Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417206156
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417206156.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu:
HlavnémestoSRBratislava,sosídlomPrimaciálnenámestie1,81499Bratislava,IČO:00603481,proti
žalovaným: 1/ M. T., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, 851 01 Bratislava, 2/ C. V., rod.
V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, 841 03 Bratislava 3/ K. P., rod. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XXXX/XX, 851 07 Bratislava, všetci zastúpení: Advokátska kancelária HASALA, s.r.o.,

so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 47 244 224, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že výlučným vlastníkom pozemkov v k. ú. Dúbravka, a to:
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2, evidovanom na
LV č. XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, evidovanom na
LV č. XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2, evidovanom na LV

č. XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2, evidovanom na
LV č. XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, evidovanom na
LV č. XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 59 m2, evidovanom na

LV č. XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, evidovanom na
LV č. XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, evidovanom na
LV č. XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2, evidovanom na
LV č. XXXX,

- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2, evidovanom na
LV č. XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 358 m2, evidovanom
na LV č. XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2, vzniknutého
oddelením dielu 1 od pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX, podľa

geometrického plánu č. XXXXX/XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 314 m2, vzniknutého
oddelením dielu 2 od pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX, podľa
geometrického plánu č. XXXXX/XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, vzniknutého
oddelením dielu 3 od pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX, podľa
geometrického plánu č. XXXXX/XXXX,- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2, vzniknutého
oddelením dielu 4 od pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX, podľa
geometrického plánu č. XXXXX/XXXX,

- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, vzniknutého
oddelením dielu 5 od pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX, podľa
geometrického plánu č. XXXXX/XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2, vzniknutého
oddelením dielu 6 od pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX, podľa

geometrického plánu č. XXXXX/XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2, vzniknutého
oddelením dielu 7 od pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX, podľa
geometrického plánu č. XXXXX/XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, vzniknutého
oddelením dielu X od pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX, podľa

geometrického plánu č. XXXXX/XXXX,
je Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 603 481.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. až 3. rade v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.05.2017, doručenou súdu 31.05.2017, domáhal určenia, že je výlučným
vlastníkom pozemkov v k. ú. Dúbravka, a to:
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2, evidovanom na

LV č. XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, evidovanom na
LV č. XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2, evidovanom na LV
č. XXXX,

- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2, evidovanom na
LV č. XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, evidovanom na
LV č. XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 59 m2, evidovanom na

LV č. XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, evidovanom na
LV č. XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, evidovanom na
LV č. XXXX,

- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2, evidovanom na
LV č. XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2, evidovanom na
LV č. XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 358 m2, evidovanom

na LV č. XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2, vzniknutého
oddelením dielu 1 od pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX, podľa
geometrického plánu č. XXXXX/XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 314 m2, vzniknutého

oddelením dielu 2 od pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX, podľa
geometrického plánu č. XXXXX/XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, vzniknutého
oddelením dielu 3 od pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX, podľa
geometrického plánu č. XXXXX/XXXX,- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2, vzniknutého
oddelením dielu 4 od pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX, podľa
geometrického plánu č. XXXXX/XXXX,

- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, vzniknutého
oddelením dielu 5 od pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX, podľa
geometrického plánu č. XXXXX/XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2, vzniknutého
oddelením dielu 6 od pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX, podľa

geometrického plánu č. XXXXX/XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2, vzniknutého
oddelením dielu 7 od pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX, podľa
geometrického plánu č. XXXXX/XXXX,
- pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, vzniknutého
oddelením dielu 8 od pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX, podľa

geometrického plánu č. XXXXX/XXXX.

2. Žalobu odôvodnil tým, že pozemky, ktoré sú predmetom tejto žaloby, boli v minulosti súčasťou
pozemkovoknižnej parc. č. XXXX/X nachádzajúcej sa pôvodne v k. ú. Lamač (t. č. ide o k. ú. Dúbravka),
evidovanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX. Podľa zápisu v nej sú poslednými evidovanými

vlastníkmi tohto pozemku E. V. a T. V., rod. Y., každý v spoluvlastníckom podiele 1. Rozhodnutím
Obvodného národného výboru Bratislava IV, odboru výstavby a územného plánovania č. 767/71/330
zo dňa 24.04.1972, bola vyvlastnená časť pozemku parc. č. XXXX/X k. ú. Lamač, zapísaného
v pozemkovoknižnej vložke č. XXX do vlastníctva manželov E. V. a T. V., rod. Y., každému v
spoluvlastníckom podiele 1. Vyvlastnená bola časť vo výmere 877 m2. Účelom vyvlastnenia bola

realizácia investičnej bytovej výstavby sídliska Záluhy I podľa právoplatného územného rozhodnutia
č.j. ÚPA-3544-154/24/69-to zo dňa 15.10.1969. Náhrada za vyvlastnený pozemok bola stanovená na
základe vyhlášky Slovenského cenového úradu a Ministerstva financií č. 47/69 Zb. o cenách stavieb v
osobnom vlastníctve a náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností, za pozemok v sume 330,80 Kčs a za
stavebné investície v sume 380,80 Kčs. Vyvlastňovacie rozhodnutie č. 767/71/330 zo dňa 24.04.1972

bolo manželom V. riadne doručené. V rozhodnutí je uvedené, že pri vyvlastnení bol použitý ako technický
podklad geometrický plán čj. mer. 68017 zo dňa 25.06.1968. Číslo geometrického plánu je však v
rozhodnutí uvedené nesprávne. Pri výkupe časti parc. č. XXXX/X sa v skutočnosti postupovalo podľa
geometrického plánu č. XXXX/X-XXX-XXX-XX zo dňa 11.09.1968. V opisnej časti tohto geometrického
plánu je vykúpená časť označená pod č. 46. V grafickej časti ju žalobca pre lepšiu prehľadnosť zvýraznil

zelenou farbou. Omyl v čísle geometrického plánu bol spôsobený v dôsledku nesprávne vyhotoveného
predtlačeného textu zmluvy, nakoľko geometrický plán čj. mer. 68017 zo dňa 25.06.1968 bol tiež použitý
pri výstavbe sídliska Záluhy I. Proti rozhodnutiu ObNV č. 767/71/330 podali manželia V. odvolanie z
dôvodu nesúhlasu s výškou stanovenej náhrady. Rozhodnutím národného výboru hlavného mesta SSR
Bratislava, odboru územného plánovania a architektúry, č. ÚPA-2543-330/72-Kaš/Cr zo dňa 01.08.1972

bolo podané odvolanie zamietnuté a bolo potvrdené rozhodnutie ObNV č. 767/71/330 zo dňa 24.04.1972
so zmenou celkovej náhrady za vyvlastnený pozemok (pôvodne stanovená suma 330,80 Kčs bola
zmenená na sumu 350,80 Kčs). V danom konaní išlo o konečné rozhodnutie bez možnosti ďalšieho
odvolania.
Kúpnou zmluvou č. 75-43009-On uzatvorenou dňa 19.03.1990 medzi predávajúcimi E. V. a jeho

manželkou T. V., rod. Y. a kupujúcim Výstavbou hlavného mesta SSR, investorsko-inžinierskou
organizáciou Národného výboru hl. mesta SSR Bratislava bola z pozemku parc. č. XXXX/X k. ú. Lamač,
evidovaného v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, odpredaná ďalšia časť vo výmere 755 m2. Zmluvou bol
zrealizovaný dodatočný výkup pozemkov spojený s majetkovoprávnym usporiadaním sídliska Záluhy.
Kúpna cena za vykúpený pozemok bola v zmluve dohodnutá na sumu 15.100,- Kčs. Technickým

podkladom pre tento prevod pozemku bol geometrický plán č. XXX-XXX-XXX-XX/X úradne overený
dňa 26.02.1987. V jeho popisnej časti je vykupovaná časť pozemku označená ako diel č. 44 vo výmere
1.632 m2. Do výmery vykúpeného dielu bola zarátaná aj výmera už vyvlastnenej časti pozemku parc. č.
XXXX/X, t. z. že výmera dielu č. 44 je výsledkom súčtu vyvlastnenej a vykúpenej časti pozemku parc. č.
XXXX/X (755 m2 + 877 m2 = 1.632 m2). K tejto zmluve žalobca priložil ako dôkaz o riadnom zaplatení

kúpnejcenyfinančnýpoukazč.32/5826/1990zodňa19.07.1990,ktorýmVýstavbahlavnéhomestaSSR
Bratislava oznámila Slovenskej štátnej sporiteľni, že na jej účet poukázala v prospech predávajúcich
sumu 15.100,- Kčs, t.j. pre každého predávajúceho sumu 7.550,- Kčs.Žalobca nadobudol vlastníctvo k časti PK parc. č. XXXX/X, pôvodne sa nachádzajúcej v k. ú. Lamač,
vyvlastnenej rozhodnutím č. 767/71/330 zo dňa 24.04.1972 a vykúpenej kúpnou zmluvou zo dňa
19.03.1990 podľa ustanovenia § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Rozhodnutím

Obvodného národného výboru Bratislava č. 767/71/330 bola z PK parc. č. XXXX/X k. ú. Lamač
vyvlastnená časť vo výmere 877 m2 za účelom realizácie investičnej bytovej výstavby - sídliska Záluhy
I schválenej právoplatným územným rozhodnutím č.j. ÚPA-3544-154/24/69-to zo dňa 15.10.1969. O
vyvlastnenie tejto časti pozemku požiadal Investing, podnik pre investičnú výstavbu NVB, ktorý bol
poverenýinvestičnouvýstavbounaúzemíhlavnéhomestazostranyNárodnéhovýboruhlavnéhomesta.

kúpnou zmluvou zo dňa 19.03.1990 uzatvorenou medzi manželmi V. a Výstavbou hlavného mesta SSR
bola z pozemku parc. č. XXXX/X odkúpená časť vo výmere 755 m2 za účelom majetkovoprávneho
dousporiadania sídliska. Uznesenie Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy zo dňa
01.12.1981 je dôkazom toho, že najprv Investing, investorsko-inžinierska organizácia a neskôr Výstavba
hlavného mesta SSR boli organizácie, ktoré zabezpečovali na území hlavného mesta SR Bratislavy
systém komplexnej bytovej výstavby a za naplnením tohto účelu spravovali majetok štátu. Podľa

uznesenia boli zo strany Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy ku dňu 31.12.1981
zrušené tri rozpočtové organizácie: Riaditeľstvo výstavby hlavného mesta SSR Bratislavy, Investing,
investorsko-inžinierska organizácia a Inžiniersko-investorská organizácia pre výstavbu rýchlodráhy
hlavného mesta SSR Bratislavy. K tomu istému dňu bola zriadená samostatná rozpočtová organizácia
s názvom Výstavba hlavného mesta SSR Bratislavy, inžiniersko-investorská organizácia národného

výboru hlavného mesta SSR Bratislavy. Na novú organizáciu bol v zmysle daného uznesenia prevedený
celý majetok a nehnuteľnosti spolu so všetkými právami a záväzkami, ktoré boli v správe zrušených
organizácií.
Časť vykúpenej a vyvlastnenej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX/X predstavuje v súčasnosti tieto
pozemky:

· pozemky reg. „C“ evidované na LV č. XXXX zapísané do vlastníctva žalovaných, žalovanej v 1. rade v
podiele 1, žalovanej v 2. rade v podiele 1 a žalovanej v 3. rade v podiele 1/4
- parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2,
- parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2,
- parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2,

- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 59 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2,

- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 358 m2,
· pozemky reg. „C“ evidované v katastrálnom operáte bez založeného listu vlastníctva
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2,

- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2,
GP č. XXXXX/XXXX bolo určené, že tieto pozemky sú v rozsahu celej ich výmery súčasťou pozemku

registra „E“ parc. č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX, do vlastníctva žalovanej v 1. rade v podiele
1 a žalovanej v 2. rade v podiele 1.
· nové pozemky reg. „C“ vzniknuté oddelením od pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X evidovaného na LV
č. XXXX podľa GP č. XXXXX/XXXX
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2,

- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 314 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2,
· pozemky reg. „C“ evidované na LV č. XXX vo vlastníctve žalobcu
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2,

- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria - časť,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria - časť,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria - časť,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria - časť,- parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria - časť,
- parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2,
- parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria - časť,

- parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2,
- parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,
pozemky reg. „C“ parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX boli na žalobcu prevedené na základe
Dohody o usporiadaní vlastníckych vzťahov č. 24 88 0269 16 00 uzatvorenej dňa 22.06.2016 medzi
žalobcom a spoločnosťou ISTROFINAL BB, s.r.o. V dohode došlo zo strany spoločnosti ISTROFINAL

BB,s.r.o.kuznaniu,žetietopozemkyvzniklizpôvodnejpozemkovoknižnejparc.č.XXXX/X,k.ú.Lamač,
ktorej vlastníkom sa stal žalobca na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.03.1990 a na základe rozhodnutia
o vyvlastnení č. 767/71/330 zo dňa 24.04.1972.
· pozemky reg. „C“ evidované na LV č. XXXX do vlastníctva spoločnosti Kaufland Slovenská republika
v.o.s., ktorá sa stala vlastníkom daných pozemkov na základe kúpnej zmluvy
- parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy - časť,

- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria - časť,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria - časť,
- parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria - časť,
- parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria - časť.

Predmetom tejto žaloby sú pozemky špecifikované v čl. 2 tejto žaloby, a to pozemky reg. „C“ evidované
na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, pozemky reg. „C“ evidované v katastrálnom operáte bez
založeného listu vlastníctva, ku ktorým bolo vlastnícke právo určené GP č. XXXXX/XXXX, parc. č. XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, ako aj nové pozemky vzniknuté podľa GP č. XXXXX/

XXXX, parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX. Pozemky evidované na LV č. XXX vo vlastníctve
žalobcu a LV č. XXXX vo vlastníctve spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. nie sú predmetom
tejto žaloby.
Na základe identifikácie parciel Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor č. zák.: K1-15579/16
vyhotovenej dňa 26.08.2016 za účelom podania tejto žaloby je zrejmé, že PK parc. č. XXXX/X k. ú.

Lamač, evidovaná v PK vložke č. XXX, je na mape určeného operátu identifikovaná ako pozemok reg.
„E“ parc. č. XXXX/X, k. ú. Dúbravka, evidovaný na LV č. XXXX a v registri C KN aj ako pozemky parc. č.
XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX,XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XXaXXXX/XX.Geometrickýmplánom
č. XXXXX/XXXX vyhotoveným spoločnosťou IGK s.r.o., úradne overeným dňa 21.07.2016 W.. C. E.,

boli odčlenené tri nové pozemky parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 46 m2
(odčlenená od pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/X), parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere314m2(odčlenenáodpozemkureg.„C“parc.č.XXXX/X)aparc.č.XXXX/XX-zastavanéplochy
a nádvoria vo výmere 66 m2 (odčlenená od pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX) Tieto novovytvorené
pozemky vznikli z pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X k. ú. Dúbravka evidovaného na LV č. XXXX. A ďalej

ním bolo určené, že pozemky reg. „C“ parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX
sú v rozsahu ich celej výmery súčasťou pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X k. ú. Dúbravka evidovaného
na LV č. XXXX. Pozemok reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 73 m2,
evidovaný v katastrálnom operáte bez založeného listu vlastníctva je GP č. XXXXX/XXXX rozčlenený
na dva novovytvorené pozemky, parc. č. XXXX/XX vo výmere 66 m2, ktorá je predmetom tejto žaloby

a parc. č. XXXX/XXX vo výmere 7 m2. Podľa GP novooddelená parc. č. XXXX/XXX rešpektuje hranicu
vykúpenej časti z pôvodnej PK parc. č. XXXX/X pôvodného k. ú. Lamač výkupového geometrického
plánu č. XXX-XXX-XXX-XX/X.
V súčasnosti sú v rozpore s vyššie uvedenými skutočnosťami pozemky reg. „C“ parc. č. XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX

neoprávnene zapísané na LV č. XXXX do vlastníctva žalovanej v 1. rade v spoluvlastníckom podiele
1, žalovanej v 2. rade v spoluvlastníckom podiele 1 a žalovanej v 3. rade v spoluvlastníckom podiele
1 a časť pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X na LV č. XXXX do vlastníctva žalovanej v 1. rade v
spoluvlastníckom podiele 1 a žalovanej v 2. rade v spoluvlastníckom podiele 1. Podľa LV č. XXXX
žalované nadobudli vlastníctvo k vyššie uvedeným pozemkom na základe týchto listín: žalovaná v 1.

rade na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 04.05.2012 sp. zn. 65D 620/2011, žalovaná v 2. rade
na základe Uznesenia zo dňa 30.01.1995 č. D 838/93 a uznesenia zo dňa 31.08.1995 č. D 1288/93,
žalovaná v 3. rade na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 04.05.2012 sp. zn. 65D 620/2011. Na LV
č. XXXX majú ako titul nadobudnutia uvedené tieto listiny: žalovaná v 1. rade Osvedčenie o dedičstvezo dňa 04.05.2012, sp. zn. 65D 620/2011 a Dohodu o urovnaní vzájomných práv a povinností, žalovaná
v 2. rade Uznesenie zo dňa 30.01.1995 č. D 838/93, uznesenie zo dňa 31.08.1995 č. D 1288/93 a
Dohodu o urovnaní vzájomných práv a povinností zo dňa 08.11.2012. Za účelom usporiadať vlastníctvo

k vyvlastnenej a vykúpenej časti PK pozemku parc. č. XXXX/X bola žalovaným dňa 04.03.2016 zaslaná
predžalobná výzva. Dňa 29.03.2016 bola žalobcovi zaslaná zo strany žalovaných odpoveď, že na
svojom vlastníckom práve trvajú.
Naliehavý právny záujem na podanej žalobe žalobca odôvodňoval tým, že nadobudol vlastníctvo
k vyvlastnenej a vykúpenej časti PK pozemku parc. č. XXXX/X, napriek týmto skutočnostiam sú v

katastrálnom operáte vedené ako vlastníci žalované. Zápisom pozemkov reg. „C“ parc. č. XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/
XX na LV č. XXXX do vlastníctva žalovanej v 1. rade v spoluvlastníckom podiele 1, žalovanej v 2.
rade v spoluvlastníckom podiele 1 a žalovanej v 3. rade v spoluvlastníckom podiele 1 a zápisom
pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X na LV č. XXXX do vlastníctva žalovanej v 1. rade v spoluvlastníckom
podiele 1 a žalovanej v 2. rade v spoluvlastníckom podiele 1 je výkon vlastníckych práv žalobcu v

rozsahuustanovenia§123Občianskehozákonníkaohrozenýajehopostavenieakovýlučnéhovlastníka
daných pozemkov právne neisté. Určujúcim výrokom súdu a jeho následným zápisom do katastra
nehnuteľností bude neistota hlavného mesta ako výlučného vlastníka daných pozemkov odstránená bez
potreby iniciovania ďalších konaní. Naliehavý právny záujem na danom určení je podporený aj potrebou
žalobcu o rýchle usporiadanie daných pozemkov z dôvodu verejného záujmu - potreby rozšírenia

Harmincovej ulice na štvorpruhovú komunikáciu. Hlavné mesto a jeho organizácie investovali nemalé
úsilie, množstvo času a práce na zabezpečenie a realizáciu tohto projektu prospešného pre všetkých
obyvateľov Hlavného mesta SR Bratislavy. V závere žalobca poukazoval na to, že v prípade, ak by
žalobca musel pre dosiahnutie tohto účelu vyššie definované pozemky duplicitne odkupovať, postupoval
v rozpore s § 7 ods. 2 písm. c zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

3. Žalované vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že žalobcom uplatnený nárok neuznávajú v celom
rozsahu. Jedným z hlavných dôvodov je skutočnosť, že pôvodná PK parcela č. XXXX/X evidovaná
v PK č. XXX k. ú. Lamač bola v celosti vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných - E. V.,
nar. XX.XX.XXXX a jeho manželky T. V., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. XX, Bratislava.

