Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 21, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17Pc/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618202084
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2618202084.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci navrhovateľky- osoby

oprávnenej na výživné: T. I., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XX, J. T., proti osobe povinnej platiť výživné: C. I.,
L.. XX.X.XXXX, J. Y. XXX/XX, X., zast. advokátom: JUDr. Ján Pekár, Advokátska kancelária so sídlom
Potočná 191/39, Skalica, o zvýšenie vyživovacej povinnosti na plnoletú osobu, takto

r o z h o d o l :

I.Súdzvyšujesúčinnosťouod20.08.2018výživné naosobuoprávnenúnavýživnéT.I.,L..XX.XX.XXXX
zo sumy 115,- Eur mesačne na sumu 170,-Eur mesačne, ktoré výživné je osoba povinná na výživné C. I.,
L.. XX.XX.XXXX povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám osoby oprávnenej na výživné .
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 20.08.2018 do 31.01.2019 na osobu oprávnenú na

výživné v sume 296,29 Eur sa osobe povinnej na výživné povoľuje zaplatiť v splátkach vo výške 20,-Eur
mesačne, spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 7P/56/2010 - 40 zo dňa 28.09.2010 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. 10CoP/81/2010 - 95 zo dňa 12.04.2011 v časti výroku o
výživnom.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Senica dňa 20.08.2018 postúpeným z dôvodu
miestnej príslušnosti tunajšiemu súdu dňa 22.10.2018 sa navrhovateľka domáha zmeny rozsudku
Krajského súdu Trnava. č.k. 10CoP/81/2010-95 zo dňa 12.04.2011 vo výrokovej časti týkajúcej sa
vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi tak, že odporcovi bude uložená povinnosť prispievať

na výživu navrhovateľa sumou 500,- Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľa, počnúc dňom podania návrhu, priznanie zvýšenia výživného žiada navrhovateľka od
podania žiadosti a zároveň si uplatnila náhradu trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom
Okresného súdu Senica, č. k. 10C/102/2009-22 zo dňa 18.06.2009 bol odporca - otec C. I. zaviazaný
prispievať na jej výživu sumou 100 Eur, a to k rukám jej matky R. I.. Tento rozsudok bol dňa 12.04.2011
zrušený a zmenený Okresným súdom Senica a potvrdený Krajským súdom v Trnave rozsudkom č.
k. 10CoP/81/2010-95 tak, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti bežného

výživného zmenil tak, že výživné na obe deti zvýšil zo sumy 100,- Eur na sumu 115,- Eur mesačne
u oboch, počnúc 25. júnom 2010, tým zmenil rozsudok Okresného súdu Senica z 18. júna 2009 č.
k.10C/102/2009-22včastivýškyvýživného.Včaseposlednéhorozhodnutiasúdubolažiačkouzákladnej
školy v Senici. Po jej ukončení ďalej študovala na Hotelovej akadémii v Piešťanoch a v máji 2018 štúdiumukončila maturitnou skúškou. Následne bola navrhovateľka prijatá na vysokú školu a od septembra 2018
nastupuje do prvého ročníka na Univerzitu Komenského v Bratislave. Keďže štúdiom na vysokej škole
sa pripravuje na svoje budúce povolanie a nemá žiadny príjem, ani iný majetok, vyživovacia povinnost'

odporcu ako jej otca trvá až do doby, pokiaľ nebude schopná živiť sa sama. Matka si voči nej plní
vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, a to predovšetkým zabezpečovaním stravy, bývania, vreckového a
všetkých ostatných potrieb. Výdavky po nástupe na vysokú školu navrhovateľka uvádza nasledovne:
ubytovanie -120 Eur mesačne, stravné - 300,- Eur mesačne, električenka - 26,90 Eur mesačne, študijné
materiály a pomôcky predpokladá 30,- až 60,- Eur mesačne. Okrem predmetných výdavkov uvádza

