Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216205206
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216205206.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek

senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: PUKMP s.r.o.,
Röntgenova 26, Bratislava, IČO: 31 368 638, zast. Advokátska kancelária Marko, s. r. o., Gróbska
19, Bernolákovo proti žalovanému: PROXENTA Private Equity, s. r. o., Mlynské nivy 42, Bratislava,
IČO: 35 962 160, zast. Advokátska kancelária HPP s. r. o., Záhradnícka 30, Bratislava, o zaplatenie
25.935,20 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.
22Cb/132/2016-292 zo dňa 20.9.2017 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 22Cb/132/2016-292 zo

dňa 20.9.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou
doručenou dňa 1.4.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
25.935,20 eur s prísl. titulom nezaplatenia faktúry č. 11500525 v zmysle zmluvy o podnájme zo dňa
30.5.2012, pričom predmetom faktúry boli úroky z omeškania z nájomného podľa uvedenej zmluvy za

obdobie od 15.12.2011 do 31.7.2015.

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,
prednesom právnych zástupcov sporových strán a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 31.7.2015 vystavil žalobca na žalovaného faktúru č. 11500525 na sumu 25.935,20 eur so
splatnosťou 15.8.2015 v zmysle zmluvy o podnájme (nebytových priestorov) zo dňa 30.5.2012. Žalovaný
do dnešného dňa faktúru nezaplatil.

3. Vo vyjadrení zo dňa 27.10.2016 žalovaný uviedol, že predmetnú faktúru listom zo dňa 3.8.2015
žalobcovi vrátil, nakoľko nespĺňala základné požiadavky na účtovné doklady, pričom žalobca jej
nedostatky neodstránil, ani bližšie nešpecifikoval dôvod, pre ktorý požaduje zaplatiť fakturovanú sumu.
Uviedol, že žalobca nepreukázal, kedy boli žalovanému doručené faktúry na zaplatenie nájomného, s
ktorým mal byť žalovaný údajne v omeškaní, preto nie je možné určiť splatnosť nájomného a ani posúdiť
oprávnenosť nároku na zaplatenie úrokov z omeškania. Vo vzťahu k akýmkoľvek úrokom z omeškania,

ktoré mali vzniknúť v období pred 1.4.2012 žalovaný vzniesol námietku premlčania (§ 391 ods. 1 v
spojení s § 397 Obchodného zákonníka).4. Žalobca na predbežnom prejednaní sporu založil do spisu podklady pre fakturáciu a na pojednávaní
dňa 20.9.2017 potvrdenie W. X. (poverenej vystavovaním faktúr pre žalobcu), v ktorom táto pri
špecifikovaných faktúrach uviedla, že boli doručované jednak prostredníctvom pošty a ďalší rovnopis

bol vždy v deň ich vystavenia vložený do schránky žalovaného (na L. XX v Z.).

5. V zmysle článku I bod 4 Zmluvy o podnájme zo dňa 30.5.2012 všetky úkony, ktoré sú v súlade s
touto zmluvou prípustné alebo potrebné, budú vykonávané v písomnej forme. Písomnosti musia byť
doručené prenajímateľovi, resp. podnájomcovi, na meno splnomocnenca vo forme doporučeného listu

na poslednú známu adresu zmluvnej strany.

V zmysle článku VIII bod 4 písm. c) Zmluvy o podnájme zo dňa 30.5.2012 prenajímateľ je povinný doručiť
podnájomcovi faktúru na zaplatenie podnájmu, mesačných preddavkov na prevádzkové a iné vedľajšie
náklady minimálne 7 pracovných dní pred lehotou jej splatnosti.

V zmysle článku VIII bod 4 písm. d) Zmluvy o podnájme zo dňa 30.5.2012 ak túto povinnosť nesplní,
faktúra je splatná do 5 pracovných dní po jej doručení.

6. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 365 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, § 720 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 1 zák.č. 116/90 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 6 ods. 1, ods. 2

zák.č. 116/90 Zb., § 7 zák.č. 116/90 Zb.

7. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba nemá oporu v zákone. Žalobca ako
prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako podnájomcom dňa 30.5.2012 zmluvu o podnájme týkajúcu sa
nebytových priestorov na L. XX v Z.. Zmluva výslovne v článku I bod 4 upravuje, že všetky úkony,

ktoré sú v súlade s touto zmluvou prípustné alebo potrebné, budú vykonávané v písomnej forme a
doručované vo forme doporučeného listu na poslednú známu adresu zmluvnej strany. Taktiež zmluva
výslovne upravuje v článku VIII bod 4 písm. c) kedy je prenajímateľ povinný doručiť podnájomcovi
faktúru na zaplatenie podnájmu, a to konkrétne minimálne 7 pracovných dní pred lehotou jej splatnosti.
V písmene d) uvedeného ustanovenia sa výslovne uvádza, že ak prenajímateľ túto povinnosť nesplní,

faktúra je splatná do 5 pracovných dní po jej doručení. Žalobca sa podanou žalobou domáha od
žalovaného zaplatenia sumy 25.935,20 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia úrokov z omeškania,
ktoré mali vzniknúť oneskoreným zaplatením podnájomného žalovaným. V konaní preto nesie dôkazné
bremeno ohľadom preukázania, s akým plnením bol žalovaný v omeškaní (ktoré nájomné a v akej
výške bolo zaplatené oneskorene), ktorých faktúr sa toto omeškanie týka, kedy boli faktúry presne

doručené žalovanému a akú sadzbu úrokov z omeškania si žalobca uplatňuje. Žalobca však tieto
skutočnosti vôbec nepreukázal, a to predovšetkým dátum doručenia jednotlivých faktúr žalovanému,
keďže ustanovenia uzatvorenej zmluvy upravujú povinnosť zmluvných strán doručovať písomnosti vo
forme doporučeného listu. Následne sa od dátumu doručenia faktúr odvíja ich splatnosť a prípadné
omeškanie žalovaného s ich úhradou. Či došlo k omeškaniu žalovaného s úhradami jednotlivých faktúr

žalovaným preto nie je možné zistiť, vzhľadom na dôkaznú núdzu žalobcu. Žalobca síce do spisu
založil potvrdenie W. X. (poverenej vystavovaním faktúr pre žalobcu voči žalovanému), v ktorom táto pri
špecifikovaných faktúrach uviedla, že boli doručované jednak prostredníctvom pošty a ďalší rovnopis
bol vždy v deň ich vystavenia vložený do schránky žalovaného, avšak samotné toto potvrdenie je
nekonkrétne a vôbec nepreukazuje, kedy presne boli špecifikované faktúry žalovanému doručené. V

zmysle všetkých uvedených skutočností je žalovaný nárok žalobcu nedôvodný, preto súd rozhodol tak,
že žalobu v celom rozsahu zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

9. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote dňa 3.11.2017 odvolal žalobca, ktorý
odvolanie podal podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a uviedol, že napriek opakovanému poukazovaniu
žalobcu na ustanovenia čl. VIII bod 4 písm. a) a e) Zmluvy o podnájme zo dňa 30.5.2015, v zmysle
ktorých platby za nájomné a vedľajšie náklady boli medzi stranami sporu dojednané ako zálohové platby,
pričom v predmetných ustanoveniach bola zmluvne dohodnutá aj splatnosť jednotlivých platieb, tento

prostriedok procesného útoku súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil. Žalobca má za to, že v prípade
zmluvne dohodnutej lehoty splatnosti jednotlivých opakujúcich sa plnení (nájomného a vedľajších
nákladov) je v tejto veci bezpredmetný okamih doručenia daňového dokladu za jednotlivé mesiace,
nakoľko v zmluve sa jednoznačne dohodlo, že žalovaný ako podnájomca má žalobcovi ako nájomcoviuhrádzať tieto platby ako zálohové a to vždy do 15. dňa kalendárneho mesiace predchádzajúcemu
mesiacu, za ktorý sa tieto platby uhrádzajú. Z uvedeného vyplýva, že doručovanie spôsobom, akým
podľa žalovaného malo doručovanie faktúr realizované, t.j. doporučene, je v danom prípade, nakoľko ide

o fakturáciu dohodnutého úroku z omeškania za omeškania s platbami jednotlivých mesačných plnení
bezpredmetné. Zmluvné strany si totiž splatnosť zálohových platieb dohodli v zmluve pevným termínom
a to vždy k 15. dňu predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za arbitrárny a nepreskúmateľný s tým, že súd prvej inštancie sa v ňom nevysporiadal s tvrdeniami a
námietkami žalobcu. Z týchto dôvodov navrhuje odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť

a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

10. K odvolaniu žalobcu sa písomne dňa 2.1.2018 vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že z popisu
uvedeného na faktúre č. 11500525 vyplynulo, že žalobca sa ňou domáhal úrokov z omeškania, ktoré
však neboli nejako špecifikované. Uplatnený nárok žalobca ani v ďalšom priebehu konania nijako
nešpecifikoval a k pôvodne predloženým dôkazom, t.j. faktúre č. 11500525 a zmluve o podnájme, ktorú