Žalobca nepreukázal, že by vlastníckeho právo právnych predchodcov žalovaných prešlo na neho.
Štát ani žalobca nikdy neboli vedení v katastri nehnuteľností ako vlastníci žalovaných pozemkov.
Žalobca v žalobe tvrdil, že z parcely č. XXXX/X bola vyvlastnená časť o výmere 877 m2. Vôbec
však bližšie nekonkretizoval o akú časť presne sa jedná, najmä ako táto časť zodpovedá žalovaným
pozemkom. Žalobca predložil len ťažko čitateľnú kópiu rozhodnutia o vyvlastnení z roku 1972, na

ktorom však absentuje doložka právoplatnosti. V dôsledku toho nie je preukázané, či sa vôbec štát
niekedy stal vlastníkom žalovaných pozemkov. A to tým, že štát nikdy nebol v evidencii nehnuteľností
vedený ako vlastník pozemkov vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných. Tento fakt potvrdzuje
aj žalobcom predložená príloha č. 5 žaloby zo dňa 07.06.1974, na ktorom ani po cca 2 rokoch od
údajného vyvlastnenia nie je žiadny údaj svedčiaci o vlastníckom práve Československého štátu. Keďže

vyvlastňovacie rozhodnutie neobsahuje údaj o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, nie je preukázané,
že k vyvlastneniu aj reálne došlo, nakoľko táto skutočnosť nebola ani v pozemkovej knihe zapísaná.
Vykonanie takéhoto zápisu bolo pritom povinnosťou štátu v zmysle § 2 ods. 4 vyhlášky č. 104/1966
Zb. o správe národného majetku. Ak by existovalo rozhodnutie o vyvlastnení s právnymi účinkami
a vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, toto by v zmysle vyššie uvedeného muselo

byť založené v operátoch katastra nehnuteľností. A pokiaľ sa vlastníkom žalovaných pozemkov nestal
najprv Československý štát, nemožno ani uvažovať o prechode vlastníckeho práva na žalobcu v
zmysle zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí. Nepredloženie originálu rozhodnutia o vyvlastnení s
doložkou právoplatnosti a nezapísanie vlastníckeho práva štátu v evidencii nehnuteľností (rozhodnutia
o vyvlastnení sa aj v zmysle ich textu mali zasielať priamo na vedomie Stredisku geodézie Bratislava

- mesto) spolu s ďalšími skutočnosťami uvedenými v tomto vyjadrení indikujú, že neboli splnené
právne predpoklady pre nadobudnutie pozemku štátom a že v tomto ohľade boli vykonané len faktické
protiprávne úkony typické pre obdobie socializmu. Rozhodnutie o vyvlastnení z 24.04.1972 trpí totiž aj
ďalšími podstatnými vadami. Podľa § 47 písm. a/ vyhlášky č. 144/1959 Ú.l., ktorou sa vykonáva zákon č.
87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, jednou z náležitostí rozhodnutia o vyvlastnení je aj predmet a rozsah

vyvlastnenia. Čo v prípade, ak nejde o vyvlastnenie celej parcely predpokladá priloženie geometrického
plánu vyjadrujúceho presný rozsah vyvlastnenia. Vyššie uvedené rozhodnutie o vyvlastnení však
odkazuje na geometrický plán č. 68017 zo dňa 25.06.1968, ktorý jednak žalobca nepredložil a hlavne
tento sa podľa vyjadrenia samotného žalobcu nevzťahuje k žalovaným pozemkom, čo je ďalšou právnerelevantnou skutočnosťou potvrdzujúcou prečo nemohli nastať právne účinky vyvlastnenia žalovaných
pozemkov. Odkaz na iný geometrický plán sa neuvádza ani v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 01.08.1972
a pokiaľ by sa naozaj jednalo o omyl, správny orgán ho mohol kedykoľvek napraviť v zmysle § 47

ods. 6 vtedy platného zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Táto skutočnosť je zásadná, nakoľko
pri vecných právach k nehnuteľnostiam je s ohľadom na ich pôsobenie erga omnes významný len ten
úkon, ktorý je vyjadrený v písomnej forme a nie ktorý je následne odvodzovaný jeho výkladom. K otázke
určitosti predmetu a rozsahu vyvlastnenia žalované podotkli, že ani k žalobe pripojený geometrický
plán č. XXXX/X-XXX-XXX-XX zo dňa 25.06.1968 nie je v tomto ohľade preukazný, nakoľko z jeho

neprehľadnej mapky (diel č. 46 patriaci právnym predchodcom žalovaných v nej nie je viditeľný) ani
výkazu plôch nie je zrejmé a už vôbec nie je preukázané ako zodpovedá predmetný diel č. 46 pozemkom
uvedeným v petite žaloby. V nadväznosti na vyššie uvedené žalované poukazovali na ďalšie relevantné
skutočnosti:
a/ žalobca nepreukázal doručenie rozhodnutia o odvolaní zo dňa 01.08.1972, čo je nevyhnutým
predpokladom nadobudnutia jeho právoplatnosti,

b/ žalobca nepreukázal zaplatenie ceny za vyvlastnené nehnuteľnosti - v prílohe č. 11 žaloby pripojil len
list od Investingu z 15.08.1972, ktorý mal právnych predchodcov žalovaných informovať o poukázaní
731,60 Kčs (rukou je pritom označený ako koncept), avšak zo žaloby nie je zrejmé, či boli právni
predchodcovia o tomto liste aj vyrozumení a či im bola aj reálne zaplatená vyvlastňovacia náhrada,
c/ nie je preukázané, či rozhodnutie o odvolaní proti vyvlastneniu bolo podpísané oprávnenou osobou,

keďže ho nepodpísal vedúci odboru územného plánovania a architektúry a absentuje v ňom uvedenie
funkcie (náležitosť podľa § 47 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb.) zastupujúcej osoby - podpísanej W.. arch.
G. C.,
d/ právni predchodcovia žalovaných boli pod trvalým nátlakom - E. V. bol v minulosti predsedom
Miestneho obvodného úradu v Lamači a vtedajšia štátna moc všemožne tlačila na neho (v duchu logiky,

kým „nevybavia“ bývalého predsedu úradujúceho od skončenia vojny v r. 1945 do komunistického
prevratu v r. 1948, nevybavia ani ostatných Lamačanov...) i jeho ďalšiu rodinu vlastniacu pozemky (jeho
švagor Q. Y. bol ako nepohodlná osoba voči režimu dokonca väznený cca 5 rokov v Leopoldove) - s
ohľadom na tieto okolnosti boli sociálne i občiansky utláčaní právni predchodcovia žalovaných „zlomení“
na to, aby vystupovali proti vtedajšiemu režimu navonok.

Podľa tvrdení žalobcu bola kúpnou zmluvou č. XX-XXXXX-On zo dňa 19.03.1990 z pozemku parc. č.
XXXX/X k. ú. Lamač odpredaná časť vo výmere 755 m2. S týmto tvrdením sa žalované tiež nestotožnili.
Poukazovali na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka podľa ktorého právny úkon musí byť urobený
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 6 ods. 2 vykonávacej vyhlášky
č. 23/1964 Zb. k zákonu č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností bolo pri oddelení časti pozemku

nevyhnutné predložiť aj geometrický plán. Dotknutá kúpna zmluva uvádza geometrický plán len veľmi
stroho v znení „Identifikácia parciel sa preukazuje výpisom z pozemkovej knihy a GP XXX-XXX-XXX-
XX/X“. Zásadné však je, že tento GP jasne a určito nevymedzuje ktorých 755 m2 sa z uvedenej parcely
č. XXXX/X odčleňuje, keďže podľa samotného textu zmluvy parc. č. XXXX/X má celkovú plochu 4.888
m2, čo je pôvodná výmera parc. č. XXXX/X podľa PK vl. č. XXX ako aj jej výmera uvádzaná v doterajšom

stave výkazu výmer predmetného GP overeného orgánom geodézie dňa 26.02.1987. Inak tieto dôkazy
predložené samotným žalobcom taktiež preukazujú, že nedošlo k predchádzajúcemu vyvlastneniu 877
m2 v prospech štátu, keďže pôvodná výmera parc. č. XXXX/X v rozsahu 4.888 m2 ostala nezmenená.
Uvedený GP však neuvádza novú parcelu (odčlenenú od parc. č. XXXX/X) o výmere 755 m2, ktorú by
titulom zmluvy potenciálne bolo možné zapísať do evidencie nehnuteľností v prospech nového vlastníka.

Predmetný GP vo svojej grafickej i textovej časti uvádza len tzv. diel 44 vo väčšej výmere 1.632 m2
(nie odkupovaných 755 m2), čím činí kúpnu zmluvu nezapísateľnou do evidencie nehnuteľností a tiež
neplatnou pre neurčitosť jej predmetu. Požiadavka na určitosť právnych úkonov o prevode nehnuteľností
má s ohľadom na potrebu ochrany vlastníckych práv zásadný charakter a je dlhodobo a konštantne
ustálená aj v rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít ako napr. rozsudok Najvyššieho súdu

ČR z 14.02.2001, sp. zn. 22Cdo 2651/99. Podľa výslovného znenia bodu 8 kúpnej zmluvy z 19.03.1990,
kúpna zmluva podliehala zo strany kupujúceho schvaľovaciemu konaniu. V tomto smere žalované
poukazovali aj na ustanovenie § 3 ods. 2 vyhlášky č. 90/84 Zb. v zmysle ktorého na účinnosť zmluvy o
nadobúdaní vlastníctva podľa § 2 ods. 2 potrebujú štátne organizácie schválenie priamo nadriadeného
orgánu. Schvaľovanie nadobúdania majetku nadriadenými orgánmi bolo pritom štandardnou súčasťou

právnehoinštitútusprávynárodnéhomajetkupocelúdobusocializmuaždoichnahradeniamodernejšou
úpravou správy majetku štátu od 01.01.1964. Žalobca pritom nepreukázal, že došlo k schváleniu
dotknutej kúpnej zmluvy nadriadeným orgánom. Z uvedeného preto nemožno považovať kúpnu zmluvu
za účinnú a v dôsledku toho nemohla privodiť ňou zamýšľané právne účinky aj keby bola platná. Vspojitosti s kúpnou zmluvou podľa názoru žalovaných nebolo preukázané ani zaplatenie kúpnej ceny
(prílohou č. 15 žaloby je oznámenie, že právnym predchodcom žalovaných bude poukázaná platba, čo
však nie je doklad o úhrade) a za nepreukázanú tiež považovali skutočnosť, či bol v mene kupujúceho

oprávnený zmluvu platne podpísať W.. R. D. ako osoba poverená vedením technického úseku, nieto
riaditeľ alebo námestník organizácie. Aktuálny záver, že žalobca nepreukázal svoje vlastnícke právo
k pozemkom uvedeným v petite žaloby možno podporiť aj z ďalšieho pohľadu. Ako už bolo vyššie
uvedené, žalobcom domnelo nadobudnuté pozemky sú neurčité z hľadiska vymedzenia ich hraníc a
výmery v teréne. Uvedená skutočnosť je zrejmá aj z porovnania úhrnnej výmery týchto pozemkov

v rozsahu 1.632 m2 (daná súčtom 877 m2 údajne vyvlastnených a 755 m2 domnelo kúpených) s
úhrnnou výmerou žalovaných pozemkov v petite žaloby, ktorá predstavuje 1.325 m2. Rozdiel medzi
týmito výmerami predstavuje nezanedbateľných 307 m2. Žalobca vôbec nevysvetlil, ako k takémuto
podstatnému rozdielu vo výmerách došlo. Žalobca uviedol, že časť rozdielu (parc. č. XXXX/XX, XXXX/
XX a XXXX/XX o úhrnnej výmere 142 m2) bola pôvodne vo vlastníctve spoločnosti ISTROFINAL BB,
s.r.o. a zostávajúca časť vo vlastníctve spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. Ako sa však

dotknuté parcely dostali do vlastníctva uvedených subjektov však žalobca v žalobe neuvádza, hoci to
priamo súvisí so skutočnosťami uvádzanými v žalobe.
Vzhľadom na uvedené podľa názoru žalovaných vlastnícke právo k žalovaným pozemkom na
Československý štát neprešlo, a teda pokiaľ vlastnícke právo na štát neprešlo, v zmysle zákona č.
138/1991 Zb. nemohlo prejsť vlastnícke právo k nim ani na žalobcu, a to pre zjavné nesplnenie

podmienok uvedených v § 2 ods. 5 tohto zákona. Žalobca taktiež neosvedčil vznik práva hospodárenia
k žalovaným pozemkom. Právne predpisy na úseku správy národného majetku (§ 2 ods. 4 vyhl. č.
104/1966 Zb., vyhl. č. 156/1975 Zb., vyhl. č. 90/1984 Zb. a vyhl. č. 119/1998 Zb.) vyžadovali, aby
organizácia do 60 dní od nadobudnutia nehnuteľností do svojej správy oznámila zmenu vo vlastníctve
alebo v správe nehnuteľností orgánu vedúcemu evidenciu nehnuteľností a odovzdala mu podklady pre

zápis zmien v tejto evidencii. Povinnosť zachovať 60 dňovú lehotu vyplývala aj z § 4 ods. 3 zákona č.
22/1964 Zb. Záväznosť tejto evidencie potvrdzujú aj ustanovenia § 14 zákona č. 138/1991 Zb. Pokiaľ
žalobca nepožiadal o zápis práva hospodárenia v lehote stanovenej právnymi predpismi, mohlo dôjsť
k premlčaniu tohto jeho majetkového práva v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Žalované preto
z opatrnosti vzniesli aj námietku premlčania. Vo vzťahu ku kúpnej zmluve z roku 1990 poukazovali

na § 47 ods. 3 vtedy platného Občianskeho zákonníka, že pokiaľ návrh podaný do troch rokov od
uzavretia zmluvy nedošlo k rozhodnutiu príslušného orgánu, ktoré je podmienkou účinnosti zmluvy, platí,
že účastníci od zmluvy odstúpili. Keby bol žalobca presvedčený o opodstatnenosti svojich nárokov k
žalovaným pozemkom, mohol a mal si ich dať zapísať do katastra nehnuteľností v lehote podľa § 14
ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. Žalobca však tieto svoje nároky neusporiadal pred podaním žaloby a ani

v konaní podľa zákona č. 180/1995 Z. z. (ROEP).
Na záver žalované poukazovali na to, že pri citlivé a spravodlivé rozhodnutie každej veci je potrebné
prihliadnuťajkokolnostiamaosobitostiamkonkrétnehoprípadu.Zpredchádzajúcichúkonovzroku1972
a 1990 je zrejmé, že za prepočte 525,51 Eur (a to vôbec nebolo preukázané, či aj reálne zaplatených)
si žalobca nárokuje spolu 1.325 m2 výmery žalovaných pozemkov. Pritom pri vyvlastňovaní bola v roku

1972aplikovanánáhradavovýške0,40Kčs/m2podľa§15ods.1vyhl.č.47/1969Zb.,hocipodľa§14cit.
vyhl. patrila pri vyvlastňovaní pozemkov mimo zastavanej časti obce preukázateľne určených na stavbu
rekreačnej chaty alebo zriadenie samostatnej záhrady náhrada až vo výške 15,- Kčs/m2. Nehovoriac
o okolnostiach uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku 1990, ktorá predstavovala len spätné majetkoprávne
usporiadanie (dodatočný výkup) reagujúci na už realizovanú výstavbu na cudzích pozemkoch, čo bolo v

rozpore s vtedy platnými právnymi predpismi. Nehovoriac o tom, že podľa § 14 ods. 1 vtedy platnej vyhl.
č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného
užívania a náhradách za dočasné užívanie pozemkov patrila za 1 m2 v Bratislave cena 250,- Kčs. Ako
dospel kupujúci k cene 30,- Kčs/m2 žalovaným nebolo známe.
S ohľadom na uvedené vyjadrenie žalované navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal

im nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Žalobca v replike na margo vyjadrenia žalovaných uviedol, že pre správne označenie žalovaných
pozemkov žalobca zvoli pri písaní žaloby nasledovný postup: vyvlastnenú a vykúpenú časť PK parc.
č. XXXX/X najprv zobrazil na aktuálnej snímke z katastrálnej mapy. Vzhľadom k tomu, že vyvlastnenie

a následný výkup pozemku parc. č. XXXX/X na seba obsahovo nadväzovali, tieto dve časti zlúčil
do jedného celku. Hornú hranicu vyvlastnenej časti PK parc. č. XXXX/X žalobca definoval podľa
geometrickéhoplánuč.XXXXX/XXXXvyhotovenéhopreúčelytejtožalobynovovytvorenýmipozemkami
reg. „C“ parc. č. XXXXX/XX a XXXX/X. Ide o hranicu, ktorá je identická s hranicou pôvodnej PK parc.č. XXXX/X. Dolná hranica vykúpenej časti PK parc. č. XXXX/X je podľa rovnakého geometrického
plánu určená novovytvoreným pozemkom reg. „C“ parc. č. XXXX/XX a hranicou medzi parc. č. XXXX/
X a parc. č. XXXX/XX. Daný pozemok bol oddelený, nakoľko táto časť už nebola predmetom výkupu.

