Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817208554
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817208554.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členiek senátu

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému : N. Č., nar. X.X.XXXX, bytom v Z.,
P. XXX, o zaplatenie 458,09 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava zo dňa 6.10.2017, č.k. 15Csp/46/2017-80

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví

žalobu zamietol. Stranám náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
jej sumu 458,09 € s úrokmi vo výške 28% ročne zo sumy 458,09 € od 21.6.2017 do zaplatenia
vyplývajúcu zo záväzkového právneho vzťahu strán, založeného zmluvou o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb zo dňa 10.9.2014 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej podľa tvrdení
žalobkyne zriadila a viedla pre žalovaného osobný bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene

euro. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť mať na účte dostatok prostriedkov, potrebných na
realizáciu debetných operácii a na úhradu dohodnutých poplatkov, následkom čoho došlo na účte k
nepovolenému prečerpaniu, ktoré, nakoľko žalovaný nevyrovnal, pristúpila žalobkyňa dňa 20.6.2017 k
uzavretiu bankového účtu, ktorého záporný zostatok (rozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnými
obratmi vykonanými na účte žalovaného vyplývajúcich z platobnej histórie vo forme výpisov z účtu
žalovaného) predstavoval sumu žalovanej istiny pohľadávky vo výške 458,09 €, ktorá bola podľa
skutkového vymedzenia žaloby ďalej úročená zmluvným úrokom vo výške 28% ročne podľa dojednaní

vo Všeobecných obchodných podmienkach banky (ďalej len „VOP“).

3. Súd z čl. IV. bod 2. zmluvy zistil, že za poskytovanie produktov a služieb je banka oprávnená zúčtovať
si poplatky podľa sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu
zriadeného účtu na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu alebo služby týka, resp. na ťarchu
akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Majiteľ účtu vyhlasuje, že pred podpisom
zmluvy sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi s príslušnou zmluvou a so sadzobníkom. Z výpisu z účtu

č. 3 za obdobie 1.11.2014 - 28.11.2014 mal súd preukázané, že pri predchádzajúcom výpise zo dňa
31.10.2014 bol zostatok 1.812,61 € a nový zostatok na účte žalovaného bol záporný, a to mínus 29,38 €.
V uvedenom období bolo podľa výpisu vykonaných 35 debetných položiek a 3 kreditné, pričom debetné
položky okrem výberov hotovosti, platby kartou a úverových transakcií zahŕňali aj mesačný poplatok zavedenie účtu v sume mínus 3,90 €, poplatok za výber hotovosti z bankomatu v SR 17 x v sume mínus
25,50 € a 11 x poplatok vo výške 0,30 €. Podľa výpisu z účtu č. 6 za obdobie od 29.4.2017 do 31.5.2017
bol zostatok na účte žalovaného v sume mínus 446,49 €. Žalovaný sa dostal do záporného zostatku

na účte v mesiaci november 2014, po zaúčtovaní mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 3,90
€ a poplatku za výber hotovosti z bankomatu v SR 17x mínus 25,50 €, zostatok na účte žalovaného
bol tak mínus 29,38 €. Ku dňu 31.12.2014 bol zostatok na účte žalovaného mínus 49,15 €, ku dňu
30.01.2015 bol už zostatok na účte žalovaného mínus 69,53 €, ku dňu 27.2.2015 bol zostatok na účte
žalovaného mínus 105,36 €, ku dňu 31.3.2015 bol zostatok na účte žalovaného mínus 111,80 €, ku

dňu 30.04.2015 bol zostatok na účte žalovaného mínus 118,31 €, ku dňu 29.05.2015 bol zostatok na
účte žalovaného mínus 125,06 €, ku dňu 30.6.2015 bol zostatok na účte žalovaného mínus 131,88 €,
ku dňu 31.7.2015 bol zostatok na účte žalovaného mínus 138,96 €, ku dňu 31.8.2015 bol zostatok na
účte žalovaného mínus 146,20 €, ku dňu 30.9.2015 bol zostatok na účte žalovaného mínus 153,51 €,
ku dňu 30.10.2015 bol zostatok na účte žalovaného mínus 161,11 €, ku dňu 30.11.2015 bol zostatok na
účte žalovaného mínus 168,76 €, ku dňu 31.12.2015 bol zostatok na účte žalovaného mínus 176,73 €,

ku dňu 29.1.2016 bol zostatok na účte žalovaného mínus 189,89 €, ku dňu 29.2.2016 bol zostatok na
účte žalovaného mínus 203,07 €, ku dňu 31.3.2016 bol zostatok na účte žalovaného mínus 216,87 €,
ku dňu 29.4.2016 bol zostatok na účte žalovaného mínus 230,83 €, ku dňu 31.5.2016 bol zostatok na
účte žalovaného mínus 245,29 €, ku dňu 30.6.2016 bol zostatok na účte žalovaného mínus 259,91 €,
ku dňu 29.7.2016 bol zostatok na účte žalovaného mínus 275,08 €, ku dňu 31.8.2016 bol zostatok na