taktiež ďalšie výdavky na lieky (dlhodobo sa lieči a ochorenie pretrváva), hygienické potreby, ošatenie,
obuv, kozmetiku, voľnočasové aktivity, ktoré predstavujú v úhrnne cca 200,- Eur mesačne. Uvádza, že
jej matka sa dobrovoľne zaviazala uhrádzať školné vo výške 1.100,- Eur ročne v splátkach, nakoľko
jej čistý mesačný príjem je v priemere 550,- Eur. O príjme odporcu informácie nemá, striedavo je od
rozvodu v roku 2009 zamestnaný v Rakúsku. Navrhovateľka v súvislosti s úplným otvorením rakúskeho
pracovného trhu uvádza, že bol prijatý mzdový antidumpingový zákon, ktorý chráni zamestnancov

pred neprimerane nízkou mzdou, ktorú by im mohol platiť zamestnávateľ. Medzi profesie, v ktorých
platy patria v Rakúsku medzi najnižšie sú tie, na vykonávanie ktorých sa nevyžaduje žiadna, alebo
len minimálna kvalifikácia. Plat okolo 2000,- Eur má napríklad elektrikár, zvárač, automechanik, tesár,
alebo murár, čiže profesie, v ktorých sa odporca pravdepodobne pohybuje. Ďalej uvádza, že popri
škole si nemá možnosť' brigádnicky zarábať, nakoľko bude mať prednášky a cvičenia rozložené do

celého týždňa, pričom voľný čas venuje štúdiu a príprave seminárnych prác. Plánuje využiť možnosť
osobných konzultácií u prednášajúcich profesorov. Navrhovateľka má za to, že od poslednej úpravy
výživného nastala podstatná zmena pomerov nárastom jej mesačných výdavkov, a keďže odporca
nechce dobrovoľne prispievať na jej výživu vyššou sumou, ako bola určená posledným rozhodnutím
súdu, navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní zvýšil výživné na sumu 500,- Eur mesačne.

2.Podanímzodňa12.11.2018saotecnavrhovateľkypísomneknávrhuvyjadril,uznáva,žeodposlednej
úpravy výživného pred vyše 7 a pol rokov sa zvýšili výdavky navrhovateľky, avšak zvýšenie výživného
na sumu 500,- Eur považuje za absolútne neprimerané. Odporca je evidovaný ako osoba nezamestnaná
na úrade práce v Rakúsku od 8. 11. 2017. Odvtedy poberá príspevok vo výške 29,66 Eur na jeden

kalendárny deň. Od 06.09.2018 do 22. 9. 2018 bol práceneschopný, v tom čase poberal nemocenské
dávky vo výške 28,79 Eur na 1 kalendárny deň. Na úrade práce je evidovaný z dôvodu, že dňa 10.
12. 2016 mal pracovný úraz, bol práceneschopný. Nakoľko mal záujem zapojiť sa do pracovného
procesu, musel pokračovať v súčinnosti s príslušným úradom práce. Na jeho zdravotný stav má byť
vypracovaný lekársky posudok, kde bude stanovené, či a akú prácu môže vykonávať. Momentálne

býva v prenajatom byte vo Viedni, mesačný poplatok za byt je 200 Eur, mesačná karta na využívanie
dopravných prostriedkov (električka, metro) stojí 50 Eur, telefón 20 Eur. Užíva lieky z dôvodu zvýšeného
tlaku 11,05 Eur mesačne. Za elektrinu a plyn platí každé 3 mesiace 60,18 Eur. Za stravu platí mesačne
250 až 300 Eur. Výživné navrhovateľke má riadne vyrovnané, v minulosti jej prispieval aj na darčeky,
kúpil jej notebook, osobné veci. Neskôr došlo k prerušeniu komunikácie a odvtedy platí už iba výživné.

Navrhovateľka mu vôbec neoznámila, že bude navštevovať vysokú školu. Ohľadne platenia školného
vo výške 1.100 Eur ročne, tak ako to navrhovateľka uvádza v návrhu, nemá vedomosť, že by v takomto
rozsahu malo byť platené školné. Navrhovateľ má známosť s pani Ľ. T., bytom D., jej príjem je vo výške
586 Eur, platí za byt do fondu opráv vo výške 135 Eur mesačne, za plyn a elektrinu 36 Eur mesačne,
internet 12 Eur mesačne, telefón 50 Eur mesačne, televízia 15 Eur mesačne.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to: potvrdenie odporcu o
práceneschopnosti, potvrdenie odporcu od ošetrujúceho lekára ortopéda, potvrdenie o príjme odporcu,
potvrdenie o príjme spolužijúcej osoby odporcu, potvrdenie navrhovateľky od všeobecného lekára,
potvrdenie o návšteve školy navrhovateľky, potvrdenie o príjme matky navrhovateľky, výsluchom

