Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 10, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815200401
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8815200401.11

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobkyne: P. T. G.. V., B.. XX.X.XXXX, O. X. X. XXX/XX,
XXX XX V.Š. B. O., právne zastúpená Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Puškinova
16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581 proti žalovanému: U. T., B.. X.XX.XXXX, O. X. X.Ľ. XXX/XX, XXX
XX V. B. O., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa uloženia povinnosti dočasne
nevstupovať do bytu, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Žalovanému ukladá povinnosť nevstupovať do bytu č. X na X. poschodí bytového domu, vchod X,
súpisného čísla XXX v katastrálnom území V. B. O. zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorý je
postavený na parcele č. XXX/XXX v podiele X/X na ulici X. Č.. XX P. V. B. O.Ľ., a to až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp.zn. 5C/25/2015.

Súd poučuje žalovaného, že môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať
nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia.

O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu domáhala,
aby súd uložil žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do bytu č. X na X. poschodí bytového domu,
vchod X, súp. Č.. XXX v katastrálnom území V. B. O. zapísaný na LV č. XXXX, ktorý je postavený na
parcele č. XXX/XXX v podiele 1/1 na ulici X. Č.. XX P. V. B. O. až do právoplatného ukončenia súdneho
konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/25/2015.

2. Návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný dňa 20.09.1984 uzatvorili manželstvo. Rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8C/40/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 7.11.2014, bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené. Medzi dôvody, ktoré viedli k
rozvodu manželstva patrili povahové vlastnosti žalovaného a to najmä chorobná žiarlivosť, ktorá viedla k
neustálemu kontrolovaniu, telefonovaniu, osočovaniu, ponižovaniu a podozrievaniu žalobkyne zo strany

žalovaného, ktoré vyústilo k fyzickému napadnutiu a ohrozeniu na živote, kedy žalobkyňa privolala
políciu a následne podala prvý krát návrh na rozvod manželstva. Keďže žalovaný svoje správanie voči
žalobkyni nezmenil opätovne podala návrh na rozvod manželstva, pričom súd manželstvo rozviedol.
Pred Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. 5C/25/2015 je vedené súdne konanie o zrušenie
a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Okresné stavebné
bytové družstvo Vranov nad Topľou dňa 13.09.1984 vydal žalobkyni predpis úhrad za užívanie bytu

na ulici X., X. „. P. V. B. O.. Rozhodnutím Okresného stavebného bytového družstva vo Vranove nad
Topľou, členské číslo XXXX, zo dňa 21.09.1984 bol žalobkyni pridelený družstevný byt číslo X, naulici X., X. „. v V. B. O. pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Dňa 25.09.2018 Okresné
stavebné bytové družstvo Vranov nad Topľou odovzdalo žalobkyni byt č. X B. N.. poschodí na ulici
X., X. „.“ v V. B. O.. Dňa 25.09.2018 bolo medzi Okresným stavebným bytovým družstvom Vranov

nad Topľou a členom Družstva - žalobkyňou spísaná Zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí
bytu č. X B. N.. poschodí na ulici X., X. „. P. V. B. O.. Žalobkyňa uvádza, že zo strany žalovaného
voči žalobkyni počas trvania manželstva ako aj po rozvode manželstva sú vedené neustále invektívy,
osočovania, nadávky ako aj fyzické násilie. Žalovaný sa žalobkyni v priestoroch bytu vyhráža usmrtením.
Žalovaný svojim konaním u žalobkyni vzbudzuje dôvodnú obavu o svoj život, ako o život svojich detí,

ktoré so žalobkyňou žijú v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa uvádza, že kvôli nezhodám so žalovaným,
vyhrážkam zabitím je v zlom psychickom stave, čo je príčinou jej nespavosti a je v neustálej obave o
svoj život. Žalobkyňa preukazuje svoje tvrdenia listinnými dôkazmi a to: a)Podanie OO PZ Hanušovce
nad Topľou zo dňa 28.11.2017, z ktorého vyplýva, že priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
bola predložená na Okresný úrad vo Vranove nad Topľou, odboru všeobecnej a vnútornej správy.
b) Uznesenie OO PZ Hanušovce nad Topľou zo dňa 04.10.2017, v ktorom je popísané každodenné