účte žalovaného mínus 290,61 €, ku dňu 30.9.2016 bol zostatok na účte žalovaného mínus 306,28 €,
ku dňu 31.10.2016 bol zostatok na účte žalovaného mínus 322,55 €, ku dňu 30.11.2016 bol zostatok na
účte žalovaného mínus 338,97 €, ku dňu 30.12.2016 bol zostatok na účte žalovaného mínus 356,04 €,
ku dňu 31.1.2017 bol zostatok na účte žalovaného mínus 373,52 €, ku dňu 28.2.2017 bol zostatok na
účte žalovaného mínus 390,55 €, ku dňu 31.3.2017 bol zostatok na účte žalovaného mínus 408,87 €,

ku dňu 28.4.2017 bol zostatok na účte žalovaného mínus 427,29 €, ku dňu 31.5.2017 bol zostatok na
účte žalovaného mínus 446,49 €, a ku dňu 20.6.2017, t.j. ku dňu zatvorenia účtu, bol debetný zostatok
na účte žalovaného mínus 458,09 €.

4. Súd prvej inštancie na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 3

zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov, § 708 ods. 1 a 2 a §
710 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov, právne posúdil
vzťah strán ako záväzkový zo zmluvy o bežnom účte, majúcej zároveň povahu zmluvy spotrebiteľskej, z
ktorého však podľa jeho záveru, žalobkyňa nepreukázala, aby mal voči nej žalovaný nesplnený záväzok.
Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku k tomuto záveru dospel na podklade

úvah, že podľa výpisu z účtu č. 3 z roku 2014 bol zostatok na účte žalovaného kladný a to v sume
1.812,61 €, pričom v nasledujúcich mesiacoch sa žalovaný dostal do záporného zostatku na účte, a to
po zaúčtovaní mesačného poplatku za vedenie účtu a poplatku za výber hotovosti z bankomatu v SR
17x. Na ťarchu účtu žalovaného boli teda od uvedeného obdobia účtované len rôzne poplatky, konkrétne
poplatky za osobný účet, poplatky za debetnú upomienku, poplatky za debetnú výzvu a poplatky

za vedenie účtu postihnutého exekúciou, a tiež úroky a to i napriek tomu, že zmluva neobsahovala
zmluvné dojednania umožňujúce účet žalovaného poplatkami zaťažovať. Súd prvej inštancie k tomuto
záveru dospel na podklade názoru, že ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo VOP a v sadzobníku
poplatkov a služieb žalobcu (ďalej len „sadzobník“), na ktoré zmluva odkazuje, nemožno považovať za
individuálne zmluvne dojednané ustanovenia, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by žalovaný mal

reálnu možnosť ovplyvniť. Ako také tieto ustanovenia podľa súdu prvej inštancie spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vyjadril tiež úvahy, že zmluva uzavretá medzi
stranami sporu vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalobkyňou pri
výkone svojej podnikateľskej činnosti, ku ktorej môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Pri jej kontrahovaní

býva zo strany veriteľa v mnohých prípadoch využívaná neskúsenosť spotrebiteľa a moment jeho
prekvapenia, čomu svedčí aj zapracovanie rôznych poplatkov do VOP a následne do sadzobníka.
Tieto majú mať podľa jeho názoru pre každého zmluvného partnera, t.j. pre neurčitý počet klientov v
súvislosti s poskytovaním bankových produktov a služieb zo strany žalobcu, iba podporný a vysvetľujúci
charakter individuálnych zmluvných dojednaní určitej zmluvy, uzavretej už s konkrétnym klientom.