navrhovateľky a odporcu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z obsahu pripojeného rozsudku Krajského súdu v Trnave vyplýva, že naposledy bola vyživovacia
povinnosť odporcu určená rozsudkom č.k. 10 CoP 81/2010-95 zo dňa 12.04.2011, kedy bolo výživné
na obe deti (vtedy maloletú navrhovateľku a jej maloletého brata) zvýšené zo sumy 100,- Eur na sumu

115,- Eur mesačne od 21.06.2010.Týmto sa zmenila ostatná úprava rozsudkom Okresného súdu Senica
zo dňa 18.06.2009 č.k. 10C 102/2009-22 v časti výšky výživného. Z obsahu uvedeného rozhodnutia
bolo ďalej zistené, že navrhovateľka bola v tom čase maloletá, navštevovala druhý stupeň základnej
školy, odporca začal v tom čase pracovať v Rakúsku, nebol vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Odporcamal okrem navrhovateľky vyživovaciu povinnosť voči synovi-bratovi navrhovateľky, ktorý v tom čase
navštevoval rovnako základnú školu.

5. Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že návrh na zvýšenie výživného podala z
dôvodu, že začala štúdium na VŠ, odsťahovala sa od matky, býva na adrese G. XX, J. T.. Svoje mesačné
náklady špecifikovala takto: ubytovanie 140,-Eur, býva v podnájme so spolubývajúcou, stravné cca 200,-
Eur mesačne, električenka 27,-Eur, študijné náklady od začiatku roka okolo 320,-Eur, bežné výdavky na
hygienu, ošatenie, obuv, kozmetika cca 200,-Eur, náklady na liečbu- má problémy s chrbticou, chodieva

na rehabilitácie cca 70,-Eur mesačne, lieky, cvičenie. Školné, ktoré uvádzala v návrhu momentálne
neplatí, išlo o mylnú informáciu zo školy. Výživné určené naposledy vo výške 115,-Eur otec pravidelne
platí. Je posielané na účet jej mamy. Matka jej platí nájomné vo výške 140,-Eur, prispieva jej na
dopravu, stravu, základné potreby, učebnice, mesačne jej prispieva sumou asi 280,-Eur. Nárok na
určenie výživného vo výške 500,-Eur tak, ako ho uviedla v návrhu, vyvodzovala z doterajšieho príjmu
odporcu, mala informáciu, že zarába okolo 1.500,-Eur. Príjem jej matky je okolo 600,-Eur mesačne.

Do spisu navrhovateľka doložila výpis z účtu, preukazujúci príspevky zo strany matky - ako výživné,
účtenky za liečebné náklady, náklady na učebnice a príjem matky a výdavky, potvrdenie o návšteve
škole, potvrdenie o zdravotnom stave, potvrdenie, že sa lieči na ochorenie chrbtice. Jej predstava o
výške výživného momentálne je 250,-Eur. Navrhovateľka popiera kúpu notebooku a osobných vecí -
darčekov, ktoré uvádzal otec v návrhu; bratovi jednorazovo poskytol 350,-Eur, keď išiel na strednú školu

cca v roku 2015.

6. Právnyzástupcaknávrhunavrhovateľkyvrámciprednesunapojednávaníuviedol,žerešpektuje,že
došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky a výživné by malo byť zvýšené, avšak je nepochybné,
že súd musí vychádzať zo stavu, aký je v čase jeho rozhodnutia. V súčasnosti je teda príjem otca

v priemere vo výške 860,-Eur mesačne a vzhľadom k tomu, že platí ešte výživné 115,-Eur na ďalšie
dieťa, navrhuje, aby bolo zvýšené výživné na sumu 190,-Eur, t.j. zvýšené o 75,-Eur mesačne. Má za
to, že uvedená suma je v maximálnej výške vzhľadom na súčasný príjem povinného s výživou. Právny
zástupca na pojednávaní predložil súdu na nahliadnutie potvrdenie úradu práce o trvaní PN odporcu a
o ďalšom termíne pred posudkovou komisiou. Po uvedenom termíne bude rozhodnuté o tom, aký druh

práce bude možné pre otca - osobu povinnú na výživné, hľadať prostredníctvom úradu práce.

