Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 20, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoPr/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216207992
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216207992.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: H.. X. Z., K..
XX.XX.XXXX, O. O., Ľ.. E. Č.. XX, zastúpeného Okenica Šula & Co., s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Zámocká č. 30, proti žalovanému: Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Priemyselná č. 2, IČO: 30844878, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
výpoveďou a i., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09. júna
2017 č. k. 52Cpr/2/16-365, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie medzitímnym rozsudkom rozhodol o neplatnosti

výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 27.01.2016, doručenej žalobcovi 28.01.2016 a
určil, že štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej. Rozhodnutie o náhrade mzdy ponechal na ďalšie
konanie.
2. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že výpoveď žalobcu ako vedúceho štátneho
zamestnanca na odbore metodiky, plánovania a analýzy v sekcii stratégie (funkcia hlavného radcu)
je neplatná pre nesplnenie dvoch hmotnoprávnych podmienok, spočívajúcich v absencii riadneho
prerokovania výpovede odborovou organizáciou a v nesplnení ponukovej povinnosti. Dlhodobo chorý

člen závodného výboru odborovej organizácie H.. Q. nebol v rozpore s čl. 24.6 stanov SOZ verejnej
správy a kultúry na prerokovanie výpovede predvolaný. Výpoveď svedkyne H.. S., podľa ktorej program
H.. Q. zaslala iným (nepredloženým) mejlom, považoval za účelovú.
3. Nesplnenie ponukovej povinnosti vyvodil zo skutočnosti, že žalovaný žalobcovi neponúkol voľné
miesto vedúceho štátneho zamestnanca na novovzniknutom analytickom odbore. Obranu žalovaného o
tom, že žalobca nemal predovšetkým riadiace a manažérske schopnosti na uvedenú funkciu, považoval
za nevýznamnú. Pre nesplnenie uvedených hmotnoprávnych podmienok platnej výpovede sa ďalej

nezaoberal tvrdeniami žalobcu o účelovosti organizačnej zmeny žalovaného, ktorého efektivitu napokon
súd ani nie je oprávnený preskúmavať (uznesenie I. ÚS 86/2012 zo dňa 13.02.2016).
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Z dôvodu nesprávnych skutkových zistení
súdu a nesprávneho právneho posúdenia veci sa domáhal jeho zmeny a zamietnutia žaloby. Zastával
názor, že prípadná neprítomnosť jedného z členov závodného výboru pána Q. nemala vplyv na celkový
výsledok hlasovania, keďže závodný výbor hlasoval pomerom hlasov 3:0. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 2 MCdo/21/09 zo dňa 30.03.2009, podľa ktorého sa za prerokovanie zamýšľaného

skončenia pracovného pomeru považuje aj situácia, keď k prerokovaniu vôbec nedôjde, pretože
Zákonník práce nedáva možnosť zástupcom zamestnancov zmeniť rozhodnutie zamestnávateľa.
Nesúhlasil tiež so záverom súdu prvej inštancie o nesplnení ponukovej povinnosti pre neponúknutie
miesta vedúceho zamestnanca novovytvoreného odboru. Zdôraznil, že vedúci služobného úradu nie jepovinný po zrušení vedúceho miesta preložiť alebo vymenovať štátneho zamestnanca do inej vedúcej
funkcie len preto, že je voľná. Takáto povinnosť podľa odvolateľa zo zákona o štátnej službe nevyplýva
a opačný výklad by znamenal, že predseda NKÚ SR by musel do tejto funkcie vymenovať kohokoľvek,

a nie osobu na základe svojej vlastnej voľby. V tejto súvislosti poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca
nespĺňal predpoklady na výkon funkcie na novovytvorenom odbore (neovládal anglický jazyk na úrovni
C1, absencia sedemročnej praxe v oblasti kontroly u žalovaného a ovládanie ekonomiky a ekonometrie).
Predpoklady na výkon štátnej služby nemožno považovať za totožné s predpokladmi na výkon funkcie,
teda funkcia vedúceho zamestnanca na novovytvorenom odbore nebola vhodným pracovným miestom

