Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116208046
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2116208046.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom U., S., zastúpený: Občianske združenie OPOS, IČO: 51 147 688, A. Hlinku 1084/24A, 914
01 Trenčianska Teplá, o zaplatenie sumy 1.648,50 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.04.2016, doručenou súdu dňa 08.04.2016, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.648,50 eura spolu s úrokom

vo výške 28% ročne zo sumy 1.648,50 eura od 01.05.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/103/2016-20 zo dňa
11.04.2018, proti ktorému podal žalovaný v lehote odpor s vecným odôvodnením, a preto súd platobný
rozkaz uznesením č.k. 11C/103/2016-30 zo dňa 11.05.2018 zrušil.

3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu č.

XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet žalovaného č.
XXXXXXXXXX/XXXX, tak ako preukazujú priložené výpisy z účtov. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo
strany žalovaného tým, že sa na účte dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny, žalobca
zatvoril príslušný účet žalovaného, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Účet je
možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa
XX.XX.XXXX internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na
svoj vnútorný pohľadávkový účet - táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie

zostatku zatv. účtu“ alebo „Prevedenie dlhu klienta“, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu
zo strany žalovaného. V súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky
(nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28% ročne.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podanom odpore proti platobnému rozkazu, kde uviedol, že plnenie,
ktoré je predmetom sporu, vychádza zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca ničím nepreukázal, že mu
vznikol právny nárok na zaplatenie sumy 1.648,50 eura, nepredložil žiadny relevantný dôkaz, že

pohľadávka v takej výške existuje. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu.

5. V replike žalobca uviedol, že strany uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere -
povolené prečerpanie na účte, ktorou zriadil žalobca pre žalovaného limit povoleného prečerpania vovýške 1.400,- eur s úrokovou sadzbou variabilnou vo výške 16,9%. Na základe žiadosti žalovaného
sa uvedený limit mohol meniť, výška aktuálneho limitu je uvedená v tom ktorom výpise z účtu.
Žalobca nedohľadal danú zmluvu v archíve, preto nárok uplatňuje ako nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia a nárok z titulu prekročenia (zákonný nárok). Na základe zmluvy a VOP banka rozlišuje
povolený debet (služba „povolené prečerpanie“) a nepovolený debet. Žalovaný mal poskytnutú službu
povolené prečerpanie na účte s úrokom 16,9% ročne, ktoré sa riadi okrem zmluvy aj VOP časť T oddielu
III. účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní. Povolené prečerpanie je úverom, ktorý
dlžník čerpá po častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby, až do výšky poskytnutého limitu, a

to nad rámec aktuálneho zostatku bankového účtu. Splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje
automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené
prečerpanie zriadené, teda nie vo vopred určených mesačných splátkach. Banka má právo okamžite
písomne odstúpiť od zmluvy a zároveň zrušiť limit PP a žiadať okamžité splatenie čerpaných peňažných
prostriedkov vrátane úrokov v prípade, ak klient porušuje podmienky - po zriadení limitu PP je klient
povinný dodržiavať nasledovné povinnosti: neprekročiť výšku limitu PP, zabezpečiť na účte dostatok

peňažných prostriedkov na úhradu úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov klienta podľa zmluvy (čl. 10
a 15 časť T oddiel III. VOP účinných ku dňu zníženia limitu na 0 eur). Žalovaný prekračoval povolený
limit povoleného prečerpania, čím porušoval zmluvu tým, že sa dostal do omeškania s vyplatením
povoleného prečerpania, na základe uvedeného žalobca pristúpil k postupu v zmysle čl. 10 a 15 časť T
oddielIII.VOPúčinnýchkudňuzníženialimituna0euraznížilžalovanémulimitpovolenéhoprečerpania

na 0 eur dňa 30.09.2011, ako to vyplýva z výpisu z účtu za dané obdobie. Zrušením povoleného
prečerpania a neuhradením dlžnej sumy vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaný dostal do nepovoleného
debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0 eur sa dlh žalovaného navyšoval z
právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. (§ 2 písm. f) a § 18). Žalovaná suma
1.648,50 eura predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými

na účte žalovaného. Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode
každého jednotlivého výpisu. Žalobca doručuje prehľad všetkých transakcií na účte žalovaného, od jeho
otvorenia až po jeho zatvorenie. Poplatky sú účtované na základe zmluvy o účte, v zmysle ktorého je
banka za poskytovanie produktov/služieb oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov
banky v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy,

ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu
vedeného v banke. Výška poplatkov je uvedená v sadzobníku poplatkov. Okrem toho v zmysle ods.
3.12 VOP „S nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie je spojená povinnosť
zaplatiť poplatok.“ Sadzba úroku 16,9% ročne je platná počas trvania povoleného prečerpania a vyplýva
zo zmluvy o povolenom prečerpaní bod 1. a VOP účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom

prečerpaní bod 6 časť T oddiel T. Sadzba úroku 20% ročne resp. 28% ročne od 01.07.2012 je platná
pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z VOP bod 16 časť T oddiel III. (účinné ku dňu zníženia limitu na
0 eur) v spojení so sadzobníkom poplatkov a od 01.07.2012 Výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok
pri nepovolenom prečerpaní účtu“ a v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. (§ 2 písm. f)
a § 18). Podľa § 18 ods. 1 zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu

o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke,
a to nielen aktuálne vývesky, ale i historické. Uvedené sú dostupné aj na pobočkách banky. Žalobca
má za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a ich prístupnosťou v
pobočkách banky je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 2 zákona, nedodržanie tejto povinnosti zákon
nesankcionuje bezúročnosťou prekročenia.

6. V duplike žalovaný uviedol, že nakoľko žalobca žiada zaplatiť úroky z údajného povoleného
prečerpania a nepreukázal súdu, že si v tomto prípade zazmluvnil úroky, čím sa stáva úver bezúročný
a bez poplatkov a žalobca si od roku 2012 účtoval na ťarchu úverového účtu iba úroky a žalobný návrh
podal až v roku 2016, žiada žalobu zamietnuť.

7. Žalobca sa k duplike vyjadril v tom zmysle, že námietka premlčania je neopodstatnená. Žalobca si svoj
nárok uplatňuje z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na osobnom účte, ktoré
bolo na účte žalovaného zriadené na základe návrhu žalovaného na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní
služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, ktorý sa žalobcovi podarilo dodatočne dohľadať v

archíve, a ktorý žalobca predkladá ako dôkaz. V zmysle ustanovenia 2. návrhu/zmluvy „výšku a dátum
účinnosti debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky
doručeného na adresu na zasielanie výpisov v zmysle zmluvy. - ako dôkaz bol predložený výpis z účtu za
mesiac apríl 2010, v ktorom bolo uvedené, že žalovanému bol poskytnutý limit povoleného prečerpaniavo výške 1.040,- eur. K výške uvedeného limitu žalobca odstraňuje chybu v písaní vo svojom podaní
zo dňa 28.05.2018, v ktorom nesprávne uviedol, že výška povoleného prečerpania bola poskytnutá vo
výške 1.400,- eur, pričom správne má byť uvedená výška 1.040,- eur. Ak účet/vkladový účet dosiahne

debetný (záporný zostatok), tento debetný zostatok nadobúda charakter nepovoleného prečerpania. V
takomprípadebankazašleklientoviupomienkuspožiadavkounavyrovnanienepovolenéhoprečerpania
v lehote v nej stanovenej a klient je povinný túto povinnosť splniť. Nevyrovnanie nepovoleného
prečerpania v stanovenej lehote sa považuje za podstatné porušenie zmluvy o účte, pohľadávka banky
z nepovoleného prečerpania sa stáva okamžite splatnou vrátane príslušenstva a banka je oprávnená

si ju započítať na ťarchu pohľadávky klienta voči banke. Žalobca má za to, že premlčacia doba začala
plynúť až v nadväznosti na zatvorenie účtu žalovaného (30.04.2013), pričom žalobca si uplatnil svoj
nárok žalobou zo dňa 05.04.2016, teda pred uplynutím 3 ročnej premlčacej doby.

8. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o posledný kredit, ktorý bol vložený na účet
žalovaného, je datovaný ku dňu 12.10.2011. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno a nepredložil súdu zmluvu o povolenom prečerpaní. Pokiaľ ide o prílohu k vyjadreniu žalobcu
zo dňa 10.08.2018 na č.l. 134, uvedené žalovaný nepovažuje za dôkaz o uzavretí zmluvy, nakoľko ide
iba o návrh na uzavretie zmluvy.

9. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo

dňa XX.XX.XXXX, Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s. účinné od 1.4.2016,
Všeobecné obchodné podmienky Dexia banky Slovensko a.s. platné od 1.3.2010, Všeobecné obchodné
podmienky Dexia banky Slovensko a.s. platné od 1.4.2011, Všeobecné obchodné podmienky - Prima
banka Slovensko, a.s. účinné od 1.4.2013, Sadzobník poplatkov účinný od 04.01.2010, Sadzobník
poplatkov platný od 1.9.2011, Sadzobník poplatkov účinný od 1.4.2013, Úrokové sadzby produktov

účinné od 1.7.2012, Návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené
prečerpanie na osobnom účte zo dňa 23.09.2009, výpis z účtu.

10. Žalovaný v konaní dôkazy nepredložil.

11. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. (1) Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)

12. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

13. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

14.Súdvovecivykonaldokazovanievyššiecitovanýmilistinamipredloženýmižalobcom,keďpojednával
v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a

hospodárnosti konania, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

15. Žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb (č.l. 2), na základe ktorej zmluvy sa žalobca zaviazal
zriadiť a viesť pre žalovaného Rastový osobný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX v mene Z.. V čl. VI. ods.

4. zmluvy je uvedené, že za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky
podľa Sadzobníka poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s. v platnom znení. V čl. VII. ods. 3. zmluvy
je uvedené, že práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovným spôsobom upravené v zmluve sa riadia
obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu v platnom znení. Žalovaný dňa XX.XX.XXXX
podpísal Návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na

osobnom účte (č.l. 134), ktorý návrh dňa XX.XX.XXXX prevzal žalovaný. Podľa čl. 8. návrhu, v prípade
konkludentného prijatia návrhu zmluvy bankou dôjde povolením čerpania debetného limitu na účte k
platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy. Vo výpise z účtu zo dňa 31.12.2009 žalobca žalovanému
oznámil výšku povoleného debetného limitu platnú k 31.12.2009 vo výške 1.040,- eur (č.l. 57). Vo výpisez účtu zo dňa 31.12.2011 oznámil žalobca žalovanému, že výška debetného limitu platná od 30.09.2011
je 0 eur (č.l. 43). Z výpisu z účtu za rok 2011 vyplýva, že posledná operácia, ktorú žalovaný na účte
urobil, bol vklad dňa 12.10.2011 (č.l. 42).

16. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa § 708 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o
bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. (1)
Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. (2)

19. Podľa § 709 ods. 1 OBZ, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné
vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte
podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu
požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať

platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb
v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre
poskytovanie platobných služieb.

20. Podľa § 710 OBZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď

nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

21. Podľa § 711 ods. 1 OBZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s
tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

22. Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.

24. Podľa § 52 ods. 1 až 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

25. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (v súčasnom znení), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2)26. Podľa § 1 ods. 3 veta prvá zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len
„zák.č. 258/2001 Z.z.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní), zákon

sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte
poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

27. Podľa § 3 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o povolenom
prečerpaní), pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte

poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť
ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne
informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných
od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c)
postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných
prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný

o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

28. Podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zák.č. 129/2010 Z.z.“) (v znení účinnom od 11.06.2010
do 30.11.2011), ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi

umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej forme alebo na
inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na
pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za
toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. (1) Ak ide o prekročenie,

ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a) prekročení, b) výške prekročenej čiastky, c)
úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo
úrokoch z omeškania, e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových
produktov. (2)

29. Podľa § 48 ods. 1 a 2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (1) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. (2)

30. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

31. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

32. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

33. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

34. Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. (1) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (2)

35. V konaní nebolo sporným a vyplýva to aj z predloženej zmluvy, že medzi stranami sporu bola
dňa XX.XX.XXXX uzavretá Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na
základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovaného osobný účet. Týmto medzi nimi došlo k vzniku
záväzkového zmluvného vzťahu, v rámci ktorého bol žalobca oprávnený prijímať platby v prospechžalovaného ako majiteľa účtu a na druhej strane podľa jeho pokynov z tohto účtu realizovať platby.
Vzhľadom na žalobcom predložený Návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby
Povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 23.09.2009 (čím je preukázané, že mu bol doručený), na

skutočnosť, že podľa výpisu z účtu zo dňa 31.12.2009 oznámila banka žalovanému výšku povoleného
debetného limitu platnú k 31.12.2009 vo výške 1.040,- eur (č.l. 57), ako aj s poukazom na ods. 8. návrhu,
mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu došlo najneskôr dňa 31.12.2009 k uzavretiu zmluvy o
povolenom prečerpaní. Z výpisu z účtu za rok 2010 (č.l. 44-54) pritom vyplýva aj čerpanie povoleného
prečerpania žalovaným.

36. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou o povolenom prečerpaní je
právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval
ako dodávateľ a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ. K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu,

že predmetná zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko text zmluvy resp. návrhu bol
vopred pripravený, žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať
do jej obsahu. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali

má potom špeciálna právna úprava v Občianskom zákonníku prednosť pred všeobecnou právnou
úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi
zmluvy posudzovať aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zák.č. 258/2001 Z.z..

37. Žalobca uplatnený nárok vo výške 1.648,50 eura voči žalovanému odôvodnil v žalobe tým, že

žalovaný sa na účte dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny. V replike žalobca bližšie
uviedol, že žalovaný prekračoval povolený limit povoleného prečerpania, čím porušoval zmluvu tým,
že sa dostal do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania, na základe čoho žalobca pristúpil k
postupu v zmysle čl. 10 a 15 časť T oddiel III. VOP účinných ku dňu zníženia limitu na 0 eur a znížil
žalovanému limit povoleného prečerpania na 0 eur dňa 30.09.2011. Zrušením povoleného prečerpania

a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku
na účte. Podľa výpisu z účtu zo dňa 31.12.2011 oznámila banka žalovanému, že výška debetného limitu
platná od 30.09.2011 je 0 eur (č.l. 43). Z výpisu z účtu za rok 2011 súd zistil, že posledná operácia, ktorú
žalovaný na účte urobil, bol vklad dňa 12.10.2011 (č.l. 42).

38. V konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, vzhľadom na čo bolo potrebné sa
zaoberať dôvodnosťou vznesenej námietky a otázkou možného premlčania nároku.

39. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,

že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

40. V konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.648,50 eura, ktorú sumu si žalobca v
konaní výslovne uplatnil ako nepovolený debet (v žalobe: „odporca sa na predmetnom účte dostal
do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny“). Uvedená suma potom nevyhnutne predstavuje
bezdôvodné obohatenie žalovaného, keďže má ísť o plnenie, ktoré žalovaný nadobudol bez právneho
dôvodu, keď bez povolenia prečerpal (podľa žalobcu) uvedenú sumu. Bezdôvodné obohatenie sa

premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej alebo 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe podľa § 107
ods. 1 a 2 OZ.

41. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto plynie v rámci objektívnej premlčacej doby, pričom
môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, ale aj neskôr. Pre

plynutie subjektívnej premlčacej doby je v súlade s § 107 ods. 1 OZ rozhodujúce, kedy sa dozvedel
oprávnený o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Súd mal za preukázané, že žalobca sa o
bezdôvodnom obohatení žalovaného vo forme nepovoleného debetu dozvedel dňa 30.09.2011, kedy
žalovanému znížil limit povoleného prečerpania na 0 (čím sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu)a práve odvtedy začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na podanie žaloby. Keďže žaloba
v konaní bola podaná na súde dňa 08.04.2016, bola podaná až po uplynutí dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby.

42. Pretože subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej, súd ďalej skúmal, či bola žaloba
podaná v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej
doby je v zmysle § 107 ods. 2 OZ rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia. Námietka
premlčania vznesená žalovaným potom s poukazom na trojročnú objektívnu premlčaciu dobu, ktorá

začala v zmysle § 107 ods. 2 OZ plynúť nasledujúci deň po zrušení limitu povoleného prečerpania (kedy
došlo k vzniku nepovoleného debetu), bola vznesená dôvodne, pretože žaloba bola podaná viac ako
tri roky po 30.09.2011.

43. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že premlčacia doba začal plynúť až odo dňa zatvorenia
účtu žalovaného 30.04.2013, pretože deň zatvorenia účtu nepredstavuje deň splatnosti pohľadávky. Súd

pritom poukazuje na vyjadrenie samotného žalobcu v replike, kde uviedol, že v prípade zrušenia limitu
povoleného prečerpania má banka právo žiadať okamžité splatenie čerpaných peňažných prostriedkov
vrátane úrokov. Z uvedeného vyplýva, že samotný žalobca viaže splatnosť pohľadávky k dátumu
zrušenia povoleného prečerpania, t.j. ku dňu 30.09.2011.