7. Odporca na pojednávaní uviedol, že nepochybuje o zvýšených nákladoch navrhovateľky, so
zvýšením súhlasí, avšak nie v tom rozsahu ako požaduje, je ochotný prispievať maximálne vo výške
190,-Eur, už aj tak ide o sumu, pri ktorej sa bude musieť uskromňovať. Uvádza, že momentálne je

evidovaný ako nezamestnaná osoba na Úrade práce v Rakúsku, poberá príspevok vo výške 28,79
Eur za kalendárny deň, býva v prenajatom byte, platí poplatok 232,89 Eur bez plynu a elektriky, za
elektriku a plyn 20,-Eur mesačne, 50,-Eur doprava, telefón 20,-Eur, lieky cca 11,-Eur + náklady na stravu,
ošatenie. Koncom novembra má termín na úrade práce s posudkovým lekárom ohľadne posúdenia
miery funkčnosti ľavej ruky, nakoľko mal úraz, výsledkom bude rozhodnutie o prípadnom zaradení do

pracovného procesu, ide o posúdenie, aké práce bude následne schopný vykonávať a teda zaradiť sa do
pracovného procesu. Úraz mal 12/2016, pol roka bol PN a teraz je nezamestnaný na úrade práce. Pred
úrazom pracoval ako robotník - montážny pracovník s príjmom cca 1.600 - 1.700,-Eur; momentálne si
nemôže žiadnym spôsobom privyrobiť, pretože poberá dávky z úradu práce, v opačnom prípade by mu
ich vzali a spätne by musel vrátiť celú sumu. V prípade, ak posudok lekára bude pozitívny, má záujem

sa vrátiť do svojej predchádzajúcej práce, predpokladá, že príjem by bol vyšší. V tom prípade je ochotný
platiť vyššie výživné úmerné jeho príjmu. Odporca uvádza, že žije v domácnosti s partnerkou, o náklady
sa delia, resp. odporca prispieva podľa schopností. Má dve vyživovacie povinnosti. Na syna platí 115,-
Eur.

8. Odporca na objasnenie vzťahu s navrhovateľkou- dcérou uviedol, že medzi ním a dcérou
nebola žiadna komunikácia, komunikoval iba s exmanželkou, dcére v období cca 5 rokov dozadu ukradli
telefón, prispel jej sumou 200,-Eur, peniaze v hotovosti dal jej matke. Synovi dal jednorazovo 400,-Eur
na kúpu notebooku v 7/2015. Na otázku, či pred podaním tohto návrhu na zvýšenie výživného spolu
komunikovali uviedol, že dcéra ho nekontaktovala ohľadne dohody o výživnom, a preto zastáva názor,

že z tohto dôvodu nech rozhodne o výške výživného súd. Odporca vyjadril ľútosť, že ho dcéra nevie
ani len pozdraviť.9. Z potvrdenia Univerzity Komenského v Bratislave Právnická fakulta (č.l. 9, 34) vyplýva, že
dňa 25.07.2018 bolo rozhodnuté o prijatí navrhovateľky na vysokoškolské štúdium v akademickom roku
2018/2019, z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 04.09.2018 vyplýva, že navrhovateľka je riadnou

študentkou 1.ročníka štúdia odboru právo v dennej forme.

10. Z potvrdenia všeobecného lekára navrhovateľky (č.l. 33) vyplýva, že táto sa lieči intermitentne
pre bolesti chrbtice, pričom v období 04.1.2018- 12.01.2018 bola hospitalizovaná na neurologickom
oddelení FN Trnava.

11. Z potvrdenia o príjme matky navrhovateľky C.. R. I. (č.l. 35) vyplýva, že matka navrhovateľky
je zamestnaná, jej zamestnávateľom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ÚPSVR Senica a za
posledný rok dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 604,09 eura.

8. ZpotvrdeniaÚradupráce(ArbeitsmarktservisceWien)(č.l.30)vyplýva,žeodporcapoberápríspevok

vo výške 28,79 Eur za kalendárny deň.

