Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 7, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/257/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220984
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8114220984.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobkyne Q. D., K.. XX.XX.XXXX,

O. S., X. X, právne zastúpená KAIFER advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Košiciach, Fibichova 11,
IČO: 36 861 561, proti žalovanej Obec Lemešany, Lemešany 186, IČO: 00 327 344, právne zastúpený
PALŠA A PARTNERI Advokátska kancelária spol. s.r.o., IČO: 36 492 086, so sídlom v Prešove,
Masarykova 13, v konaní o zaplatenie 7.047,00 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

rozsudok,
I. žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni titulom nájomného za obdobie od 1.7.2011 do 30.6.2014 sumu
91,62 Eur s 8,15 % úrokom z omeškania ročne od 25.7.2014 do budúcna v lehote 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku,

II. žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1.938 Eur spolu s 8,15
% úrokom z omeškania ročne od 25.7.2014 do budúcna v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

III. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

IV. žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojim návrhom zo dňa 25.7.2014 domáhala zaplatenia istiny vo výške 7.047,00
Eur spoločne s úrokom z omeškania. Svoj návrh odvíjala od skutočnosti, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. J., obec J., okres Prešov, zapísaných na LV č. XXXX ako
parcela „D. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 1553 m2 a na LV č. XXXX ako parcela reg. „A.“ č. XXX/
X - orná pôda o výmere 13 m2 a žalovaná tieto predmetné nehnuteľnosti ako športový areál užíva.

2. Žalovaná s návrhom nesúhlasila.

3. Okresný súd v Prešove rozsudkom zo dňa 7.10.2015 návrh zamietol.

4. Uznesením Krajského súdu zo dňa 27. júla 2017 bol zrušený rozsudok a vec vrátená súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie nové rozhodnutie. Krajský súd okrem iného poukázal na to, že nájomný
vzťahvčasenadobudnutiaúčinnostizákona66/2009máprávnyvýznam,pretoženájomcamáprávovec
užívať a takéto právo treba bez akýchkoľvek pochybnosti zaradiť medzi iné práva na účely. Krajský súd

sa stotožnil s názorom, podľa ktorého prekážka v podobe „iného práva“ pre vznik zákonného vecného
bremena musí existovať ku dňu účinnosti zákona (k 1.júlu 2009).5. Ak nájomný vzťah ku dňu účinnosti zákona existoval, vecné bremeno nevzniklo a náhradu za užívanie
veci rieši nájomné a po skončení nájmu nároky z porušenia práva za užívanie veci bez právneho dôvodu
(nároky z bezdôvodného obohatenia). Krajský súd teda zaviazal súd prvej inštancie vyrovnať sa s

obranou, že nájomný vzťah ku dňu účinnosti zákona neexistoval s tým, aby sa stanovil adekvátny právny
dôvod náhrady za užívanie pozemku žalobkyne. Súd sa vyporiada aj s námietkou premlčania.

6. Súd vykonal a nariadil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, spismi
tunajšieho súdu sp. zn. 25C/257/2014, 9C/195/2014 a 12C/230/2011, ohliadkou na mieste samom, ako

aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdila, že je vlastníčka predmetných nehnuteľností.
Platí pravidelne dane, čistí parcely a odhadzuje odpadky. Uplatňuje si nárok z titulu, že chce, aby sa
spravodlivo vec poriešila. Parcela bola pôvodne jej mamy. Jej matka mala v roku 2004 nájomnú zmluvu
s obcou, potom jej časť parcely darovala. Matka totiž mala 4600 m2, časť vyňala a podarovala ich jej,

bolo to 920 m2. Matka vypovedala v roku 2009 nájom obci a zvyšné časti darovala ďalším súrodencom.
Na parcele č. XXX/X sa nachádza aj studňa. Na tejto parcele si obec ešte za socializmu postavila
domček, ktorý využívali celé roky kombajnisti, kde opravovali kombajny, obec tam následne urobila
žumpu. Domček nazvali I. X.. Žalobkyňa predložila súdu k nahliadnutiu geometrický plán, z ktorého bolo
zrejmépostaveniejejpozemkov.Žalobkyňapotvrdila,žepopozemkuč.XXX/Xchodiastálezamestnanci

obce, alebo údržbári, ktorí chodia k tej predmetnej nehnuteľnosti a dávajú tam materiál. Ona však túto
parcelu kosí, oni si ju niekedy vykosia ale ešte viac. Je to oplotené, avšak obec si vynútila, aby od
toho mala kľúče. Vchod do nehnuteľnosti, ktorú využívajú športovci je aj z inej strany, avšak zo strany
jej parcely je tam odkladací priestor na kosačky a podobne. Žalobkyňa potvrdila, že vec bola v štádiu
riešenia, starosta ich pozval na stretnutie, padali návrhy, aby odkúpil tieto pozemky, alebo obec aby dala

nejaký náhradný pozemok, avšak sa to neposunulo.

