Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 6, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/358/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614208418
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7614208418.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu

JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu I. N., nar. XX.X.XXXX, bytom
v M., L. XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19
proti žalovanému Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom v Poprade, Hraničná 662/17,
IČO: 36 485 250, o zaplatenie 2.986,00 eur a vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5C/34/2014-81 zo dňa 6.6.2017 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 5C/34/2014-85 z 22.6.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudok č.k. 5C/34/2014 - 85 zo dňa 22. júna 2017

okrem výroku o zastavení konania v časti žalobného návrhu na vypratanie nehnuteľnosti.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol. Žalovanému priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Štátu -
Slovenskej republike priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dopĺňacím
rozsudkom č.k. 5C/34/2014-85 zo dňa 22.6.2017 doplnil výrok rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves č.k. 5C/34/2014-81 zo dňa 6.6.2017 o nasledujúci výrok: Konanie v časti žalobného návrhu na

vypratanie nehnuteľnosti zastavuje.

2. Prvoinštančný súd rozhodoval o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
2.986,00eurs5,25%úrokomzomeškaniaročneodpodaniažalobydozaplateniatitulombezdôvodného
obohatenia a vypratania nehnuteľnosti KN - C č. XXXX, trvalý trávnatý porast o výmere 428 m2,
zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. U. a odstránenia stavby - rezervoára pitnej vody.

3. Na pojednávaní dňa 6.6.2017 žalobca zotrval na žalobe v časti zaplatenia sumy 2.986,00 eur
s príslušenstvom a nárok po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami o verejných bremenách, že
žalovaná suma predstavuje opakované mesačné náhrady za zákonné vecné bremeno. V časti o
vypratanie nehnuteľnosti zobral žalobu späť. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil,
poukázal na verejnoprávny charakter stavby, ktorá slúži na verejné zásobovanie vodou. Otázku
prípadnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu upravuje zákon o vodách, ktorý priznáva
možnosť domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy. O túto náhradu však žalovaný požiadaný nebol,

požiadaný bol o uzavretie nájomnej zmluvy a odkúpenie pozemku. Zdôraznil, že v prípade žiadosti o
náhradu nemajetkovej ujmy sa tejto brániť nebude.4.Súdprvejinštanciepovykonanomdokazovanístranamipredloženýmilistinnýmidôkazmiavykonaním
ohliadky na mieste samom a právnom posúdení veci v zmysle § 1 ods. 3, § 7 ods. 1, § 32 ods. 1, 2,
5, 6 a 8 a § 80 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách uzavrel, že medzi stranami nebola sporná

otázka vlastníctva žalobcu k pozemku od roku 1995 ani skutočnosť, že na časti tohto pozemku sa
nachádza vodohospodárske zariadenie „vodovod Havrania dolina - Mlynky“ (resp. jeho časť), ktoré bolo
vystavané s povolením orgánu štátnej vodnej správy z roku 1973. Nesporné bolo aj to, že rozhodnutím
orgánu štátnej vodnej správy z roku 1987 bolo pre predmetný verejný vodovod vyhlásené pásmo
hygienickej ochrany I, II a III. Spornou bola otázka náhrady žalobcu ako vlastníka pozemku v súvislosti

s existenciou vodohospodárskeho zariadenia na jeho pozemku a to prioritne oprávnenosť náhrady a
následne aj jej výška. Žalovaný v roku 2012 požiadal príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva
o záväzné stanovisko s navrhovaným prehodnotením existujúcich ochranných pasiem vodárenských
zdrojov Mlynky - Havrania dolina I a II. stupňa s návrhom hospodárenia. Regionálny úrad s návrhom
žalovaného súhlasil. Záchytné zariadenie, ktoré je súčasťou vodohospodárskeho diela - verejného
vodovodu, sa nachádza na pozemku žalobcu. Na vodohospodársky zdroj sú určené ochranné pásma,