44. Je tiež potrebné poukázať na skutkové tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo žalovaným popreté, a síce,
že žalovaný prekračoval povolený limit povoleného prečerpania, na základe čoho žalobca pristúpil k
postupu v zmysle čl. 10 a 15 časť T oddiel III. VOP účinných ku dňu zníženia limitu na 0 eur. Podľa
vyjadrenia žalobcu má v zmysle uvedených článkov VOP banka právo okamžite písomne odstúpiť
od zmluvy a zároveň zrušiť limit PP a žiadať okamžité splatenie čerpaných peňažných prostriedkov

vrátane úrokov. Uvedené nasvedčuje tomu, že žalobca okrem zrušenia limitu povoleného prečerpania s
najväčšou pravdepodobnosťou aj odstúpil od zmluvy, avšak tvrdeniu o odstúpení od zmluvy sa v konaní
vyhol uvedomujúc si jeho dôsledky vzhľadom na vznesenú námietku premlčania.

45. Právny inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku, ako aj v Občianskom

zákonníku. Obchodný zákonník v § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu,
ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého § 48 ods. 2 odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je
právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Keďže právna úprava odstúpenia od

zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia, tejto výhodnejšej úpravy
sa spotrebiteľ vzdať nemohol (§ 54 ods. 1 a 2 OZ). Ak by aj zmluva resp. VOP upravovala následky
odstúpenia odlišne od občianskoprávnej úpravy, takéto dojednanie by bolo podľa § 39 OZ absolútne
neplatné pre jeho rozpor s ustanovením § 54 OZ.

46. Podľa § 48 ods. 2 OZ sa odstúpením zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc), čím zanikajú
práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vzniká povinnosť jej účastníkov vrátiť
si navzájom už vykonané plnenia (§ 457 OZ), a to titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré právo
sa premlčuje tak, ako bolo uvedené vyššie. Hoci v konaní nebolo odstúpenie od zmluvy tvrdené,
s poukazom na žalobcom uvádzaný postup (okamžité písomné odstúpenie od zmluvy a zároveň

zrušenie limitu PP a žiadanie okamžitého splatenia čerpaných peňažných prostriedkov vrátane úrokov)
a vzhľadom na skutočnosť zrušenia limitu povoleného prečerpania dňa 30.09.2011, nie je vylúčené, že
v uvedenom období roka 2011 došlo aj k odstúpeniu od zmluvy, čo by znovu viedlo k záveru o premlčaní
nároku žalobcu.

47. Okrem vyššie uvedeného súd poukazuje na čl. 16 písm. c) časť U. oddiel III. VOP platných od
1.4.2011 (rub č.l. 87), v zmysle ktorého v prípade služby povoleného prečerpania na osobnom účet je
zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, pričom zmluvný vzťah zaniká najneskôr do konca kalendárneho
mesiaca, v ktorom banka prehodnocuje výšku debetného limitu. Z uvedeného vyplýva, že z dôvodu,
že žalobca prehodnotil výšku debetného limitu dňa 30.09.2011, k zániku zmluvy (ak by aj nedošlo k

odstúpeniu od zmluvy zo strany banky) došlo najneskôr dňa 30.09.2011. Momentom zániku zmluvy
rovnako vzniká povinnosť jej účastníkov vrátiť si navzájom už vykonané plnenia (§ 457 OZ), a to titulom
bezdôvodného obohatenia, ktoré právo sa premlčuje tak, ako bolo uvedené vyššie.48. Keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 08.04.2016, teda až po uplynutí dvojročnej subjektívnej a
trojročnejobjektívnejpremlčacejdobyazároveňžalovanývzniesolnámietkupremlčania,naktorúnebolo
možné neprihliadnuť, nezostalo súdu nič iné ako žalobu vo výroku I. rozsudku zamietnuť. Za premlčaný

považoval súd aj uplatnený úrok, keďže tvorí príslušenstvo pohľadávky a sleduje jej osud, z čoho možno
usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.
Uvedené premlčanie sa týka všetkých debetných položiek, ktoré vznikali na účte po zrušení povoleného
debetného limitu, pretože tieto boli tiež už len príslušenstvom, ktoré znáša právny osud istiny.

