Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/412/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7101899660
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7101899660.7

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.LadislavaCakocihoačlenovsenátu
JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne N.. N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom v R., Š.
L. X, zastúpenej JUDr. Ladislavom Suchým, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Letná 45 proti žalovanému Okresnému úradu Košice, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 82, o určenie
neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a o nároku na náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti

uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 17.8.2017 č.k. 24C/364/2001-416 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal štátu nárok na náhradu trov konania vo vzťahu

k žalobkyni a to v rozsahu 100%.

2. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vo veci samej bola žaloba rozsudkom zo dňa
2.2.2016 zamietnutá a žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.4.2017 sp.zn. 1Co/215/2016
dňa 24.5.2017. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v rámci dokazovania vo veci samej bolo nariadené

aj znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómie a manažmentu a jeho úlohou bolo vyčísliť náhradu
mzdy žalobcu za uplatnené obdobie. Znalec za vypracovaný znalecký posudok si uplatnil odmenu vo
výške 390,96 eur. Uznesením zo dňa 15.8.2012 bola tomuto znalcovi priznaná odmena v takejto sume a
uhradená predbežne z finančných prostriedkov štátu. Tomuto takto vznikli trovy konania vo výške 390,96
eur. Konštatoval, že uvedené trovy štátu vznikli v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
v ust. § 151 ods. 6 súdu ukladal povinnosť rozhodnúť o trovách štátu aj bez návrhu. S poukazom na

skutočnosť, že súčasný sporový predpis a to Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré
by upravovalo rozhodovanie o náhrade trov štátu. Z tohto dôvodu súd postupom podľa čl. 4 ods. 1 CSP
posúdil tento nárok podľa ust. § 255 ods. 1 CSP zakladajúci nárok na náhradu trov konania úspešnej
strane sporu voči strane neúspešnej. Z uvedeného vyvodil, že štát má nárok na náhradu trov konania,
ktoré mu v konaní vznikli a to v závislosti od výsledku konania. Na základe toho uzavrel, že pokiaľ
bola v konaní vo veci samej neúspešnou stranou sporu žalobkyňa, zakladá to jej povinnosť nahradiť

preddavkované trovy štátu.

3. Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa. Táto žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a vo
vzťahu k štátu rozhodnúť tak, že tomuto sa nepriznáva náhrada trov konania. V odvolaní uviedla, že
znalecké dokazovanie vo veci nariadil konajúci súd, keďže iba na základe znaleckého posudku mohol
objektívne rozhodnúť o výške náhrady mzdy, má za to, že súd pri posúdení otázky náhrady trov za

tento znalecký posudok rozhodol nesprávne, pokiaľ na náhradu zaviazal žalobkyňu so záverom, že toto
znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme žalobcu, ako aj s poukazom na to, že tento so znaleckýmdokazovaním súhlasil a svoj nárok na náhradu mzdy v konaní riadne nešpecifikoval. Má za to, že
vypracovanie znaleckého posudku bolo následkom nekorektnosti výpočtu mzdy zo strany žalovaného.
Z tohto dôvodu žalobkyňa ako neúspešná strana sporu navrhuje, aby súd o preddavkovaných trovách

štátu rozhodol postupom podľa § 257 CSP a štátu ich náhradu nepriznal. Ako dôvod na použitie
tohto ustanovenia uviedla, že v konaní vystupuje ako právna nástupkyňa pôvodného žalobcu a to v
dôsledku jeho smrti. Poukázala na to, že v dedičskom konaní nededila fakticky žiaden majetok po
žalobcovi, iba dlhy. Na preukázanie tejto skutočnosti predložila uznesenie Okresného súdu Košice II
sp.zn. 24D/176/2013.

4. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
ust. § 380 CSP a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej
inštancie rozhodol správne, pokiaľ štátu priznal náhradu preddavkovaných trov voči žalobkyni.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie vo veci samej začalo podaním žaloby ešte dňa 30.8.2001 a

v tomto ako žalobca vystupoval Q.. N. I., právny predchodca (otec) žalobkyne. V čase, kedy tento v
konaní vystupoval ako žalobca, bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie za účelom vyčíslenia
výšky náhrady mzdy, ktorú žalobca v konaní uplatňoval. O odmene znalca rozhodoval súd prvej
inštancie svojim uznesením zo dňa 15.8.2012, teda v čase účinnosti predchádzajúceho procesného
predpisu Občianskeho súdneho poriadku. Odmena za znalecké dokazovanie bola znalcovi uhradená

