Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/216/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117200643
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4117200643.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: T. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.-
T.XXX/X,ozaplatenie4.379,10euraspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného

súdu Nitra zo dňa 31. mája 2018 č. k. 25Csp/10/2017-44 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o
trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.418,13 eura s 5,25% úrokom s omeškania ročne od 20. 02. 2014 do zaplatenia, a to všetko do troch

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku súd konanie zastavil. Rozhodol, že po právoplatnosti
tohto rozhodnutia sa žalobcovi vráti súdny poplatok v sume 57,50 eura. Žalobcovi súd priznal náhradu
trov konania v rozsahu 56,12%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 51, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1,
2, 5, § 101, § 103, § 488, § 559 ods. 1, 2, § 657, § 658 ods. 1, § 879 j) Občianskeho zákonníka, § 1 ods.
2, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a dopne niektorých zákonov a vykonaným dokazovaním mal

súd preukázané, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a. s. so žalovaným uzavrel
zmluvu o pôžičke. Žalobca poskytol žalovanému sumu 3.780,66 eura a žalovaný mal zaplatiť sumu
6.839,37 eura. Žalovaný pôžičku vôbec neplatil, právny predchodca žalobcu dlh zosplatnil ku dňu 19.
02. 2014. Žalobou podanou dňa 13. 01. 2017 od žalovaného sa domáhal sumy 4.379,10 eura s úrokom
z omeškania od 20. 02. 2014. Žalovaný v odpore namietal bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a
premlčanie. Žalobca upravil žalobu a domáhal sa len poskytnutej sumy bez úrokov, poplatkov a bez
siedmych premlčaných splátok do januára 2014 v sume 3.419,13 eura. Vzhľadom na hore uvedené

skutočnosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej
sumy 3.418,13 eura žalobcovi. V konaní, vzhľadom na listinné dôkazy, bolo jednoznačne preukázané, že
žalovaný na základe zmlúv mal poskytnutú žalovanú sumu a túto nezaplatil, išlo o poskytnutú istinu bez
úrokov a poplatkov. V danom prípade išlo o spotrebiteľskú zmluvu. Čo sa týka samotného znenia zmluvy,
išlo o nacyklostylované ustanovenia, ktoré nebolo možné ovplyvniť. Žalovaného to však nezbavovalo
povinnosti uhrádzať platby za poskytovanú finančnú službu. Súd mal za to, že zmluvný vzťah medzi

účastníkmi sa riadi Občianskym zákonníkom a ako taký je v uvedenej časti premlčaný. Premlčacia doba
podľa zákona je trojročná. Pôžičku mal žalovaný uhradiť v 73 mesačných splátkach. Jedna splátka na
istinu tak predstavovala sumu 51,79 eura. Sedem splátok predstavovalo sumu 362,53 eura. V tejtočasti a v časti úrokov a poplatkov v sume 598,44 eura s príslušenstvom zobral žalobca návrh späť
a súd podľa § 145 CSP konanie v tejto časti zastavil. K zročnosti dlhu došlo ku dňu 19. 02. 2014.
Pri splnení zákonnej podmienky neuhradenia minimálne troch splátok bolo na žalobcovi, resp. jeho

právnom predchodcovi, kedy pristúpi k zročnosti dlhu (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/426/2005).
Dobou zročnosti sa následne veriteľ pri zabezpečovaní dlhu riadil. Splátka číslo osem, splatná 20. 01.
2014 a zročný dlh k 20. 02. 2014 tak neboli premlčané, pretože im do podania žaloby dňa 13. 01. 2017
neubehla trojročná premlčacia doba. Súd podľa špecifikácie žalobcu zaviazal žalovaného na 5,25% úrok
z omeškania z priznanej sumy odo dňa po zročnosti dlhu do zaplatenia v zmysle § 517 Občianskeho

zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Podľa § 11 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch súd
žalobcovi vrátil súdny poplatok v zákonnej výške. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.
2 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal pomerné právo na náhradu trov konania v rozsahu 56,12%.
Žalobca bol úspešný v sume 3.418,13 eura - 78,06% a žalovaný v sume 960,97 eura (späťvzatá časť)
- 21,94%. Súd priznal žalobcovi náhradu trov v rozsahu 56,12% (78,06 - 21,94) uplatnených trov.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
odôvodniac ho nesprávnym právnym posúdením veci. Vzhľadom k tomu, že ide o nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy, súd musí ex offo skúmať premlčanie nároku žalobcu podľa § 5b zák. č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Keďže podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd

musí aj premlčanie posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Súd nepostupoval správne, keď na
námietku premlčania skonštatoval, že premlčaných bolo len 7 splátok. Premlčacia doba práva žalobcu
uplatneného žalobou začala plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú právny predchodca zosplatnil
predčasne úver poskytnutý žalovanému. Pre prípady, keď sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane
zročným celý dlh stanovuje Občiansky zákonník v § 103 druhá veta osobitné pravidlo pre začiatok

plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak
sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa
začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Právny predchodca žalobcu s ním uzavrel dňa 21. 05. 2013