StanovenéhranicerešpektujúhranicuvykúpenejčastiPKparc.č.XXXX/Xurčenúgeometrickýmplánom
č. XXX-XXX-XXX-XX/X. Žalobca nesúhlasil s námietkou žalovaných týkajúcou sa právnych účinkov
vyvlastnenia a v záujme ich preukázania založil do spisu ďalšie listinné dôkazy. Výzva na uzavretie
dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti je dôkazom toho, že pani V. bola vyzvaná na rokovanie
ohľadom odpredaja časti PK parc. č. XXXX/X o výmere 755 m2. Zápisnica z rokovania vyhotovená

dňa 12.09.1989 potvrdzuje, že pani V. bola zo záujmom Výstavby hlavného mesta SSR Bratislavy
o odkúpenie chýbajúcej časti PK parc. č. XXXX/X vo výmere 755 m2 oboznámená. S ponúkanou
náhradou v sume 0,40 Kčs/m2 nesúhlasila a za odkupovaný pozemok požadovala náhradu v sume 20
Kčs/m2. List č. 32/43076/8502/89/Ve zo dňa 12.09.1989 adresovaný Obvodnému národnému výboru
je dôkazom tohto, že zo strany Výstavby hlavného mesta SSR Bratislavy bol podaný (zrejme kvôli
nesúhlasu p. V. s kúpnou cenou) návrh na vyvlastnenie PK pozemku parc. č. XXXX/X vo výmere 755

m2, nakoľko časť pozemku už bola vyvlastnená rozhodnutím č. 767/11/330 zo dňa 24.04.1972. Výzvou
na uzavretie dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti č. 32/43076/2372/90/Ve zo dňa 22.03.1990
boli manželia V. opätovne vyzvaní na uzatvorenie dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľnosti za
sumu 15.1000,- Kčs. Tieto listiny ako aj samotná kúpna zmluva sú jasným dôkazom toho, že manželia
V. boli pri odpredaji časti PK parc. č. XXXX/X podľa GP č. XXX-XXX-XXX-XX/X oboznámení s tým,

že ide len o odkúpenie časti pozemku, nakoľko časť z neho už bola vyvlastnená. Táto skutočnosť nie
je z ich strany v žiadnej predloženej listine rozporovaná. Je zrejmé, že manželia po oboznámení sa
s podmienkami dodatočného výkupu svoj nesúhlas vyjadrili len vo vzťahu k navrhovanej cene. Pokiaľ
žalované namietali, že na vyvlastňovacom rozhodnutí nie je uvedená doložka právoplatnosti, žalobca
poukazoval na to, že vyznačenie doložky nie je reálnou právnou skutočnosťou majúcou vplyv na právne

vzťahy účastníkov správneho konania. Tento vplyv má len právoplatnosť rozhodnutia ako taká. Doložke
právoplatnosti síce svedčí prezumpcia správnosti, nakoľko jej vyznačením je potvrdené, že rozhodnutie
je právoplatné a bolo zákonným spôsobom doručené, čo ale neznamená, že z jej nevyznačenia na
rozhodnutí možno automaticky vyvodzovať opak. Žalobca mal za to, že predložením vyššie uvedených
listín preukázal, že vyvlastňovacie rozhodnutie právoplatnosť nadobudlo. Žalobca poukazoval na to, že v

danej lokalite bolo manželom V. zo strany štátu vykúpených viac pozemkov, pričom zo strany žalovaných
bola táto skutočnosť rovnako odignorovaná zápisom ich vlastníckeho práva na list vlastníctva. Napríklad
kúpnou zmluvou zo dňa 21.10.1976 bolo pôvodným vlastníkom z PK parc. č. XXXX/X odkúpených 71 m2
pre potrebu výstavby MLYNY A PEKÁRNE na Harmincovej ulici. Uvedená prevádzka bola na tento účel
vystavaná a užívaná napriek tomu, že na základe dedičského rozhodnutia D 1288/93 Dnot, D 838/93,

bola táto časť predmetom dedenia zápisu na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXXX/X, i keď táto parcela
už bola evidovaná na LV č. XXXX v prospech spoločnosti DÚBRAVANKA, Pekáreň a Cukráreň, IČO:
31 374 042.
Žalobca v súvislosti s námietkou žalovaných o tom, že vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo zaznamenané
v pozemkovej knihe ani v evidencii nehnuteľností poukazoval na to, že k strate intabulačného princípu

pozemkovej knihy došlo v roku 1951 s platnosťou nového Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.
a tento princíp nebol ani súčasťou zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, ktorým boli
zápisy do PK skončené. Evidencia nehnuteľností nenahrádzala konštitutívnosť pozemkovej knihy
a pre prechod a prevod vlastníctva k pozemkom sa zápis v evidencii nehnuteľností nevyžadoval.
K nesprávne uvedenému geometrickému plánu č. 68017 sa žalobca už vyjadril v žalobe, kde sa

snažil vysvetliť ako k tejto situácii mohlo dôjsť. Zároveň žalobca rozporoval námietky žalovaných o
nepreukaznosti geometrického plánu č. XXXX/X-XXX-XXX-XX. V písomnej časti geometrického plánu
je vyvlastnená časť PK parc. č. XXXX/X označená ako časť 46. Časť tohto pozemku nie je v grafickej
časti geometrického plánu označená osobitným parcelným číslom, nakoľko pri vyvlastňovaní pozemkov
za účelom výstavby sídliska boli jednotlivé časti pozemkov zlúčené do jednej veľkej parcely č. XXXX a tá

bola následne v priebehu výstavby postupne rozparcelovaná. Pokiaľ ide o preukázanie zaplatenia ceny
za vyvlastnenie, žalobca poukazoval na dôkazy predložené spolu so žalobou. V súvislosti s tvrdením
žalovanýchtýkajúcimsanepreukázaniapodpisuvyvlastňovaciehorozhodnutiaoprávnenouosobou,toto
tvrdeniepovažovalžalobcasanepreskúmateľné,nakoľkojevrozporesozákladnýmiprincípmiCivilného
sporového poriadku a žalovaný toto tvrdenie nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Neuvedenie funkcie

zastupujúcej osoby je formálnou chybou rozhodnutia bez vplyvu na jeho platnosť a právoplatnosť. V
závere žalobca poukazoval na to, že vyvlastňovacie rozhodnutie je z roku 1972, pričom pre napadnutie
tohto rozhodnutia z dôvodu jeho vád už uplynuli všetky zákonom stanovené lehoty, pričom súd v tomto
konaní nemá právomoc ani vecnú príslušnosť ich preskúmavať.Žalobca nesúhlasil s námietkami žalovaných o neplatnosti a neurčitosti kúpnej zmluvy z roku 1990.
Žalobca poukázal na to, že pri tvorbe geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX/X nebola zohľadnená
skutočnosť, že časť PK parc. č. XXXX/X bolo vyvlastnená, nakoľko išlo o usporadúvanie územia

ako celku a tento geometrický plán slúžil ako podklad k následnému majetkoprávnemu usporiadania
a pre potreby právneho oddelenia. V tejto súvislosti poukazoval žalobca aj na listiny preukazujúce
uhradenie kúpnej ceny vo výške 15.100,- Kčs. Žalobca rozporoval námietku žalovaných, že kúpna
zmluva nie je zapísateľná do evidencie nehnuteľností. Vyvlastňovacie rozhodnutie a kúpna zmluva sú
listinne spôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností. Dôkazom toho sú kúpne zmluvy, ktorými bola

vysporiadaná PK parc. č. XXXX k. ú. Dúbravka, a to kúpna zmluva z 24.11.1969, ktorou bolo odkúpených
829 m2 pre sídlisko Záluhy I a kúpna zmluva z 03.07.1989, ktorou bolo odkúpených zvyšných 1.047
m2 do celkovo potrebných 1.876 m2 podľa GP č. XXX-XXX-XXX-XX/X. Obe zmluvy boli akceptované
a vlastnícke právo bolo zapísané na LV č. XXXX ako pozemok reg. „E“ parc. č. XXXX. Dôvod, pre
ktorý si žalobca nedal zapísať vyvlastnenú a vykúpenú časť pozemku PK parc. č. XXXX/X v rámci
ROEP je ten, že napriek existencii predložených listín žalované v roku 1993 pozemok PK parc. č.

XXXX/X prededili, pričom ROEP v k. ú. Dúbravka prebiehal až následne v rokoch 2004-2012. Nakoľko
pozemok bol evidovaný na LV č. XXXX, nebol predmetom konania ROEP. Pokiaľ žalované poukazovali
na rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 2651/99, žalobca namietal, že uvedený rozsudok nie je prameňom
práva slovenského právneho poriadku a navyše ide o rozsudok z roku 2001, preto odvolávanie sa na
jeho obsah poukazujúc na listiny z roku 1972 a 1990 považoval za nesprávne. Žalobca zdôraznil, že

samotný Ústavný súd SR sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril, že jedným zo základných princípov
výkladu zmlúv je priorita ich výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy pred tým, čo k neplatnosti vedie,
ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Týmto princípom je vyjadrený a podporovaný princíp autonómie
zmluvných strán, povaha súkromného práva a spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť
zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Žalobca mal za to, že vyvlastňovacie rozhodnutie a

kúpna zmluvy spolu s listinami preukazujúcimi akým spôsobom boli vyvlastnenie a kúpa PK parc. č.
1365/2 zrealizované, sú dostatočnými dôkazmi toho, že k prechodu a prevodu dotknutých častí pozemku
skutočne došlo. Rovnako za preukázané žalobca považoval aj to, že právnym predchodcom žalovaných
bolo za vyvlastnený a odkúpený pozemok riadne zaplatené. Listiny založené zo strany žalobcu do
spisu preukazujú, že vážnosť vôle manželov V. nebola v dôsledku geometrických plánov použitých pri

vyvlastnení a odkúpení pozemku narušená. Zo všetkých listín vyplýva, že manželia V. si boli vedomí
skutočnosti, že predávajú len časť pozemku PK parc. č. XXXX/X, nakoľko časť o výmere 877 m2 už
bola vyvlastnená. Na viac pri dohadovaní si podmienok odkúpenia manželia V. namietali len navrhovanú
kúpnu cenu a nie skutočnosť, či k samotnému vyvlastneniu vôbec došlo.
Pokiaľ žalované namietali, že kúpna zmluva č. 75-43009-On nebola schválená nadriadeným orgánom,

žalobca poukazoval na schvaľovaciu doložku vyznačenú na tretej strane, z ktorej vyplýva, že zmluva
bola schválená dňa 17.07.1990 ústredným riaditeľom VHMB. Námietky žalovaných o tom, že žalobca
nepreukázal, či bol kúpnu zmluvu za kupujúceho oprávnený podpísať W.. R. D., žalobca namietal,
že žalované túto skutočnosť žiadnymi dôkazmi nepreukázali, pričom cieľom žalovaných je za každú
cenu spochybniť platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy. V súvislosti s namietanými rozdielmi vo výmerách

žalobca opätovne poukázal na odôvodnenie žaloby, kde podrobne uviedol, ktoré pozemky reg. „C“
dnes predstavuje vykúpená a vyvlastnená časť PK parc. č. XXXX/X. Tam aj presne definoval, ktoré
pozemky sú vo vlastníctve žalovaných, žalobcu a spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. Pri
pozemkoch registra „C“ parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX žalobca uviedol, že tieto boli do jeho
vlastníctva prevedené zo spoločnosti ISTROFINAL BB, s.r.o., nakoľko na základe vyvlastňovacieho

rozhodnutia a kúpnej ceny spoločnosť uznala, že ich vlastníkom má byť žalobca. Ostatné pozemky
reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX-XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/
XX vo vlastníctve žalobcu boli na žalobcu prevedené zo spoločnosti Kaufland Slovenská republika
v.o.s. pri výstavbe obchodného centra Kaufland Bratislava - Dúbravka. Pozemky, ktoré momentálne
zostávajú vo vlastníctve spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. táto spoločnosť nadobudla

od žalovaných úplným popretím vyvlastňovacieho rozhodnutia a kúpnej zmluvy zo strany žalovaných,
o čom by mal právny zástupca žalovaných mať vedomosť. K námietkam týkajúcim sa nedodržania
povinnostivyplývajúcejzvyhláškyč.104/1966Zb.sažalobcaužvyjadrilananichzotrval.Knedodržaniu
12 mesačnej lehoty na zápis dotknutých častí PK parc. č. XXXX/X do evidencii nehnuteľností žalobca
uviedol, že nedodržanie tejto lehoty nemalo podľa tohto zákona vplyv na vznik vlastníckeho práva

žalobcu k žalovaným pozemkom. Námietku premlčania vznesenú ku kúpnej zmluve podľa § 47 ods. 3
vtedy platného Občianskeho zákonníka žalobca rozporoval s poukázaním na absenciu intabulačného
princípu v právnom poriadku v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Žalobca sa ostro vyhradil ods. voči
námietke žalovaných, ktorou spochybňujú oprávnenie žalobcu dovolávať sa na § 7 ods. 2 písm. c/zákona č. 138/1991 Zb. a poukazovať na to, že v prípade nepodania tejto žaloby by mohlo dôjsť k
potrebeduplicitnéhoodkúpeniaužvyvlastnenýchaodkúpenýchpozemkov.Rovnakožalobcarozporoval
aj prepočítavanie cien, ktoré boli manželom V. poskytnuté za vyvlastnenú a vykúpená časť PK parc.

č. XXXX/X so súčasnou menou. Vo vzťahu k neustálemu rozporovaniu náhrady za vyvlastnenie a
kúpnej ceny zo strany žalovaných žalobca poukazoval na to, že v prípade, ak by zo strany žalovaných
nedošlo k neoprávnenému prededeniu PK parc. č. XXXX/X, mohli si žalované uplatniť svoje vlastnícke
právo k danému pozemku v reštitučnom konaní použitím práve tohto dôvodu. Výzvu žalovaných, ktorou
požadujú od súdu citlivý a spravodlivý prístup s prihliadnutím na dobové neprávo považoval žalobca

za priamo odporujúcu čl. 6 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého strany sporu majú v konaní
rovnaké postavenie. Na viac túto argumentáciu žalobca považoval za nepoužiteľnú a účelovú, nakoľko
v prípade rozhodnutia súdu, na základe argumentácie odvolávajúcej sa na dobovú neprávosť, by bol
spochybnený celý právny systém a platnosť práva, čoho dôsledkom by bola právna neistota vo všetkých
právnych vzťahoch urobených v minulosti.

5. Žalované v rámci dupliky k vyjadreniu žalobcu uviedli, že v plnom rozsahu zotrvávajú na svojom
vyjadrení zo dňa 27.02.2018. Žalované mali za to, že replika žalobcu nielen že nevyjasnila, ale ešte
viac spochybnila a potvrdila nedôvodnosť nárokov žalobcu. Údajné vyvlastnenie pozemkov žalovaných
je okrem iného nepreukázané aj s ohľadom na nejasnosť hraníc domnelo vyvlastnených pozemkov.
Žalobca síce vo svojej replike tvrdí, že z obidvoch geometrických plánov z roku 1968 je zrejmé, že sa

jedná o danú lokalitu a že v písomnej časti geometrického plánu č. XXXX/X-XXX-XXX-XX sa domnelá
vyvlastnená časť PK parc. č. XXXX/X označuje ako časť č. 46. V grafickej časti tohto GP sa však
táto časť pozemku neoznačuje osobitným parcelným číslo ,,nakoľko pri vyvlastňovaní pozemkov za
účelom výstavby sídliska boli jednotlivé časti pozemkov zlúčené do jednej veľkej parcely č. 1X00.“ Inými
slovami, a to treba zdôrazniť, ani z tohto GP vôbec nie sú zrejmé hranice domnelo vyvlastnenej časti

PK parc. č. XXXX/X o výmere 877 m2 keďže táto mala byť súčasťou inej väčšej parcely č. XXXX!
Žalobca preto nepreukázal akú parcelu údajne vyvlastnil, aké má táto parcela hranice a najmä ako
hranice údajne vyvlastnenej časti PK parc. č. XXXX/X zodpovedajú dnešným parcelám registra „C“
uvádzaným v petite žaloby. Ešte závažnejšou námietkou však je, že z rozhodnutia o vyvlastnení z
24.04.1972 nie je zrejmý predmet a rozsah vyvlastnenia, čo predmetné rozhodnutie činí nezákonným

a nevykonateľným. Pri tak závažnom zásahu do základných práv iných osôb k akému dochádza pri
vlastnení (aj podľa vtedajších predpisov sa malo vyvlastnenie realizovať len v nevyhnutnej miere)
musí byt' preto jasný a určitý rozsah ako aj presné podmienky takéhoto zásahu. Žalované považovali
za nenáležitú argumentáciu žalobcu, že pre nápravu vád predmetného rozhodnutia o vyvlastnení už
uplynuli všetky zákonom stanovené lehoty. Keďže v prospech vlastníctva žalovaných svedčí celý rad

skutkových okolností a dôkazov (zápisy v ich prospech na listoch vlastníctva v KN i pôvodná PK vložka
č. 272 v prospech ich právnych predchodcov, ktoré boli pripojené žalobcom ako aj dedičské rozhodnutia
v prospech žalovaných). Podstatné vady rozhodnutia o vyvlastnení idú jednoznačne na ťarchu žalobcu,
keďže takýto vadný právny titul nemôže byť spôsobilý vyvrátiť vlastnícke právo žalovaných. Za právne
významnú skutočnosť tiež žalované považovali, že žalobca nepreukázal právoplatnosť a vykonateľnosť

rozhodnutia o vyvlastnení z 24.04.1972. Keď tak žalobca neučinil, nepreukázal ani svoju aktívnu
vecnú legitimáciu (existencia predchádzajúceho vlastníctva štátu je nevyhnutnou podmienkou vôbec
prechodu vlastníckeho práva na žalobcu v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí), nakoľko v prípade rozhodnutia o vyvlastnení, ktorým sa priamo zasahuje do vlastníckych práv
iných osôb, je právoplatnosť rozhodnutia nevyhnutnou podmienkou vzniku jeho právnych účinkov.

