Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111233139
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1111233139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu

JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: W.. F. W., I.. XX.XX.XXXX,
Z. I.Z.. Q.. Y.. M. XXXX/X, XXX XX Z., zastúpeného: OLEXOVA VASILISIN, s.r.o., so sídlom Gorkého 6,
811 0l Bratislava, IČO: 36 820 059, proti žalovanému: JUDr. RNDr. Silvia Prachová, so sídlom Miletičova
21, 821 08 Bratislava, správca úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1,
811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky pohľadávky, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 4Cbi/74/2011-52 zo dňa 10.11.2017,
pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 4Cbi/74/2011-52 zo dňa 10.11.2017 p o
t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa ukladá povinnosť nahradiť žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania, a to do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka,
po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, v konaní o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti
a výšky pohľadávky A) zamietol žalobu (konkurzného veriteľa úpadcu), B) žalobcu zaviazal náhradou

trov konania žalovaného a C) vyslovil, že o výške trov právneho zastúpenia bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
1.1. V odôvodnení rozsudku uviedol, že včas podanou žalobou (doručenou súdu dňa 22.09.2011), sa
žalobkyňa domáhala určenia pravosti, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky prihlásenej do konkurzného
konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010, ktorú žalovaný správca v
celom rozsahu poprel. Súd prvej inštancie poukázal na to, že oboznámením sa s obsahom konečného
zoznamu pohľadávok zo dňa 01.02.2017 mal preukázané, že žalovaný v priebehu konania celú popretú

pohľadávku žalobkyne dodatočne uznal (k popretiu došlo pri preskúmavaní popretých pohľadávok, ako
vyplývazozáznamupopretýchpohľadávokz22.08.2011,kdodatočnémuuznaniudošlodňa31.12.2016,
ako vyplýva z konečného zoznamu pohľadávok zo dňa 01.02.2017). Prvoinštančný súd vychádzal z
toho, že uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú, čím žaloba prestala
byť dôvodnou.

2. Rozsudok v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, napadla odvolaním žalobkyňa

z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolacej argumentácii uviedla, že žaloba bola
podaná dôvodne a jej zamietnutím sa pohľadávka považuje za nezistenú. Uznanie pohľadávky
žalovaným bolo doručené len súdu. Žalobkyňa konštatovala, že nemôže mať istotu, či k uznaniu a
splneniu jej nároku skutočne došlo, istotu mala len v tom, že žalovaný nechce v konaní pokračovať,a preto v konaní navrhovala rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorý však prvoinštančný súd
odignoroval. Žalobkyňa mala za to, že žalobu nemohla vziať späť, nakoľko späťvzatím žaloby v zmysle
§ 32 ods. 8 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len: „ZoKR“), v znení

účinnom do 31.12.2011, sa na pohľadávku v konkurze neprihliada, čím by došlo k zmareniu celého
uznania pohľadávky žalovaným správcom, a táto by sa považovala za nezistenú, čo je v hrubom rozpore
s jej vôľou. Odvolateľka poukázala na rozpor v rozhodovaní sudcov súdu prvej inštancie v skutkovo
identických veciach (odlišných žalobcov), keď v niektorých prejednávaných veciach akceptovali návrh
žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v konaniach, kde žalovaný dodatočne pohľadávku

uznal, žalobám vyhoveli a rozhodli rozsudkom pre uznanie. Odvolateľka navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobkyni prizná nárok na plnú
náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne, ktoré mu bolo riadne doručené, nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len: „CSP“/, v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého
rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. V predmetnej veci je nutné uviesť, že vo vzťahu k žalovanému súd konal už s novou správkyňu JUDr.
RNDr. Silviou Prachovou, ustanovenou do funkcie konkurzným súdom dňa 09.08.2018. Uznesenie o
odvolaní pôvodného správcu JUDr. Mareka Letkovského a ustanovení novej správkyne JUDr. RNDr.
Silvie Prachovej bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 162/2018 dňa 22.08.2018. Odvolací súd
koná s JUDr. Prachovou bez vydania uznesenia o zmene žalovaného podľa § 80 ods. 1 CSP, nakoľko

pozícia žalovaného svedčí funkcii správcu a nie osobe, ktorá je do tejto funkcie ustanovená. Zmenou
osoby správcu tak nedochádza k zmene strany sporu (nejde o prevod, ani prechod práva) a nie je preto
daný zákonný dôvod na postup podľa § 80 ods. 1 CSP.

