Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, December 20, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/171/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815208059
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815208059.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov
senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka,
a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: D. C., nar. X.X.XXXX, H.
XXX, XXX XX I., zomrel dňa XX.X.XXXX, o vymoženie 542,87 eur s príslušenstvom, vedenej súdnou
exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, Bratislava, pod EX

6322/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 28.7.2015 č. k.
4Er/758/2015- 12 takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že mu bola dňa 24.7.2015 doručená žiadosť súdnej exekútorky o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného na základe exekučného

titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej
a mediačnej, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. IA-B/1012/0002 zo dňa 19.4.2013. Rozhodcovský
rozsudok bol podľa jeho odôvodnenia vydaný na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 5.12.2007
medzi oprávneným(E.Y.,a.s.)apovinným.Podľatejtozmluvybolpovinnému poskytnutý úvervovýške
50.000 Sk. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie predmetného sporu bola daná podľa
článku 11 bod 11.2. VOP - rozhodcovská doložka. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa

ustanovenia § 243d ods.1, 2, §41ods.2písm.d/, § 44 ods.2,3 zákonač.233/1995 Z.z. osúdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1, § 39 Občianskeho
zákonníka a uviedol, že exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodnutie rozhodcovského súdu
a podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd prvej inštancie pred vydaním poverenia skúmal, či
žiadosťoudeleniepoverenia,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitulniesúvrozporesozákonom.

Úver, ktorý bol poskytnutý povinnému na základe zmluvy o úvere je spotrebiteľským úverom podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, čo aj odôvodnil. Uviedol, že v článku 11 bode 11.2
všeobecných obchodných podmienok oprávneného (VOP) si zmluvné strany dohodli riešenie sporov
rozhodcovským súdom. Súd prvej inštancie považoval za zrejmé, že obchodné podmienky ako súčasť
formulárovej zmluvy povinný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal, a teda nemal
možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými

podmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkýmúverovýmpodmienkam.
Rozhodcovská doložka nútila povinného v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čímmu odobrala možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým táto rozhodcovská doložka
podľa záveru súdu prvej inštancie spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa

citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, a teda je neplatná. Takáto doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinnosti odporuje dobrým mravom. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok v ňom vydaný
nie je spôsobilým exekučným titulom a preto súd prvej inštancie žiadosť súdnej exekútorky o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/

O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
(§ 221 ods. 1 písm. f/). Citujúc § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 44 ods. 2
Exekučného poriadku uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu, preto exekučný súd s ním musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného

súdu a je ním viazaný. Zdôraznil, že exekučný súd preto nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť
(skutkové a právne závery) rozsudku rozhodcovského súdu, ani nedisponuje právomocou rušiť či meniť
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal na § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z
ktorého vyplýva povinnosť predložiť povinnému ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
s tým, že povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. S poukazom

na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tiež na § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní uviedol, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z uvedeného zákonného ustanovenia
vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje
neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj
rozpor plnenia s dobrými mravmi. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva o úvere je štandardnou úverovou
zmluvou,ktoroubolposkytnutýúverbankou,ktorábolazriadenáapôsobívSRvsúladesustanoveniami

zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej Banky Slovenska, nejde teda o
žiadny nebankový subjekt. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej
republiky v obdobných veciach a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a uviedol, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci rovnako ako rozsudok
všeobecného súdu a exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva a

skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať neprijateľnosť zmluvných
podmienok. Zdôraznil, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013-8, podľa ktorého
hoci je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami

núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície.
Jednoducho v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný
bol v základnom (nachádzacom) konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú
úlohu. Mal za to, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná podľa zákona a ako taká
nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Uviedol tiež, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná,

a.s. ako zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia
Rozhodcovská a mediačná, a.s. zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie
Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s § 73
ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

4. Súdna exekútorka a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.5. Odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zisťoval, či je
odvolanie podané včas a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané oneskorene.

6. Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,
ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa ustanovenia § 359 C.s.p. (Subjekty oprávnené podať odvolanie), odvolanie môže podať strana,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

8. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

9. Podľa § 121 ods. 5 C.s.p. lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

10. Podľa § 386 písm. a) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

11. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo doručené
oprávnenému dňa 19.10.2015 pondelok. Lehota 15 dní na podanie odvolania proti rozhodnutiu začala
plynúť nasledujúci deň po doručení, teda dňa 20.10.2015. Posledným dňom na podanie odvolania bol
deň 3.11.2015 - utorok. Najneskôr v tento deň bolo potrebné urobiť úkon - teda podať odvolanie - na
súde alebo podanie odovzdať orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 121 ods. 5 C.s.p.). Z obsahu

spisu je zrejmé, že oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie poštou až dňa
4.11.2015- streda, teda po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.

12. Odvolací súd preto podľa § 386 písm. a/ C.s.p. odvolanie oprávneného odmietol ako oneskorene

podané.

13.Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255
ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože oprávnený

nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
stranám sporu preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427

ods. 1 C. s. p.).V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).