Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33Csp/111/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116221994
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116221994.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so

sídlomStaréGrunty7,Bratislava,IČO:35717769,zastúpenýsplnomocnencom:JUDr.VratislavŠteffek,
advokát, so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava proti žalovanej: Q. O., G.1, trvale bytom Z. XXXX/
X, I., o zaplatenie 191,40 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 39,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 39,40 Eur od 27.01.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.10.2016 domáhal zaplatenia sumy vo výške Eur s úrokom
z omeškania zo sumy vo výške 5,05 % ročne od 27.01.2015 do zaplatenia titulom uzavretej Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.09.2013. V podanej žalobe žalobca uviedol, že
žalovanej poskytol bezhotovostný úver v sume 400,- Eur, za celkový úrok vo výške 20% z poskytnutej
úverovej sumy, t. j. 80,- Eur. Za poskytnutie úveru si ďalej žalobca účtoval odmenu vo výške 18% z
úverovej sumy, t. j. 72,- Eur. Žalovaná sa zaviazala celkovú čiastku 552,- Eur uhradiť v 13 mesačných

splátkach, a to v prvých 3 splátkach vo výške 2,- Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach
vo výške 54,60 Eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia až do
úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaná ku dňu podania
žaloby uhradila žalobcovi celkovo sumu 360,60 Eur, a preto dlžná čiastka predstavuje sumu 191,40 Eur
(552,- Eur - 360,60 Eur). Spolu s nárokom na istinu si žalobca uplatnil i nárok na úroky z omeškania od
27.01.2015 až do zaplatenia. Ako dôkazy žalobca označil a predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 26.09.2013, Predžalobnú upomienku zo dňa 29.07.2014, Oznámenie o zosplatnení záväzku zo

dňa 26.08.2014, podacie hárky.

2. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 15.07.2017, k tejto sa nevyjadrila.

3. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej
len „CSP“) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba ootázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa
jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd
vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené

na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia
na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, a to najmä
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.09.2013, Predžalobnou upomienkou zo dňa 29.07.2014,
Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 26.08.2014, poštovými podacími hárkami, ako aj ostatnými

listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

7. Strany sporu uzatvorili dňa 26.09.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 220132269, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou boli aj obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca
žalovanej úver vo výške 400,- Eur. V zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 20% z istiny, odmenu vo výške

18% z istiny, teda odplata celkom predstavovala sumu 152,- Eur, spolu žalovaná mala zaplatiť sumu
552,- Eur. Úrok a odmena boli spoločne označované ako „odplata“. RPMN činila 67,70%. Žalovaná sa
zaviazala zaplatiť úver v 13. splátkach, a to tak, že prvé tri vo výške 2,- Eur a ďalších 10 po 54,60
Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a nasledujúce splátky boli splatné vždy 30.
deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN ku dňu podpisu bola 46,60 %. Žalovaná

podľanespornéhotvrdeniažalobcuzaplatilasumu360,60Eur.Žalovanábolapredžalobnouupomienkou
zo dňa 29.07.2014 vyzvaná na vrátanie dlžnej sumy 191,40 Eur do 5 dní od obdržania upomienky.
Podľapriloženéhopodaciehohárkubolauvedenázásielkažalovanejodoslanádňa04.08.2014.Nakoľko
k úhrade dlžnej sumy nedošlo, žalobca zaslal žalovanej Oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa
26.08.2015, v ktorom oboznámil žalovanú s tým, že záväzok z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom

úvere bol zosplatnený ku dňu 05.10.2014, pričom z priloženého podacieho hárku vyplýva, že zásielka
bola žalovanej odosielaná dňa 08.09.2014. Uvedené skutočnosti neboli žalovanou rozporované.

8. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 64/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom ku
dňu podpisu zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

12. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

16. Podľa § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa
týka ročného obdobia.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu
podpisuzmluvy(ďalejlen„ZoSÚ“)spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je
ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.

19. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

21. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

22. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom ku dňu vzniku omeškania ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov

z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa

príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ZoSÚ), keďže zmluva
o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka) a
zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom
na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere

nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

27. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne
len z časti. Strany sporu uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v
zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ. Na základe uzatvorenej zmluvy o úvere žalobca poskytol

žalovanej spotrebiteľský úver v sume 400,- Eur, pričom žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom v dohodnutých splátkach.
Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľského úveru, musí
obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ.
Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje

v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. V zmluve sa vôbec neuvádza rozpis splátky. Citovaného ustanovenia ZoSÚ predpokladá, že
pri splátke (ktorá je uvedená v eurách) sa uvedie, aká suma (v eurách) zo splátky predstavuje splácanie
istiny, aká splácanie úroku a aká splácanie odmeny. Ak teda žalobca ako veriteľ v zmluve neuviedol,
aká je výška splátky istiny, úroku a odmeny v eurách, súd má za to, že zákonom stanovené členenie

a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka (bez toho,
aby si musel uvedené prepočítavať, čo nakoniec môže byť pre priemerného spotrebiteľa i problémom)
tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi
uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9
ods. 2 písm. f) ZoSÚ, a síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmyslom § 9 ods. 2 písm.

f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva ustanovuje, že prvá splátka je
splatná10.deňpoposkytnutíúveruakaždáďalšiasplátkaaždoúplnéhozaplateniajesplatná30.deňpo
splatnosti predchádzajúcej splátky. Podľa bodu 2. Obchodných podmienok, konečnou splatnosťou úveru
sa rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o

úvere do konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti, podľa názoru súdu musí byť
konečná splatnosť v rámci transparentnosti a zrozumiteľnosti napísaná konkrétnym dátumom tak, aby
nebolo pochybnosti o tom, kedy konečná splatnosť spotrebiteľského úveru nastáva a aby táto konečná
splatnosť bola zrejmá spotrebiteľovi už pred uzavretím zmluvy bez toho, aby tento dátum musel zisťovať
nejakým výpočtom. Konečná splatnosť musí úveru tak musí byť dátumovo presne špecifikovaná, čo v

danej veci splnené nebolo. Čo sa týka stanovenia úrokovej sadzby podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, táto
nie je stanovená v súlade s § 502 OBZ, keď nie je zrejmé, za aké obdobie je stanovený úrok vo výške
20% z istiny.28. Súd zároveň poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/134/2017 zo dňa
08.08.2018 v obdobnej veci ako je prejednávaná, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie v bode 17.
uviedol, že „...termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť v zmluve vyjadrený presným

dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany... Úverová zmluva je
konsenzuálnym kontraktom a už pri uzavretí zmluvy v deň jej uzavretia bez ohľadu na deň poskytnutia
spotrebiteľského úveru musia byť dohodnuté jej podstatné obsahové náležitosti. Bolo preto povinnosťou
žalobcu v uzatvorenej úverovej zmluve jednoznačne a zrozumiteľne uviesť termín konečnej splatnosti
úveru.... údaj konečnej splatnosti úveru 380. deň po uzavretí zmluvy nespĺňa požiadavku citovaného

zákonného ustanovenia o konečnej splatnosti úveru.“

29. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý
žalobcom žalovanej sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na
zaplatenie úroku z úveru ani odmeny, ale len na vrátenie sumy poskytnutého úveru. Keďže žalovaná

zaplatila z poskytnutého úveru vo výške 400,- Eur sumu vo výške 360,60 Eur, súd jej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 39,40 Eur (400,- Eur -
360,60 Eur). Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

30. Pretože sa žalovaná s peňažným plnením dostala do omeškania, je povinná podľa § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka v spojení § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. okrem istiny zaplatiť
žalobcovi aj úroky z omeškania. Z dôvodu neplnenia úveru žalovanou riadne a včas žalobca po
upozornení žalovanej zosplatnil úver dňa 05.10.2014 a žalovaná sa dňom 06.10.2014 dostala do
omeškania, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,05 %. Žalobca tak má popri
dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % (5 + 0,05 %) ročne, avšak len z

priznanej sumy 39,40 Eur od 27.01.2015 do zaplatenia, nakoľko si žalobca uplatnil úrok z omeškania až
odo dňa 27.01.2015, súd mu ho priznal v ním uplatnenej výške, ale až od 27.01.2015, pretože nemôže
prekročiť žalobu a priznať viac ako žalobca žiadal.

31. Vo zvyšnej časti, a to v istine ako i v uplatnenom príslušenstve, súd žalobu zamietol, pretože pokiaľ

nie je dané právo na zaplatenie istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.

32. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

35. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia

niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

36.PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

37. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca sa žalobou domáhal priznania sumy 191,40 Eur, pričom mu
bola priznaná suma 39,40 Eur, čo predstavuje úspech žalobcu 21 %, čomu zodpovedá úspech žalovanej
79 %, a teda čistý úspech žalovanej v konaní predstavuje 58 % (79 % - 21 %). To v konečnom dôsledku
znamená nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu58 % trov konania. Súd však žalovanej s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP a čl. 17 CSP nárok na náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s
čl. 17 CSP, t. j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné

rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného
ustanovenia niet), t. j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).