Ďalším aspektom nezákonnosti vyvlastnenia podľa žalovaných bola neprimerane nízka náhrada za
vyvlastnenie. V rozhodnutí určená výška náhrady bola totiž viac ako 35-krát nižšia ako preukázateľne v
takom prípade patrila podľa§ 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 47/1969 Zb. o
cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností (t.j. vo výške 15,-Kčs/
m2). Správnosť tohto právneho posúdenia potvrdzuje aj kúpna zmluva zo dňa 21.10.1976 uzatvorená

medzi právnymi predchodcami žalovaných a kupujúcim Mlyny a pekárne, nár. pod. Žalobca v súvislosti
s touto zmluvou absurdne uviedol, že ju žalovaní v rámci dedičského konania „odignorovali“. Žalované
však poukazovali na to, že po prvé daný pozemok nie je predmetom tohto konania, po druhé dedičské
konanie viedol súd ako úradná osoba (nie žalované ako laici) a po tretie, ak k takej situácii došlo, bolo
to len dôsledkom toho, že dotknutý národný podnik zanedbal svoje povinnosti a nezabezpečil zápis

svojho vlastníckeho práva na Stredisku geodézie tak, ako predpokladal bod 5. predmetnej zmluvy.
Listiny z rokov 1989-1990, ktoré sa týkajú pokusov o dobrovoľný odpredaj ďalších pozemkov pred ich
vyvlastnením, a ktoré žalobca pripojil ku svojej replike, nijako nepreukazujú absurdný vývod žalobcu,
že z nich vyplýva súhlas právnych predchodcov žalovaných s predchádzajúcim vyvlastnením časti ichpozemkov v roku 1972. Predmetné listiny práve indikujú nesúhlas právnych predchodcov žalovaných. Z
Výzvy VHMB zo dňa 15.08.1989 na uzavretie dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľností vyplýva,
že sa jedná o ponuku pred vyvlastnením nešpecifikovanej časti parc. č. XXXX/X o výmere 755 m2,

a to za celkovú cenu 302 Kčs, t.j. za jednotkovú cenu 0,40 Kčs/m2. Pritom podľa § 14 ods. 1 platnej
vyhl. č. 205/1988 Zb. patrila náhrada vo výške 120,- Kčs/m2, na čo musel navyše štát upozorňovať
radový občan v prípade, keď mu išli vyvlastniť už dávno zabraté pozemky bez ich predchádzajúceho
majetkovoprávneho vysporiadania.
K neexistencii právnych účinkov kúpnej zmluvy č. 75-43009-On z marca 1990 žalované poukázali na

vyjadrenie k žalobe, pričom naviac uviedli, že v predmetnej kúpnej zmluve ani GP č. XXX-XXX-XXX-
XX/X z r. 1987 predovšetkým vôbec nie je uvedená žiadna nová parcela odčlenená od pôvodnej parc.
č. XXXX/X o výmere 755 m2 a poloha ani hranice parcely s takouto výmerou nie sú zobrazené ani v
mapovej (grafickej) časti tohto GP. Predmetný GP vo svojej písomnej i mapovej časti uvádza len tzv. diel
č.44voväčšejvýmere1.632m2(niedomneloodkupovaných755m2),čovspojenísostatnýmobsahom
kúpnej zmluvy spôsobuje jej neplatnosť pre neurčitosť jej predmetu, nakoľko objektívne nie je možné

určiť ktorých 755 m2 zo 1.632 m2 je predmetom zmluvy. Priamym dôsledkom tejto vady je, že predmetná
kúpna zmluva je nezapísateľná do evidencie katastra nehnuteľností. Do katastra možno totiž zapísať
len vlastnícke právo k parcele (či už s podlomením alebo bez podlomenia), nie k odčlenenému dielu bez
parcelného čísla (v tomto prípade k dielu č. 44) a už vôbec nie k neurčito vymedzenej časti takéhoto
dielu, o čo sa jedná v tomto prípade. Navyše daná kúpna zmluva nie je nespôsobilá vkladu do KN aj

pre jej rozpor s ust. § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z., nakoľko neobsahuje
označenie pozemku podľa aktuálneho stavu registra „C“, resp. registra „E“ katastra nehnuteľností.
Nezapísateľnosť tejto zmluvy nakoniec najlepšie demonštruje aktuálny skutočný stav, pretože pokiaľ by
zmluva bola spôsobilá zápisu do katastra, takýto zápis by už bol dávno vykonaný Žalobca vo svojej
replike namietal, že pokiaľ žalované v otázke určitosti prejavu vôle poukazujú na rozsudok Najvyššieho

súdu ČR (sp. zn. 22 Cdo 2651/99 zo dňa 14.02.200l ), tento nie je prameňom slovenského práva.
Uvedenú skutočnosť však žalované vôbec netvrdili. Ustálená rozhodovacia prax súdnych autorít je však
relevantná z hľadiska výkladu právnych noriem a v tomto ohľade rozhodne nie je žiadnou novinkou, že
vzhľadom na spoločnú „právnu históriu“ SR a ČR sa v rozhodovacej praxi slovenských súdov pomerne
často odkazuje na českú judikatúru - osobitne pokiaľ sa jedná o všeobecnejšie otázky civilného práva

vychádzajúce zo spoločného „federálneho“ Občianskeho zákonníka č. 40/l964 Zb. v znení neskorších
predpisov. Okrem toho žalovanými uvádzané právne posúdenie je akcentované aj v rozhodovacej
činnosti súdov Slovenskej republiky, ako napr. rozhodnutie NS SR 4Cdo 119/2011, rozsudok Krajského
súdu Nitra sp. zn. 9Co/337/2012 a ďalšie.
Žalované ďalej namietali, že žalobca nepreukázal schválenie kúpnej zmluvy nadriadeným orgánom.

Pokiaľ žalobca poukazoval na schvaľovaciu doložku, v zmysle ktorej kúpnu zmluvu mal schváliť ústredný
riaditeľ VHMB žalované namietali, že Výstavba hlavného mesta SSR Bratislavy (.,VHMB“) nie je
nadriadeným orgánom oprávneným schvaľovať zmluvu. A to tým skôr, že samotná VHMB bola zmluvnou
stranou kúpnej zmluvy v postavení kupujúceho. Ako naznačuje údajná „schvaľovacia pečiatka“, v danom
čase mohol potenciálne byť nadriadeným orgánom Národný výbor hl. mesta SSR Bratislavy, ktorý mohol

zmluvu schváliť svojím príslušným uznesením. V rámci schvaľovacej pečiatky sa však žiadne takéto
uznesenie ani dátum jeho vydania neuvádza. Skutočnosť, že takáto rozdielna podoba kúpnej zmluvy
bola predložená priamo v reakcii na vyjadrenie žalovaných však vzbudzuje aj dôvodné podozrenie na
manipuláciu s listinou, resp. dôkazom. V súvislosti s neschválením zmluvy možno subsidiárne poukázať
aj na § 47 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že pokiaľ sa do 3 rokov od uzavretia zmluvy

nepodal návrh na rozhodnutie, ktoré je potrebné pre účinnosť zmluvy, platí, že účastníci od zmluvy
odstúpili.
Žalobca v žalobe argumentuje, že k časti pozemkov aktuálne v jeho vlastníctve mu vlastnícke právo
„uznala“ spoločnosť ISTROFINAL BB, s.r.o. na základe Dohody o usporiadaní vlastníckych vzťahov
č. 24 88 0269 16 00 z júna 2016. Žalobca však opomenul uviesť širší kontext tohto úkonu, ktorému

predchádzalo uzavretie Zmluvy o spolupráci pri výstavbe obchodného centra Kaufland - Dúbravka
zo dňa 25.04.2013 medzi žalobcom a spoločnosťou Polianky, a.s. ako developerom tejto stavby. Z
bodov 3.04 a 3.06 predmetnej zmluvy vyplýva jednak výslovný zmluvný záväzok developera stavby
spoločnosti Polianky a.s. zabezpečiť, aby spoločnosť ISTROFINAL BB, s.r.o. bezodplatne previedla
na žalobcu konkrétne pozemky v danej lokalite, čo sa aj realizovalo na základe dvoch Zmlúv o

bezodplatnom prevode vlastníckeho práva z 25.04.2013. Spoločnosť Polianky a.s. okrem toho darovala
žalobcovi sumu 70.000,- Eur (bod 3.05 zmluvy) a ako developer stavby obchodného centra Kaufland
pochopiteľne mala záujem na dobrých vzťahoch so žalobcom v záujme úspešnej výstavby, kolaudácie
a následnej prevádzky obchodného centra Kaufland. Z Dohody o usporiadaní vlastníckych vzťahovč. 24 88 0269 16 00 z júna 2016 vyplýva, že spoločnosť ISTROFINAL BB, s.r.o. nadobudla v danej
lokalite pozemky na základe Kúpnej zmluvy č. V-30448/12 zo dňa 20.12.2012. Z bodu 1.02 Zmluvy
o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva č. 056500831300 z 25.04.2013 však vyplýva, že onou

zmluvu zapísanou do KN pod V-30448/12 zo dňa 20.12.2012, je Zmluva o predaji časti podniku, ktorou
spoločnosť ISTROFINAL BB, s.r.o. nadobudla pozemky od predchádzajúceho vlastníka, ktorým bola
práve spoločnosť Polianky a.s. Skutočnosť, že tieto pozemky sú už 4 mesiace na to ďalej prevádzané
na žalobcu spoločnosťou ISTROFINAL BB, s.r.o. sa javí pomerne neštandardne. Tým skôr, že aj proces
vyrokovania samotnej Zmluvy o spolupráci z apríla 2013 medzi žalobcom a Polianky a.s. musel istú dobu

trvať. Viacero otáznikov však vzbudzuje aj ďalšie logické protirečenie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že pozemky
právnychpredchodcovžalovanýchpredtýmúdajnevyvlastnilavykúpil,akoichvôbecmohlanadobudnúť
do vlastníctva spoločnosť Polianky a.s. (?!) Keďže zápisy v katastri svedčili právnym predchodcom
žalovaných, jediný právne prípustný spôsob bolo nadobudnúť pozemky od právnych predchodcov
žalovaných, čo považovali žalované len za ďalšiu okolnosť potvrdzujúcu ich vlastníctvo. Ďalej ako
je zrejmé aj z bodu 4.05 Zmluvy o spolupráci pri výstavbe obchodného centra Kaufland - Dúbravka

zo dňa 25.04.2013 vlastnícke právo žalovaných k predmetu sporu si v roku výslovne uvedomoval a
implicitne uznával aj samotný žalobca. V predmetnej Zmluve o spolupráci sú totiž najprv v jej bode
4.01 uvedené pozemky pod miestnou komunikáciou Harmincova, a to aj žalované pozemky pare. č.
XXXX/XX, XXXX/XX i XXXX/XX, ktoré sú identifikované ako pozemky v podielovom spoluvlastníctve
fyzických osôb uvedených na LV č. XXXX a XXXX, k. ú. Dúbravka (t.j. žalovaných). A v tejto spojitosti sa

v bode 4.05 danej zmluvy uvádza, že pokiaľ sa budú vlastníci pozemkov pod jestvujúcimi komunikáciami
Harmincova ul. domáhať náhrady za tieto pozemky, ich majetkovoprávne vysporiadanie v prospech
žalobcu sa výslovne zaviazala zabezpečiť spoločnosť Polianky a.s., pričom žalobca sa zaviazal návrh
takejto zmluvy podpísať do 15 pracovných dní od jej predloženia. Ako podstatnú skutočnosť však
treba zdôrazniť, že dané ustanovenie žalobcom podpísanej Zmluvy o spolupráci nie je súladné s jeho

argumentáciou uvedenou v žalobe, pretože pokiaľ žalobca tvrdí, že účinnosťou zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí je vlastníkom predmetu sporu, potom ustanovenia bodov 4.01 a 4.05 predmetnej
zmluvy o spolupráci, osobitne povinnosť spoločnosti Polianky a.s. vysporiadať vlastnícke práva v
prospech žalobcu absolútne nedávajú zmysel. Žalované sú presvedčené, že úkony v rokoch 1972 a
1990 boli z právneho hľadiska riadne nepodloženými úkonmi faktického charakteru, pričom v reálnej

praxi bol tak zo strany geodézie i katastra nehnuteľností, dedičského súdu, ako aj zo strany spoločnosti
Polianky a.s. i samotného žalobcu rešpektovaný opak. V tejto súvislosti preto považovali žalované za
zlomyseľnú argumentáciu žalobcu v jeho replike, že žalované si mohli uplatniť svoje vlastnícke právo
k predmetným pozemkom v reštitučnom konaní (k uplatneniu nárokov však zákonné lehoty už dávno
uplynuli). Žalované, resp. ich právni predchodcovia totiž nemali dôvod na uplatnenie reštitúcie, keďže

disponovali listami vlastníctva vo svoj prospech (ako verejnými listinami vydanými štátom). S ohľadom
na uvedené žalované navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal im nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením

listinných dôkazov založených v spise, a to najmä: výpisom z Registra obyvateľov SR na č.l.
13-14, výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. Dúbravka, výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. Dúbravka,
geometrickým plánom č. XXXXX/XXXX, výpisom z pozemkovej knihy vložka č. 272, snímkou pozemkov
v k. ú. Dúbravka na č.l. 25, rozhodnutím Obvodného národného výboru zo dňa 24.04.1972, č.j.
767/71/330, doručenkami na č.l. 29, výkazom plôch ku geometrickému plánu č. XXXX/X-XXX-XXX-

XX, geometrickým plánom č. 0058/1-501-XXX-XX, rozhodnutím Národného výboru hlavného mesta
SSR Bratislavy zo dňa 01.08.1972, oznámením o platbe zo dňa 15.08.1972, snímkou z katastrálnej
mapy na č.l. 36, kúpnou zmluvou zo dňa 19.03.1990, geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXX-XX/X,
finančnými poukazmi z 19.07.1990 na č.l. 41-43, odpoveďou na žiadosť o informáciu zo dňa 21.11.2016
s prílohami na č.l. 44-47, žiadosťou zo dňa 02.11.2016, grafickým zobrazením vyvlastnenej a vykúpenej

časti PK parc. č. XXXX/X na č.l. 55, uznesením Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy
zo dňa 01.12.1981, dohodou o usporiadaní vlastníckych vzťahov zo dňa 22.06.2016, výpisom z LV
č. XXX pre k. ú. Dúbravka, výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. Dúbravka, snímkou z katastrálnej mapy
na č.l. 70, identifikáciou parciel na č.l. 71, predžalobnými výzvami zo dňa 04.03.2016, odpoveďou
zo dňa 24.03.2016, výzvou na uzavretie dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľností zo dňa

15.08.1989spolusdoručenkou,zápisnicouzodňa12.09.1989vovecidodatočnéhomajetkovoprávneho
usporiadaniasídliska,návrhomnavyvlastnenienehnuteľnostízodňa12.09.1989,výzvounauzatvorenie
dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľností zo dňa 22.03.1990, kúpno-predajnou zmluvou zo dňa
21.10.1976, výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. Dúbravka zo dňa 02.04.2008, výpisom z LV č. XXXX prek. ú. Dúbravka zo dňa 02.04.2008, geometrickým plánom na č.l. 169-170, kúpnou zmluvou zo dňa
24.11.1969, kúpnou zmluvou zo dňa 12.07.1989, výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. Dúbravka, zmluvami
o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXXX, uznesením

Obvodného súdu Bratislava IV sp. zn. D 1288/93, Dnot 255/93, zmluvou o spolupráci pri výstavbe
stavby obchodné centrum Kaufland BA - Dúbravka, objekt - Križovatka Harmincová, Polianky, Úprava
ul. Polianky, geometrickým plánom č. 116/2012, osvedčením o dedičstve sp. zn. 65D 620/2011, Dnot
70/2011, opravnou doložkou k osvedčeniu o dedičstve sp. zn. 65D 320/2011, Dnot 70/2011, listinami
predloženými na nariadenom pojednávaní.

7. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že predmetom tejto žaloby je určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam definovaným v žalobe v časti 2. Dôvodom pre podanie tejto žaloby je
existenciavyvlastňovaciehorozhodnutia,ktorýmbolopôvodnýmvlastníkomPKpozemkuparc.č.XXXX/
X vyvlastnených 877 m2 a následne kúpnou zmluvou zo dňa 19.3.1990 vykúpených ďalších 755 m2.
Žalované rozporujú geometrický plán č. XXXX/X/XXX/XXX/XX z dôvodu, že z geometrického plánu

nie sú zrejmé hranice domnelo vyvlastnenej časti PK parcely č. XXXX/X. V tejto súvislosti žalobca
uviedol, že hranice pozemku sú týmto geometrickým plánom presne určené lomovými bodmi. Ďalšou
námietkou žalovaných bola námietka o tom, že žalované pozemky odčlenené z pôvodnej PK parcely
nezodpovedajú domnele vyvlastnenej časti PK parcely č. XXXX/X. Dôkazom že žalované pozemky sú
časťou pôvodnej PK parcely č. XXXX/X je k žalobe pripojená identifikácia parciel zo dňa 26.08.2016.

Z vyvlastňovacieho rozhodnutia je zrejmé, že pozemok parc. č. XXXX/X bol predmetom vyvlastnenia
a vyvlastnený z neho bolo 877 m2. Tak ako žalobca poukazoval, vo vyvlastňovacom rozhodnutí nie je
správne uvedený geometrický plán, miesto geometrického plánu č. XXXXX mal byť vo vyvlastňovacom
rozhodnutí uvedený geometrický plán už vyššie uvedený a z neho je zrejmé, že pôvodným vlastníkom
PK parcely č. XXXX/X bol vyvlastnený diel č. 46 o výmere 877 m2 a stal sa súčasťou pozemku parc.