8. Súd nariadil ohliadku na mieste samom. Žalobkyňa následne aj predložila súdu geometrické plány,
informatívnu kópiu mapy.

9. Na ohliadke v júni 2015 súd zistil, že časť parcely žalobkyne je ohradená. Starosta obce, ktorý bol
prítomný pri ohliadke, potvrdil občasné využívanie aj tejto parcely a perspektívne by tu chce vybudovať
menší športový areál, napríklad multifunkčné ihrisko. Starosta potvrdil, že časť pozemkov pod celým
pozemkom asi 2/3 odkúpili. S ostatnými vlastníkmi, medzi inými aj s žalobkyňou sa nebolo možné
dohodnúť, ale perspektívne o to záujem obec má.

10. Medzi stranami nebol sporný samotný skutkový stav, teda že predmetné parcely patria do vlastníctva
žalobkyne, kde sa tieto predmetné parcely nachádzajú, kto a na čo ich využíva. Tieto okolnosti sporné
neboli. Sporným sa od začiatku sporu javilo právne posúdenie veci.

11. Žalobkyňa svoj návrh opierala o skutočnosť, že ho žaluje ako zaplatenie za neposkytovanie náhrady
ako protiplnenia za užívanie cudzích nehnuteľností. Žalobkyňa potvrdila, že si svoj nárok neuplatňuje
z titulu náhrady za vecné bremeno, pretože toto je už premlčané. Domáha sa protiplnenia za užívanie
nehnuteľnosti. Ak sa žalovaná pri svojej argumentácii opiera o zákon č. 66/2009 Z.z., ktorý spája vznik
zákonného vecného bremena dňom účinnosti tohto zákona, tak v tomto prípade to tak nie je, pretože

v tom čase existovalo iné právo, ktoré bolo dohodnuté, a teda nemohlo vzniknúť zákonné vecné
bremeno zo strany obce. Žalobkyňa poukazovala na to, že v čase prevodu vlastníckeho práva z matky
žalobkyne na žalobkyňu mala právna predchodkyňa žalobkyne s obcou Lemešany dohodnutý nájomný
vzťah na základe nájomnej zmluvy č. 1/2004 zo dňa 19.10.2004 a to práve aj na tieto nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom tohto konania. Žalobkyňa ako nadobúdateľka nehnuteľnosti vstúpila do právneho

postavenia prenajímateľa podľa ustanovenia § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka. A teda ku dňu
účinnosti ustanovenia § 4 zák. č. 66/2009 Z.z., teda ku dňu 1.7.2009 mala žalovaná ako vlastník stavby
so žalobkyňou ako vlastníkom pozemkov zmluvne dohodnuté iné právo a to na základe tejto nájomnej
zmluvy. Ak sa teda žalovaná opiera o toto ustanovenie zákona, keďže ten nájomný vzťah medzi nimi
trval, nemohlo vzniknúť vecné bremeno.

12.ŽalobkyňapredložilasúduznaleckýposudokH..Q.Č..XXX/XXXX,ktorývšeobecnúhodnotuparcely
č. XXX/X kat. úz. J. stanovil na hodnotu 44.400 Eur vychádzajúc pritom z hodnoty m2 28,59 Eur.13. Žalovaná namietala uplatnený nárok zo strany žalobkyne a poukazoval pritom na zákon č. 66/2009
a na právoplatný rozsudok tohto súdu 12C/230/2011. Keďže žalobkyňa si neuplatňuje nárok z titulu
zriadenia vecného bremena, pretože tento nárok je premlčaný a uplatňuje si tento nárok z titulu

bezdôvodného obohatenia, tak tento nárok podľa žalovanej je taktiež premlčaný a vzniesli námietku
premlčania. Argumentácia žalobkyne, že okrem odplaty za vecné bremeno by mala mať aj nejaký ďalší
nárok na užívanie, podľa žalovanej nie je relevantný, pretože tým by sa potlačil zámer zákonodarcu,
ktorý zriadil vecné bremeno zo zákona.