6. Podstatnou a pre rozhodnutie o odvolaní právne významnou otázkou bolo posúdiť, či dodatočné

uznaniepohľadávkypopretéhoveriteľa(žalobcu)správcom(žalovaným), učinenépopodaníincidenčnej
žaloby, zakladá dôvod na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie, t. j. či záujem na určení pohľadávky
žalobcu, aj napriek jej uznaniu správcom, je i naďalej daný, a teda, či záujem na určení takto uznanej
pohľadávky zostáva naďalej spôsobilým predmetom sporu, o ktorom je potrebné rozhodnúť podľa § 282
CSP.

7. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
Podľa § 32 ods. 3, 4, 6, 8, 10, 11 ZoKR, v znení účinnom do 31.12.2011, ak správca pri skúmaní
prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,

poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná,
je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.
Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie
pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a
rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v

zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo
do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky.
Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou
podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie,
zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v

žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.
Ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo
návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na popretú pohľadávku sa v konkurze v popretom
rozsahu neprihliada.
Kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky, alebo kým súd právoplatne

nerozhodne o určení popretej pohľadávky, správca môže popretú pohľadávku písomne uznať; týmto
uznanímsapopretápohľadávkavuznanomrozsahupovažujezazistenú.Aksprávcapoprelpohľadávku
z podnetu veriteľa, popretú pohľadávku môže uznať len so súhlasom tohto veriteľa.Zistenie prihlásenej pohľadávky sa zapisuje do zoznamu pohľadávok. Správca je povinný zapísať
zistenie prihlásenej pohľadávky do zoznamu pohľadávok bezodkladne po tom, čo sa prihlásená
pohľadávka považuje za zistenú, alebo čo prihlásenú pohľadávku uznal.

Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel
k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku
zákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia
prvoinštančného súdu a toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdzuje. Na doplnenie správnosti
napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné.

8.1. Žaloba o určenie popretej pohľadávky, vyplývajúca z § 32 ods. 6 ZoKR, účinného v citovanom znení,
je žalobou procesného charakteru, ktorej podstata a účel spočíva v práve popretého veriteľa domáhať
sa súdneho prieskumu dôvodnosti popretia pohľadávky správcom. Žalobkyňa, ako popretý konkurzný
veriteľ, žalobou sleduje dosiahnutie úspechu pri uspokojení prihláseného nároku z konkurznej podstaty.
Predmetom sporu je popretá pohľadávka.

8.2. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom odvolateľky, že v zmysle § 32 ods. 8 ZoKR veriteľ
popretej pohľadávky po podaní žaloby túto už nemôže vziať späť, ani v prípade neskoršieho uznania
pohľadávky správcom (postupom podľa § 32 ods. 10 ZoKR), nakoľko späťvzatím žaloby by sa vystavil
následku nemožnosti uspokojenia žalovanej pohľadávky v konkurze z dôvodu, že na jeho pohľadávku
by sa neprihliadalo.

8.2.1. Takýto právny záver žalobkyne nemá oporu v gramatickom, teleologickom, ani systematickom
znení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a prieči sa tiež zásadám sporového konania založeného
na princípe, že súdy rozhodujú o sporných nárokoch strán sporu. V prípade, ak neexistuje spor (t. j.
spôsobilý predmet konania), nie je daný hmotnoprávny podklad nevyhnutý pre úspech žalobcu v konaní.
8.2.2. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedenú citáciu, pre rozhodnutie podstatných ustanovení

uvádza, že každé ustanovenie zákona je potrebné vnímať a vykladať vo vzájomnej súvislosti, t. j.
v zmysle jeho gramatického (slovného) znenia, v zmysle postupnosti jeho ustanovení (systematika
zákona), ako aj v zmysle zákonodarcom sledovaného účelu a cieľa zákona.
8.2.3. Cieľom a zmyslom § 32 ZoKR je právo správcu popierať nejasné a nedostatočne preukázané (tzv.
„sporné“) pohľadávky, buď z vlastnej iniciatívy, alebo na podnet konkurzného veriteľa a súčasne právo

