Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/139/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612206877
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7612206877.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: E.. O. M.,
B.A.J.O., F.. A. XXXX/XX, V. S. W., IČO: 30 670 292, zast. Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Koman,
17. novembra 31, Stará Ľubovňa, IČO: 42 233 429, proti povinnej: X. A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.,
vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Barbory Hovanovej, Exekútorský úrad v Spišskej Novej Vsi, Gorkého

8, pod sp. zn. EX 131/2012, o vymoženie 665,40 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3.5.2018, č. k. 5Er/325/2012-15

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil
exekúciu a zaviazal oprávneného nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 10 € do troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 19.4.2012 vydal pre súdnu exekútorku poverenie na vykonanie
exekúcie. Súdna exekútorka predložila súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok

povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom o zastavenie exekúcie žiadala v záujme
nezvyšovania ďalších nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Súd oboznámením sa s obsahom
exekútorského spisu konštatoval, že nemajetnosť povinnej bola nesporne preukázaná, preto ďalšie
pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Na základe
uvedeného exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (Exekučný poriadok) zastavil. O trovách exekúcie

rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu nevyhnutných trov exekúcie
spolu vo výške 110 €, na úhradu ktorých zaviazal oprávneného.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Namietal, že skutočnosti zistené súdnym exekútorom nie sú postačujúce pre ustálenie nemajetnosti
povinnej a zastavenie exekúcie, pretože povinná je v produktívnom veku a v súčasnej dobe, kedy
klesá nezamestnanosť je možné, že sa povinná zamestná a prípadne bude vykonávať podnikateľskú
činnosť. Namietal tiež, že zo strany súdnej exekútorky nikdy nebola podaná žiadna správa o tom, aký
je stav majetku povinnej, ako povinná žije, čím sa živí a aké prostriedky má, keď je spôsobilá sa živiť.
Súdna exekútorka žiadne podklady nepredložila a na žiadne zistenia neupozornila, no napriek tomu

si vyúčtovala trovy exekúcie. So zastavením exekúcie nesúhlasil, pretože takto stratí možnosť znovu
podať návrh a svoju pohľadávku.4. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a po preskúmaní uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné.

6. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená
a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
núteného výkonu exekučný titulov (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania

(exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom súdny
exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od
zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených
skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto
skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie

je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor
v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu
trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví
a rozhodne o trovách exekúcie.

10. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)
okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení
exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinnej
bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd
nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu.

11. Z exekútorského spisu sp.zn. EX 131/2012 vyplýva, že povinná mala od 1.12.2011 hlásený pobyt
bezdomovca.Súdnaexekútorapovydanípoverenianavykonanieexekúcievydaladňa23.5.2012príkaz
na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy. Príkaz bol zamestnávateľovi povinnej doručený dňa 13.6.2012.
Povinná však dňa 31.5.2012 nastúpila na výkon trestu odňatia slobody (na čo súdnu exekútorku

upozornil zamestnávateľ povinnej), z ktorého dôvodu realizácia zrážok zo mzdy nebola možná. Dňa
31.5.2016 súdna exekútorka opätovne vydala príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, nakoľko
povinná po prepustení z výkonu trestu (dňa 27.11.2014) nastúpila do zamestnania k zamestnávateľovi
V. Q. - STEAK HOUSE. Na základe oznámenia zamestnávateľa však zrážky zo mzdy povinnej neboli
možné z dôvodu, že zo mzdy povinnej už boli vykonávané zrážky v prospech skoršej exekúcie (exekúcie

so skorším poradím spred 13.6.2012). Z exekútorského spisu ďalej vyplýva, že u povinnej nebol
opakovanými lustráciami zistený žiaden hnuteľný ani nehnuteľný (potenciálne exekvovateľný) majetok.

12. V posudzovanom prípade bolo teda nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie
exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože po dôkladnom prešetrení

osobných a majetkových pomerov povinnej zo strany súdnej exekútorky bolo zistené, že jej majetok
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie by vykonávanie ďalších úkonov súdnej exekútorky
bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.13. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku zastavil.

14. Úvahyobudúcommožnomzlepšenímajetkovýchpomerovpovinnej,ktorénemajúžiadenracionálny
podklad z hľadiska jej osobných a majetkových pomerov, sú preto bezvýznamné. Rozhodujúca je
skutočnosť, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd zároveň
poukazuje na tú skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2012, teda zistené osobné a
majetkové pomery povinnej až do rozhodnutia odvolacieho súdu sa nezmenili, teda v danom prípade

sa nejedená len o prechodný stav.

15. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd napadnuté uznesenie
vo výroku o zastavení exekúcie, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnej
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

17.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).