pre žalobcu. S ohľadom na dĺžku trvania sporu i vykonané dokazovanie považoval odôvodnenie
rozsudku za nepostačujúce, keď sa súd nezaoberal podstatou sporu.
5. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že hmotnoprávnou
podmienkou platnosti výpovede je jej prerokovanie v závodnom výbore, táto podmienka splnená
nebola, hoci sa o jej splnenie žalovaný pokúsil. Zo stanov (čl. 24.6) jasne vyplýva, že mali byť
upovedomení všetci členovia závodného výboru, teda aj dlhodobo práceneschopný člen výboru. Okrem

toho zdôraznil, že závodný výbor by mal mať k dispozícii zamýšľanú výpoveď dňa 25.01.2016, výpoveď
z 27.01.2016 teda nemohla byť prerokovaná. Zastával tiež názor, že pred súdom prvej inštancie
dokazovaním hodnoverne vyvrátil, že miesto vedúceho novovytvoreného analytického odboru bolo pre
žalobcu vhodné a spĺňal preň požadované predpoklady. Okrem tomu mu neboli ponúknuté ani dočasne
obsadené štátnozamestnanecké miesta, ktoré sa považujú za tzv. voľné a neboli mu ponúknuté ani

dočasne neobsadené miesta zamestnankyne na materskej dovolenke, ktoré sa taktiež považujú za
voľné.
6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených (§ 379 a 380
ods. 1 CSP), vo veci nariadil pojednávanie a poskytol tak stranám priestor vyjadriť sa predovšetkým ku
skutkovémustavu,zistenémusúdomprvejinštancieadospelkzáveru,žeodvolanieniejeopodstatnené.

7. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o vecnej opodstatnenosti žaloby.
8. Z dokazovania, vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca ako vedúci štátny
zamestnanec žalovaného pôsobil vo funkcii hlavného radcu - vedúci odboru metodiky plánovania a
analýz. U žalovaného sa organizačná štruktúra opakovane menila, žalobca zastával funkciu vedúceho
štátneho zamestnanca na odboroch s rôznym názvom a kompetenciami. Po organizačnej zmene (podľa

žalobcu účelovej) sa s účinnosťou od 01.01.2016 zrušil odbor, na ktorom žalobca zastával funkciu
vedúceho zamestnanca a bol zriadený odbor analytický. Miesto vedúceho zamestnanca v tomto odbore
žalobcovi ponúknuté nebolo, boli mu ponúknuté iné miesta (aj na analytickom odbore), s ktorými žalobca
nesúhlasil.
9. Výpoveďou zo dňa 27.01.2016 žalovaný vypovedal podľa § 47 písm. c) zák. č. 400/09 Z. z. o štátnej

službe štátnozamestnanecký pomer Žalobca tvrdil, že k rozviazaniu štátnozamestnaneckého pomeru
došlo po tom, ako mu štatutárny zástupca oznámil, že nemá záujem o jeho zotrvanie v tíme.
10. Podľa § 47 písm. c) služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak štátneho
zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 1 alebo ods. 3 písm.
a) alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 38, nemožno

zaradiťnavykonávanieštátnejslužbynaštátnozamestnaneckémiestovtomistomodboreštátnejslužby
a na tú istú funkciu ( § 29), pretože služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá, a štátny
zamestnanec sa nedohodne so služobným úradom inak.
11.Vsúladesustálenoupraxousúdoviprávnouteóriou(napr.O.,Z..akol.Zákonníkpráce.Komentár.1.
vydanie. Bratislava : D.. Z.. O., XXXX, XXX W..) je povinnosťou súdu pri rozviazaní pracovného pomeru

