Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/202/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116228664
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116228664.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zastúpený: JUDr. Ján
Šoltés, advokát, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: W. R., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom S., H., o žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 357,49 eura s príslušenstvom a o vzájomnej
žalobe žalovanej o zaplatenie sumy 203,64 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o žalobe sa z a s t a v u j e .

II. Vzájomná žaloba sa z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodne Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou zo dňa 13.12.2016, doručenou
tunajšiemu súdu dňa 16.12.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 357,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od
20.02.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že ním dňa XX.XX.XXXX bola schválená žiadosť evid. č.

XXXXXXX, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej poskytol žalovanej
pôžičku vo výške 3.350,40 eura. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných
48 mesačných splátkach v sume 71,82 eura. Do dňa spísania žaloby žalovaná uhradila z vyššie
uvedenej zmluvy sumu 2.203,64 eura. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať
poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca dňa 25.12.2013 listom
vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého
úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, pôvodný žalobca dňa 19.02.2014 úver zosplatnil.

Do dňa spísania žaloby žalovaná dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania
žaloby predstavuje sumu 357,49 eura. Pôvodný žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania,
pričom si neuplatnil zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad. Ku dňu
podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 2.315,73 eura‚ označené ako stĺpec „Splátka“.
Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky,
ktoré si uplatňuje vo výške 245,40 eura, označené na konci výpisu ako stĺpec „MP3“. V zmysle § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením, t.j.

v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Na základe vyššie
uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy žalovanej ku dňu podania žaloby tvorí istina 2.315,73 eura
plus náklady na vymáhanie 245,40 eura mínus prijaté úhrady 2.203,64 eura = žalovaná suma 357,49
eura. Ako dôkazy žalobca predložil Žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky zo dňa XX.XX.XXXX,schválenie žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky, Predžalobnú upomienku zo dňa 25.12.2013,
fotokópiu doručenky, Prehľad splátok a úhrad, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 21.03.2017,
Podací hárok.

3. Uznesením č.k. 11Csp/202/2016-21 zo dňa 31.07.2017 tunajší súd pripustil zmenu strany sporu na
strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.
a na jeho miesto vstúpila ako žalobca spoločnosť uvedená v záhlaví rozsudku. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.08.2017.

4. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená, k tejto sa vyjadrila podaním zo dňa 18.08.2017,
kde uviedla, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., konkrétne
neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného dôvodu sa
považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. K dnešnému dňu uhradila žalobcovi celkovo 2.203,64 eura.
Z uvedeného dôvodu by jej mal žalobca vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 203,64 eura. Záverom

žiadala, aby súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške
203,64 eura v jej prospech.

5. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so

spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie, pred ktorým bolo súdu doručené podanie
žalobcu zo dňa 02.11.2018, v ktorom zobral žalobu v celom rozsahu späť bez bližšieho zdôvodnenia.
Zároveň žalobca požiadal o vrátenie časti kráteného súdneho poplatku zo žaloby. Voči žalovanej si

náhradu trov právneho zastúpenia neuplatnil.

8. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. (1) Súhlas
žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného

predpisu. (2)

11. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie o žalobe v celom rozsahu vo výroku I. zastavil,
keď nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovanej k späťvzatiu žaloby, nakoľko k nemu došlo skôr, než
sa začalo pojednávanie.

12. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovanej, súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinami
predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej,
ktorí svoju neprítomnosť neospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali, pričom zistil nasledovný
skutkový stav:

13. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaná
ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX. Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej veriteľ
poskytol žalovanej pôžičku v sume 2.000,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v 48-ich mesačných
splátkach s poistením vo výške 71,82 eura. Ročná úroková sadzba a RPMN boli dojednané vo výške

32,00%, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 20,44%. Termín konečnej splatnosti je
uvedený spôsobom „08/2017“. Z článku 6 ods. 6.2 Všeobecných obchodných podmienok (VOP) vyplýva,
žesplátkysúsplatnédo20.dňavpríslušnomkalendárnommesiaciazčlánku6ods.6.4VOPvyplýva,že
prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Právny predchodca žalobcu listom zodňa 25.12.2013 vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku, s tým, že ak do 06.02.2014 nedôjde k úhrade
splátky splatnej v mesiaci 10.2013, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Vychádzajúc z Prehľadu
splátok a úhrad zaplatila žalovaná na úver celkom sumu 2.203,64 eura. Spoločnosť Consumer Finance

Holding, a.s. postúpila ku dňu 17.03.2017 pohľadávku voči žalovanej na spoločnosť žalobcu.

14. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

17. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

23. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné. (2)

24. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.25. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

27. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

28. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou

a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a
právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona
č. 129/2010 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o pôžičke vystupoval ako
veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bola
poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania

(§ 2 písm. a) a b) zák.č. 129/2010 Z.z.). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady
lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi
účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

29. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté

peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva
má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ,
musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy,
súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ (v znení účinnom ku

dňu uzavretia zmluvy) termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba
určením mesiaca a roku, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Rovnako
chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy), a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa
uvádza len výška mesačnej splátky s poistením 71,82 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená

požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných
poplatkov. V zmluve tiež chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy), a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj nie je
uvedený výslovne a zrozumiteľne, pretože nie je zrejmé, ktorý z viacerých uvádzaných údajov tomuto
zodpovedá. Ak by uvedeným údajom mala byť suma 3.350,40 eura, išlo by i tak o nesprávny údaj,

nakoľko nezodpovedá násobku splátky s poistením 71,82 eura a počtu splátok 48.

30. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu
žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov, a teda suma, ktorú žalovaná zaplatila nad rámec sumy pôžičky

2.000,- eur, t.j. suma 203,64 eura, je sumou bezdôvodného obohatenia.

31. Vzájomnej žalobe žalovanej však nebolo možné vyhovieť, nakoľko súčasný žalobca nie je tým
subjektom, ktorý sa na úkor žalovanej bezdôvodne obohatil. Z Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že
celkovú sumu 2.203,64 eura žalovaná uhradila ku dňu 16.09.2016 (kedy naposledy uhradila sumu 15,-

eur), a to spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., ktorá však od právoplatnosti uznesenia č.k.
11Csp/202/2016-21 zo dňa 31.07.2017 nevystupuje ako žalobca v tomto konaní.32. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strán sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom
dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku sporu tvrdí, pričom súd

žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak
uvedené žalobca v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný
subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára
2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).

33. Z vyššie uvedeného potom vyvodil súd ten právny záver, že vzájomná žaloba je nedôvodná, keďže
súčasný žalobca nie je tým, kto sa na úkor žalovanej bezdôvodne obohatil, pretože suma bezdôvodného
obohatenia vo výške 203,64 eura nebola vyplatená spoločnosti súčasného žalobcu. Uznesenie č.k.
11Csp/202/2016-21 zo dňa 31.07.2017 bolo pritom žalovanej riadne doručené, pričom je z neho zrejmé,
že v konaní viac nebude ako žalobca vystupovať pôvodne označená spoločnosť, ale na jeho miesto

vstúpila spoločnosť uvedená v záhlaví tohto rozsudku. Nakoľko u žalobcu uvedeného v záhlaví rozsudku
nie je daná pasívna vecná legitimácia, pretože sa na úkor žalovanej bezdôvodne neobohatil, vzájomná
žaloba nemohla byť úspešná, z ktorého dôvodu súd vzájomnú žalobu vo výroku II. rozsudku zamietol.

34. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

38. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého

ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

39.PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

40. O nároku na náhradu trov konania o žalobe súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v

spojení s § 256 ods. 1 CSP, keď žalobca procesne zavinil zastavenie konania o žalobe (keď ju bez
bližšieho zdôvodnenia zobral späť), a teda žalovaná bola v konaní o žalobe plne úspešná, z čoho
vyplýva nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania o žalobe v plnom
rozsahu.Nakoľkovšakžalovanejvkonaníožalobepreukázateľnežiadnetrovynevznikli(súdnypoplatok
neplatila; v konaní právne zastúpená nebola), pričom takúto situáciu CSP neupravuje, súd jej vo výroku

II. s poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu) a čl. 17 CSP (princíp
hospodárnosti konania) nárok na náhradu trov konania o žalobe voči žalobcovi nepriznal.

41. O nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní o vzájomnej žalobe plne úspešný, z

čoho vyplýva nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov konania o vzájomnej
žalobe v plnom rozsahu. Nakoľko však žalobcovi v konaní o vzájomnej žalobe preukázateľne žiadne
trovy nevznikli (k vzájomnej žalobe sa nevyjadril; na pojednávanie sa nedostavil), pričom takúto situáciu
CSPneupravuje,súdmuvovýrokuIII.spoukazomnaustanoveniečl.4ods.2CSP(princípracionálnehozákonodarcu) a čl. 17 CSP (princíp hospodárnosti konania) nárok na náhradu trov konania o vzájomnej
žalobe voči žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.