14. Zo spisu XXC/XXX/XXXX súd zistil, že v tomto konaní bolo rozhodované o vyprataní nehnuteľnosti,
na ktorých sa nachádza športové ihrisko a teda aj nehnuteľnosti žalobkyne. V tomto konaní súd návrh
zamietol s tým, že bolo preukázané, že s výstavbou športového areálu na predmetnom a susedných
pozemkoch sa začalo v roku 1966, pričom v roku 1967 bolo vydané aj rozhodnutie o vyvlastnení
predmetných pozemkov. Súd konštatoval, že dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/91 Zb. prešlo
na obec J. vlastnícke právo k futbalovému ihrisku, ako to vyplýva z delimitačného protokolu a jeho

príloh. Následne prešli aj šatne a ďalšie zariadenia do vlastníctva obce. Čo sa týka samotného areálu
futbalového ihriska, súd konštatoval v tomto konaní, že toto nie je vedené v katastri nehnuteľnosti ako
samostatná nehnuteľnosť, táto nepodlieha evidenčnej povinnosti, ako to vyplýva z ustanovení zákona
o katastri nehnuteľnosti a stavebného zákona. Súd pri rozhodovaní v konaní 12C/230/2011 poukazujúc
na argumentáciu krajského súdu vychádzal z toho, že pri vzťahoch medzi obcou Lemešany a vlastníkmi

pozemku sa má použiť režim zákona č. 66/2009 Z.z.. Tam súd konštatoval, že celý športový areál
vzhľadom na vzájomnú previazanosť funkcií jednotlivých objektov, z ktorých sa daný areál skladá, je
nutné chápať ako stavbu, preto je na mieste aplikácia zákona č. 66/2009 Z.z.

15. Po zrušujúcom uznesení Krajského súdu žalovaný poukazoval na výpoveď nájomnej zmluvy zo

dňa 18.1.2006, ktorá bola doručená Obecnému úradu J. 19.1.2006. Žalobkyňa nadobudla od darkyne
časť nehnuteľnosti darovacou zmluvou z roku 2007 povolený vklad v apríli 2008 a časť nehnuteľnosti
darovacou zmluvou z roku 2010. Podľa žalovanej, právna predchodkyňa v čase výpovede nebola už
vlastníčka celej nehnuteľnosti, iba jej časti a teda nájomný pomer trvá.

16. Žalobca s týmto argumentom nesúhlasil a považuje výpoveď za platnú a účinnú v celom rozsahu.
Poukazoval na to, že nájomná zmluva bola vypovedaná a výpoveď žalovanej aj účinne nastala, ako to
vyplýva aj z ostatných konaní prebiehajúcich na tunajšom súde.

17. Žalobca doložil do spisu znalecký posudok H.. P. K., Č.. G. XXX/XXXX na stanovenie všeobecnej

hodnoty nájmu, ktorá podľa znalca za obdobie od 1.7.2011 do 30.6.2014 je za predmetnú parcelu XXX/
X č. zapísanej na LV č. XXXX 10.897,73 Eur a parcelu č. XXX/X zapísanú na LV č. XXXX 91,17 Eur.

18. V konaní boli predložené aj listinné dôkazy nájomná zmluva X/XXXX uzavretá medzi U. I. a obcou J.

(č.l.67).Tátozmluvasauzatvorilanadobuneurčitúanájomnébolostanovenéna1,-Sk/m2.Predmetom
nájmu bola parcela zapísaná na LV XXXX o výmere 4.466 m2.

19. Súd mal k dispozícii darovaciu zmluvu uzavretú medzi U. I. a žalobkyňou Q. D. dňa 2.3.2007,
vklad ktorej bol povolený 29.4.2008. Predmetom tejto darovacej zmluvy je časť nehnuteľnosti zapísaná

pôvodne na LV č. XXXX parc. XXX/X o výmere 4.466 m2, z ktorých geometrickým plánom č. 9/2007 sa
odčlenila parcela 450/3 o výmere 920 m2. Práve táto bola predmetom tejto darovacej zmluvy.