č. XXXX. Rovnako je táto časť určená aj v grafickej časti lomovými bodmi. Preto hranicu vyvlastneného
pozemku je možné presne identifikovať na snímke z katastrálnej mapy. Z následne doložených listín
považoval žalobca za dokázané, že právni predchodcovia žalovaných vedeli presne ktorá časť im
bola vyvlastnená a v akej výmere. V tejto súvislosti považoval žalobca za najdôležitejšiu listinu zo
dňa 12.09.1989, kde v návrhu na vyvlastnenie nehnuteľnosti, ktorý bol vyhotovený pred samotným

výkupom ďalšej časti pozemku, boli pôvodní majitelia tohto pozemku upozornení, že časť pozemku
už bola vyvlastnená rozhodnutím č. 767/11/330 zo dňa 24.04.1972. Kombináciou predložených listín
žaloba preukazoval, že nie je možné, aby bez plného vedomia pôvodných vlastníkov o vyvlastnenej
časti pozemku mohli byť tieto spísané tak ako boli. Ďalej žalované rozporovali nenáležitú argumentáciu
žalobcu, že pre nápravu vád vyvlastňovacieho rozhodnutia už uplynuli všetky zákonom stanovené

lehoty. V tejto súvislosti poukazoval žalobca na to, že vyvlastňovacie rozhodnutie bolo rozhodnutie
vydané v správnom konaní, kde pre uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov
voči nemu už uplynuli všetky zákonom stanovené lehoty. Žalobca mal ďalej za to, že výška náhrady
za vyvlastnené pozemky bola uplatnená v súlade s vtedy planými právnymi predpismi, nakoľko pre
pozemky v mimo zastavanej časti obce patrila za tieto pozemky náhrada vo výške 40 halierov za 1

m2 , vyplýva to z § 15 ods.1 vyhlášky č. 47/1969. Zároveň sa táto vyhláška vo veci určenia čo patrí
do zastavanej časti obce a čo nie odvoláva na § 4 ods. 4 vyhlášky č. 97/66, kde je presne stanovené,
že smerným územným plánom na základe ktorého sa určovalo či pozemok patrí do zastavanej časti
obce alebo nie, bol územný plán vyhotovený k 01.09.1966. Ku kúpnej zmluve žalované rozporovali,
že uvedená kúpna zmluva, ktorou bolo od právnym predchodcov parc. č. XXXX/X odkúpených 755

m2 je nezapísateľná do evidencie katastra nehnuteľností. Argumentom je, že táto zmluva neobsahuje
náležitosti katastrálneho zákona č. 162/1995. V tejto súvislosti žalobca namietal, že kúpna zmluva z
19.03.1990 je do katastra nehnuteľností zapísateľná a nemožno požadovať od tejto kúpnej zmluvy aby
spĺňala všetky náležitosti katastrálneho zákona, ktorý nadobudol účinnosť až 01.01.1996. Poslednou
námietkou vo vzťahu k listinám predložených žalobcom bola námietka, že kúpna zmluva neobsahuje

schvaľovaciu doložku. V tejto súvislosti žalobca uviedol že kúpna zmluva riadne schvaľovaciu doložku
obsahuje a tá znie: „v zmysle uznesenia Rady národného výboru bola schválená kúpna zmluva na výkup
nehnuteľností č.11 z roku 1990 pre účely prípravy stavenísk pre stavby investičnej výstavby“. Zmluva
o spolupráci spomínaná zo strany žalovaných nie je dôkazom toho, že by si žalobca nebol vedomý, že
k pozemku XXXX/X disponuje listinami preukazujúcimi jeho vlastníctvo. Avšak keď je potreba výstavby

verejnoprospešnej stavby, tak sa takéto listiny a zmluvy podpisujú s tým, že následne aj v tomto prípade
je podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva. Pri zmluvnej spolupráci musel žalobca vychádzať zo
stavu vedenom v katastri nehnuteľností. Vo vyvlastnení žalované neustále rozporujú, že nie je zrejmé
ako tieto pozemky zodpovedajú súčasným parcelám. Nakoľko na GP podľa ktorého sa vyvlastňovalonadväzoval GP výkupový č. 243-237-195-86/1, kde je v grafickom znázornení PK parcely č. XXXX/X už
aj zahrnutá vyvlastnená časť parcely, považoval žalobca pre určenie hraníc vyvlastnených a vykúpených
pozemkov definovanie uvedené v žalobe za správne. Výkupový GP bol zavedený do katastrálnej mapy

a pre určenie hraníc vykúpeného a vyvlastneného pozemku pre účely žaloby žalobca považoval za
dostačujúce predloženie GP č. XXXXX/XXXX, kde je presne stanovené, že novo oddelená parcely č.
XXXX/XXX rešpektuje hranicu výkupovej časti pôvodnej PK parcely podľa výkupového GP č. XXX-XXX-
XXX-XX/X. Pre určenie spodnej hranice vykúpeného a vyvlastneného pozemku postačoval tento GP,
nakoľko parc. č. XXXX/XX presne rešpektuje hranice tohto výkupového GP. Ďalej žalobca namietal, že

v súvislosťou s náhradou v zmluve s Mlynmi a pekárňami žalované nedokázali, že pozemok uvedený v
tejto zmluve v zmysle územného plánu vyhotoveného k 01.09.1966, nepatril do územia mimo zastaného
územia obce. Čiže žalobca mal za to, že tvrdenie o náhrade nedokazuje že náhrada uvedená vo
vyvlastňovacom rozhodnutí bola nesprávna. Rovnako rozporoval žalobca tvrdenie, že nezapísanie jeho
vlastníctva do katastra nehnuteľností by znamenalo, že hl. mesto nemôže preukazovať listinami svoje
vlastníctvo k pozemku parc. č. XXXX/X. Usporiadanie pozemkov v rámci ROEP nenastalo, nakoľko

žalované si už neoprávnene dali zapísať svoje vlastníctvo k pozemku parc. č. XXXX/X.

8. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že žalované žalobou uplatnený nárok popierajú,
v podrobnostiach odkazoval na písomné podania, a to vyjadrenie k žalobe doručené súdu 27.02.2018 a
dupliku doručenú súdu 14.07.2018. Poukazoval úvodom na prílohu č. 2 dupliky, a to zmluvu o spolupráci

medzi mestom a spoločnosťou Polianky a.s. z apríla 2013, z ktorej je zrejmé, že žalobca najmenej do
času uzavretia zmluvy rešpektoval vlastníctvo žalovaných, keď ukladal tretej osobe spoločnosti Polianky
a.s. povinnosť, aby v prípade námietok vlastníkov vysporiadala pozemky žalovaných v prospech
žalobcu. Pokiaľ by sa títo vlastníci, medzi nimi aj žalované, domáhali za tieto pozemky náhrady. K
vyvlastneniu zdôrazňoval, že žalobca nepreukázal ľudovo povedané, ktorých 877 m2 v teréne domnelo

vyvlastnil, a ako tieto pozemky zodpovedajú dnes žalovaným parcelám, keď podľa GP mala byť
plocha 877 m2 súčasťou väčšej parcely č. XXXX. V rozhodnutí o vyvlastnení sa odkazuje na úplne
iný GP, čo nemožno akceptovať pri takom závažnom zásahu do základných práv občanov ako je
odňatie vlastníctva, pričom podľa ustálenej judikatúry je zrejmé, že pri právach k nehnuteľnostiam sú
rozhodujúce len úkony uskutočnené v písomnej forme. Žalobca nepreukázal právoplatnosť rozhodnutia

o vyvlastnení a náhradu vo výške 40 halierov/m2, určil v rozpore s vtedajšími predpismi, čo potvrdzuje
aj ním samotným predložená zmluva s národným podnikom Mlyny a pekárne z roku 1966, v ktorej
bola priznaná 35 - násobne vyššia priznaná náhrada za 1 m2. Podľa § 14 ods.1 v spojení s ods. 2 cit.
vyhl. č. 47/1969 Zb. sa v tejto výške priznávala náhrada aj za pozemky mimo zastavanej časti obce,
ak boli určené na stavbu rekreačnej chaty alebo záhradky. A tu sa jednalo o oveľa viac, o výstavbu

sídliska. Ku kúpnej zmluve právny zástupca žalovaných uviedol, že táto je neplatná aj pre neurčitosť jej
predmetu, pretože GP nevymedzuje parcelným číslom ani hranicami na mape výmeru 755 m2, ktorá
mala byť predmetom prevodu. GP udáva len diel 44 o väčšej výmere 1632 m2 a nie je zrejmé, kde v
týchto 1632 metroch hore, dole alebo v strede sa nachádza prevádzané 755 m2. Žalobca nepreukázal
schválenie zmluvy nadriadeným orgánom, v údajnej schvaľovacej doložke sa neuvádza číslo ani dátum

vydania rozhodnutia Rady NV hl. mesta Bratislavy. Neúčinná zmluva nemôže vyvolať právne účinky,
riaditeľ VHMB nebol nadriadeným orgánom. A poukázať v tejto súvislosti možno aj na ust. § 47 ods.
2 Obč. zákonníka, keďže do 3 rokov nebol podaný návrh na rozhodnutie účinnosti zmluvy. Vlastníctvo
žalovaných svedčia a preukazujú hneď 3 verejné listiny, PK vložka č. XXX pre ich právnych predchodcov,
aktuálne listy vlastníctva č. XXXX a XXXX, ako aj uznesenie o dedičstve z roku 1995 pripojené v prílohe

č. 2 dupliky žalovaných. Tieto verejné listiny žalobca nevyvrátil, nedal si zapísať svoje vlastníctvo ani v
lehote 12 mesiacov od účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ako vyžadoval § 14 ods. 4 tohto
zákona.NevysporiadalpozemkyanivrámciROEPvroku2013ukončenéhoaaždovúvodespomenutej
zmluvyzapríla2013plnerešpektovalžalovanýchakovlastníkov.Ztohtodôvodužiadalžalobuzamietnuť
apriznaťžalovanýmnáhradutrovkonaniavrátanetrovprávnehozastúpenia.Vyjadreniažalobcuvduchu

že takto sa to v minulosti robilo alebo nám to takto stačilo žiaľ nie sú právne relevantné. To, o čo sa
tu žalobca pokúša je spätná rekonštrukcia, pričom podstatné a právne relevantné je, aké skutočnosti
nastali a boli písomne zachytené v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení a v čase uzavretia kúpnej
zmluvy,kdepovažuje„zapritiahnutézavlasy“,abysapredmetidentifikovalnieGPakopredpisujezákon,
ale určitým nejasným spájaním s inými úkonmi s pred 18-tich rokov. Pretože sa porovnávajú roky 1972

a 1990.

9. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. Dúbravka súd zistil, že žalované v 1. až 3. rade sú zapísané ako
podielové spoluvlastníčky nehnuteľností, a to parciel registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochya nádvoria vo výmere 4 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 135 m2, parc.
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 172 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 9 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 12 m2, parc.

č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 26 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 59 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 15 m2, parc.
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 3 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 27 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 7 m2, parc.
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 358 m2, a to žalovaná v 1. rade v podiele 1

titulom nadobudnutia Osvedčenie o dedičstve zo dňa 04.05.2012, sp. zn. 65D 320/2011, žalovaná v 2.
rade v podiele 1 titulom nadobudnutia Uznesenie zo dňa 30.01.1995, č. D 838/93 a Uznesenie zo dňa
31.08.1995, č. D 1288/93 a žalovaná v 3. rade v podiele 1 titulom nadobudnutia Osvedčenie o dedičstve
zo dňa 04.05.2012, sp. zn. 65D 320/2011.

10. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. Dúbravka súd zistil, že žalované v 1. a 2. rade sú zapísané ako

podielové spoluvlastníčky nehnuteľností, a to parciel registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 574 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 15 m2 a parcely
registra „E“ parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 1.584 m2, a to žalovaná v 1. rade v podiele 1 titulom
nadobudnutia Osvedčenie o dedičstve zo dňa 04.05.2012, sp. zn. 65D 320/2011 a Dohoda o urovnaní
vzájomných práv a povinností a žalovaná v 2. rade v podiele 1 titulom nadobudnutia Uznesenie zo dňa

30.01.1995, č. D 838/93, Uznesenie zo dňa 31.08.1995, č. D 1288/93 a Dohoda o urovnaní vzájomných
práv a povinností.

11. Z geometrického plánu č. XXXXX/XXXX vypracovaného spoločnosťou IGK s.r.o. súd zistil, že
pozemky zapísané na LV č. XXXX, a to: parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 135

m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 9 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2,
parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 59 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, parc.
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 27 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2, parc. č.
XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 358 m2 a pozemky evidované v katastrálnom operáte
bez založeného listu vlastníctva, a to parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38
m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 20 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2,

parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2 sú v rozsahu celej ich výmery súčasťou
pozemku registra „E“ parc. č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX. Zároveň novovzniknuté pozemky
podľa GP č. XXXXX/XXXX, a to: parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2, parc.
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 314 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 66 m2 vznikli oddelením od pozemku registra „E“ parc. č. XXXX/X.

X2. Z výpisu z pozemkovej knihy vložka č. XXX k. ú. Lamač súd zistil, že pôvodnými vlastníkmi PK parc.
č. XXXX/X - roľa Poľanky vo výmere 4.888 m2 boli manželia E. V. v 1 a T. V., rod. Y. v 1 titulom darovania
zo dňa 23.04.1937.

13. Zo snímky pozemkov v k. ú. Dúbravka na č.l. 25 súd zistil priebeh hranice pôvodnej parcely č. XXXX/
X v k. ú. Lamač, dnes k. ú. Dúbravka.

14. Z rozhodnutia Obvodného národného výboru zo dňa 24.04.1972, č.j. 767/71/330 súd zistil, že
Obvodný národný výbor Bratislava IV, odbor výstavby a územného plánovania ako stavebný úrad I.

stupňa a súčasne vyvlastňovací orgán rozhodol o žiadosti Investingu, podniku pre investičnú výstavbu
NVB zo dňa 02.04.1971, č.j. ZÚ 2205/034 o vyvlastnení nehnuteľnosti, časti parc. č. XXXX/X v k. ú.
Lamač tak, že sa vyvlastňuje časť pozemku parc. č. XXXX/X v k. ú. Lamač podľa geometrického plánu
z 25.06.1968 čj. mer. 68017 zapísaný vo vl. č. 272 pozemkovej knihy pre k. ú. Lamač patriaci vlastnícky
E. V. a manželke T., rod. Y.. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že vyvlastnený pozemok je potrebný

pre uskutočnenie investičnej bytovej výstavby - výstavba sídliska Záluhy a právoplatným územným
rozhodnutím zo dňa 15.10.1969, č.j. ÚPA-3544-154/24/69-to bol pre tento účel určený. Náhrada za
vyvlastnený pozemok bola určená v zmysle § 15 vyhl. č. 47/69 tak, že za pozemok vo výmere 877 m2náhrada prestavovala sumu 330,80 Kčs a za stavebné investície sumu 380,80 Kčs. Z doručeniek na č.l.
29 vyplýva, že toto rozhodnutie bolo manželom V. doručené dňa 08.06.1972.

15.Zvýkazuplôchkugeometrickémuplánuč.XXXX/X-XXX-XXX-XXageometrickéhoplánuč.XXXX/X-
XXX-XXX-XX súd zistil, že na predmetnom geometrickom pláne je vyznačená parc. č. XXXX/X patriaca
manželom V., ktorej časť označená ako diel č. 46 vo výmere 877 m2 mala byť predmetom vyvlastnenia
a táto sa mala stať súčasťou parc. č. XXXX.

16. Z rozhodnutia Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy zo dňa 01.08.1972 súd zistil,
že Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy rozhodol o podanom odvolaní E. V. a manželky T.,
rod. Y. proti rozhodnutiu Odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava IV č. 767/71/330
zo dňa 24.04.1972 tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie Odboru výstavby a územného
plánovania ObNV Bratislava IV č. 767/71/330 zo dňa 24.04.1972 potvrdil s tou zmenou, že celková
náhrada za vyvlastnený pozemok činí správne 350,80 Kčs. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé,

že napadnutým rozhodnutím Odbor výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava IV zo dňa
24.04.1972 vyvlastnil v prospech štátu pre investičnú výstavbu NVB od E. V. a manželky T., rod.
Y. časť parc. č. XXXX/X k. ú. Lamač vo výmere 877 m2 za náhradu 0,40 Kčs/1 m2, spolu 330,80
Kčs. Proti tomuto rozhodnutiu podali vlastníci vyvlastňovaných pozemkov odvolanie. V odvolaní sa
v zásade nebránili vyvlastneniu, namietali však výšku stanovenej náhrady. Po preskúmaní odvolania

Odbor územného plánovania a architektúry dospel k presvedčeniu, že odvolaniu nemožno vyhovieť,
nakoľko smerodajná pre stanovenie náhrady je vyhláška č. 47/1969 Zb. pričom v zmysle uvedenej
vyhlášky vyvlastňovaný pozemok bol mimo územia ohraničeného ako zastavaná časť obce. Zároveň
však odvolací orgán dospel k záveru, že pri výpočte sumy za vyvlastnený pozemok došlo k pochybeniu,
kedy pri sume 0,40 Kčs/1 m2 a pozemku 877 m2 náhrada mala byť vypočítaná v sume 350,80 Kčs.

17. Z oznámenia o platbe zo dňa 15.08.1972 súd zistil, že uvedeným oznámením Riaditeľstvo Výstavby
hl. mesta SSR Bratislava v zastúpení Investing, podnik pre investičnú výstavbu hl. mesta SSR oznámilo
manželom V., že im poukazuje v hotovosti sumu 731,60 Kčs za vyvlastnené pozemky potrebné pre
výstavbu sídlisla Dúbravka - Záluhy I, a to v zmysle právoplatného prvostupňového rozhodnutia ObNV

Bratislava IV - Karlova Ves, odbor výstavby a územného plánovania č. 767/71/330 zo dňa 24.04.1972,
parc. č. XXXX/X, a to za pozemok 350,80 Kčs za 877 m2 a za stavebné investície 380,80 Kčs a v zmysle
druhostupňového rozhodnutia ÚPA-NVB č. ÚPA-2543-330/72-Kaš/Cr zo dňa 01.08.1972. Predmetné
oznámenie bolo zaslané na vedomie Finančnému odboru NVB - učtárni na realizovanie poukazu.

18. Zo snímky z katastrálnej mapy na č.l. 36 súd zistil priebeh hranice vyvlastnenej časti parcely č. XXXX/
X v k. ú. Lamač, dnes k.ú. Dúbravka vo výmere 877 m2.

19. Z kúpnej zmluvy zo dňa 19.03.1990 súd zistil že predávajúci E. V. a manželka T., rod. Y. uzatvorili
s kupujúcim Výstavbou hl. mesta SSR, investorsko-inžinierskou organizáciou Národného výboru hl.

mesta SSR Bratislavy kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol odpredaj nehnuteľností nachádzajúcich
sa v k. ú. Lamač, vložka PK XXX, parc. č. XXXX/X vo výmere 755 m2. Identifikácia parciel sa
mala preukazovať výpisom z pozemkovej knihy a GP č. XXX-XXX-XXX-XX/X. Dôvodom kúpy bola
skutočnosť,ženehnuteľnosťsanachádzavzoznameparcielurčenýchnavýstavbuakciemajetkoprávne
usporiadanie sídliska Záluhy. Za odkupovaný pozemok si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu 15.100,-

Kčs (755 m2 x 30,- Kčs). Na zadnej strane kúpnej zmluvy sa nachádza doložka „Výstavba hl. mesta
SSR Bratislavy v zmysle uznesenia rady Národného výboru hl. mesta SSR Bratislavy číslo schvaľujem
kúpnu zmluvu na výkup nehnuteľností č. 11/1990 pre účely prípravy stavenísk pre stavby investičnej
výstavby. Bratislava 17.07.1990.“

20. Z geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX/X súd zistil, že na predmetnom geometrickom pláne
je vyznačená parc. č. XXXX/X patriaca manželom V., ktorej časť označená ako diel č. 44 mala byť
predmetom vykúpenia.