preddavkovo z prostriedkov štátu - Okresného súdu Košice I a to z dôvodu, že účastníci nezložili
preddavky na toto znalecké dokazovanie. Takýto postup umožňoval vtedy platný procesný predpis a
to Občiansky súdny poriadok a štátu v súvislosti s úhradou odmeny znalcovi vznikli preddavkované
trovy konania. Nový procesný predpis a to zákon č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok), ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016 neprevzal procesnú úpravu umožňujúcu uhradiť trovy znaleckého

dokazovania preddavkovými prostriedkami zo strany štátu a podľa ust. § 253 ods. 2 CSP má súd
povinnosť spolu s ustanovením znalca uložiť účastníkovi povinnosť zložiť preddavok na trovy takto
nariadeného znaleckého dokazovania. Následkom nezloženia preddavku je postup súdu v tom, že takto
navrhovaný dôkaz nevykoná. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nový Civilný sporový
poriadok už nepredpokladá vznik preddavkovaných trov štátu a preto ani neobsahuje konkrétnu úpravu

o náhrade týchto trov.

6. Odvolací súd je toho názoru, že uvedenú situáciu je potrebné riešiť cestou prechodných ustanovení
CSP.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

9. V citovanom ods. 2 je zakotvený princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorého obsahom
je skutočnosť, že procesné úkony subjektov civilného súdneho konania vykonané počas platnosti a
účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie
samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Z toho vyplýva záver o justifikovaní sa

účinkov všetkých procesných úkonov, teda tak procesných úkonov súdu, ako aj procesných úkonov
sporových strán. Táto justifikácia akcentuje zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za
účinnosti skoršej procesnej úpravy. Pojem právneho účinku vyjadruje istú kauzálnu väzbu medzi
procesným úkonom a jeho účinkom, medzi ktoré časovo vstupuje nová procesná úprava. Procesný úkon
vyvoláva procesnoprávne následky do budúcnosti a v tejto procesnej budúcnosti sa následky úkonov

uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta. Z toho vyplýva, že
ak bol v konaní vykonaný procesný úkon, s ktorým sú spojené určité následky, majú byť tieto následky
zachované bez ohľadu na procesný režim nového predpisu.

10. V súlade s týmito zásadami dospel odvolací súd k záveru, že v dôsledku procesných úkonov

tak sporových strán, ako aj súdu v čase účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu došlo k
procesným následkom spočívajúcim v tom, že štátu vznikli preddavkované trovy konania, z čoho mu
vyplýva právo na ich náhradu voči účastníkom. Takéto právo mu ostalo zachované napriek zmene
procesného predpisu, ktorý už takúto procesnú situáciu neupravuje. Za takejto situácie preto je potrebnéo tomto práve štátu rozhodnúť podľa predchádzajúcej procesnej úpravy, za ktorú je v danom prípade
potrebné považovať znenie ust. § 148 ods. 1 OSP. Podľa tohto ustanovenia štát má podľa výsledkov
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka

predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o
rozsah, ktorý mu súd priznal. S prihliadnutím na výsledok konania vo veci samej, v ktorej bola žalobkyňa
neúspešná zakladá to právo štátu na náhradu trov konania vo vzťahu k nej. Táto v konaní netvrdila
skutočnosti, z ktorých by malo vyplývať jej oslobodenie od súdnych poplatkov a za takúto skutočnosť
nemožno považovať ani to, že po svojom právnom predchodcovi nezdedila žiaden majetok. Táto totiž

vstupom do konania namiesto pôvodného žalobcu prevzala na seba tak všetky procesné práva, ako aj
všetky procesné povinnosti, ktoré jej predchodcovi v konaní vznikli a pokiaľ sa rozhodla v tomto konaní
pokračovať, je povinná znášať aj procesné následky, ktoré predstavujú aj jej neúspech v konaní a na
to nadväzujúcu zodpovednosť za úhradu preddavkovaných trov štátu. S poukazom na tieto dôvody
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

11. O trovách odvolacieho konania vo veci samej bolo už rozhodnuté odvolacím súdom v meritórnom
rozhodnutí, keďže však v súvislosti s rozhodovaním o náhrade preddavkovaných trov štátu mohli
vzniknúť účastníkom ďalšie trovy odvolacieho konania, rozhodol odvolací súd vo svojom uznesení aj o
týchto trovách, pričom jeho rozhodnutie má základ v ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Úspešnému žalovanému v odvolacom konaní však trovy nevznikli a preto odvolací súd stranám sporu

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.