Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, September 21, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/217/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708200461
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1708200461.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Janky Richterovej, vo veci žalobkýň: 1/ T. Y., G.. T., B.. XX.XX.XXXX,
O. X. P. X., W. XX, 2/ T. B., G.. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. P. X., U. X, proti žalovaným: 1/ N.. H.. Y.
W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. P. X., J. S. XXA, zast. AK MS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Galandova
3, 2/ Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, IČO: 17

335 345, zast. Hamala Kluch Víglaský s.r.o., so sídlom v Bratislave, Poštová 3, o určenie vlastníckeho
práva, na odvolanie žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 27. júna 2018 č.k.
5C/919/2008-416 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa nároku na náhradu trov
konania vo vzťahu medzi žalobkyňami a žalovaným 2/ m e n í tak, že žalovanému 2/ priznáva nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

Žalovanému 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie uznesením zastavil konanie vo veci pre späťvzatie žaloby žalobkyňami (§ 145 ods.
1 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP), súčasne vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na
náhradu trov súdneho konania.
2/Späťvzatiu žaloby voči žalovanému 1/ predchádzalo uzavretie dohody o urovnaní (uzavretej

žalobkyňami a žalovaným 1/), ktorou si strany dohodli, že náhradu trov konania nebudú uplatňovať. Z
uvedeného možno usudzovať, že strany sporu sa fakticky dohodli, že nikto zavinil zastavenie konania
a žiadajú náhradu trov konania nikomu nepriznať. Súd preto nepriznal nárok na náhradu trov súdneho
konania medzi žalobkyňami a žalovaným 1/ žiadnej zo strán (a contrario § 256 ods. 1 CSP).
3/Pokiaľ ide o žalovaného 2/, konštatoval súd prvej inštancie, že nebolo tvrdené, že späťvzatiu žaloby
predchádzala skutočnosť, s ktorou by právo spájalo právny následok zmeny rozhodného skutkového

stavu pre rozhodnutie. Nebolo tvrdené a ani osvedčené, že by späťvzatie žaloby bolo vyvolané
okolnosťou na strane žalovaného 2/, teda nemožno usudzovať, že žalovaný 2/ zavinil zastavenie
konania. Súd mal tak za to, že zastavenie konanie zavinili žalobkyne, keď ich úkon - späťvzatie
žaloby - nebolo vyvolané okolnosťami na strane žalovaného 2/. Súd preto nepriznal nárok na náhradu
trov súdneho konania žalobkyniam. Súčasne nepriznal nárok na náhradu trov súdneho konania ani
žalovanému 2/, keďže tento zo zákona zastupuje štát v súdnych konaniach, je dostatočne vybavený

personálnym aj majetkovým substrátom na riadne zastupovanie v súdnych konaniach, výdavky na jeho
zastupovanie potom nie sú účelne vynaloženými výdavkami (§ 251 CSP). Naostatok súd prihliadol
aj na skutočnosť, že žalované sa stali účastníčkami konania bez svojej v súdnom konaní prejavenej
vôle, keď síce vstúpili do práv a povinností žalovanej v stave ku dňu právoplatnosti uznesenia o
pokračovaní v konaní a teda samotným ich vstupom sa nemohlo zhoršiť postavenie žalovaného 2/,
avšak žalobkyne nevyvolali súdne konanie. Táto skutočnosť potom, sama o sebe nepostačujúca na

nepriznanie náhrady trov súdneho konania, však spolu s vyššie uvedenou neúčelnosťou vynaložených
výdavkov, spoluvytvára dôvody na nepriznanie náhrady trov súdneho konania žalovanému 2/. V tejtosúvislosti súd ešte zdôraznil, že nepriznanie náhrady trov súdneho konania nevypovedá o kvalite
právneho zastúpenia, ale len o skutočnostiach tvoriacich podmienky na priznanie náhrady trov súdneho
konania.

4/Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania
vo vzťahu medzi žalobkyňami a žalovaným 2/ podal včas odvolanie žalovaný 2/. Poukázal na to, že
nebol účastníkom dohody o urovnaní, so späťvzatím žaloby súhlasil, avšak na zavinení zastavenia
konania nemá žiaden podiel. Základom nepriznania nároku na náhradu trov konania bol záver súdu o
neúčelnosti vzniknutých trov právneho zastúpenia, s ktorým právnym názorom žalovaný 2/ nesúhlasí,

pre takéto hodnotenie niet právneho základu. Poukázal na to, že jeho postavenie je odlišné od
postavenia ústredného orgánu štátnej správy, patrí medzi subjekty verejnej správy, no nemá zákonom
stanovenú úlohu zastupovať štát v súdnych konaniach. Súd prvej inštancie riadne nevyhodnotil právne
postavenie žalovaného 2/ a jeho úlohy vyplývajúce zo zák. č. 330/1991 Zb. vo vzťahu k predmetu
sporu, vlastníckemu právu, ktoré žalovaný 2/ previedol na žalovaného 1/ dohodou o bezodplatnom
prevode. Ani zamestnávanie osôb s právnickým vzdelaním nie je dôvodom na nepriznanie nároku na

náhradu trov konania, ktorý záver potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7 Cdo/93/2012.
Podľa odvolateľa každý z účastníkov konania má rovnaké práva a povinnosti, má tiež právo nechať
sa v konaní zastúpiť advokátom bez ohľadu na to, či konkrétny účastník má právnické vzdelanie alebo
zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním. Nakoniec zamestnanci s právnickým vzdelaním nemusia
byť zamestnancami, ktorí sa venujú právnemu zastúpeniu a procesnému právu natoľko, aby zabezpečili

