tomu krajský prokurátor ponechal toto chybné uznesenie vyšetrovateľky v platnosti, nezrušil
ho a nezrušil ani chybné uznesenie prokurátorky z Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom. Naviac
uviedol, že postup prokurátorky okresnej prokuratúry ohľadom posúdenia uvedeného skutku v súvislosti
s konaním obvinenej korešponduje s vykonanými dôkazmi. Žalobca má tiež za to, že vyšetrovateľka

policajného zboru sa dopustila nesprávneho úradného postupu aj svojím nekonaním, pasivitou, keď
oneskorene vzniesla obvinenie L. Z., ďalej nevznesením obvinenia rýchlo a včas voči obom podozrivým
osobám tak, aby bolo možné rýchlo zaistiť majetok týchto osôb skôr, ako ho prevedú na iné nastrčené
osoby, ako to urobil C.. C. Z., keď 04. 04. 2011 celý obchodný podiel previedol na nastrčenú osobu B. U..
Dozorujúcaprokurátorkasamaladopustiťnesprávnehoúradnéhopostupupodľa§9ods.1a3zákonač.

514/2003 Z. z. tým, že počas rokov 2011, 2012, 2013 nevykonávala dozor nad dodržiavaním zákonnosti
pri vyšetrovaní vyšetrovateľkou a výslovne prehliadala početné porušenia Trestného zákona, Trestného
poriadku a Obchodného zákonníka, včas nezrušovala chybné uznesenia vyšetrovateľky a nedávala jej
riadne a včas záväzné pokyny na odstránenie nedostatkov vo vyšetrovaní, a zároveň ju neupozornila
na možnosť uplynutia premlčacích dôb trestnosti skutkov L. Z. a C.. C. Z., Y.., ako aj možnosť uplynutia

premlčacích dôb na náhradu škody pre poškodeného.

11. Ako je zjavné z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu,
že žalobca nepreukázal splnenie prvej základnej podmienky, konkrétne preukázanie nesprávneho
úradného postupu prokurátorky Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom L. M. X. a prokurátora Krajskej

prokuratúry v Banskej Bystrici L.. Y. M..

12. Odvolací súd vzhľadom na predmet sporu, ktorým je uplatnené právo na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. voči štátu, a to z dôvodu tvrdeného nesprávneho úradného postupukonštatuje, že správne postupoval súd prvej inštancie, keď ako prvú skúmal prvotnú podmienku
pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, teda existenciu
nesprávneho úradného postupu. Nesprávny úradný postup zákon č. 514/2003 Z. z. v ust. § 9 konkrétne

nevymedzuje, neuvádza bližšie, čo treba rozumieť pod nesprávnym úradným postupom. V ďalšom
uvádza, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzickýchosôbaprávnickýchosôb.Jebezakýchkoľvekpochybností,ženesprávnymúradnýmpostupom

preto môže byť akýkoľvek postup štátneho orgánu pri výkone jeho právomoci, ak pri ňom alebo v
súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Nesprávnym úradným
postupom je teda postup, ktorým štátny orgán (tí, ktorí plnia úlohy štátneho orgánu) poruší určitú
konkrétnu povinnosť vyplývajúcu mu z právnej normy a postupoval inak, ako mu to prikazoval alebo
umožňoval určitý všeobecný záväzný právny predpis alebo v rozpore s pravidlom vyplývajúcim z tohto
právneho predpisu. V zmysle uvedeného potom predpokladom preto, aby súd mohol dôjsť k záveru,

že postup prokurátora v preskúmavanej veci bol nesprávny, musí byť normatívnym vyjadrením určenie
správneho úradného postupu a zistenie, že prokurátor nepostupoval podľa tohto postupu.

13. Postup orgánov činných v trestnom konaní upravuje zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok,
predmetzákonajevymedzenývust.§1tak,žezároveňzahŕňaajúčelzákona,ktorýmjenáležitézistenie

trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov, orgány činné v trestnom konaní a súdy pritom
musia rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb. Účelom trestného
poriadku je zároveň uskutočňovanie spravodlivého procesu ako nevyhnutnej podmienky existencie
právneho štátu. Základné zásady trestného konania sú uvedené v ust. § 2 Trestného poriadku. Preto,
aby bolo možné prijať záver o tom, že postup prokurátora (oboch prokurátorov) v preskúmavanej veci

bol nesprávny, musí byť normatívne vyjadrenie správneho úradného postupu s následným zistením, že
prokurátor tento postup nezachoval. Ako už bolo uvedené vyššie, zásady trestného konania vymedzuje
trestnýporiadokaorgányčinnévtrestnomkonanísúpovinnépostupovaťstriktnepodľanoriemtrestného
práva.