21. Z finančných poukazov z 19.07.1990 na č.l. 41-43 súd zistil, že Výstavba hl. mesta SSR Bratislavy

oznámila Slovenskej štátnej sporiteľni, pobočke Bratislava - mesto, že poukazuje na jej účet sumu
15.100,- Kčs, ktorú sumu má pripísať v prospech E. V. v sume 7.550,- Kčs a v prospech T. V., rod. Y.
v sume 7.550,- Kčs.22. Z grafického zobrazenia vyvlastnenej a vykúpenej časti PK parc. č. XXXX/X na č.l. 55 súd zistil
priebeh hraníc vyvlastnenej časti PK parc. č. XXXX/X vo výmere 877 m2 a vykúpenej časti PK parc. č.
XXXX/X vo výmere 755 m2, ktoré na seba nadväzujú.

23. Z uznesenia Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy zo dňa 01.12.1981 súd zistil,
že národný výbor zrušil ku dňu 31.12.1981 rozpočtovú organizáciu Investing - Investorsko-inžiniersku
organizáciu a zriadil samostatnú rozpočtovú organizáciu s názvom Výstavba hlavného mesta SSR
Bratislavy, inžiniersko - investorskú organizáciu Národného výboru hl. mesta SSR Bratislavy s

účinnosťou od 01.01.1982.

24. Z dohody o usporiadaní vlastníckych vzťahov zo dňa 22.06.2016 súd zistil, že žalobca uzatvoril so
spoločnosťou ISTROFINAL BB, s.r.o. dohodu, predmetom ktorej je usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 62 m2, parc. č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 9 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo

výmere 21 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 47 m2, parc. č. XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 74 m2. Na základe uvedenej dohody spoločnosť ISTROFINAL
BB, s.r.o. uznala vlastnícke právo žalobcu k predmetným pozemkom a súhlasila so zrušením zápisu jej
vlastníctva bez vzájomného finančného alebo iného vyrovnania.

25. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. Dúbravka súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov
registra „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 21 m2, parc. č. XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 118 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 21 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 47 m2, parc. č. XXXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 74 m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo

výmere 424 m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 12 m2, parc. č. XXXX/
XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 9 m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 23 m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 11 m2.

26. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. Dúbravka súd zistil, že spoločnosť Kaufland Slovenská republika

v.o.s. je výlučným vlastníkom pozemkov registra „C“ parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere 383
m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 6.818 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 51 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 19
m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2 m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 12 m2.

27. Zo snímky z katastrálnej mapy na č.l. 70 spolu s identifikáciou parciel na č.l. 71 súd zistil, ktoré zo
znázornených pozemkov vykúpenej a vyvlastnenej parc. č. XXXX/X sú vo vlastníctve žalovaných, vo
vlastníctve žalobcu a vo vlastníctve spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s.

28. Z predžalobných výziev zo dňa 04.03.2016 súd zistil, že žalobca adresoval žalovaným v 1. až 3.
rade predžalobné výzvy za účelom usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom registra „C“ parc.
č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX a XXXX/XX zapísaným na LV č. XXXX. Žalované na predžalobné výzvy reagovali listom zo dňa
24.03.2016, ktorým zotrvali na svojom vlastníctve k predmetným pozemkom.

29. Z výzvy na uzavretie dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľností zo dňa 15.08.1989 súd zistil, že
Výstavba hl. mesta SSR Bratislavy vyzvala pani T. V. na odpredaj časti PK parc. č. XXXX/X vo výmere
755 m2 v dôsledku schválenej bytovej výstavby sídliska Záluhy za kúpnu cenu 302,- Kčs. V predmetnej
výzva sa zároveň uvádza, že v prípade odmietnutia ponuky Výstavba hl. mesta SSR Bratislavy bude

nútená požiadať príslušný ObNV o vyvlastnenie opísaných nehnuteľností. Uvedenú výzvu prevzala pani
T. V. dňa 21.08.1989.

30. Zo zápisnice zo dňa 12.09.1989 vo veci dodatočného majetkovoprávneho usporiadania sídliska súd
zistil, že Výstavba hl. mesta SSR Bratislavy predvolala vlastníkov pána E. V. a manželku T. za účelom

vysvetlenia potreby výkupu - vyvlastnenia nehnuteľnosti PK parc. č. XXXX/X vo výmere 755 m2 v k. ú.
Lamač za sumu 302,- Kčs (0,40 Kčs/m2 x 755 m2). Na uvedenom stretnutí boli vlastníci PK parc. č.
XXXX/X zastúpení svojou dcérou C., rod. V.. Prítomná zástupkyňa prehlásila, že nesúhlasí s ponúkanou
náhradou a žiadala finančnú náhradu 20 Kčs/m2.31. Z návrhu na vyvlastnenie nehnuteľností zo dňa 12.09.1989 súd zistil, že Výstavba hl. mesta SSR
Bratislavy podala na Obvodný národný výbor, odbor pre výstavbu a územné plánovanie návrh na

vyvlastnenie nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X vo výmere 755 m2 z dôvodu majetkoprávneho usporiadania
sídliska Záluhy podľa GP č. XXX-XXX-XXX-XX/X. V predmetnom návrhu sa uvádza, že časť pozemku
bola vyvlastnená rozhodnutím č. 767/11/330 zo dňa 24.04.1972.

32. Z výzvy na uzatvorenie dohody o dobrovoľnom odpredaji nehnuteľností zo dňa 22.03.1990 súd zistil,

že Výstavba hl. mesta SSR Bratislava vyzvala manželov V. na odpredaj nehnuteľnosti časti PK parc. č.
XXXX/X vo výmere 755 m2 za kúpnu cenu 15.100,- Kčs.

33. Z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 21.10.1976 súd zistil, že manželia V. ako predávajúci uzatvorili s
kupujúcim Mlyny a pekárne, nár. pod. zmluvu, predmetom ktorej bol odpredaj časti PK parc. č. XXXX/X
k. ú. Lamač vo výmere 71 m2 v súlade s výkazom plôch ku GP č. XXX-XXXX-XXX-XX vyhotovenému

Stredisku geodézie pre hl. mesto SSR Bratislavu zo dňa 11.04.1975 za kúpnu cenu 1.065,- Kčs (15,-
Kčs/m2).

34. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. Dúbravka zo dňa 02.04.2008 súd zistil, že výlučným vlastníkom
pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1.166 m2 je spoločnosť

Dúbravanka R.T.F., a.s.

35. Z geometrického plánu na č.l. 169-170 súd zistil, že ide o dva na seba nadväzujúce výkupové
geometrické plány, a to výkupový GP č. 68017 a výkupový GP č. 0058/1-501-915-68.

36. Zo zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva č. 056500831300 a č. 056500821300 súd
zistil, že spoločnosť ISTROFINAL BB, s.r.o. a žalobca uzatvorili uvedené zmluvy, ktorých predmetom bol
bezodplatný prevod vlastníckeho práva k pozemkom špecifikovaným v týchto zmluvách. Prevádzané
pozemky nadobudol prevodca od predchádzajúceho vlastníka, spoločnosti Polianky, a.s. Zmluvou o
predaji časti podniku, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím č. V-30448/2 zo dňa 20.12.2012.

37. Z uznesenia Obvodného súdu Bratislava IV sp. zn. D 1288/93, Dnot 255/93, zo dňa 31.08.1995
vyplýva, že súd schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi E. V. tak, že
nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X k. ú. Lamač vo výmere 4.888 m2 nadobúdajú dcéry poručiteľa G. G. v
1 a C. V. v 1.

38. Zo zmluvy o spolupráci pri výstavbe stavby obchodné centrum Kaufland BA - Dúbravka, objekt -
KrižovatkaHarmincová,Polianky,Úpravaul.Polianky,súdzistil,žespoločnosťPoliankya.s.sazaviazala
zabezpečiť, aby spolu s touto zmluvou uzatvorila spoločnosť ISTROFINAL BB, s.r.o. darovaciu zmluvu
s Hlavným mestom, ktorou ako výlučný vlastník daruje Hlavnému mestu pozemky zapísané na LV č.

XXXX k. ú. Dúbravka tak, ako sú zamerané v geometrickom pláne č. XXX/XXXX (špecifikované v bode
3.04 a 3.06 zmluvy). V bode 4.01 zmluvy sa uvádza, že miestna komunikácia Harmincova sa nachádza
na pozemkoch v k. ú. Dúbravka (okrem iného) parc. reg. „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 358 m2 zapísaná na LV č. XXXX ako podielové spoluvlastníctvo fyzických osôb, parc. reg „C“
č. XXXX/XX o výmere 4 m2 a parc. reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 3 m2 obidve evidované na katastrálnej

mape, list vlastníctva nezaložený, podľa identifikácie vytvorené z parc. reg. „E“ č. XXXX/X zapísanej
na LV č. XXXX ako podielové spoluvlastníctvo fyzických osôb. V bode 4.05 zmluvy sa spoločnosť
Polianky a.s. sa zaviazala v prípade ak sa budú vlastníci pozemkov pod jestvujúcimi komunikáciami
Harmincova ul. a ul. Polianky domáhať náhrady za tieto pozemky, osobitnými zmluvami zabezpečiť
na vlastné náklady majetkovoprávne usporiadanie dotknutých pozemkov v prospech Hlavného mesta.

Hlavné mesto sa zaviazalo návrh takejto zmluvy podpísať do 15 pracovných dní od jej doručenia.

39. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 65D 620/2011, Dnot 70/2011, v spojení s opravnou doložkou zo
dňa 13.02.2013 vyplýva, že účastníci dedičského konania uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva po
poručiteľke G. G. tak, že dcéry poručiteľky M. T. a K. P. nadobudli (okrem iného) nehnuteľnosti vedené

na LV č. XXXX k. ú. Dúbravka (ktoré sú predmetom tohto konania) každá v 1.40. Podľa § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

41. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpisu kúpnej zmluvy právny úkon musí sa
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

42. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

43. Podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy ak zákon
ustanovuje, že k zmluve je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, je zmluva účinná registráciou.
Ak je rozhodnutie záporné, zmluva sa zrušuje.

44. Podľa § 47 ods. 3 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy ak na návrh
podaný do troch rokov od uzavretia zmluvy nedošlo k rozhodnutiu príslušného orgánu alebo k registrácii,
platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

45. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

46. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka.

47. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

48. Podľa § 133 Občianskeho zákonníka účinného v čase vyvlastnenia a podpisu kúpnej zmluvy osobné
vlastníctvokvecimožnonadobudnúťkúpou,daromaleboinouzmluvou,dedením,rozhodnutímštátneho
orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

49. Podľa § 135 Občianskeho zákonníka účinného v čase vyvlastnenia a podpisu kúpnej zmluvy ak ide o

nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným,
a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

50. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku ak to vyžaduje uskutočnenie úloh
určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, uskutočnenie stavby alebo jej užívanie

alebo vykonanie asanácie, možno potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť. Ak nejde o
vyvlastnenie na účely uskutočnenia úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva,
možnonehnuteľnostialeboprávaknimvyvlastniť,lenakprevažujezáujemnauskutočneníaleboužívaní
stavby alebo na vykonaní asanácie nad iným oprávneným záujmom doterajšieho vlastníka alebo iného
oprávneného.

51. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku vyvlastniť možno, len ak nemožno
účel vyvlastnenia dosiahnuť inak a ak nemožno získať nehnuteľnosti alebo práva k nim dohodou.
Vyvlastnenie musí byť v zhode so zámermi a cieľmi územného plánu a môže sa vykonať len v
nevyhnutnom rozsahu a s najmenším obmedzením práv tretích osôb.

52. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku náhradu za vyvlastnenie poskytne
osoba, na prospech ktorej sa vyvlastnenie vykonalo.

53. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku ak nezačal vyvlastňovateľ alebo jeho

právny nástupca užívať vyvlastnenú nehnuteľnosť alebo práva k nej na účel, pre ktorý sa vyvlastnenie
vykonalo, v určenej lehote, najneskoršie však do dvoch rokov od vydania rozhodnutia o vyvlastnení,
môže sa na žiadosť vyvlastneného alebo jeho právneho nástupcu rozhodnutie o vyvlastnení celkomalebo čiastočne zrušiť. Žiadosť treba podať najneskoršie do troch mesiacov po uplynutí uvedených lehôt.
O žiadosti rozhodne orgán, ktorý vydal v prvej stolici rozhodnutie o vyvlastnení.

54. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých
sa nachádzajú

55. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku
ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bývalým okresným národným výborom za účelom
zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej
bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku,
ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce.

56. Podľa § 2 ods. 4 vyhlášky Ministerstva financií č. 104/1966 Zb. o správe národného majetku
ako vlastník nehnuteľného národného majetku sa zapisuje v evidencii nehnuteľností československý
štát s vyznačením organizácie, ktorá majetok spravuje. Organizácia je povinná do 60 dní po tom, keď
nadobudla do svojej správy nehnuteľnosti, oznámiť zmenu vo vlastníctve alebo v správe nehnuteľností

orgánu vedúcemu evidenciu nehnuteľností a odovzdať mu podklady pre zápis zmien v tejto evidencii.

57. Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ vyhlášky Ústrednej správy geodézie a kartografie ktorou sa vykonáva
zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností účinnej v čase vyvlastnenia zápisy právnych vzťahov
o nehnuteľnostiach sa vykonávajú na základe overených odpisov, prípadne originálov, najmä týchto

rozhodnutí alebo iných listín ak ide o vlastníctvo (správu národného majetku): notársky registrovaná
zmluva, rozhodnutie v dedičskom konaní, hospodárska zmluva, opatrenie nadriadených orgánov
o prevode správy národného majetku, rozhodnutie národného výboru o vyvlastnení, rozhodnutie
národného výboru podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb., rozhodnutie národného výboru podľa
osobitných predpisov, rozhodnutie orgánu spoločenskej organizácie o prevode majetku, rozsudok súdu

o prepadnutí majetku, notárska listina o predaji nehnuteľností, rozhodnutie o udelení popisného alebo
evidenčného čísla spolu s geometrickým plánom, ak ide o novú stavbu vo vlastníctve občanov.

58. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky Ústrednej správy geodézie a kartografie ktorou sa vykonáva zákon
č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností účinnej v čase podpisu kúpnej zmluvy všetky nehnuteľnosti

musia byť uvedené v listine podľa obcí a katastrálnych území a parcelných čísiel vedených v evidencii
nehnuteľností. Ak je listinou prevádzaná reálne oddelená časť nehnuteľnosti, musí sa predložiť aj
geometrický plán, na ktorom je vyznačené oddelenie príslušnej časti a udať jej výmera. Ak sa listinou
zriaďuje vecné bremeno, ktoré sa vzťahuje len na časť pozemku, táto časť sa vyznačí na geometrickom
pláne alebo na kópii z pozemkovej mapy; geometrický plán alebo kópia z pozemkovej mapy sa pripoja

k listine.

59. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností zápisy právnych vzťahov
vzniknutých vydržaním osobného vlastníctva nehnuteľnosti alebo vydržaním práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu možno vykonávať v nesporných prípadoch tiež na základe písomného ohlásenia

občana o zmene právneho vzťahu, doloženého osvedčením štátneho notárstva, v obvode ktorého je
nehnuteľnosť. Podrobnosti o náležitostiach ohlásenia takýchto zmien upraví vykonávací predpis.

60. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností orgány a organizácie predložia
rozhodnutia miestne príslušnému orgánu geodézie najneskoršie do šesťdesiatich dní po tom, keď

nadobudli právoplatnosť, a iné listiny do šesťdesiatich dní odo dňa vzniku právneho vzťahu.

61. Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 90/1984 o správe národného majetku
účinnej do 30.06.1988 od občanov a iných organizácií než socialistických môžu štátne organizácie len
výnimočne nadobúdať veci do štátneho vlastníctva, a to za cenu podľa cenových predpisov, ak ich

nemôžu nadobudnúť od socialistických organizácií a ak ich nevyhnutne potrebujú na plnenie určených
úloh. Štátne organizácie nemôžu nadobúdať od občanov a iných organizácií než socialistických do
štátneho vlastníctva rodinné domčeky, stavby na individuálnu rekreáciu a byty v osobnom vlastníctve
na ubytovanie a rekreáciu svojich pracovníkov.62. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 90/1984 o správe národného majetku
účinnej do 30.06.1988 na účinnosť zmluvy o nadobúdaní vlastníctva podľa § 2 ods. 2 organizačnou

jednotkou v prípadoch, pre ktoré sa nevyžaduje schválenie nadriadeného orgánu štátnej organizácie, je
potrebné schválenie štátnej organizácie. Štatút štátnej organizácie môže ustanoviť, v ktorých prípadoch
nie je toto schválenie potrebné.

63. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je či nie, je v zmysle § 137 písm. c) CSP

naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä
tam,kdebybeztohtourčeniaboloohrozenéprávožalobcualebokdebysabeztohtourčeniajehoprávne
postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP je daný vtedy, ak existuje
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť
preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Pre

žalobcutoznamenánevyhnutnosťtvrdiťadokázaťskutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej
kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou. Ak súd
dospeje k záveru, že podaná žaloba, resp. vzájomná žaloba nie je procesne prípustným nástrojom
ochrany práva žalobcu, lebo nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vyjadrenom v petite žaloby

(vzájomnej žaloby), súd žalobu (vzájomnú žalobu) zamietne bez toho, aby pristúpil k skúmaniu jej vecnej
opodstatnenosti.

64. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby (resp. vzájomnej
žaloby) v zmysle citovaného ustanovenia § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie

naliehavého právneho záujmu súd posudzoval, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený)
procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či
snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne
konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (viď

R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického
života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny
základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba.

65. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení

práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (teda v danom prípade žalobcu). Určovacia žaloba
je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam, keď pri preukazovaní
naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva treba vychádzať zo skutočností, že žalobca má
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť
podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.

66. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení
jeho vlastníckeho práva k pozemkom špecifikovaným v bode II žaloby zo dňa 18.05.2017 osvedčil,
nakoľko rozhodnutím vo veci samej sa odstráni neistý právny stav medzi žalobcom a žalovanými,
keďže žalované sú v súčasnosti zapísané ako podielové spoluvlastníčky sporných nehnuteľnosti na liste

vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Dúbravka a LV č. XXXX pre k. ú. Dúbravka, hoci žalobca disponuje listinami,
z ktorých odvodzuje svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam.

67. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pôvodnými vlastníkmi pozemku registra „E“
parc. č. XXXX/X k. ú. Lamač (v súčasnosti k. ú. Dúbravka) pôvodne zapísaného v pozemkovoknižnej

vložke č. XXX vo výmere 4.888 m2 boli právni predchodcovia žalovaných E. V. a T. V., rod. Y., každý
v jednej polovici. Vyvlastňovacím rozhodnutím Obvodný národný výbor v Bratislave IV, odbor výstavby
a územného plánovania dňa 24.04.1972 ako stavebný úrad I. stupňa a vyvlastňovací orgán, rozhodol
o žiadosti spoločnosti Investing, Bratislava, Vajnorská 51 o vyvlastnení nehnuteľnosti parc. č. XXXX/
X k. ú. Lamač tak, že vyvlastnil časť nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X vo výmere 877 m2 zapísanú vo

vl. č. XXX pozemkovej knihy pre k. ú. Lamač podľa geometrického plánu čj. mer. 68017 vlastnícky
patriacu E. V. v 1 a T. V., rod. Y. v 1 za účelom výstavby sídliska Záluhy v zmysle právoplatného
územného rozhodnutia zo dňa 15.10.1969, č.j. ÚPA-3544-154/24/69-to v prospech Čsl. štátu v správe
Investingu, Bratislava, Vajnorská 51. Náhradu za vyvlastnenú časť nehnuteľnosti určil sumou 0,40Kčs za 1 m2 pozemku. Celková suma za vyvlastnenú časť predstavovala 330,80 Kčs za pozemok a
380,80 Kčs za stavebné investície. Podľa uvedeného rozhodnutia náhradu za vyvlastnený pozemok mal
vyvlastniteľ poskytnúť vyvlastneným ihneď po právoplatnosti rozhodnutia v čiastkach podľa výšky ich

spoluvlastníckych podielov.

68. Proti uvedenému rozhodnutiu podali právni predchodcovia žalovaných odvolanie, o ktorom
rozhodoval Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislava, odbor územného plánovania. V odvolaní
sa právni predchodcovia žalovaných v zásade nebránili vyvlastneniu, namietali však výšku stanovenej

náhrady. Z rozhodnutia Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy zo dňa 01.08.1972 je
zrejmé, že Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy rozhodol o podanom odvolaní E. V. a
manželky T., rod. Y. proti rozhodnutiu Odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava IV č.
767/71/330 zo dňa 24.04.1972 tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie Odboru výstavby
a územného plánovania ObNV Bratislava IV č. 767/71/330 zo dňa 24.04.1972 potvrdil s tou zmenou,
že celková náhrada za vyvlastnený pozemok činí správne 350,80 Kčs. Z odôvodnenia rozhodnutia

vyplýva, že napadnutým rozhodnutím Odbor výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava IV zo
dňa 24.04.1972 vyvlastnil v prospech štátu pre investičnú výstavbu NVB od E. V. a manželky T., rod.
Y. časť parc. č. XXXX/X k. ú. Lamač vo výmere 877 m2 za náhradu 0,40 Kčs/1 m2, spolu 330,80
Kčs. Po preskúmaní odvolania Odbor územného plánovania a architektúry dospel k presvedčeniu, že
odvolaniu právnych predchodcov žalobcov v súvislosti so stanovenou výškou náhrady za vyvlastnenú

časť pozemku nemožno vyhovieť, nakoľko smerodajná pre stanovenie náhrady je vyhláška č. 47/1969
Zb. pričom v zmysle uvedenej vyhlášky vyvlastňovaný pozemok bol mimo územia ohraničeného ako
zastavaná časť obce. Zároveň však odvolací orgán dospel k záveru, že pri výpočte sumy za vyvlastnený
pozemok došlo k pochybeniu, kedy pri sume 0,40 Kčs/1 m2 a pozemku 877 m2 náhrada mala byť
vypočítaná v sume 350,80 Kčs.

69. Na základe uvedených rozhodnutí štátneho orgánu sa v zmysle § 135 vtedy platného Občianskeho
zákonníka stala vlastníkom vyvlastnenej nehnuteľnosti - parcely registra „E“ parc. č. XXXX/X k. ú.
Lamač vo výmere 877 m2 spoločnosť Investing - Investorsko-inžinierska organizácia NV hl. mesta
SSR Bratislavy. Následne spoločnosť Investing - Investorsko-inžinierska organizácia NV hl. mesta SSR

Bratislavy dňa 15.08.1972 vydala finančný poukaz Zn.: 034/5415/72 Dr Sta, ktorým E. V. a manželke T.,
rod. Y. oznámila poukázanie finančnej náhrady za vyvlastnenú nehnuteľnosť v celkovej výške 731,60
Kčs. Pokiaľ žalované v konaní namietali, že z uvedeného finančného poukazu nevyplýva, že by suma
za vyvlastnenú nehnuteľnosť bola skutočne vyplatená ich právnym predchodcom, súd tieto námietky
žalovaných vyhodnotil ako účelové, nakoľko z uvedeného finančného poukazu mal za preukázané, že

skutočne došlo k vyplateniu sumy za vyvlastnené pozemky a stavebné investície právnym predchodcom
žalovaných. Na viac právni predchodcovia žalovaných túto skutočnosť nikdy nenamietali a z dôvodu
údajného neuhradenia sumy za vyvlastnené pozemky sa nikdy nedomáhali navrátenia predmetných
nehnuteľností do ich vlastníctva, resp. zrušenia rozhodnutia o vyvlastnení časti pozemku parc. č. XXXX/
X.

70. Skutočnosť, že žalobca, resp. spoločnosť Investing si právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení
nenechala zapísať do katastra nehnuteľností (vtedy Strediska evidencie nehnuteľností) nemá vplyv na
platnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia a právne účinky s ním spojené. V tejto súvislosti súd považuje
za potrebné uviesť, že v roku 1950 bol prijatý Občiansky zákonník 141/1950 Zb. (tzv. stredný), ktorým

bol prelomený intabulačný princíp (vlastníctvo k pozemku sa nadobúdalo až zápisom do pozemkovej
knihy). V súlade s príslušnými ustanoveniami stredného Občianskeho zákonníka k zmene vlastníctva
dochádzalo už samotnou listinou spôsobilou na vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva. Podobne
po prijatí zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník sa na nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti rozhodnutím štátneho orgánu nevyžadoval zápis rozhodnutia do evidencie nehnuteľností.

Uvedený intabulačný princíp bol opätovne zavedený do právneho poriadku Slovenskej republiky až s
účinnosťou ku dňu 01.01.1993. Žalobca, resp. spoločnosť Investing preto nemala povinnosť zapísať
rozhodnutie o vyvlastnení do evidencie nehnuteľností, nakoľko s takýmto zápisom sa ani nespájali
konštitutívne účinky.

71. Pokiaľ žalované v konaní namietali, že vo vyvlastňovacom rozhodnutí je uvedený iný geometrický
plán, a to č. 68017, ktorý však nezobrazuje vyvlastnenú časť parcely č. XXXX/X, súd v tomto smere
konštatuje, že v danom prípade išlo o zrejmú nesprávnosť. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé,
že predmetom vyvlastňovacieho konania bola časť parc. č. XXXX/X zapísaná v PK vložke č. XXX k. ú.Lamač vo výmere 877 m2, pričom pri výkupe časti tejto parcely (v rámci vyvlastnenia) sa postupovalo
podľa geometrického plánu č. XXXX/X-XXX-XXX-XX zo dňa 11.09.1968 a nie geometrického plánu
uvedeného vo vyvlastňovacom rozhodnutá č. 68017. V danom prípade išlo o zrejmú nesprávnosť,

keďže z listiny na č.l. 170 je zrejmé, že geometrický plán č. 68017 a GP č. XXXX/X-XXX-XXX-XX sú
výkupové geometrické plány, ktoré na seba nadväzovali. Oba výkupové plány boli pripravené za účelom
majetkoprávneho usporiadania pozemkov pre výstavbu sídliska Záluhy, pričom iba nedopatrením sa vo
vyvlastňovacom rozhodnutí č. 767/71/330 uvádzal GP č. 68017. Zo samotné rozhodnutia je však zrejmé,
ktorá časť parcely a v akej výmere je predmetom vyvlastňovacieho rozhodnutia, pričom táto časť parcely

č. XXXX/X o výmere 877 m2 bola zakreslená a vyznačená na GP č. XXXX/X-XXX-XXX-XX ako diel č. 46.
Vtomtosmeresúdpoukazujeajnarozhodnutieoodvolanívočivyvlastneniuzodňa01.08.1972,vktorom
je špecifikované, že sa vyvlastňuje časť parc. č. XXXX/X v k. ú. Lamač o výmere 877 m2, čo zodpovedá
GP č. XXXX/X-XXX-XXX-XX zo dňa 11.09.1968. Na viac súd konštatuje, že právni predchodcovia
žalovaných v odvolacom konaní proti samotnému vyvlastneniu, resp. nedostatočne určitému predmetu
vyvlastneniu nikdy nenamietali, namietali len proti výške náhrady za vyvlastnené pozemky.

72. V súvislosti s námietkou, že na vyvlastňovacom rozhodnutí absentuje doložka právoplatnosti, súd
považuje za potrebné uviesť, že skutočnosť, že na vyvlastňovacom rozhodnutí nie je uvedená doložka
právoplatnosti nespôsobuje, že by toto rozhodnutie nenadobudlo právne účinky. Vyznačenie doložky
právoplatnosti rozhodnutia predstavuje len administratívny úkon avšak jej nevyznačenie nemožno

vykladať tým spôsobom, že automaticky rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Z predložených
listinných dôkazov je zrejmé, že rozhodnutie o vyvlastnení zo dňa 24.04.1972 v spojení s rozhodnutím
zo dňa 01.08.1972 právoplatnosť nadobudlo. Uvedené potvrdzuje najmä finančný poukaz zo dňa
15.08.1972, v ktorom sa uvádza, že sa poukazuje suma 731,60 Kčs na základe právoplatného I.
stupňového rozhodnutia ObNV Bratislava IV-Karlova Ves, odbor výstavby a územného plánovania č.

767/71/330 zo dňa 24.04.1972 a II. stupňového rozhodnutia ÚPA - NVB č. ÚPA-2543-330/72-Kaš/Cr
zo dňa 01.08.1972. Obdobne listina na č.l. 164 spisu - návrh na vyvlastnenie časti pozemku parc. č.
XXXX/X o výmere 755 m2, kde sa uvádza, že časť pozemku už bola vyvlastnená rozhodnutím zo dňa
24.04.1972. Rozhodnutie o vyvlastnení spornej nehnuteľnosti je preto právoplatné a právne účinky s
ním spojené sú naďalej zachované.

73. V súvislosti s námietkou žalovaných o tom, že žalobca nepreukázal doručenie rozhodnutia o
odvolaní voči vyvlastneniu zo dňa 01.08.1972 súd konštatuje, že skutočnosť, že vo vyvlastňovacom
spise sa po viac ako 46-ich rokoch od vydania toho rozhodnutia nenachádza niektorá doručenka
neznamená, že vyvlastňovacie rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. V tejto súvislosti súd poukazuje

na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 2.3.2005, sp. zn. 22 Cdo1400/2004, v ktorom Najvyšší súd
ČR vyslovil názor, že v sporoch, v ktorých časový odstup od rozhodnej skutočnosti podstatne prekračuje
i vydržacie lehoty alebo lehoty skartačné, nie je na mieste extenzívnym spôsobom spochybňovať, či
otvárať záležitosti, ktoré pred mnohými rokmi založili právne vzťahy, čo platí rovnako pri spochybňovaní
správnosti správneho rozhodnutia vrátane správnosti postupu správneho orgánu v konaní, ktoré jeho

rozhodnutiu predchádzalo, preto pokiaľ niekto tvrdí, že sa určité veci v dávnej dobe neuskutočnili
obvyklým, či úradným postupom, je dôkazné bremeno o tom, že v danom prípade tomu tak nebolo
na ňom (obdobne tiež uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.11.2005 sp. zn. 22Cdo 2384/2005).
Vychádzajúc z § 205 CSP, pokiaľ v danom prípade nebol preukázaný opak, možno vychádzať z
pravdivosti toho, čo daná listina osvedčuje alebo potvrdzuje.

74. Pokiaľ žalované namietali nízku cenu za vyvlastňované pozemky, v tejto súvislosti súd považuje
za potrebné uviesť, že nie je oprávnený v tomto konaní preskúmavať správnosť vyvlastňovacieho
rozhodnutia zo dňa 24.04.1972 v spojení s rozhodnutím zo dňa 01.08.1972, ani toto rozhodnutie zrušiť
či zmeniť. V prípade, ak právni predchodcovia žalovaných (resp. žalované) mali záujem na zrušení tohto

rozhodnutia, mohli sa domáhať zrušenia vyvlastňovacieho rozhodnutia žalobou na krajský súd v konaní
vo veciach týkajúcich sa správneho súdnictva.

75. Napokon tvrdenia žalovaných o údajnom nátlaku na právnych predchodcov žalovaných (najmä E.
V.) pred vyvlastnením predmetných pozemkov súd považoval za nepodložené a ničím nepreukázané,

preto sa nimi bližšie nezaoberal. Obdobne pokiaľ žalované namietali, že žalobca nepreukázal, že
vyvlastňovacie rozhodnutie podpísala oprávnená osoba, súd tieto námietky považoval za irelevantné.
Žalobca predložil kópiu vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktoré bolo riadne podpísané, pričom ako už
súd vyššie konštatoval, v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať správnosť vyvlastňovaciehorozhodnutia, takúto právomoc majú iba krajské súdy vo veciach týkajúcich sa správneho súdnictva.
V tejto súvislosti súd poukazuje napríklad na záver prijatý v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo 24/2007: „K otázke kedy sú všeobecné súdy oprávnené mimo rámec správneho

súdnictva preskúmavať správne akty, dovolací súd udáva, že nulitné sú také rozhodnutia, ktoré boli
vydané takými správnymi orgánmi, na vydanie ktorých nebol konkrétny správny orgán absolútne
vybavený právomocou a na ktoré sa pozerá ako keby nikdy neboli vydané tzv. paakty. Len takéto
rozhodnutia je všeobecný súd oprávnený preskúmavať mimo rámca správneho súdnictva. Preskúmavať
teda môže správne akty zásadne len so zreteľom k tomu, či sa jedná o akty nulitné t. j. také vady,

ktoré sú tak závažné, že sa neuplatňuje prezumpcia ich správnosti. U ostatných platí prezumpcia ich
správnosti“ (rovnako tak na totožný záver prijatý v rozhodnutí NS SR č. sp. zn. 4Cdo 123/ 2003.).

76. Možno tak uzavrieť, že vyvlastňovacie rozhodnutie vydané Obvodným národným výborom Bratislava
IV, odborom výstavby a územného plánovania dňa 24.04.1972 na základe zákona č. 87/1958, časti X
vyhlášky č. 144/59 Ú.v. a zákona č. 71/1967 Zb. v spojení s rozhodnutím Národného výboru hlavného

mesta SSR Bratislavy zo dňa 01.08.1972, bolo vydané v medziach právomoci príslušného správneho
orgánu. Nešlo o ničotný (nulitný právny akt). Správny akt bol vydaný správnym orgánom a pri prezumpcii
jeho správnosti a platnosti nebolo možné naň neprihliadať. Uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie je
možné považovať za právoplatný a vykonateľný právny akt v zmysle už vyššie uvedeného odôvodnenia
tohto rozsudku.

77. V danom prípade preto súd dospel k záveru, že na základe rozhodnutia zo dňa 24.04.1972 v spojení
s rozhodnutím zo dňa 01.08.1972 došlo k vyvlastneniu pozemkov, z ktorých sa geometrickým plánom
odčlenila sporná nehnuteľnosť, pričom ich vlastníkom sa stal československý štát, následne od roku
1993 slovenský štát a potom na základe ustanovenia § 2 ods. 1 zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku

obcí v znení neskorších predpisov, podľa ktorého do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej
republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu
účinnosti osobitného predpisu (zákon číslo 369/1990 Zb.) právo hospodárenia národným výborom, na
území ktorých sa nachádzajú, prešlo vlastnícke právo na Hlavné mesto SR Bratislavu (žalobcu).

78. Ďalej mal súd za preukázané, že kúpnou zmluvou zo dňa 19.03.1990 uzatvorenou medzi
predávajúcimi E. V. a T. V., rod. Y. a kupujúcim Výstavbou hlavného mesta SSR, investorsko - inžinierkou
organizáciou Národného výboru hl. mesta SSR Bratislava došlo k predaju časti pozemku parc. č.
XXXX/X k. ú. Lamač evidovaného v PK vložke č. XXX vo výmere 755 m2. Identifikácia parciel sa
mala preukazovať výpisom z pozemkovej knihy a GP č. XXX-XXX-XXX-XX/X. Dôvodom kúpy bola

skutočnosť,ženehnuteľnosťsanachádzavzoznameparcielurčenýchnavýstavbuakciemajetkoprávne
usporiadanie sídliska Záluhy. Za odkupovaný pozemok si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu 15.100,-
Kčs.

79.Žalovanévkonanínamietali,žeuvedenákúpnazmluvajeneplatná,pričomneplatnosťmalaspočívať

v neurčitosti predmetu kúpy, v nepreukázaní schválenia kúpnej zmluvy ako aj nedodržaniu ustanovení
zákona č. 22/1964 Zb. a zákona č. 381/1990 Zb.

80. Neplatný právny úkon je ten, ktorý nebol vykonaný určite a zrozumiteľne. Sankcia neplatnosti
právneho úkonu sa viaže k náležitostiam prejavu vôle; prejav vôle je neurčitý, ak je neistý jeho obsah,

to značí - okrem prípadov, keď úplne chýba určitá vôľa - keď sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle
jednoznačným spôsobom stanoviť, a je nezrozumiteľný, ak konajúci nedosiahol - vadným slovným
alebo iným sprostredkovaním - jasného vyjadrenia svojej vôle. Záver o neurčitosti či nezrozumiteľnosti
právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu,
čo chcel účastník prejaviť (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 02.06.2014, sp. zn.