popretého veriteľa domáhať sa určenia „nespornosti“ ním prihlásenej a správcom popretej pohľadávky.
Teda cieľom je vyriešiť (odstrániť) „spornosť pohľadávky“, ktorý cieľ sa veriteľ snaží dosiahnuť vo svoj
prospech. Zákonodarca predpokladá riešenie sporu v § 32, buď autoritatívnym rozhodnutím súdu o
žalobe popretého veriteľa (podanej podľa § 32 ods. 6 ZoKR), alebo následným uznaním pohľadávky
správcom (podľa § 32 ods. 10 ZKR), kým súd právoplatne nerozhodne o určení popretej pohľadávky

(teda i v priebehu súdneho konania o žalobe).
8.2.4. Účelom žaloby je tak určenie právnej dôvodnosti, správnosti výšky alebo poradia prihlásenej
pohľadávky, ktorá má význam pre dotknutého konkurzného veriteľa. V prípade podania incidenčnej
žaloby je pre úspech popretého veriteľa nutná existencia sporu medzi správcom (vystupujúcim v
procesnom postavení žalovaného) a popretým veriteľom podstaty (vystupujúcim v procesnom postavení

žalobcu). Tento spor musí trvať po celú dobu incidenčného konania.
8.3. Ustanovenie § 32 ods. 8 ZoKR, na ktoré poukazuje žalobca, spája následok späťvzatia žaloby s
neprihliadaním na pohľadávku (t. j. následok nemožnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie z konkurznej
podstaty) len v tom prípade, ak veriteľ vzal späť žalobu o spornom nároku - t. j. nároku, ktorý v priebehu
konania žalovaný správca dodatočne neuznal (v zmysle § 32 ods. 10 ZoKR). Sankcia neprihliadania

na prihlásenú a popretú pohľadávku sa preto spája len s takým konaním veriteľa, ktorým prejaví vôľu
nepokračovať v spore napriek tomu, že pohľadávka zostala sporná.
8.3.1. Pokiaľ však správca po dodaní žaloby popretú pohľadávku dodatočne uzná, postupom
vyplývajúcim z § 32 ods. 10 ZoKR (ako tomu bolo aj v prejednávanej veci), nastane s týmto uznaním
spojený zákonný následok, že pohľadávka sa pokladá za zistenú a správca už nemá možnosť sporovať

jej existenciu, výšku, ani poradie. Je povinný ju uspokojiť v rozsahu, v akom konkurzná podstata na jej
uspokojenie postačuje.
8.4. V prípade, ak správca po podaní žaloby žalovanú pohľadávku dodatočne uzná, odpadne
predmet sporu a pohľadávka sa zo zákona považuje za zistenú. V takomto prípade nie je dôvod navyhovenie žalobe (ktorú žalobca napriek uznaniu zo strany správcu nevzal späť) vydaním rozsudku
pre uznanie, nakoľko účinky uznania nastali ex lege (obdobne JUDr. Milan Ďurica, Zákon o konkurze a
reštrukturalizácii, 2. vydanie, str. 330, vydavateľstvo C.H.BECK).

9. Odvolací súd pri prejednávaní konkurzom vyvolaných žalôb o určení pravosti, výšky alebo poradia
popretých pohľadávok, preto považuje za potrebné dôsledne rozlišovať medzi uznaním a účinkami
uznania podľa § 32 ods. 10 ZoKR, v citovanom znení a medzi rozsudkom pre uznanie podľa § 282 CSP.
9.1. Rozsudok pre uznanie je vyjadrením právnej istoty strán sporu tým, že k vzniku judikovaného nároku

dochádza až rozhodnutím súdu, pričom zákonodarca tu sleduje účel umožniť stranám ukončiť spor
formou skráteného rozhodnutia. Naproti tomu uznanie pohľadávky správcom možno priamo prirovnať
k existencii „judikovaného nároku“.
9.2. Rozsudok pre uznanie, majúci pôvod v procesnom práve, je teda autoritatívnym súdnym
rozhodnutím, ktoré dáva žalobcovi, ohľadne hmotnoprávneho uznávacieho prejavu žalovaného, právnu
istotu a exekučný titul. V prípade rozsudku pre uznanie podľa § 282 CSP zostáva predmet sporu