9. Z potvrdenia o príjme spolužijúcej osoby odporcu T. Ľ. (č.l. 31) vyplýva, je zamestnaná u
zamestnávateľa D. Q., D..O..M.. D., a za posledný rok dosahuje jej priemerný čistý mesačný príjem vo
výške cca 586 Eura.

10. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 citovaného zákona výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 ZR Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa§26ZR,aksazmeniapomery,súdmôžeajbeznávrhuzmeniťrozhodnutieovýkonerodičovských

práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 2 ods. 1 zákona CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

11. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, vyživovacia povinnosť rodičov k
deťom je zákonná povinnosť, ktorá zaťažuje oboch rodičov. Znamená to, že obaja rodičia sú povinní
zabezpečovať svojmu dieťaťu primerané a vhodné podmienky, zabezpečujúce jeho plnohodnotný a
všestranný vývoj, vykonávať sústavnú a dôslednú starostlivosť o jeho výchovu, zdravie i výživu. Je

zrejmé, že rodič zabezpečuje a prispieva na výživu svojho dieťaťa podľa svojich možností, schopností a
celkovýchmajetkovýchpomerovtak,abydieťaparticipovalonajehoživotnejúrovni.Dôležitýmaspektom
charakteru výživného ako výdavku fyzickej osoby je tá skutočnosť, že toto má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Rovnako pre určenie teoreticko právneho východiska skúmania nároku aj v tomto
spore je nevyhnutné zdôrazniť, že trvanie vyživovacej povinnosti je z časového hľadiska ohraničené
objektívnou skutočnosťou, a to momentom, kedy je dieťa schopné sa živiť samostatne, teda z vlastných

zdrojov uspokojovať svoje životné náklady. Pri určovaní výšky výživného súd taktiež musí prihliadnuť
na rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom cieľom súdneho konania o určenie výšky výživného
je dospieť k ideálnemu stavu uspokojenia všetkých potrebných nákladov dieťaťa. Rovnako nemožno
opomenúť tú skutočnosť, že miera potrieb dieťaťa je veľmi individuálna a mení sa s prihliadnutím na
vek, vyspelosť, zdravotný stav, rozsah záujmov, formy prípravy na budúce povolanie dieťaťa.

12. Z vyššie naznačených teoreticko - právnych východísk súd uvádza, že splnenie základnej
podmienky, a to existencie trvania vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke, nebolo medzi
účastníkmi konania sporné. Navrhovateľka už v čase podania návrhu na začatie konania bola prijatá
na štúdium denného štúdia na vysokej škole, v štúdiu pokračuje. Ako taká sa preto plnohodnotne

pripravuje na výkon svojho budúceho povolania. Súdna judikatúra i aplikačná prax jednoznačne
akceptujú vysokoškolské štúdium v dennej forme ako dôvod osvedčujúci trvanie vyživovacej povinnosti
rodičov voči dieťaťu aj po nadobudnutí jeho plnoletosti. Je preto zrejmé, že navrhovateľka jednoznačne
má nárok na plnenie vyživovacej povinnosti voči obom svojim rodičom. Ako študentka vysokej školy
má navrhovateľka ( okrem základných výdavkov na stravu, ošatenie a bývanie) zvýšené výdavky

súvisiace so štúdiom, spojené s nákupom alebo fotením študijnej literatúry a materiálov, vybavovaním
študentských preukazov a podobne. Nepochybne v jej veku je nutné zohľadniť aj zvýšenie výdavkov na
základné životné komodity ako oblečenie a stravu, čo súvisí s jej fyzických rozvojom, ako aj zvýšenie
výdavkov v súvislosti s trávením voľného času a pestovaním záľub, čo sa zase odráža v potrebe
zabezpečenia jej psychického vývoja. Okrem toho navrhovateľka v konaní osvedčila, že trpí aj určitými

zdravotnými komplikáciami (bolesti chrbtice), ktoré sami o sebe život ohrozujúce nie sú, ale vyžadujú
náklady na lieky, cvičenia, rehabilitácie. Inak navrhovateľka nevykazuje nadštandardné požiadavky
súvisiace s jej vekom a študijným zaradením.

13. Na základe uvedeného súd ustálil, že pokiaľ ide o návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného voči

jej otcovi- osobe povinnej na výživné zo sumy 115,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, súd z
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tento návrh je čiastočne dôvodný.

14. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v
čase skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, a či ide o

zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru,
že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 7P/56/2010 - 40 zo dňa
28.09.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. 10CoP/81/2010 - 95 zo dňa 12.04.2011
došlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorá odôvodňuje zmenu výšky
bežného výživného, ktoré má spotrebný charakter. Od poslednej úpravy výživného na navrhovateľku

ubehla dlhá doba, takmer 8 rokov, pričom súd má za to, že takto dlhé obdobie je samo osebe
na strane navrhovateľky bezpochyby okolnosťou spôsobujúcou takú zmenu pomerov, ktorá zmena
odôvodňuje potrebu zmeny úpravy výšky výživného na bežné potreby. Výživné bolo naposledy určené
pre navrhovateľku v čase, keď táto navštevovala 2.stupeň základnej školy, zmenu pomerov na jej strane
nespochybnil ani odporca, z uvedeného teda jednoznačne vyplýva potreba zvýšenia výživného.

15. Náklady navrhovateľka špecifikovala položkovito mesačne nasledovne: ubytovanie 140,-Eur,
stravné cca 200,-Eur, električenka 27,-Eur, bežné výdavky na hygienu, ošatenie, obuv, kozmetika cca
200,-Eur, náklady na liečbu s chrbticou, rehabilitácie cca 70,-Eur mesačne, študijné náklady od začiatkuroka mala okolo 320,-Eur (cca 50,- Eur mesačne). Z uvedených nákladov otec namietal náklady na
stravu cca 200,-Eur, ktoré boli podľa neho navýšené. Iné náklady navrhovateľky odporca nespochybnil.

16. Nakoľko odporca je v uvedenom čase evidovaný ako nezamestnaná osoba na Úrade práce v
Rakúsku, aktuálne od 11/2017 poberá príspevok vo výške 28,79 Eur za kalendárny deň, pričom jeho
príjem tak predstavuje mesačne sumu 863,70 Eur (28,79 Eur x 30 dní), ktorú súd pri rozhodovaní o
určení výživného považoval za rozhodujúcu. Pokiaľ ide o súdnu prax, rodič by mal zo svojho čistého
príjmu vynakladať sumu v rozsahu od 25 - 30% na všetky vyživovacie povinnosti. V danom prípade

odporcamádvevyživovaciepovinnosti,pretosúdsapohybovalvhornejhraniciuvedenéhorozpätia,ato
aj vzhľadom k veku výživou oprávnenej osoby (navrhovateľka má 20 rokov), pričom 30% zo sumy jeho
mesačného príjmu predstavuje sumu 259,- Eur. Z uvedenej sumy musí byť hradené výživné na všetky
jeho vyživovacie povinnosti. Vzhľadom ku skutočnosti, že otec je povinný platiť v zmysle uvedeného
rozsudku Krajského súdu Trnava na ďalšiu výživou oprávnenú osobu sumu 115,- Eur, po odpočítaní
uvedenej sumy zostáva na výživné navrhovateľky suma 144,- Eur ( 259 Eur - 115 Eur). Nakoľko otec

nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ani vecí a majetku väčšej hodnoty, pokiaľ by súd postupoval v
zmysle ustálenej praxe, nebolo by možné vzhľadom na možnosti a schopnosti osoby povinnej na výživu
stanoviť vyššie výživné pre oprávnenú osobu, ako bolo vypočítané uvedeným matematickým prepočtom
pri zohľadnení základných potrieb otca s prihliadnutím na jeho náklady na vlastné bývanie, stravu,
ošatenie. V danom prípade však otec prejavil snahu platiť výživné na navrhovateľku vo výške 190,- Eur,

súd vzhľadom k jeho návrhu stanovil výživné vyššie, ako v sume 144,- Eur, ktoré súd ustálil vzhľadom
na príjmy otca v rozhodujúcom čase, keď jeho jediným príjmom je dočasne dávka v nezamestnanosti, a
to vzhľadom na úraz, ktorý utrpel v roku 2016, odkedy nie je schopný práce. Vyššie výživné súd priznal
aj napriek skutočnosti, že v závere otec vyslovil, že žiada, aby o výživnom rozhodoval súd, bez ohľadu
na jeho predchádzajúci návrh na sumu výživného 190,- Eur. Súd má za to, že uvedené vyjadrenie otca