ktoré zasahujú pozemok žalobcu. Režim hospodárenia v ochranných pásmach vodárenského zdroja
vyplýva z rozhodnutia o ich určení. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných
pásiem vodárenského zdroja prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým
sútietoprávaapovinnostispojené.Otázkufinančnejnáhradyvlastníkapozemkuvochrannýchpásmach
vodárenských zdrojov za preukázateľné obmedzenie jeho vlastníckeho práva k pozemku upravuje

ustanovenie § 36 ods. 6 vodného zákona č. 364/2004 Z.z., ktoré vlastníkovi pozemku priznáva právo
na náhradu nemajetkovej ujmy. Uvedené ustanovenie zároveň upravuje aj podmienky vzniku náhrady,
postup v súvislosti s jej uplatnením, formu náhrady, spôsob náhrady, ako aj podmienky určenia náhrady
súdom. Ide o špeciálnu zákonnú úpravu, ktorá má prednosť pred všeobecnou úpravou vecných bremien
v Občianskom zákonníku.

5. Nárok na náhradu si vlastník pozemku uplatňuje kvalifikovanou žiadosťou, ktorej povinné obsahové
náležitosti, ako aj povinné prílohy ustanovuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 438/2005 Z. z..
Žiadosť je potrebné uplatniť v danom prípade u toho, kto odoberá vodu, teda u žalovaného. Zákon
preferuje dohodu subjektov o úhrade majetkovej ujmy, pričom pripúšťa úhradu jednorazovú, alebo

úhradu za konkrétne obdobie (rok, prípadne dlhšie obdobie). Až v prípade, že sa dohoda nedosiahne,
určí sa výška úhrady znaleckým posudkom podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 438/2005
Z.z.. V zmysle zákonnej úpravy náhrady nemajetkovej ujmy vlastníka pozemku, mu táto patrí iba za
preukázateľné obmedzenie vlastníckeho práva, a to v primeranom a preukázateľnom rozsahu.

6. Možnosť súdu rozhodovať o náhrade majetkovej ujmy vlastníka pozemku je daná až v prípade
existencie sporu medzi ním a subjektom povinným na vyplatenie náhrady, teda až po tom, čo nedošlo
medzi nimi k dohode resp. ostala spornou aj náhrada určená znaleckým posudkom. Uvedené logicky,
ale aj v zmysle zákonnej úpravy, predpokladá uplatnenie si náhrady kvalifikovanou žiadosťou. Žalovaný
uviedol, že doposiaľ o náhradu majetkovej ujmy žalobcom nebol požiadaný. Potvrdil to aj žalobca, keď

uviedol,žeinéžiadosti,akotie,ktorépredložilsúduspolusožalobou,žalovanémunezasielal.Vyhlásenie
žalobcu na poslednom pojednávaní súdu, že si náhradu uplatňuje, nie je možné považovať za jej riadne
uplatnenie. Súd preto nebol oprávnený o náhrade žalobcu voči žalovanému rozhodnúť, preto žalobu
zamietol.

7. Z dôvodov, pre ktoré súd žalobu zamietol, zamietol aj návrhy žalobcu na znalecké dokazovanie
znalcom k ustáleniu rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva a určenia hodnoty vecného bremena.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

8. Proti rozsudku okrem výroku o zastavení konania v časti o vypratanie nehnuteľnosti podal včas

odvolanie žalobca. Navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a h/ CSP, teda že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca žiadal, aby bolo
vykonané znalecké dokazovanie a aby sa určil rozsah obmedzenia vlastníckeho práva. Napokon aj

sám žalovaný uvádza, že v súčasnosti potrebuje oplotiť vodný zdroj, aby tak vymedzil ochranné pásma
okolo neho. Pretože žalobca je obmedzený v užívaní pozemku v oblasti vodného zdroja za obmedzenie
vlastníckeho práva má právo na náhradu a nech sa táto náhrada označí akokoľvek, či už ide o odplatu
za zriadenie vecného bremena alebo iný druh obmedzenia vlastníka, v každom prípade sa žalobcadomnieva, že má nárok na peňažnú náhradu. Tvrdí, že má nárok na odplatu nie jednorazovú, ale na
pravidelné opakujúce sa plnenie. Žalobca v záujme skončenia sporu so žalovaným navrhol žalovanému
odkúpenie celého pozemku, pretože žalobca nechce mať pozemok na časti, ktorého je obmedzovaný.