zachovaný a žalobca nestráca vecnú aktívnu legitimáciu, nakoľko len uznaním nároku pred súdom zo
strany žalovaného, ešte nedochádza k vzniku exekučného titulu. Žalobca pre právnu istotu a možnosť
budúcej vymožiteľnosti uznaného nároku nutne potrebuje rozhodnutie súdu. Dôsledkom uznania nároku
je, že žalovaná pohľadávka sa považuje za preukázanú a dôvodnú a túto dôvodnosť súd na návrh
žalobcu konštatuje v rozsudku pre uznanie, ktorý sa pre preukázanie vecnej dôvodnosti nároku

vyznačuje jednoduchosťou odôvodnenia v rozsahu vyplývajúcom v § 285 CSP. Pokiaľ by žalovaný nárok
uznal a žalobca by rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nenavrhol, súd by vo veci rozhodol rozsudkom
podľa § 212 a nasl. CSP.
9.3. Uznanie pohľadávky správcom podľa § 32 ods. 10 ZoKR (t. j. uznanie vyplývajúce z osobitného
zákona), ako odvolací súd už uviedol, však má účinky zákonného uznania pohľadávky, ktoré možno

prirovnať k judikovanému nároku. Uznaním pohľadávky podľa § 32 ods. 10 ZoKR zaniká spornosť
popretej pohľadávky a zanikajú účinky popretia, v dôsledku čoho dochádza k zániku sporu medzi
popretým veriteľom (žalobcom) a správcom (žalovaným), existencia ktorého je základnou podmienkou
pre vyhovenie žalobe. Žalobca v dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného správcu stráca vecnú
aktívnu legitimáciu v konaní a pokiaľ nedôjde k späťvzatiu žaloby, jedinou a výlučnou možnosťou

rozhodnutia súdu je zamietnutie žaloby.

10. Odvolací súd má z obsahu spisu súdu prvej inštancie bez pochybností preukázané, že k popretiu
pohľadávkydošlodňa22.08.2011,vlastnoučinnosťousprávcu,bezpodnetuinéhokonkurznéhoveriteľa.
Popretie bolo zaznamenané v zozname pohľadávok.

10.1. V priebehu incidenčného sporu, dňa 30.12.2016, žalovaný správca pohľadávku žalobkyne v
celom rozsahu uznal. Uznanie pohľadávky bolo zapísané do konečného zoznamu pohľadávok zo
dňa 01.02.2017. Uznaním pohľadávky došlo k zániku jej spornosti a zákonnému následku, ktorým
je povinnosť správcu zaradiť uznanú pohľadávku do zoznamu pohľadávok určených na uspokojenie
z výťažku dosiahnutého speňažením konkurznej podstaty. Cieľ, ktorý sa žalobca snažil dosiahnuť

podaním žaloby - t. j. možnosť dosiahnuť uspokojenie z konkurznej podstaty, bol tak naplnený už
samotným uznávacím prejavom správcu a účinky uznania už nie je potrebné (ani možné) potvrdiť
autoritatívnym rozhodnutím súdu.

11. Vo vzťahu k námietke žalobkyne vytýkajúcej súdu prvej inštancie nesprávnosť právneho posúdenia

veci v dôsledku nevydania rozsudku pre uznanie, odvolací súd, okrem vyššie uvedenej argumentácie,
dopĺňa, že takýmto návrhom súd viazaný nie je (nemusí mu vyhovieť).

12. Súd prvej inštancie preto na základe úplného a dostatočne zisteného skutkového stavu dospel k
správnemu právnemu záveru o nutnosti zamietnutia žaloby, čím rovnako správne rozhodol o priznaní

nároku žalovaného na náhradu trov konania titulom jeho úspechu.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
kedy úspešnému žalovanému, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania riadne uplatnil, odvolací súd
priznal plný nárok na ich náhradu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).