Uviedol, že spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je preto zvýšenie právnej ochrany
slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je nepochybne spotrebiteľ, a to za
účelom vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných strán, na základe čoho uzavrel,
že od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve.Žalobkyňa podľa záveru súdu prvej inštancie nepreukázala ani zmluvné dojednanie strán o úrokoch,
ktoré by žalovaného zaväzovalo k povinnosti platiť ich. Vo vzťahu k úrokom prvoinštančný súd postrádal
tiež vysvetlenie spôsobu zaťažovania účtu žalovaného úrokmi v sumách vyplývajúcich z jednotlivých

mesačných výpisov v rámci sledovaného obdobia od 11/2014 do 06/2017. Skonštatoval zároveň, že
úrok predstavuje odplatu pre veriteľa za poskytnuté peňažné prostriedky, avšak žalobkyňa žalovanému
žiadne peňažné prostriedky neposkytla, ani nevykonávala príkazy žalovaného na platby, na ktoré by na
účte nemal dostatok peňažných prostriedkov. Podľa jeho záveru účet žalovaného žalobkyňa dlhodobo
zaťažovala iba rôznymi, prevažne sankčnými poplatkami.

5. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil použitím ust. § 255 ods. 1 CSP procesným
úspechom žalovaného v spore, ktorému však v konaní žiadne trovy nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a navrhla, aby ho odvolací
súd zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobkyni nárok na plnú náhradu trov

konania pred súdom prvej inštancie. V odvolaní žalobkyňa namietala predovšetkým nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Nesúhlasila s
jeho záverom o absencii dojednania strán o úrokoch a o poplatkoch založenom na názore, že ich úprava
nemôže byť zahrnutá vo VOP a v sadzobníku, a že musia byť so spotrebiteľom individuálne dojednané.
Poukázala na to, že ani zákon o platobných službách a ani zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne

nevyžadujú, aby poplatky za platobné služby banky a poplatky spojené so spotrebiteľským úverom
museli byť individuálne dojednané a pokiaľ ide o interpretáciu takejto vnútroštátnej úpravy, poukázal na
závery formulované Súdnym dvorom EÚ v rozhodnutí C 42/15 zo dňa 9.11.2016 vo veci Home Credit
Slovakia, a.s. proti R. E., podľa ktorých smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.
apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere nevyžaduje, aby zmluva o úvere bola vyhotovená na

jednom dokumente a vo svojej podstate pripúšťa, aby sa súčasťou písomnej úverovej zmluvy stali aj
iné na trvalom nosiči zachytené náležitosti za predpokladu, že úverová zmluva na ne jasne a presne
odkazuje a spotrebiteľovi boli pred uzavretím úverovej zmluvy skutočne odovzdané. Zároveň platí, že
podmienka písomného zachytenia náležitostí na trvalom nosiči nie je spojená s požiadavkou podpisu
takého nosiča, pričom však ale Súdny dvor EÚ vo svojich záveroch nevylúčil, aby takúto požiadavku nad

rámec smernice 2008/48/ES stanovovala vnútroštátna úprava. Na základe uvedeného vyslovila názor,
že poplatky a úroky upravené v danom prípade vo VOP a v sadzobníku, keďže tvoria súčasť zmluvného
textu, boli medzi stranami dohodnuté. K názoru súdu, že nepreukázala povinnosť žalovaného platiť z
prekročenej čiastky úrok uviedla, že v zmysle § 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch pôžičkách pre spotrebiteľov sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom

veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku
na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. S uvedeným
korešponduje bod 3.12 VOP. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného
odkladu vyrovnať a po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej
čiastky úrok. Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú klient

platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou na rámec zostatku na účte klienta.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z
hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.1.2019 o 9.35 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 22.1.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 CSP.

10. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Žalobkyňa v odvolaní namietala odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii

práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod v prejednávanom spore nie je naplnený.

14. Je nepochybné, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou bol pre žalovaného zriadený osobný účet je
štandardnouformulárovouspotrebiteľskouzmluvou,kdežalobkyňavystupovalavpostavenídodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Žalobkyňa v podanej žalobe peňažné plnenie od žalovaného vymáha na tom základe, že sa žalovaný
dostal na účte do nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad bankou stanovený limit a tento
dlh nevyrovnal.

16. Z obsahu predložených listinných dôkazov žalobkyne (výpisov z účtu za obdobie od 1.11.2014
do 20.6.2017) vyplýva, že k 31.10.2014 bol na účte žalovaného kladný zostatok v sume 1.812,61 €.
V mesiaci november 2014 vykonal žalovaný 35 debetných položiek. Po ich zúčtovaní s 3 kreditnými
položkami a po zaúčtovaní poplatkov banky zostatok na účte žalovaného k 28.11.2014 bol záporný

a predstavoval mínus 29,38 €. V nasledujúcom období až do 20.6.2017 boli na účte žalovaného
postupne zaúčtované rôzne poplatky na ťarchu účtu žalovaného, konkrétne poplatky za osobný účet,
poplatky za debetnú upomienku, poplatky za debetnú výzvu a poplatky za vedenie účtu postihnutého
exekúciou, a tiež úroky, žalovaný z účtu nevykonával žiadne debetné operácie. Dňa 20.6.2017 bol účet
žalovaného uzatvorený, pričom zostatok na účte k tomuto dňu predstavoval už zápornú hodnotu mínus

458,09 €. V tento deň 20.6.2017 žalobkyňa vykonala internú účtovnú transakciu a debetný zostatok
na účte žalovaného previedla na svoj vnútorný pohľadávkový účet, a uvedená suma predstavuje istinu
žalobného nároku žalobkyne.

17. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že ku dňu 28.11.2014 bol debetný

zostatok na účte žalovaného mínus 29,38 €. Po 28.11.2014 už žalovaný žiadne debetné operácie z účtu
nevykonával a ku dňu 20.6.2017, kedy žalobkyňa účet žalovaného uzatvorila, nepovolené prečerpanie
účtu žalovaného postupne vzrástlo na sumu debetu 458,09 € dôsledkom pravidelne (v mesačných
intervaloch) účtovaných poplatkov a účtovaných úrokov z týchto poplatkov. Za týchto okolností záver
súdu prvej inštancie, že žalovaná suma vnikla len nabaľovaním poplatkov a úrokov, sčasti nezodpovedá

vykonaným dôkazom. Vzhľadom však na závery súdu prvej inštancie, že žalobkyňa mohla účtovať voči
žalovanému poplatky a úroky v celom období iba za predpokladu, že tieto boli zmluvnými stranami
individuálne dojednané, čo v posudzovanom spore nebolo preukázané, a s týmito závermi súdu prvej
inštancie sa odvolací súd stotožňuje, ako aj vzhľadom na to, že v posudzovanom prípade nebolo
žalobkyňou preukázané v akom rozsahu nepovolené prečerpanie finančných prostriedkov na osobnom

účte žalovaného je dôsledkom skutočného čerpania finančných prostriedkov žalobkyne, nebolo možné
urobiť záver o právnom dôvode debetného zostatku, z ktorého dôvodu odvolací súd konštatoval vecnú
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu voči žalovanému zamietol v celom rozsahu.

18. K odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa argumentovala

v odvolaní ustanoveniami zákona o platobných službách, ktorý nestanovuje, že poplatky za
poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané, odvolací súd uvádza, že žalovaný
je spotrebiteľom, ktorému právny poriadok poskytuje ochranu inými špeciálnymi predpismi. Pokiaľ ide
o spotrebiteľský vzťah musí veriteľ/dodávateľ prihliadať aj na špecifické podmienky, ktoré je nutné
dodržiavať pri ochrane spotrebiteľa. Tieto podmienky neupravuje zákon o platobných službách, ale

špeciálne predpisy, akými sú napríklad zákon o ochrane spotrebiteľa, či Občiansky zákonník. Názor
vyjadrený v odvolaní, podľa ktorého, ak určité podmienky nie sú uvedené v zákone o platobných
službách, nie je potrebné ich pri tomto type vzťahu dodržiavať, preto nie je správny. Ak argumentovala
opodstatnenosťou žaloby ohľadne nároku na úroky požadované ňou vo výške 28% ročne zo sumynepovoleného prečerpania, odvolací súd uvádza, že nárok na takéto plnenie by žalobkyňa mala v
prípade, ak by preukázala, že nárok vychádza z výsledku individuálnych zmluvných dojednaní medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v spotrebiteľskej veci. Iba všeobecný odkaz v zmluve na ustanovenie

obchodných podmienok k tejto zmluve, v ktorých ustanoveniach obdobne iba všeobecne sa odkazuje
na sadzobník upravujúci výšku úrokov nemožno charakterizovať za individuálne zmluvné dojednanie.
O to viac, že Sadzobník nie je zmluvný dokument, ktorý je výsledkom zmluvného dojednania oboch
strán, ide o jednostranný interný dokument dodávateľa služieb (banky), ktorý svojou povahou charakter
individuálneho zmluvného dojednania nemá.

19. Odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie za to, že účtované úroky a poplatky neboli
individuálne dohodnuté, pričom za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal síce spotrebiteľ (žalovaný) možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V danom prípade žalovaný nijakým spôsobom obsah sadzobníka poplatkov
ovplyvňovať nemohol.

20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí
žaloby ako vecne správny podľa ust. § 387 CSP, vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania,
potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, trovy
odvolacieho konania mu však preukázateľne nevznikli, neúspešnej žalobkyni náhrada trov odvolacieho
konania neprislúcha, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).