20. Ďalšou darovacou zmluvou zo dňa 11.8.2010 U. I. darovala nehnuteľnosti zapísané na parcele XXX/
X o výmere 3.546 m2 Q. W., X. I., Q. I. U. Q. D. - žalobkyni. Tej na základe geometrického plánu č.

XX/XXXX bola darovaná novovzniknutá parcela XXX/X o výmere 13 m2 a z pôvodnej parcely XXX/X o
výmere 633 m2 pričlenená k parcele XXX/X.

21. Súd mal k dispozícii výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 28.5.2009 doručenú obci 15.6.2009, kedy
U. I. dávala výpoveď zo zmluvy o nájme č. X/XXXX uzavretú dňa 19.10.2004 a to z nehnuteľnosti v k.

ú. J., zapísaných na LV č. XXXX ako parc. XXX/X orná pôda vo výmere 4.466 m2, kde uvádzala, že
je vlastníčkou v celosti.22. Na záver žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, aby súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, pretože
žalobkyňa preukázala oprávnenosť tohto nároku, ktorého sa domáha titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Žalobkyňa je vlastníkom pozemku, ktorý užíva žalovaná ako futbalové ihrisko. S poukazom

na právoplatný medzitýmny rozsudok v konaní XC/XXX/XXXX bolo preukázané, že na strane žalobkyne
je právo na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania predmetných parciel. S argumentom
neplatnostivýpovedepaniI.,právnejpredchodkynežalobkynemázato,žetátovýpoveďbolavýpoveďou
aj za žalobkyňu, teda Q. D., nakoľko obec ako žalovaná rešpektovala túto výpoveď v plnom rozsahu.
Čo sa týka primeranosti odplaty 1,50 Eur za m2 ročne, má žalobkyňa za to, že na základe predložených

znaleckých posudkov osvedčili primeranosť uplatneného nároku čo do výšky.

23.Žalovanánavrhovalažalobuzamietnuť.Poukazovalanato,žeaksúdbudeposudzovaťdanúvecako
bezdôvodné obohatenie, čo je podľa neho správny názor, mal by postupovať na základe iného kľúča, nie
na základe predložených znaleckých posudkov. Taktiež trvali na svojich právnych záveroch z dôvodu, že
právna predchodkyňa žalobkyne vypovedala nájomnú zmluvu v čase, kedy už nebolo vlastníctvo celej

časti nehnuteľnosti a teda nájomný pomer v časti rozlohy trvá.

24. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

28. Po zrušujúcom uznesení Krajského súdu sa súd musel v prvom rade vyporiadať s tým, či nájom
v časti parciel trvá alebo nie. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že právna predchodkyňa
žalobkyne darovala žalobkyni nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania v dvoch darovacích

zmluvách a to v roku 2007, vklad ktorej bol povolený 29.4.2008 a v roku 2010. Predložená výpoveď
z nájomnej zmluvy je zo dňa 28.5.2009. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že
právna predchodkyňa žalobkyne U. I. podala výpoveď 28.5.2009 zo zmluvy na celú nehnuteľnosť, pri
výpovedi uvádzala, že je vlastníčkou. Toto však nebola pravda, pretože v tom čase už nebola vlastníčkou
časti nehnuteľnosti, ktoré previedla darovacou zmluvou 2.3.2007 a to vo výmere 920 m2 na parcelu,

ktorá sa odčlenila z pôvodnej parcely XXX/X. V tom čase vlastníčkou týchto 920 m2 novovytvorená
parcela XXX/X už bola žalobkyňa. Súd má teda za to, že U. I. nemohla v tejto časti podať platnú výpoveď
z nájomnej zmluvy a teda nájomný pomer k novovytvorenej parcele 450/3 o výmere 920 m2 stále trvá.

29. Keďže pôvodná nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, súd poukazuje na to, že v tejto

časti vychádzal z predmetnej nájomnej zmluvy. V tejto časti teda žalobkyňa bola úspešná, ale len do
výšky dohodnutého nájomného, ktoré bolo vo výške 1,- Sk na m2. Keďže sa jedná o 920 m2, pričom
1m2 bol dohodnutý za 1 Sk, nájom za rok na túto novo vyčlenenú parcelu XXX/X predstavuje sumu
30,54 Eur spolu, teda za 3 žalované roky 91,62 Eur.