sporové strany uzavreli dňa 30.5.2012 pri predbežnom prejednaní sporu doložil len bližšie neoznačený
súbor dokumentov, väčšinou kópie faktúr a následne aj potvrdenie o spôsobenie doručovania faktúr,
ktoré bolo vystavené W. X., ktorá mala pre žalobcu údajne zabezpečovať vystavovanie faktúr. Súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
preukázania, s akým peňažným plnením mal byť žalovaný v omeškaní a akú sadzbu úrokov z

omeškaniažalobcazatakétoomeškaniepovažuje,pričomsúdprvejinštanciepoukázalnato,žežalobca
nepreukázal doručenie jednotlivých faktúr žalobcovi zmluvne dohodnutým spôsobom doporučenou
poštovou zásielkou, čo bola nevyhnutná podmienka splatnosti vystavených faktúr. Žalovaný uvádza, že
i napriek tomu, že žalobca tvrdí, že napadnutý rozsudok je arbitrárny a nepreskúmateľný, v skutočnosti
svoje odvolanie žalobca odôvodnil len tým, že súd prvej inštancie mal nesprávne právne posúdiť otázku

splatnosti nájomného a súvisiacich platieb podľa Zmluvy o podnájme zo dňa 30.5.2012. Žiadna iná
vecnánámietkavočinapadnutémurozsudkuvpodanomodvolaníobsiahnutánieje.Žalovanýpoukazuje
na čl. VIII ods. 4 zmluvy o podnájme, kde podľa jeho názoru je podrobne upravený postup, ktorý mal
žalobca dodržiavať pri fakturovaní platieb požadovaných od žalovaného, pričom podľa čl. VIII ods. 4
písm. c) zmluvy o podnájme bol žalobca povinný doručiť žalovanému faktúru minimálne 7 pracovných

dní pred lehotou jej splatnosti, pričom faktúra musela byť doručená žalovanému formou doporučenej
poštovej zásielky. Ak by si žalobca túto povinnosť splnil, potom by skutočne fakturovaná suma bola
splatná v termíne dohodnutom v čl. VIII ods. 4 písm. a) zmluvy o podnájme. Žalobca v tomto konaní vo
vzťahu k žiadnej platbe, ktorú na základe zmluvy o podnájme požadoval od žalovaného nepreukázal,
kedy doručil žalovanému faktúru na zaplatenie príslušnej platby, čo bolo v zmysle čl. VIII ods. 4 písm. c)

a d) zmluvy o podnájme nevyhnutnou podmienkou splatnosti fakturovanej platby a vzniku prípadného
nároku na zaplatenie úrokov z omeškania. Z vyjadrení žalobcu ako z ním predloženého potvrdenia,
ktoré vystavila W. X. je navyše zrejmé, že žalobca vedome nezasielal žalovanému faktúry zmluvne
dohodnutým spôsobom, t.j. doporučenou poštovou zásielkou a preto podmienky pre vznik splatnosti
fakturovaných platieb ani nemohli byť splnené. Podotýka pritom, že celé znenie zmluvy o podnájme

navrholžalobcaatovrátanejejustanoveníodoručovaníasplatnostiplatieb.Ďalejuvádza,žebezohľadu
na posúdenia otázky splatnosti platieb v zmysle čl. VIII ods. 4 zmluvy o podnájme zdôrazňuje, že žaloba
bynemohlabyťúspešnáanivprípade,akbysúdprvejinštancieposudzovalsplatnosťplatiebspôsobom,
ktorého sa domáhal žalobca. Žalobca totiž v tomto konaní okrem dôkazného bremena, týkajúceho sa
doručovania faktúr neuniesol ani bremeno tvrdenia. Ani v iných vyjadreniach žalobcu nie je obsiahnuté

dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností v zmysle ust. § 79 ods. 1 pôvodného O.s.p., resp. §
132 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca neuviedol všetky údaje, na základe ktorých by bolo jasné, o akom
konkrétnom nároku má súd rozhodnúť. Jediné vymedzenie žalovaného nároku žalobca určil odkazom
na faktúru č. 11500525, ktorá však obsahuje len všeobecný popis, že žalobca jednou sumou fakturuje
bližšie neurčené úroky z omeškania. Nijako nešpecifikoval z čoho má pozostávať jeho údajný nárok na

zaplatenie úrokov z omeškania, keď neuviedol, s akým konkrétnym peňažným plnením mal byť žalovaný
v omeškaní, v akom konkrétnom časovom období mal byť žalovaný v omeškaní s peňažným plnením,
akú uplatňuje sadzbu úrokov z omeškania a na akom základe. Z týchto dôvodov navrhuje rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