49. Okrem toho na účte žalovaného nebola od 13.10.2011 zaznamenaná žiadna kreditná položka,
napriek tomu žalobca účet viedol a účtoval žalovanému úroky a poplatky viac ako rok a pol a až potom
účet uzatvoril, pričom za toto obdobie sa suma nepovoleného debetu neúmerne zvýšila. Takýto postup
žalobcu považuje súd zároveň za postup, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého
obchodného styku, keď žalobca napriek tomu, že na účte žalovaného bol evidovaný nepovolený debet
už niekoľko mesiacov, ktorý žalovaný nevyrovnal bezodkladne, viedol účet a uzatvoril ho až po takej

dobe, keď sa jeho nároky enormne zvýšili, čím žalobca využil porušenie povinností zo strany žalovaného
vo svoj prospech takým spôsobom, ktorý je zjavne v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého
obchodného styku.

50. K uplatnenému úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 28 % ročne súd ešte uvádza,

že dojednanie o úročení pri nepovolenom prečerpaní a o výške úroku neboli obsahom samotnej
spotrebiteľskej zmluvy, hoci výrazne ovplyvňovali právne postavenie spotrebiteľa predovšetkým mierou
úročenia týchto prostriedkov. Dojednania o úročení pri nepovolenom prečerpaní účtu boli výlučne
obsahom všeobecných obchodných podmienok a sadzobníka. Takto formulované ustanovenia však
nedávajú bežnému spotrebiteľovi zrozumiteľným spôsobom informáciu o tom, že v prípade, ak sa

dostane do nepovoleného debetu, bude táto suma úročená nepomerne vyšším úrokom. Okrem toho,
žiadne ustanovenie zmluvy ani Všeobecných obchodných podmienok neobsahujú údaj o konkrétnej
výške úroku, tento je uvedený len vo výveske úrokových sadzieb produktov. Súd mal za to, že žalobca
nepreukázalexistenciupísomnejdohodyzmluvnýchstránnaúročenínepovolenéhoprečerpania,pričom
takúto dohodu nemožno uzatvoriť len všeobecným odkazom na všeobecné obchodné podmienky.

Žalobca teda nepreukázal existenciu platnej dohody medzi stranami sporu o úroku pri nepovolenom
prečerpaní účtu vo výške 28 % ročne. V spotrebiteľskej zmluve pritom nepostačuje len odkaz na
všeobecnéobchodnépodmienky,čivývesku.SadzobníkpoplatkovaniVšeobecnéobchodnépodmienky
nemôžu predstavovať riadne dojednanie účastníkov zmluvy o výške úrokov a poplatkov. Od spotrebiteľa
totiž nie je možné požadovať úroky a poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve a

takéto dojednanie žalobca súdu nepreukázal. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno o tvrdenom
nároku na zaplatenie úroku pri nepovolenom prečerpaní vo výške 28% ročne. Súd sa nestotožňuje s
argumentáciou žalobcu, že zverejnením výšky úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke
a na pobočkách banky je naplnené ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., pretože takýto
spôsob nie je možné považovať za pravidelné informovanie spotrebiteľa v listinnej forme alebo na inom

trvanlivom médiu dostupnom spotrebiteľovi. Navyše, po splatnosti nepovoleného debetného zostatku
by mohol mať žalobca nárok iba na úrok z omeškania, keďže niet zákonného kogentného pravidla,
podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť po splatnosti záväzku úroky namiesto úrokov
z omeškania.

51. Žalobca uplatnený nárok vo výške 1.648,50 eura voči žalovanému odôvodnil tým, že žalovaný sa
dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny. Výšku nepovoleného debetu v sume 1.648,50
eura žalobca na výzvu súdu špecifikoval ako rozdiel medzi všetkými debetnými (22.828,41 eura) a
všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného (21.179,91 eura).

52. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou
a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok
zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený
základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je premetom konania. Vzhľadom na zásadu prejednaciu,
ktorá je zásadou ovládajúcou sporové konanie, je zásadne na stranách sporu zhromažďovanie

skutkového stavu, pričom súd zisťuje skutkový stav veci čo možno v najvernejšom súlade s objektívnou
realitou. Súd svoje poznatky získava určeným postupom v Civilnom sporovom poriadku, teda procesným
dokazovaním. Pre túto činnosť je vždy nutné tvrdenie o rozhodujúcich skutočnostiach, pričom v procese
sa súdu dokazuje pravdivosť týchto tvrdení o rozhodných skutočnostiach.53. Medzi základné procesné povinnosti strany sporu nevyhnutné pre úspech v sporovom konaní
patria povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná. Ich vzájomná väzba spočíva v tom, že predpokladom

unesenia dôkazného bremena je primárne splnenie povinnosti tvrdenia. Žalobca si povinnosť tvrdenia
dostatočne nesplnil napriek výzve zo strany súdu. Nesplnenie takejto povinnosti má pre stranu sporu
nepriaznivý dôsledok, pretože pokiaľ sa súd o potrebných skutočnostiach nedozvie, nebude môcť
potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenia
žalobu zamietnuť.

54. Žalobca sa v replike zo dňa 28.05.2018 obmedzil len na takú špecifikáciu žalovanej sumy, že
uviedol súhrn debetných a súhrn kreditných operácií žalovaného na účte, s tým, že žalovaná suma je
ich rozdielom. Zostalo však neozrejmeným, z čoho v skutočnosti pozostáva žalovaná suma 1.648,50
eura, keď spôsob výpočtu 22.828,41 eura mínus 21.179,91 eura nepostačuje. Poslednou transakciou
na účte zo strany žalovaného bol vklad 100,- eur dňa 12.10.2011, pričom v tom čase už bol žalovaný v

nepovolenom debete. Od 13.10.2011 nebola na účte žalovaného vykonaná žiadna kreditná transakcia,
pričom nepovolený debet sa zvyšoval už len o úroky a poplatky. V žalovanej sume sú tak zahrnuté
rôzne poplatky a úroky, pričom zo žaloby, ani z ďalších podaní žalobcu nie je zrejmé, ktoré to sú. Z
uvedeného rozpisu žalobcu v replike vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom dochádzalo k započítaniu
jednotlivých plnení žalovaného, a teda napr. ktoré konkrétne poplatky a úroky žalobca považuje za

uhradené, a ktoré nie. Žalobca tak nepreukázal oprávnenosť výšky žalovanej sumy, keď jej jednotlivé
položky nevyčíslil. Žalobca teda napriek výzve súdu nešpecifikoval riadne žalovanú sumu, pričom z
pojednávania sa ospravedlnil, čím sa vzdal možnosti špecifikovať ju na pojednávaní.

55. Súd mal za to, že nárok žalobcu, okrem toho, že je uplatnený po uplynutí premlčacej doby, nie je ani

možné považovať za preskúmateľný, keď žalobca ani na výzvu súdu neuviedol, ako (akým výpočtom)
dospel k výške istiny 1.648,50 eura. Žalobca odkazoval na výpis z účtu, avšak v zmysle ustanovenia §
132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Bolobyporušenímzásadyrovnostistránsporu(atonajmävprípadespotrebiteľskejveci),akbysúdtvoril
skutkové tvrdenia za žalobcu, t.j. ak by vyhľadával v listinných dôkazoch skutočnosti, ktoré má žalobca

tvrdiť. Odkaz žalobcu na listinné dôkazy je nepostačujúci, pretože súd by vyvodzovaním skutkových
tvrdení namiesto žalobcu porušil zásadu rovnosti účastníkov konania. Podporne súd poukazuje na
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/157/2015 zo dňa 02.12.2015. Súd dodáva, že
nebol daný dôvod na odstraňovanie vád žaloby, pretože žaloba mala všetky požadované náležitosti.
Nedostatočná špecifikácia žaloby má pritom za následok zamietnutie žaloby pre jej nepreskúmateľnosť,

a nie jej odmietnutie.

56.VzhľadomkvšetkémuuvedenémusúdžalobuvovýrokuI.zamietolpreuplatnenienárokupouplynutí
premlčacej doby, ako aj pre nepreukázanie nároku pre nepreskúmateľnosť žaloby.

57. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

60. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

61. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, z čoho vyplýva jeho úspech v rozsahu

100%. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného (ktorý si nárok na náhradu trov konania
výslovne uplatnil) voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%
trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám
nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania žalovaného buderozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.