30. Súd teda uzatvára, že v tejto časti žalobkyni vyhovel z titulu dohodnutého nájomného v nájomnej
zmluve jej právnej predchodkyne. Výpoveď z nájmu právnej predchodkyne žalobkyne nepovažuje za
právne relevantný v časti parcely, ktorá bola odčlenená v roku 2007 a zavkladovaná v roku 2008 o
výmere 920 m2 a ktorej vlastníčkou bola už v tom čase žalobkyňa. Súd vyhovel žalobkyni v tejto časti
na základe týchto skutočností v celkovej sume 91,62 Eur (tak ako bolo uvedené vyššie).

31. Žalobkyňa bola úspešná v druhej časti svojej žaloby týkajúcej sa parciel o výmere 633 a 13m2. Tieto
nehnuteľnosti žalobkyňa nadobudla do svojho vlastníctva darovacou zmluvou v roku 2010 a v tejto časti
súd má za to, že výpoveď z nájmu daná právnou predchodkyňou je platná. Tieto novovytvorené parcelygeometrickým plánom v roku 2010 a to XXX/X o výmere 13 m2 a vyčlenených z XXX/X 633 m2 v parcele
XXX/X užívala žalovaná bez právneho dôvodu.

32. Tak ako už naznačil vo svojom uznesení krajský súd, súd má za to, že nemôže postupovať podľa zák.
66/2009 o zriadení vecného bremena. Ak nájom bol vypovedaný 28.5.2009, doručený obci 15.6.2009,
pričom výpovedná lehota v zmysle zákona je 3 mesiace, nájomný pomer ku dňu 1. júla 2009 trval a teda
vecné bremeno nevzniklo. Súd teda posudzuje návrh žalobkyne z titulu bezdôvodného obohatenia.

33. To, že R. J. predmetné nehnuteľnosti užívala, nebolo sporné. Súd má teda za to, aj v zmysle záverov
krajského súdu, že pristupuje k uplatnenému nároku z titulu bezdôvodného obohatenia.

34. Súd sa musel vyporiadať aj s námietkou žalovanej o premlčaní tohto nároku. Žaloba bola podaná
25.7.2014, pričom žalobkyňa si uplatňovala nárok od 1.7.2011 do 30.6.2014. S poukazom na citované
zákonné ustanovenie o premlčaní bezdôvodného obohatenia má súd za to, že návrh žalobkyne je v

časti premlčaný a to v časti jedného roka. Súd teda prihliadol na vznesenú námietku premlčania a v
tejto časti od 1.7.2011 do 1.7.2012 považuje nárok žalobkyne za premlčaný, keďže uplynula 2-ročná
premlčacia doba.

35. V časti uplatneného nároku z parciel o výmere 633 m2 a 13 m2, spolu teda 646 m2 súd vyhovel

žalobe z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.7.2012 do 30.6.2014. Pri výške uplatneného
nároku súd vychádzal z hodnoty 1,5 Eur za m2. Súd pri tejto sume vychádzal z predložených znaleckých
posudkov opierajúc sa ešte o tú skutočnosť, že na základe predložených znaleckých posudkov má súd
zato,žetaktourčenénájomnéjeprimerané.Žalobcaprimeranosťosvedčilpráveznaleckýmiposudkami,
žalovaná to síce spochybňovala, ale v tomto neuniesla dôkazné bremeno. S poukazom na rozlohu

parciel - 646 m2 x 1,5 Eur, vychádza suma z titulu bezdôvodného obohatenia za 1 rok 969 Eur, za 2
roky 1.938 Eur. A práve v tejto časti s poukazom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel.

36. V prevyšujúcej časti, čo do uplatnenej výšky právneho základu ako aj doby, súd žalobu žalobkyne
zamietol poukazujúc na vyššie právne zdôvodnenie.

37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

38. Žalobkyňa si uplatnila z istiny aj úroky z omeškania v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z., keďže uplatnený úrok z omeškania je v súlade s citovaným ustanovením súd jej ho z priznanej istiny
priznal.

39. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Súd pri tom poukazuje na tú skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná v
1/3 svojho uplatneného nároku avšak právny základ na podanie žaloby tu zo strany žalobkyne bol.
Žalovaná užíva tieto nehnuteľnosti sčasti bez právneho dôvodu. Preto má súd za to, že je v tejto situácii
spravodlivé, aby každá zo strán si náhradu trov konania znášala sama.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.