zmluvu o pôžičke vo výške 3.780,66 eura. Pôžičku mal uhrádzať vo forme splátok splatných do 20. dňa
v mesiaci. Neuhradil ani jednu splátku úveru. Dňa 19. 02. 2014 právny predchodca žalobcu pristúpil k
zosplatneniu celej pôžičky. Splátky splatné do zosplatnenia sa premlčali plynutím dojednanej splatnosti,
pričomtietosplátkyoddecembra2013bolipremlčané,vzhľadomnadátumpodanianávrhu13.01.2014.
Pri zosplatnení pôžičky postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka začína plynúť premlčacia doba nie od zosplatnenia, ale v súlade s § 103 Občianskeho
zákonníka zročnosťou nesplnenej splátky. Pokiaľ veriteľ zosplatnil dlh, musel vychádzať z nezaplatenia
aspoň troch splátok pred februárom 2014, t. j. splátok splatných k 20. 11. 2013, k 20. 12. 2013 a k
20. 01. 2014, pričom premlčacia doba sa začína počítať od splatnosti splatnej 20. 11. 2013. Žaloba tak
bola podaná až po uplynutí premlčacej doby. Z uvedených dôvodov navrhol premlčané právo žalobcovi

nepriznať.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že ho považuje za nedôvodné. Podanie
žalovaného nespĺňa náležitosti pre kvalifikované odvolanie. Súd prvej inštancie vec správne právne
a skutkovo posúdil a vo výroku správne zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny s príslušenstvom.

Žalovanývodvolaníuvádzatieistéskutočnosti,sktorýmisaužsúddostatočnevysporiadalvodôvodnení
súdneho rozhodnutia. Napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.

4. KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34CSP),viazanýrozsahomadôvodmiodvolaniažalovaného
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným

vyhlásením rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.379,10 eura s úrokom

z omeškania vo výške 5,25% ročne od 20. 02. 2014 do zaplatenia. Podaním zo dňa 30. 05. 2018 vzal
žalobca žalobu v časti zaplatenia sumy 598,44 eura s príslušenstvom, ako aj v časti zaplatenia sumy
362,53 eura s príslušenstvom späť a v tejto časti navrhol konanie zastaviť. Napadnutým rozsudkom
súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.418,13 eura s 5,25% úrokomz omeškania ročne od 20. 02. 2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Vo zvyšku súd konanie zastavil. Rozhodol, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia sa
žalobcovi vráti súdny poplatok v sume 57,50 eura. Žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v rozsahu

56,12%. V dôsledku odvolania žalovaného bol predmetom odvolacieho konania len vyhovujúci výrok
napadnutého rozsudku a naň nadväzujúci výrok o náhrade trov konania. V zastavujúcej časti je výrok
rozsudku súdu prvej inštancie už právoplatný.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej

lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady,
ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch

uplatnené.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že
súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec z dôvodov uvedených v odvolaní aj správne
právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku

a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s
odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia § 387 ods.
2 CSP odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal námietkami žalovaného uvedenými v
odvolaní. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, k dôvodom odvolania žalovaného, k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci - posúdeniu otázky premlčania odvolací súd dodáva nasledovné.

10. Keďže v priebehu konania bola žalovaným vznesená námietka premlčania, súd sa správne zaoberal
námietkoupremlčaniavznesenoužalovanýmanebolojehopovinnosťou skúmaťajnámietkupremlčania
ex offo, pričom odvolací súd poznamenáva, že Ústavný súd SR dňa 07. 02. 2018 pod sp. zn. PL.

ÚS 11/2016, publikovanom pod č. 271/2018 Z. z. rozhodol, že ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a v znení neskorších
predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, keď konštatoval, že na
ochranu zraniteľného jednotlivca existujú miernejšie prostriedky, zvlášť formou právnej pomoci, a preto
právna úprava nie je nevyhnutne potrebná na naplnenie tohto cieľa. Prihliadnuť na námietku premlčania

ex offo z tohto dôvodu preto nie je možné. Na právnom posúdení tejto veci to však nič nemení, keďže v
danej veci bola námietka premlčania vznesená aj samotným žalovaným. V danej veci došlo k uzavretiu
zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky vo výške 3.780,66 eura dňa 21. 05. 2013, pričom žalovaný mal
poskytnutú pôžičku zaplatiť v 73 splátkach, splatných do 20. dňa v príslušnom mesiaci, a to od júna
2013 do júna 2019. Žalovaný nezaplatil ani jednu splátku, preto právny predchodca žalobcu dňa 19.

02. 2014 úver zosplatnil. Do tohto momentu preto platí, že splátky splatné od júna 2013 do januára
2014 sa premlčiavali každá samostatne a až počnúc od 19. 02. 2014 sa stali splatnými splátky od
februára 2014 až do júna 2019 a ohľadom týchto splátok začala týmto dňom plynúť aj premlčacia
doba. Žaloba bola na súde podaná dňa 13. 01. 2017, preto ak súd prvej inštancie zaviazal žalovaného
na zaplatenie splátok splatných od januára 2014 do júna 2019, postupoval správne. Splátka splatná v

januári 2014 nie je premlčaná z dôvodu, že bola splatná do 20. 01. 2014 a do podania žaloby ešte
neuplynuli 3 roky. Pre splátky splatné od februára 2014 až do júna 2019 platí to isté. Premlčanými sú len
splátky splatné od júna 2013 do decembra 2013, pretože pri všetkých týchto splátkach ku dňu podania
žaloby už premlčacia doba uplynula. Počítanie premlčania uvádzané žalovaným v odvolaní nemá oporuv zákone. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).