Žalovaný ponúkol cenu 3,32 eur za 1 m2 s odkazom na to, že nejde o pozemky v intraviláne alebo v
extraviláne a s takýmto návrhom žalobca nemohol súhlasiť, lebo rozhodujúcim je to, aké účelové využitie
majú tieto pozemky z pohľadu územného plánu obce. Rovnako prvoinštančný súd nesprávne vec právne
posúdil, ak uviedol, že nie je kompetentný o tomto spore medzi žalovaným a žalobcom rozhodovať. Je
evidentné,žemedzižalobcomažalovanýmjesporohľadomvymedzeniarozsahu,obmedzenievlastníka

a odplaty a preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil prvoinštančnému súdu s tým,
aby bolo vykonané znalecké dokazovanie na ručenie rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu
a znalecké dokazovanie na určenie výšky odplaty za jeho obmedzenie.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. V dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, že právne postavenie žalobcu ako vlastníka v ochrannom
pásme vodárenského zdroja a jeho právne nároky z toho vyplývajúce sú vymedzené v zákona č.
364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (vodný zákon). K obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu nedochádza neoprávnene, ale na
základe zákona, vo verejnom záujme, pričom verejný záujem na zabezpečení dodávky pitnej vody je

nepochybne verejným záujmom strategického významu. Žalobca, ako vlastník pozemku v ochrannom
pásme vodárenského zdroja I. stupňa, je povinný dodržiavať obmedzenia vyplývajúce z existencie
ochranného pásma určené zákonom a režim hospodárenia vymedzený rozhodnutím príslušného orgánu
o vyhlásení ochranného pásma (Rozhodnutie Okresného národného výboru v Spišskej Novej Vsi, odbor
poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 1309/1987 - vod. zo dňa 11.11.1987, ktorým

bolo vyhlásené pásmo hygienickej ochrany pre verejný vodovod Mlynky Havrania dolina - je súčasťou
spisu).

11. Na druhej strane vodný zákon definuje náhradu, ktorá vlastníkovi pozemku za toto obmedzenie
patrí. V zmysle ust. § 32 ods. 6 vodný zákon priznáva vlastníkovi pozemku náhradu majetkovej

ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu za preukázané obmedzenie užívania pozemku. Zákon
o vodách tiež v citovanom ustanovení odkazuje na vykonávací predpis - Nariadenie vlády SR č.
7/2014 o podrobnostiach o obsahu žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady, spôsobe výpočtu finančnej
náhrady a spôsobe určenia výšky nájomného a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť pri náhradách
za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku, ktoré ustanovuje obsahové náležitosti a prílohy

kvalifikovanej žiadosti o vyplatenie náhrady majetkovej ujmy. Žalovaný sa stotožnil s odôvodnením
rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie uvádza, že vyhlásenie žalobcu na poslednom pojednávaní
súdu, že si danú náhradu uplatňuje, nie je možné považovať za jej riadne uplatnenie. Žalobca v
priebehu súdneho konania niekoľkokrát prekvalifikoval svoj žalobný návrh, avšak súdu ani žalovanému
nepredložil žiaden doklad preukazujúci rozsah jeho obmedzenia v užívaní dotknutého pozemku a

vzniknutej majetkovej ujmy ani výpočet výšky jej náhrady. Žalobca svoje finančné nároky ničím
nepodložil ani neuviedol spôsob ich výpočtu. Znalecký posudok na výpočet finančnej náhrady, ktorý
žalobcavkonanížiadalodžalovanéhoajodsúdujevzmysleust.§1ods.2písm.g/NariadeniavládySR
č. 7/2014 Z.z. povinný predložiť ten, kto žiada o vyplatenie finančnej náhrady, a to už ako prílohu žiadosti
o jej vyplatenie. Namietal nepravdivosť tvrdenia žalobcu, ktoré uvádza v odvolaní, že nepoznal rozsah

obmedzenia,nakoľkožalovanýeštepredpodanímžalobydalvyhotoviťapredložilžalobcovigeometrický
plán, v ktorom je presne definovaný rozsah ochranného pásma vodárenského zdroja, pričom hranice
ochranného pásma sú vytýčené aj v teréne. Žalobcovi bol teda rozsah obmedzenia od začiatku známy.