11. K vyjadreniu žalovaného sa písomne dňa 1.2.2018 vyjadril žalobca, ktorý uvádza, že pokiaľ žalovaný
namieta, že úroky, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania nie sú nijako špecifikované žalobca
uvádza,žetietosúšpecifikovanéjednakvofaktúreč.11500525,pričomtietopodľajehonázoruvyplývajú
aj z dôkazov predložených v konaní. Zdôrazňuje, že žalovaný mal jednoznačne zmluvne dohodnutúpovinnosť uhrádzať jednotlivé plnenia zálohovo a to vždy 15. dňa predchádzajúceho mesiaca. Táto
zmluvná povinnosť nebola zo strany žalovaného opakovane dodržiavaná, pričom doručovanie faktúr
nemá na túto povinnosť žiaden vplyv. Ohľadne tvrdenia žalovaného, že žalobca v konaní neuniesol

dôkazné bremeno žalobca poukazuje na žalobcom predložené dôkazy, z ktorých porušovanie platobnej
disciplíny ako aj sadzba úrokov z omeškania jednoznačne vyplýva.

12. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa začalo v rámci účinnosti zákonnej
úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní

rozhodol odvolací súd dňa 25.10.2018, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného
sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP
a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje
aktuálna procesná úprava CSP.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387

ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia, ktoré považuje za vecne
správne a v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by
spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť

zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné
podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil správne rozobral v odôvodnení rozsudku.
S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

17. V podanom odvolaní žalobca výlučne poukázal na čl. VIII bod 4 písm. a) a e) Zmluvy o podnájme

zo dňa 30.5.2012, v zmysle ktorých podľa jeho názoru, platby za nájom a vedľajšie náklady boli medzi
stranami sporu dojednané ako zálohové platby, ktoré mali byť uhradené vždy do 15. dňa kalendárneho
mesiaca. Podľa jeho názoru doručovanie spôsobom, akým podľa žalovaného malo byť doručovanie
faktúr realizované, t.j. doporučene, je v danom prípade podľa názoru žalobcu, vzhľadom k tomu, že ide o
fakturáciu dohodnutého úroku za omeškania s platbami jednotlivých mesačných plnení bezpredmetné.

Ďalšie dôvody v odvolaní neuviedol.

18. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že je síce pravdou, že zmluvné strany si v čl. VIII
bod 4 písm. a) a e) upravili postup, ktorý mal žalobca dodržiavať pri fakturovaní platieb požadovaných
od žalovaného. Žalobca v tomto konaní vo vzťahu k žiadnej platbe, ktorú na základe zmluvy o podnájme

požadoval od žalovaného nepreukázal, kedy doručil žalovanému faktúru na zaplatenie príslušnej platby,
čo bolo v zmysle čl. VIII ods. 4 písm. c) a d) zmluvy o podnájme nevyhnutnou podmienkou splatnosti
fakturovanej platby a vzniku prípadného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania.

19. Sporné úroky z omeškania žalobca vyfakturoval faktúrou č. 11500525, ktorou jednotne vyfakturoval

úroky z omeškania vo výške 25.935,20 eur, pričom uvedené vyfakturované úroky z omeškania touto
faktúrou nie sú ničím špecifikované. Ak by aj súd prehliadol skutočnosť, že okrem dôkazného bremena,
týkajúceho sa doručovania faktúr, žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia v tom zmysle, že neuviedol
všetky údaje, na základe ktorých by bolo jasné o akom konkrétnom nároku má súd rozhodnúť. Jediné
vymedzenie žalovaného nároku žalobcu bol odkaz na faktúru č. 11500525, ktorá však ako už bolo vyššie

uvedené obsahuje len všeobecný popis, že žalobca jednou sumou fakturuje bližšie neurčené úroky z
omeškania. V priebehu celého konania žalobca nijako nešpecifikoval, z čoho má pozostávať jeho údajný
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, keď neuviedol s akým konkrétnym peňažným plnením mal byť
žalovaný v omeškaní, v akom konkrétnom časovom období mal byť žalovaný v omeškaní s peňažnýmplnením, akú uplatňuje sadzbu úrokov z omeškania a na akom základe. V tejto časti sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožnil s obranou žalovaného, podľa ktorého bez špecifikácie žalobcom uplatneného
nároku a predloženia príslušných dôkazov nie je možné rozhodovať o prípadnom priznaní takéhoto

nároku, nakoľko nie je možné zistiť, na čom sa zakladá žalovaná suma, resp. z akých čiastkových
nárokov má pozostávať.

20. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý
spochybniť správnosť záverov odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska

odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil
svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, pokiaľ žalobu v celom rozsahu zamietol.
Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojenís§255ods.1as§262ods.1CSPtak,žežalovanémupriznalnároknanáhradutrovodvolacieho
konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.

757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).