pre nadbytočnosť z dôvodu organizačnej zmeny zamestnávateľa skúmať, či organizačná zmena nie je
len účelová, predstieraná, aby zdanlivo vytvorila nadbytočnosť zamestnanca, s ktorým sa chce rozviazať
pracovný pomer (porovnaj napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 178/2008, rozhodnutie NS ČR sp. zn.
21 Cdo 2204/2003). Nadbytočnosť zamestnanca musí pritom byť v príčinnej súvislosti s organizačnou
zmenou,vykonanouscieľomzabezpečiťefektívnosťpráceprizmeneúloh,technickéhovybaveniaalebo

pri znížení počtu zamestnancov.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu obdobne súd postupuje i v spore, ak dôjde k zrušeniu organizačného
útvaru, ktorý riadi vedúci štátny zamestnanec a následne je daná výpoveď podľa § 46 ods. 1 písm. c)
zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Ak by totiž organizačná zmena bola len účelová, a zrušený
odbor, na ktorom ako vedúci zamestnanec pracoval žalobca, prakticky vykonával (v podstatnej miere)

tie isté úlohy i v novej organizačnej štruktúre, nemožno považovať za postup v súlade so zákonom, aby
žalobca (obdobne ako pri skorších organizačných zmenách) nebol vedúcim zamestnancom takéhoto
odboru i po predstieranej organizačnej zmene.13. V súvislosti s tvrdenou účelovosťou organizačnej zmeny a zrušenia odboru súd prvej inštancie
vypočul svedkov H.. V. I.O., H.. Ľ. U. U. Y.. B. Č.. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na výpoveď
svedkaH..V.I.,ktorýužďalejnieještátnymzamestnancomužalovaného,sožalobcommallenpracovný

vzťah, teda jeho výpoveď možno považovať za hodnovernú. Z jeho výpovede vyplýva, že z rozsiahlych a
všeobecných formulácií činností novovytvoreného odboru možno vyvodiť, že väčšina týchto činností sa
vykonávala na odbore riadenom žalobcom aj pred organizačnou zmenou, len sú inak charakterizované.
Organizačná zmena od 01.01.2016 predstavovala podľa svedka len kozmetickú zmenu. Aj z výpovede
svedka Y.. Č. vyplýva, že formulácie činností novovytvoreného odboru nie sú dostatočne určité (nevedel

sa k označeným činnostiam jednoznačne vyjadriť).
14. Vychádzajúc z výpovede svedka H.. I. i z listinných dôkazov o činnostiach, vykonávaných odborom
riadeným žalobcom do 31. 12 2015 a analytickým odborom po 1.1.2016, sa možno stotožniť so
žalobcom, že namietaná organizačná zmena i zrušenie odboru bolo účelové. Žalobcovi potom funkcia
vedúceho zamestnanca zrušením odboru podľa § 38 ods. 1 písm. a) nezanikla, v dôsledku čoho
neboli splnené predpoklady pre výpoveď podľa § 47 písm. c) zákona o štátnej službe. Ak sa prípadne

činnosť na odbore analytickom rozširovala, žalobca si rovnako ako iní štátni zamestnanci analytického
odboru mohol ďalej prehlbovať kvalifikáciu. Odvolací súd pritom akcentuje, že pri predchádzajúcich
organizačných zmenách, napr. pri spojení žalobcom riadeného odboru s právnym odborom, žalobca
zostal vo funkcii vedúceho zamestnanca, hoci nemá právnické vzdelanie.
15. V prípade, ak žalobca nevykazoval požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby žalovaný mal

možnosť žalobcu z tejto funkcie odvolať § 37 ods. 3 alebo tiež podľa § 37 ods. 4, nie však realizovaním
predstieranej zmeny sa pokúsiť o zánik funkcie vedúceho zamestnanca zo zákona (§ 38 ods. 1 písm. a)).
16. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
17. V rozhodnutí, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o celom predmete konania, rozhodne i o náhrade
trov tohto odvolacieho konania.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).