12. Teda že žalovaný v plnom rozsahu odmieta žalobcom pôvodne požadované vydanie bezdôvodného

obohatenia, nepopiera však nárok žalobcu na náhradu za obmedzenie jeho vlastníctva v zmysle ust.
§ 32 ods. 6 vodného zákona. Avšak skutočnosť, že žalobca nepreukázal a nevyčíslil svoju majetkovú
ujmu, vylučuje existenciu sporu medzi žalobcom a žalovaným ohľadom výšky jej náhrady, a následne
možnosť súdu rozhodovať o tomto spore. Samotné určenie konkrétnych obmedzení hospodárenia na
pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov príslušným rozhodnutí v konkrétnom prípade

môže, ale aj nemusí mať za následok vznik majetkovej ujmy na strane toho, kto na týchto pozemkoch
hospodári a v prospech koho by prípadne svedčalo právo na jej náhradu. To, či žalobcovi vzniklo právo
na jej náhradu, bude možné ustáliť len vtedy, keď bude známa jej konkrétna výška. Tento názor potvrdil
aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 31.1.2013 sp.zn. 4Obdo 38/2012.13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 385 ods. 1 písm. e/ a h/ CSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6.12.2018 o 10,10 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 230/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 30.11.2018 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v
zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v spore neboli naplnené. Žalobca v
pôvodnej žalobe uplatnil finančnú náhradu 2.986,00 eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Neskôr na

pojednávaní upresnil, že žalovaná suma predstavuje opakované mesačné náhrady za zákonné vecné
bremeno.

16. Odvolací súd dopĺňa správne závery prvoinštančného súdu tým, že znalecký posudok na výpočet
finančnej náhrady v zmysle ust. § 1 ods. 2 písm. g/ nariadenia vlády SR č. 7/2014 Z.z., ktoré nariadenie

vlády nadobudlo účinnosť 1.2.2014 (ešte pred podaním žaloby) a ktoré zároveň zrušilo nariadenie
vlády SR č. 438/2005 Z.z. o potrebnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného
obhospodárovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady je povinný predložiť ten, kto žiada o
vyplatenie finančnej náhrady a to už ako prílohu k žiadosti o jej vyplatenie. V zmysle ust. § 32 ods. 6
vodný zákon priznáva vlastníkovi pozemku náhradu majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom

rozsahu za preukázané obmedzenie užívania pozemku. To, či k majetkovej ujmy došlo a či žalobcovi
vzniklo právo na náhradu a vôbec možnosť súdu rozhodovať o náhrade majetkovej ujmy vlastníka
pozemku prichádza do úvahy až potom, čo medzi žalobcom a žalovaným nedôjde k dohode a ostane
spornou aj náhrada určená znaleckým posudkom, ktorú je podľa vykonávacieho právneho predpisu k
vodnémuzákonupovinnýpredložiťžalovanémužalobca.Odvolacísúdsastotožňujesprávnymzáverom

prvoinštančného súdu, že doposiaľ nie je oprávnený o náhrade žalobcu voči žalovanému rozhodnúť,
tedažalobabolapodanápredčasne.Zákonodarcavust.§32ods.6uvedenéhozákonaavykonávacieho
predpisu Nariadenia vlády č. 7/2014 predpokladá predbežné prerokovanie nároku dohodou.

17. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom

okrem výroku o zastavení konania v časti žalobného návrhu na vypratanie nehnuteľnosti ako vecne
správny potvrdil vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods.
1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný

a v odvolacom konaní mu trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd stranám sporu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

19.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).