14. Žalobca v odvolaní namieta nepresvedčivosť odôvodnenia a tvrdí, že súd nevysvetlil, prečo
sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe. Toto svoje tvrdenie však žiadnym spôsobom bližšie
nekonkretizoval. Pokiaľ v tejto súvislosti poukazuje na postup súdu prvej inštancie majúc za to, že
žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že pôvodná konateľka spoločnosti ENGE tech,
s. r. o., L. Z. zbavila spoločnosť majetku, že svojím konaním zvýhodňovala veriteľov a uzatvára, že

tieto skutkové tvrdenia mal súd vzhľadom na nerozporovanie považovať za nesporné a mal z nich
vychádzať, odvolací súd k tomu uvádza, že v tomto konaní rozhoduje súd v spore na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nie o trestnom oznámení žalobcu o spáchaní vyššie
uvádzaných trestných činov L. Z. a C. Z.. Pokiaľ v tomto kontexte žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia
žalobcu o konaní L. Z. (zbavenie spoločnosti všetkého majetku, postupné prevádzanie finančných

prostriedkov z účtu spoločnosti na účet vlastnej eseročky, tým zvýhodňovanie veriteľov), táto skutočnosť
v tomto konkrétnom súdnom spore nemá žiadnu relevanciu. Predmetom tohto súdneho konania nie je
posudzovanie trestnej činnosti uvádzanej konateľky, ale hodnotenie postupu prokurátorov v uvádzanom
trestnomkonaní.Tedavytýkaniesúdu,ženezohľadnilvrozhodnutítúskutočnosť,žežalovanánepoprela
skutkové tvrdenia ohľadne uvádzanej trestnej činnosti konateľky Z. a C.. Z., je pre toto súdne konanie

nadbytočné a nesprávne, nebol dôvod, aby sa súd prvej inštancie takýmto spôsobom s týmito tvrdeniami
žalobcu vysporadúval. Odvolací súd opätovne upriamuje pozornosť na predmet sporu, s ktorým súvisia
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, teda náhradu škody v dôsledku nesprávneho
úradného postupu a nie posudzovanie trestnosti konania uvádzaných osôb. Rozhodovanie súdu o
nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zákona 514/2003 Z. z. nemôže

byť ďalším opravným prostriedkom voči rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní, a preto ani
nemožno očakávať, že všeobecný súd v civilnom sporovom konaní bude prehodnocovať správnosť
záverov, ku ktorým dospeli orgány činné v trestnom konaní. Odkazy žalobcu na závery znaleckého
posudku sú rovnako bezzákladné, naviac znalec sa nemôže vyjadrovať k právnym otázkam, môže sa
vyjadrovať k odborným otázkam, na ktoré bol za znalca ustanovený.

15. Bez významu pre posudzovanie existencie nesprávneho úradného postupu je tvrdenie žalobcu
o tom, že pôvodný dlžník žalobcu ENGE tech, s. r. o., bol minimálne od júla 2013 v úpadku, že sa
proti nemu viedlo viacero exekučných konaní a spoločnosť nemala žiadne reálne sídlo, čim žalobcamienil preukázať, že objektívne nemohol vymôcť svoju pohľadávku od tejto spoločnosti, nakoľko bola
vytunelovaná konaním L. Z.. Rovnako bez právneho významu je aj poukaz na to, že Okresný súd v
Pezinku zamietol tri žaloby žalobcu s odôvodnením, že bývalá konateľka (L. Z.) zodpovedá za škodu

výlučne voči spoločníkom obchodnej spoločnosti, nie je zodpovedná voči tretím osobám, teda žalobcovi.
Výsledok týchto obchodnoprávnych súdnych konaní nenasvedčuje tomu, že by prípadne preukázaný
vznik škody žalobcovi bol v príčinnej súvislosti s uvádzaným nesprávnym úradným postupom okresnej
a krajskej prokuratúry. Posudzovanie týchto otázok - vznik a výška škody a príčinná súvislosť - by bolo
dôvodné len za preukázania nesprávneho úradného postupu.

16. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že žalovaná nepoprela, ani sa nevyjadrila k jeho tvrdeniu, podľa
ktorého dozorujúca prokurátorka sa dopustila závažného porušenia Trestného zákona a Trestného
poriadku, keď zastavila trestné stíhanie voči L. Z., keď ju chybne obvinila z prečinu poškodzovania
veriteľa a mala rozhodnúť spôsobom, že by zrušila nezákonné rozhodnutie vyšetrovateľky a nahradila
ho vlastným rozhodnutím, teda vznesením obvinenia voči konateľke pre prečin zvýhodňovania veriteľa,

odvolací súd uvádza, že s takýmto posúdením prípadného popretia, resp. nepopretia tvrdenia nemožno
súhlasiť. Z obsahu spisu a vyjadrení žalovaného je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že popiera
tvrdenie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe orgánov činných v trestnom konaní, konkrétne
okresnej a krajskej prokuratúry v tomto prípade. Odvolací súd nemôže súhlasiť s názorom odvolateľa v
tom, že pokiaľ žalovaný kvalifikovaným spôsobom nepoprel viaceré závažné skutkové tvrdenia žalobcu,

stali sa tieto nesporné a súd mal na to prihliadnuť pri svojom rozhodovaní. Odvolací súd považuje takýto
extenzívnyaformalistickýprístupposudzovaniaskutkovýchtvrdeníbezichsúvislostispredmetomsporu
za neudržateľný a nepoužiteľný.

17. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na porušenie viacerých ustanovení zákona č. 153/2001 Z.

z. o prokuratúre zo strany konajúcich prokurátorov (L.. X. a L.. M.) musí odvolací súd konštatovať len
všeobecnosť tohto tvrdenia bez konkrétneho vysvetlenia tohto tvrdenia. Nemôže postačovať samotný
odkaznaprávnunormuajejcitovanieapoukazujenato,žezákladnouanevyhnutnoupodmienkoupráva
na súdnu ochranu, je existencie práva, ktorého porušenie sa namieta. Z ustanovení Trestného poriadku
nemožno vyvodiť subjektívne právo osoby, ktorá podala trestné oznámenie, na začatie trestného

konania, aj keď podľa § 2 ods. 3 Trestného poriadku je prokurátor povinný stíhať všetky trestné činy,
o ktorých sa dozvedel. Posúdenie otázky, či sú splnené zákonné podmienky pre začatie trestného
stíhania v konkrétnej veci, a to na základe skutočností uvedených v trestnom oznámení, alebo zistených
preverením trestného oznámenia, je plne v právomoci orgánov činných v trestnom konaní. Osobe,
ktorá trestné oznámenie podala, však nevzniká právo na začatie trestného stíhania. Preto ani nemôže

existovať príčinná súvislosť medzi žalobcom označeným postupom okresnej prokuratúry a krajskej
prokuratúry a uvádzanou škodou, ktorá jej vznikla nezaplatením jej pohľadávky zo strany jej odberateľa,
atouvádzanýmnezákonnýmkonanímkonateľky,resp.ajspoločníkapredmetnejobchodnejspoločnosti.

18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru

v otázke preukázania, resp. nepreukázania tvrdeného nesprávneho úradného postupu žalovanej, a
preto správne žalobu na náhradu škody zamietol z uvedených dôvodov (nepreukázanie základného
predpokladu pre priznanie tohto nároku, ktorým je preukázanie tvrdeného nesprávneho úradného
postupu orgánov činných v trestnom konaní).

19. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku týkajúcu sa podpísania predmetného rozsudku.
Podľaust.§222zák.č.160/2015Z.z.aust.§61ods.1,2vyhl.MSSRč.543/2005Z.z.-účinnýchvčase
vydania rozsudku, sudca, ktorý rozhodnutie vydal, autorizuje prvopis rozhodnutia, rovnopis rozhodnutia
vlastnoručne podpisuje osoba zodpovedná za správnosť vyhotovenia rozhodnutia. Pripojí sa doložka
„Za správnosť vyhotovenia“ s menom a priezviskom asistenta a vlastnoručným podpisom. Takýto postup

bol dodržaný.

20. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správny a správne odôvodnený potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške
bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie.22. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).