konanie žalovaného voči žalobkyni. c) Potvrdenie OO PZ Hanušovce nad Topľou zo dňa 07.09.2017, z
ktorého vyplýva, že žalobkyňa podala trestné oznámenie o vyhrážaní sa smrťou zo strany žalovaného.
d) Rozhodnutie Okresného úradu Vranov nad Topľou zo dňa 14.10.2016, ktorým bol žalovaný uznaný
vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, čím mu bola uložená pokuta vo
výške 30,- eur. e) Návrh OO PZ Hanušovce nad Topľou na prejednanie priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu, ktorým bola žalobkyni spôsobená ujma na cti urazením jej osoby. f) Potvrdenie OO
PZ Hanušovce nad Topľou zo dňa 04.11.2014, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa podala oznámenie o
schválnosti zo strany žalovaného. g)Potvrdenie OO PZ Hanušovce nad Topľou zo dňa 04.11.2014,
z ktorého vyplýva, že žalobkyňa podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
- nadávky zo strany žalovaného. h) Potvrdenie OO PZ Hanušovce nad Topľou zo dňa 09.06.2014,

z ktorého vyplýva, že žalobkyňa podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu -
nadávky a schválnosti zo strany žalovaného. i) Potvrdenie OO PZ Hanušovce nad Topľou o vykázaní
zo spoločného bydliska zo dňa 30.08.2013, z ktorého vyplýva, že žalovaný bol vykázaný zo spoločného
obydlia ohrozenej osoby - žalobkyne na dobu 48 hodín. j) Potvrdenie OO PZ Hanušovce nad Topľou
zo dňa 30.08.2013, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa podala oznámenie, že žalovaný sa žalobkyni

vyhrážal fyzickým napadnutím, ublížením na zdraví a fyzickou likvidáciou. Správanie sa žalovaného k
žalobkyni nemožno vyhodnotiť ináč, ako podozrením zo spáchania trestného činu týranie blízkej osoby
a zverenej osoby v zmysle ust. § 208 Trestného zákona. Po rozvode manželstva medzi žalobkyňou a
žalovaným sú vzťahy mimoriadne napäté. Fyzické, ale najmä psychické týranie pokračuje aj v súčasnom
období. Spolužitie po rozvoj žalobkyne a žalovaného v jednom byte je neznesiteľným, je týraním nielen

žalobkyne, ale aj detí, ktoré žijú v spoločnej domácnosti so žalobkyňou a pochádzajú z manželstva so
žalovaným. Správanie sa žalovaného je hrubým zásahom do ústavných práv a základných ľudských
práv, najmä práva na bývanie a práva na osobnú slobodu. Pod hrozbou násilia je žalobkyni a jej
deťom zakázané mnoho samozrejmých každodenných činností, ktoré sú súčasťou života človeka. Hoci
definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty: Násilím je každá forma ubližovania,

prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je
konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu
moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni
robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s
obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.

Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je
zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím." (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. októbra 2012,
sp. zn. 5 M Cdo 10/2012). V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt
násilníkasobeťou,keďženajvhodnejšípriestormánásilníkvdomácomprostredíobete.Vprípade,akby

mal súd za potrebné vypočuť svedkov k predmetnej právnej veci, žalobkyňa navrhuje, aby súd vypočul
syna a dcéru žalobkyne, ktorí spolu so žalovaným žijú v spoločnej domácnosti. Z obsahu predložených
listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že žalovaný sa voči žalobkyni (a synovi a dcére žalobkyne)
dopustil a dopúšťa násilia, ktoré je takého rozsahu a takej intenzity, že je spôsobilé vyvolať v žalobkyni
obavu a strach o svoju bezpečnosť, o svoju existenciu, o svoj život a zdravie, ako i o život a zdravie

syna a dcéry. Podľa názoru žalobkyne, uvedené konanie, je preukázané bez akýchkoľvek pochybností,
pretože žalovaný bol už v minulosti za vyhrážky sankcionovaný.3. Navrhovateľka ďalej v návrhu poukázala na ust. § 325 ods. 2 zákona 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť
nepribližovala alebo iba obmedzene približoval k osobe. ktorej telesnú integrita alebo duševná integrita

môže byť jej konaním ohrozená. Podľa ustanovenia § 325 ods. 3 zákona 1 60/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok: Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu, dodržiavania
neodkladnými opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

4. Tiež uviedla, že navrhovateľka s odporcom obývajú spoločne ako manželia rodinný dom súpisné číslo

XXX v obci U., okres P. B. O. a z dôvodov vyššie uvedených navrhovateľka sa domáha aby súd vylúčil
jej manžela s užívania rodinného domu v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, a to s poukazom na ust. §
146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia
alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome
alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť
užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,

prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

9.Podľa§325ods.2písm.f)CSPneodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiť,najmäabynevstupovala
alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva,
zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu
svojím konaním ohrozuje,

10. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po
určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol

totožný s výrokom vo veci samej.

14. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

16. V zmysle § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd tútopovinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

17. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do

pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

18. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej
si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného
žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného

opatrenia nedošlo. Žalobkyňa musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť.

19. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp.
zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie

o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné.

20. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie,
vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok
súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)

21. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia
musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu
o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)

22. Súd sa v danom prípade v plnej miere stotožňuje s dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia
uvedenými v návrhu.

23. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je

osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky

neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

24. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto

rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú
pohľadávku.

25. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) a písm. f) CSP slúži ochrane
jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná

integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie.26. Účel neodkladných opatrení podľa písm. e) a písm. f) sa do určitej miery prekrýva. Kumulácia týchto
neodkladných opatrení preto nie je vylúčená. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité
minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí

obete. Z uvedeného dôvodu boli sformulované neodkladné opatrenia v zmysle vyššie citovaných
ustanovení, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť
ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.

27. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) a písm. f))

Civilného sporového poriadku postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné
podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade

preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne
zrýchlené (24 hodín na rozhodnutie).

28. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná
istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza

pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne,
spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa,
zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú

rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v
nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné
vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie,
ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné

poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie
správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany mužov.

29. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou
integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)č.

606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa
o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že
je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v
blízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,sexuálnenásilie,prenasledovanie,zastrašovanie

alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

30. Neodkladné opatrenia navrhované v danej veci sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia

problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie,
ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený
násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu
pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských

práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom
potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka,
ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

31. Žalobkyňa a žalovaný sú manželmi, žijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp. zn. 8C/40/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7.11.2014,
bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené.32. Vzájomný vzťah po rozvode je medzi stranami sporu vyhrotený, napätý, dochádza medzi nimi ku
konfliktom, čo je zrejmé zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov.

33. Už z pripojeného rozvodového spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8C/40/2014 je zrejmé, že vzťahy
medzi manželmi (žalobkyňou a žalovaným) sú dlhodobo konfliktné, boli viackrát riešené aj za pomoci
polície. Už v uvedenom konaní žalobkyňa vo výpovedi deklarovala hádky a fyzické napadnutia zo strany
žalovaného. Uvedené žalovaný popieral.

34. Podľa žalobkyňou predloženého potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia, žalovaný už bol
v minulosti vykázaný na dobu 48 hodín zo spoločného obydlia, a to dňa 30.8.2013 z dôvodu, že sa
žalobkyni vyhrážal fyzickým napadnutím, ublížením na zdraví a fyzickou likvidáciou. Uvedené je zrejmé
aj z potvrdenia OO PZ v Hanušovciach nad Topľou z 30.8.2013.

35. Z uznesenia OO PZ v Hanušovciach nad Topľou zo dňa 04.10.2017 je zrejmé, že žalobkyňa

podala trestné oznámenie, v ktorom uviedla, že dňa 7.9.2017 sa jej aj ich deťom bývajúcim v spoločnej
domácnosti vyhrážal žalovaný smrťou. Vo výpovedi uviedla, že ku konfliktom medzi nimi dochádzalo aj v
minulosti, žalovaný žalobkyni vulgárne nadáva a vyhráža sa jej, v minulosti bol za jej fyzické napadnutie
aj podmienečne odsúdený. Dcéra P. T. vo výpovedi uviedla, že žalovaný jej robí rôzne schválnosti,
vulgárne jej ak aj žalobkyni každodenne nadáva, pred niekoľkými rokmi poslal SMS správu žalobkyni,

že podpáli byt, zatvorí ich v ňom odíde preč.

36. Podľa potvrdenia OO PZ v Hanušovciach nad Topľou zo dňa 7.9.2017 žalobkyňa podala trestné
oznámenie o vyhrážaní sa smrťou zo strany bývalého manžela - žalovaného.

37. Rozhodnutím Okresného úradu Vranov nad Topľou zo dňa 14.10.2016 bol žalovaný uznaný vinným
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko vulgárne vynadal žalobkyni v
mieste ich trvalého bydliska. Z odôvodnenia tohto uznesenia je zrejmé, že ako svedkyňa vypovedala aj
dcérastránsporuP.T.,ktoráuviedla,žebolapriamymsvedkomakožalovanýžalobkynivulgárnevynadal
dňa 2.11.2014, 3.11.2014 a 4.11.2014 a zároveň uviedla, že žalovaný žalobkyňu ako aj ju psychicky

týra, pričom sa obidvom vyhráža smrťou.