23 Cdo 879/2014).

81. Právny úkon je neurčitý vtedy, ak je vyjadrenie prejavu síce zrozumiteľné, ale jeho obsah je neurčitý
(má vecné nedostatky). Len právne úkony, ktoré nie je možné vyložiť podľa stanovených interpretačných
pravidiel, sú pre nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť neplatné. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu

je možné vykladať prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých
pojmov), logickými (z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov) či systematickými (z hľadiska
zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu); interpretácia obsahu právneho úkonu súdom
podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka však nemôže nahrádzať či meniť už vykonané prejavyvôle (použitie výkladových pravidiel smeruje vždy len k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného
slovami, ktorý účastník vykonal, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe, keď bol
úkon vykonaný) (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.11.2009, sp. zn. 33 Cdo

3100/2007).

82. Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. I. ÚS 243/07, I. ÚS 242/07, IV. ÚS 15/2014) opakovane
pripomína, že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z
ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody vyplývajúcej z

princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 ústavy. Ústavný súd zároveň zdôraznil,
že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti
zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je
tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním
spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. I. ÚS 625/03 zo 14. apríla 2005). Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Taká

prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti
zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná a je v rozpore s
princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 ústavy (k tomu pozri I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07, IV. ÚS
340/2012).

83. Súd po posúdení kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 19.03.1990 dospel k záveru, že táto zmluva je
platná. V predmetnej kúpnej zmluve je jasne a zrozumiteľne špecifikované čo jej je predmetom, a teda
predaj časti parcely č. XXXX/X k. ú. Lamač v rozsahu 755 m2. Identifikácia parciel bola preukázaná
výpisom z pozemkovej knihy a GP č. XXX-XXX-XXX-XX/X. Je pravdou, že v geometrickom pláne
je v popisnej časti vykupovaná časť pozemku označená ako diel č. 44 o výmere 1.632 m2, avšak

do tejto výmery bola zarátaná aj výmera už vyvlastnenej časti pozemku parc. č. XXXX/X (877 m2).
Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných, že predmet kúpnej zmluvy je neurčitý, pretože presne
nevymedzuje kde sa nachádza zmluvou prevádzaných 755 m2. Z pripojeného geometrického plánu
pritom jednoznačne vyplýva, že vykupovaná časť parc. č. XXXX/X o výmere 755 m2 presne nadväzuje
už na vyvlastnenú časť parc. č. XXXX/X o výmere 877 m2. Rozsah vykúpenej časti pozemku je

pritom v geometrickom pláne vymedzený lomovými bodmi. Na viac v tejto súvislosti súd považuje
za potrebné uviesť, že samotný právny úkon, jeho náležitosti a s tým súvisiaca platnosť právneho
úkonu je potrebné vždy posudzovať aj s prihliadnutím na dobu, v ktorej bol tento úkon urobený,
spôsob, akým sa v danom období kúpne zmluvy uzatvárali ako aj náležitosti potrebné pre ich platnosť.
Žalované poukazovali na ustanovenie § 6 ods. 2 vyhlášky č. 23/1964 Zb. v zmysle ktorej ak je listinou

prevádzaná reálne oddelená časť nehnuteľnosti, musí sa predložiť aj geometrický plán, na ktorom je
vyznačené oddelenie príslušnej časti a udať jej výmera. V danom prípade z predloženej kúpnej zmluvy
je zrejmá výmere kupovanej časti parc. č. XXXX/X, a to konkrétne 755 m2, pričom vykupovaná časť je
znázornená na predloženom geometrickom pláne ako časť parc. č. XXXX/X, ktorá priamo nadväzuje na
už vykúpenú časť vo výmere 877 m2. Aj v prípade, ak by sa súd stotožnil s tvrdením žalovaných, že

uvedené vymedzenie nezodpovedá riadne vyhláške č. 23/1964, táto skutočnosť by mohla mať význam
v prípade, ak by vtedajšia Výstavba hl. mesta SSR uvedenú kúpnu zmluvu zapisovala do evidencii
nehnuteľností. Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy, keďže
ako už bolo spomínané, v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy neplatil intabulačný princíp, a teda na
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa nevyžadovalo zapísanie kúpnej zmluvy do evidencii

nehnuteľností.

84. V súvislosti s námietkou žalovaných o nepreukázaní schválenia kúpnej zmluvy súd konštatuje, že
na zadnej strane kúpnej zmluvy sa nachádza doložka „Výstavba hl. mesta SSR Bratislavy v zmysle
uznesenia rady Národného výboru hl. mesta SSR Bratislavy číslo schvaľujem kúpnu zmluvu na výkup

nehnuteľností č. 11/1990 pre účely prípravy stavenísk pre stavby investičnej výstavby. Bratislava
17.07.1990.“ Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva bola riadne
schválená. Uvedená doložka je vyznačená aj na origináli kúpnej zmluvy, do ktorej mal súd možnosť
nahliadnuť priamo na pojednávaní, preto neobstoja námietky žalovaných o prípadnej manipulácii s
touto kúpnou zmluvou, keď na kópii zmluvy priloženej k žalobe táto doložka pôvodne nebola prefotená.

Pokiaľ žalované poukazovali na ustanovenia vyhlášky č. 90/1984 Zb., v zmysle ktorej má byť kúpna
zmluva schválená nadriadeným orgánom, súd konštatuje, že predmetná vyhláška č. 90/1984 o správe
národnéhomajetkubolaúčinnálendo30.06.1988.Toznamená,ževčaseuzavretiakúpnejzmluvy,ktorá
je predmetom toho konania, vyhláška č. 90/1984 Zb. platná nebola. Preto aj ustanovenie bodu 8 tejtokúpnej zmluvy (ktorá bola z časti predformulovaná) bolo bez právneho významu, nakoľko odkazovalo
na neplatnú vyhlášku. Túto vyhlášku následne nahradila vyhláška č. 119/1988 Zb. o hospodárení s
národným majetkom, v zmysle ktorej pre účinnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy sa už nevyžadoval

schvaľovanie nadriadeného orgánu.

85. Pokiaľ žalované namietali, že zaplatenie kúpnej ceny nebolo dostatočne žalobcom preukázané, súd
poukazuje na listiny, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, a to na č.l. 42-47 (najmä finančný poukaz) z
ktorých vyplýva, že Výstavba hl. mesta SSR Bratislavy oznámila Slovenskej štátnej sporiteľni, pobočke

Bratislava - mesto, že poukazuje na jej účet sumu 15.100,- Kčs, ktorú sumu má pripísať v prospech
E. V. v sume 7.550,- Kčs a v prospech T. V., rod. Y. v sume 7.550,- Kčs. Listiny nasledujúce po tomto
poukaze preukazujú skutočné pripísanie sumy 7.550,- Kčs v prospech oboch právnych predchodcov, a
to E. V. a jeho manželky T..

86. V súvislosti s namietanou výškou kúpnej ceny za nehnuteľnosti súd poukazuje na zápisnicu o

dodatočnom majetkovoprávnom usporiadaní sídliska na č.l. 163, z ktorej vyplýva, že dňa 12.09.1989
došlo k stretnutiu zástupcu Výstavby hlavného mesta SSR Bratislavy a zástupkyňou právnych
predchodcov manželov V., dcérou C. V., predmetom ktorého bolo vysvetlenie potreby výkupu prípadne
vyvlastnenia nehnuteľnosti v k. ú. Lamač, a to parc. č. XXXX/X vo výmere 755 m2. Na predmetnom
stretnutí zástupca Výstavby hlavného meste SSR Bratislavy navrhoval kúpnu cenu za nehnuteľnosť vo

výške 0,40 Kčs/m2, teda celkom 302,- Kčs. Prítomná zástupkyňa manželov V. prehlásila, že nesúhlasí s
ponúkanou náhradou a žiadala finančnú náhradu 20,- Kčs/m2. Kúpna cena v zmysle kúpnej zmluvy zo
dňa 19.03.1990 predstavovala 15.100,- Kčs za odpredanú časť parcely č. XXXX/X vo výmere 755 m2,
ktorá predstavuje sumu 20,- Kčs/m2, teda presne takú sumu ako požadovala zástupkyňa predávajúcich
manželov V..

87. Námietky žalovaných o tom, že žalobca nepreukázal oprávnenie W.. R. D. - povereného vedením
technického úseku Výstavby hl. mesta SR Bratislavy súd považoval za irelevantné. Práve naopak
žalobca predložil kópiu kúpnej zmluvy obsahujúcu všetky podstatné náležitosti, ktorá bola riadne
podpísaná. Tvrdenie žalovaných o tom, že nie je zrejmé, či táto osoba bola oprávnená konať v

mene Výstavby hl. mesta SR Bratislavy bez podpory akéhokoľvek ďalšieho dôkazu neobstojí. Na viac
v tomto smere súd opätovne pripomína, že právni predchodcovia žalovaných kúpnu zmluvu riadne
uzavreli, prevzali uhradenú kúpnu cenu, ktorá zodpovedala ich požiadavkám v zmysle pripomienok
prezentovaných ich zástupkyňou na stretnutí dňa 12.09.1989, a nikdy nenamietali, že by kúpnu zmluvu
podpísala osoba, ktorá by nebola oprávnená konať v mene kupujúceho.

88. Skutočnosť, že žalobca, resp. spoločnosť Výstavba hlavného mesta SSR Bratislavy si predmetnú
kúpnu zmluvu nenechala zapísať do katastra nehnuteľností nemá vplyv na jej platnosť a účinnosť.
V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na to, že v čase podpisu kúpnej zmluvy neplatil tzv.
intabulačný princíp, v zmysle ktorého sa vlastníctvo nadobúda až zápisom do pozemkovej knihy alebo

katastra nehnuteľností, ale v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase platného Občianskeho
zákonníka k zmene vlastníctva dochádzalo už samotnou listinou spôsobilou na vznik, zmenu alebo
zánik vlastníckeho práva. Žalobca, resp. spoločnosť Výstavba hl. mesta SSR Bratislavy preto nemala
povinnosť zapísať takúto kúpnu zmluvu do evidencie nehnuteľností, nakoľko s takýmto zápisom sa
ani nespájali konštitutívne účinky. Neobstojí preto tvrdenie žalovaných, že nezapísanie kúpnej zmluvy

indikuje, že neboli splnené právne predpoklady pre nadobudnutie pozemku štátom.

89. Z uznesenia Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy zo dňa 01.12.1981 je zrejmé,
že národný výbor zrušil ku dňu 31.12.1981 rozpočtovú organizáciu Investing - Investorsko-inžiniersku
organizáciu a zriadil samostatnú rozpočtovú organizáciu s názvom Výstavba hlavného mesta SSR

Bratislavy, inžiniersko - investorskú organizáciu Nádosného výboru hl. mesta SSR Bratislavy s
účinnosťou od 01.01.1982. Následne prijatím zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v zmysle
jeho ustanovenia § 2 ods. 5, podľa ktorého nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku
dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia Stavoinveste a bývalým okresným národným
výborom za účelom zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby

a individuálnej bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, prešlo
vlastnícke právo k vykúpenej a vyvlastnenej časti pozemku registra „E“ parc. č. XXXX/X k. ú. Lamač
(teraz k. ú. Dúbravka) pôvodne zapísaného v pozemkovoknižnej vložke č. XXX vo výmere 1.632 m2
(877 m2 + 755 m2) na žalobcu.90. Pokiaľ žalované namietali, že vyvlastnená a vykúpená časť pozemku vo výmere 1.632 m2
nezodpovedá výmere pozemkov, ktorých určenia vlastníckeho práva sa žalobca v tomto konaní domáha

(ktorá je o 307 m2 menej), teda 1.325 m2 súd poukazuje na obsah samotnej žaloby (časť VI) ako
aj následných vyjadrení žalobcu a predložené listinné dôkazy. Z predložených listinných dôkazov,
najmä listov vlastníctva a geometrických plánov pripojených k žalobe je zrejmé, že časť vykúpenej a
vyvlastnenej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX/X o výmere 1.632 m2 predstavuje v súčasnosti tieto
pozemky:

· pozemky reg. „C“ evidované na LV č. XXXX zapísané do vlastníctva žalovaných, žalovanej v 1. rade v
podiele 1, žalovanej v 2. rade v podiele 1 a žalovanej v 3. rade v podiele 1/4
- parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2,
- parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2,
- parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2,

- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 59 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2,

- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 358 m2,
· pozemky reg. „C“ evidované v katastrálnom operáte bez založeného listu vlastníctva
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2,

- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2,
pričom GP č. XXXXX/XXXX bolo určené, že tieto pozemky sú v rozsahu celej ich výmery súčasťou
pozemku registra „E“ parc. č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX, patriace do vlastníctva žalovanej

v 1. rade v podiele 1 a žalovanej v 2. rade v podiele 1.
· nové pozemky reg. „C“ vzniknuté oddelením od pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X evidovaného na LV
č. XXXX podľa GP č. XXXXX/XXXX
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 314 m2,

- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2,
· pozemky reg. „C“ evidované na LV č. XXX vo vlastníctve žalobcu
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria - časť,

- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria - časť,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria - časť,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria - časť,
- parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria - časť,
- parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2,

- parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria - časť,
- parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2,
- parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2.
· pozemky reg. „C“ evidované na LV č. XXXX do vlastníctva spoločnosti Kaufland Slovenská republika
v.o.s., ktorá sa stala vlastníkom daných pozemkov na základe kúpnej zmluvy

- parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy - časť,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria - časť,
- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria - časť,
- parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria - časť,
- parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2,

- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria - časť.

91. Pozemky reg. „C“ parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX boli na žalobcu prevedené na základe
Dohody o usporiadaní vlastníckych vzťahov č. 24 88 0269 16 00 uzatvorenej dňa 22.06.2016 medzižalobcom a spoločnosťou ISTROFINAL BB, s.r.o. tak, že spoločnosť ISTROFINAL BB, s.r.o. uznala,
že tieto pozemky vznikli z pôvodnej pozemkovoknižnej parc. č. XXXX/X, k. ú. Lamač, ktorej vlastníkom
sa stal žalobca na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.03.1990 a na základe rozhodnutia o vyvlastnení

č. 767/71/330 zo dňa 24.04.1972. Pozemky reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX-XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, ktoré sú t. č. evidované na vo vlastníctve žalobcu boli na
žalobcu prevedené zo spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. pri výstavbe obchodného centra
Kaufland Bratislava - Dúbravka. Pozemky, ktoré momentálne vlastní spoločnosť Kaufland Slovenská
republika v.o.s., zapísané na č.l. XXXX nadobudla spoločnosť od žalovaných. Uvedené skutočnosti

spôsobili, že žalobca sa v konaní voči žalovaným domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom len
vo výmere 1.325 m2.

92. Pokiaľ žalované poukazovali na to, že žalobca neosvedčil vznik práva hospodárenia k žalovaným
pozemkom, súd sa s touto námietkou nestotožnil. Nedodržanie 60 dňovej lehoty v zmysle vyhlášky č.
104/1966 Zb. na oznámenie zmeny vo vlastníctve, resp. 60-dňovej lehoty od vzniku právneho vzťahu

v zmysle zákona č. 22/1964 Zb. na predloženie príslušných listín orgánu geodézie nespôsobuje, že
na žalobcu neprešlo vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Súd opätovne
poukazuje na v tom čase platný Občiansky zákonník v zmysle ktorého došlo k strate intabulačného
princípu, preto nedodržanie týchto ustanovení nespôsobuje neúčinnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia
či kúpnej zmluvy, na základe ktorých žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným pozemkom.

Obdobne ani nedodržanie lehoty 12 mesiacov v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. nemá vplyv na prechod
vlastníckeho práva k pozemkom na žalobcu.

93. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania majetkového práva v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka v dôsledku nepožiadania o zápis práva hospodárenia s predmetnými nehnuteľnosťami

súd konštatuje, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu
vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na
vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže
povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za
následok zánik nároku pariaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho

premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje
a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na
dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.

94. V danom prípade sa súd so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaných nestotožnil. V

tomto smere súd poukazuje na ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka z ktorého vyplýva,
že sa premlčujú všetky majetkového práva s výnimkou vlastníckeho práva. Nakoľko v čase podpisu
kúpnej zmluvy neplatil tzv. intabulačný princíp, v zmysle ktorého sa vlastníctvo nadobúda až zápisom do
pozemkovej knihy alebo katastra nehnuteľností, ale v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase
platného Občianskeho zákonníka k zmene vlastníctva dochádzalo už samotnou listinou spôsobilou na

vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva, nedodržanie lehôt v zmysle zákona č. 22/1964 Zb. resp.
zákona č. 138/1991 Zb. preto nemá vplyv na premlčanie vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú
predmetomkúpnejzmluvyz19.03.1990.Pretoajpoukazovanienaustanovenie§47ods.3Občianskeho
zákonníka platného v čase uzavretia kúpnej zmluvy je bez právneho významu, nakoľko v dôsledku
straty intabulačného princípu žalobca ani Výstavba hl, mesta SSR Bratislava neboli povinní podať návrh

príslušnému orgánu na zápis vlastníckeho práva, nakoľko takýto zápis nebol pre prevod vlastníckeho
práva potrebný. Nedodržanie lehoty v zmysle § 47 ods. 3 Občianskeho zákonníka preto nespôsobilo
zánik vlastníckeho práva žalobcu.

95. S ohľadom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti

časti pôvodnej vyvlastnenej a vykúpenej parcely č. XXXX/X pozemku registra „E“ k. ú. Dúbravka
(pôvodne k. ú. Lamač), v súčasnosti pozemkov registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 135 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, parc. č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 12 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, parc. č. XXXX/

XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 59 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 15 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, parc. č. XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
7 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 358 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavanéplochy a nádvoria o výmere 46 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 314 m2,
parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 11 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, parc.

č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 4 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, vedených
Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava IV, obec BA - m.č. Dúbravka, k. ú.
Dúbravka, je Hlavné mesto SR Bratislava, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

96. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaných v konaní (napr. týkajúce sa uzatvárania zmlúv žalobcu
so spoločnosťou ISTROFINAL BB, s.r.o. či Polianky, a.s.), súd sa nimi nezaoberal, nakoľko tieto
nepredstavujú také námietky, ktoré by mali súvis s prejednávanou vecou. Na viac súd poukazuje na
ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).

97. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. Vzhľadom k tomu, že

žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).