v závere jeho výpovede bolo spôsobené jeho emotívnym momentálnym rozpoložením na pojednávaní,
kedy prejavil ľútosť nad tým, že ho jeho dcéra ani len nevie pozdraviť. Súd má za to, že jeho skutočnou
vôľou je platiť výživné vo výške 190,- Eur, a teda aj napriek uvedenému súd zobral na vedomie jeho
predchádzajúci návrh na platenie výživného vo výške 190,- Eur. Na základe uvedeného tak súd ustálil
sumu zvýšeného výživného vo výške 170,- Eur. Prihliadol tak ku skutočnosti, že zvýšením výživného od

podania návrhu vznikol otcovi na výživnom nedoplatok, a teda spolu so súdom stanovenou splátkou vo
výške 20,- Eur popri bežnom výživným vo výške 170,- Eur, tak bude v podstate mesačne uhrádzať až do
splatenia nedoplatku na výživnom sumu, s ktorou odporca súhlasil (190,- Eur). Takto stanovené výživné
považuje súd vzhľadom k potrebám navrhovateľky, s prihliadnutím na jej vek, a tiež k možnostiam a
schopnostiam otca pri jeho príjme za primerané. Z týchto dôvodov súd zvýšil výživné zo sumy 115,-

Eur na sumu 170,- Eur. Ak odporca podľa tejto úpravy výživného bude platiť na navrhovateľku výživné
v sume 170,- Eur mesačne ( resp. spolu s nedoplatkom takmer 15 mesiacov výživné v sume 190,- Eur
mesačne), a vo zvyšnej miere budú náklady na potreby navrhovateľky uhrádzané z príjmu jej matky,
podľa vyjadrenia navrhovateľky táto prispieva na jej výživu sumou 280,- Eur mesačne, suma v úhrne na
výživné pre navrhovateľku od oboch jej rodičov predstavuje tak sumu 450,- Eur ( resp. 470,- Eur spolu s

nedoplatkom). Uvedené výživné tak z väčšej časti pokryje náklady na navrhovateľku tak, ako ich uviedla
vo svojom návrhu, resp. na pojednávaní (ubytovanie 140,-Eur, stravné cca 200,-Eur, električenka 27,-
Eur, bežné výdavky na hygienu, ošatenie, obuv, kozmetika cca 200,-Eur, náklady na liečbu s chrbticou,
rehabilitácie cca 70,-Eur mesačne, študijné náklady od začiatku roka mala okolo 320,-Eur, čo je za
polrok cca 50 Eur mesačne.) Náklady špecifikované takto navrhovateľkou predstavujú v úhrne sumu cca

690,- Eur, avšak náklady na stravu sú podľa názoru súdu navýšené a nezodpovedajú realite, rovnako
aj náklady na bežné výdavky na hygienu, ošatenie, obuv, kozmetika vyčíslené navrhovateľkou vo výške
cca 200,-Eur. Pri uvedených nákladoch súd uvádza, tieto musia zohľadňovať aj schopnosti a možnosti
oboch rodičov a následne sa im prispôsobiť. O navýšení nákladov navrhovateľky svedčí aj ten fakt, že v
priebehu konania sumu výživného, ktorú žiadala priznať, viackrát korigovala, pôvodne žiadala 500,- Eur,

následne na pojednávaní sumu zmenila na 250,- Eur, opätovne na ďalšom pojednávaní žiadala 300,-
Eur, pričom v závere sumu ustálila na 250,- Eur.

17. V dôsledku zvýšenia výživného odo dňa 20.08.2018 súd vo výroku II. vyčíslil odporcovi nedoplatok
na zročnom výživnom za obdobie od 20.08.2018 do 31.01.2019, ktorý činí 296,29 Eur (21,29,- Eur za

obdobie od 20.-31. 08. 2018 + 5x 55,-Eur za september 2018 - január 2019), pričom vzhľadom k výške
uvedeného nedoplatku súd ho povoľuje zaplatiť v splátkach vo výške 20,-Eur mesačne, spolu s bežným
výživným.18. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

19. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku IV. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z
výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti
prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu

spravodlivosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods.
1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku
1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti
o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).