38. Ďalšími listinnými dôkazmi zo 4.11.2014 a 9.6.2014 žalobkyňa preukazovala vulgárne nadávky,
schválnosti a vyhrážky zo strany žalovaného.

39. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity možno
spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobkyne, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku,
lekárskych či iných odborných vyjadrení. Dôvodné podozrenie žalovaného z násilného správania sa voči
žalobkyniboloosvedčenévyššieuvedenýmilistinnýmidôkazmi,ktorýchsúčasťouboliajvýpovededcéry
sporových strán, z ktorých výpovedí bolo zrejmé dlhodobé násilné správanie sa žalovaného vo forme

psychického násilia voči žalobkyni. Tieto listinné dôkazy, keďže ide o konanie z procesného hľadiska
maximálne zrýchlené, podľa názoru súdu naplňujú hypotézy uvedené v ustanovení § 325 ods. 2 písm.
e) a f) Civilného sporového poriadku, teda že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z
násilia a svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobkyne.

40. Listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, popísanými vyššie, bolo pre potreby nariadenia tohto
neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčené (i keď nie nepochybne preukázané), že
následkom narušeného vzťahu sporových strán je ohrozená. Vyhrotená situácia vo vzťahu medzi
stranami sporu je v súvislosti s ich nedoriešeným a nevysporiadaným bezpodielovým spoluvlastníctvom
v prebiehajúcom súdnom konaní.

41. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je
nevyhnutné, aby násilné správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez
riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia
z násilia.

42. Z vyššie uvedených dôkazov bola osvedčená najmä dlhodobosť konania zo strany žalovaného
vykazujúcehoznakypsychickéhonásilia.Taktiežuvedenépreukazujepravidelnosťažnepretržitosťtohto
konania spočívajúceho vo vulgárnych nadávkach a vyhrážkach zo strany žalovaného.43. V konaní bol teda osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočností odôvodňujúce
nariadenie neodkladného opatrenia podľa aplikovaných ust. § 325 ods. 2 písm. e), f) CSP.

44. Súd žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do bytu č. X na X. poschodí bytového domu, vchod
X, súpisného čísla XXX P. katastrálnom území V. B. O. zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorý
je postavený na parcele č. XXX/XXX P. podiele X/X na ulici X. Č.. XX P. V. B. O., nakoľko tam býva
žalobkyňa, ku ktorej je na základe vyššie uvedených skutočností dôvodne podozrivý z násilia respektíve

z ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne.

45. V tejto súvislosti súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované,
má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako vlastnícke (spoluvlastnícke) právo násilníka, či ako právo
na obydlie.

46. Podľa názoru súdu je v danom prípade splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami.
Navrhovaným neodkladným opatrením, vzhľadom na jeho charakter, nebude vytvorený nenávratný
stav, keďže podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie vždy zruší, ak odpadnú dôvody,
pre ktoré bolo nariadené, prípadne prichádza do úvahy jeho zrušenie i podľa § 335 CSP. Právne

účinky neodkladného opatrenia pri tom neobmedzia povinnú protistranu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah, ktorý nebolo možné zúžiť, nebude teda narušený princíp proporcionality.

47. Žalovaný má v zmysle § 334 CSP možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak
odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak teda žalovaný hodnoverne preukáže, že na jeho strane

neexistuje dôvodné podozrenie z násilia voči žalobkyni, má možnosť domáhať sa zrušenia nariadeného
neodkladného opatrenia.

48. Súd považuje za potrebné uviesť, že aj napriek tomu, že konanie žalovaného je v rovine
podozrenia, vzhľadom skutočnosť, že strany sporu sú bývalými manželmi, ktorých vzťahy sa vyhrocujú,

pričom bývajú v spoločnej domácnosti a prebieha medzi nimi spor o vyporiadanie bezspodielového
spoluvlastníctva manželov, zo strany súdu je nevyhnutná určitá miera opatrnosti a uvedené neodkladné
opatrenie má bezpochyby aj preventívnu funkciu. Nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade
napomôže predísť vzniku ďalších konfliktov medzi manželmi.

49. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť
nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde.

50. Zároveň súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej,
ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody

alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

51. Toto neodkladné opatrene môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na
návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na
zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola nariadením neodkladného

opatrenia uložená povinnosť (tiež spočívajúca v dodržiavaní zákazu), ale aj samotná žalobkyňa.

52. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, ak nie je ustanovené inak.

53. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia bude v zmysle § 262 ods 1 CSP v spojení s §
354 CSP rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.