kvalitný výkon právneho zastúpenia pred súdom. Predpoklad, že každý zamestnanec s právnickým
vzdelaním je schopný poskytnúť právne zastúpenie pred súdom je tak mylný. Tvrdenie o neúčelnosti
nákladov na právne zastúpenie v prípade orgánu štátnej správy (čo žalovaný 2/ ani nie je) nemá
tak oporu v zákone a predstavuje neprípustnú diskrimináciu na základe druhu vlastníctva, zároveň
tento prístup prvoinštančného súdu nepredstavuje žiadne primerané obmedzenie, ktoré by sledovalo

oprávnenýcieľ.Žalovaný2/boltohonázoru,ževýrokomotrováchboloobmedzenéjehoprávonaprávnu
pomocpodľačlánku47ods.2ÚstavySRtým,žesabezdôvodnerozdielnevyhodnocujeprávonaprávnu
pomoc pri subjektoch súkromného práva v porovnaní so subjektom zriadeným na základe zákona,
teda subjektom verejnej moci. Takýto rozdielny prístup by bol primeraný len ak by existovali dôvody na
rozdielne zaobchádzanie, takéto dôvody však z napadnutého uznesenia nevyplývajú. Žalovaný 2/ preto

navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na
náhradu trov konania vo vzťahu voči žalovanému 2/ zmenil a žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.
5/Žalobkyne sa k odvolaniu žalovaného 2/ písomne nevyjadrili.
6/Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je dôvodné.
7/Rozhodnutie o náhrade trov konania skončeného zastavením (pri procesnom zavinení) upravuje
ustanovenie § 256 ods. 1 CSP. V prípade späťvzatia žaloby v zásade platí, že zastavenie konania zavinil
žalobca,ktoréhopretobudezaťažovaťnáhradatrovkonania.Aksavšakpresprávaniežalovanéhovzala
späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, vtedy je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. V danom

prípadenietpochýb,žedôvodomprezastaveniekonanianebolosprávaniežalovanejstrany(žalovaného
2/), ako nakoniec správne uzavrel i súd prvej inštancie.
8/Účastník (strana) konania nemusí svoje práva a povinnosti v civilnom sporovom konaní vykonávať
sám a každá strana konania bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu, má právo dať
sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 89 ods. 1 CSP). Zástupcu právnickej osoby

na základe plnomocenstva je treba odlišovať od osôb, ktoré za právnickú osobu konajú pred súdom
z titulu svojej funkcie, prípadne na základe udeleného poverenia (§ 72 CSP); v takom prípade nejde
o zastúpenie v zmysle § 89 CSP. Ako zástupcu si strana môže vždy zvoliť advokáta a takto zvolený
advokát sa môže dať zastupovať ako ďalším zástupcom iným advokátom na základe tzv. substitučnej
plnej moci. Aj napr. advokát, ktorý sa v súdnom konaní domáha svojho nároku vyplývajúceho ako z jeho

podnikateľskej činnosti, tak i zo súkromnoprávneho vzťahu, resp. ktorý vystupuje v takýchto vzťahoch
na strane žalovanej, má právo dať sa v konaní zástupcom zastúpiť (advokátom), ktoré si zvolí.
9/V súdenej veci súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný 2/ je dostatočne vybavený personálnym aj
majetkovým substrátom na riadne zastupovanie v súdnych konaniach, výdavky na jeho zastupovanie
potom nie sú účelne vynaloženými výdavkami (§ 251 CSP). Tu je treba súhlasiť s odvolateľom, že

zamestnanci s právnickým vzdelaním nemusia byť (spravidla nie sú) zamestnancami, ktorí sa venujú
právnemu zastúpeniu a procesnému právu natoľko, aby zabezpečili kvalitný výkon právneho zastúpenia
pred súdom. Potom ale niet dôvodu, aby bol žalovaný 2/ vylúčený z práva na právne zastúpenie
advokátom a niet na to opory ani v žiadnom ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu. Tútoargumentáciu nepodporuje ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ktorá naopak nevidí žiadny
dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je
stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie

je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže
zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).

10/V danom prípade tak náklady právneho zastúpenia žalovaného 2/ nemožno považovať za neúčelne

vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním či bránením práva (§ 251 CSP). V súvislosti s
argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadom skutočnosti, že žalované sa stali účastníčkami konania
bez svojej v súdnom konaní prejavenej vôle, keď vstúpili do práv a povinností pôvodnej žalovanej
v stave ku dňu právoplatnosti uznesenia o pokračovaní v konaní, odvolací súd poukazuje na ust.
§ 65 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu
zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Nová právna úprava teda explicitne ustanovuje, že

právny nástupca fyzickej osoby, s ktorým súd pokračuje v konaní na základe uznesenia vydaného
podľa § 63 ods. 2 CSP, alebo právny nástupca právnickej osoby, s ktorým súd pokračuje v konaní na
základe uznesenia vydaného podľa § 64 CSP, prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity
ich predchodcu, teda ku dňu smrti alebo ku dňu zániku právnickej osoby. Inak povedané, účinky, a
to hmotnoprávne aj procesnoprávne, medzi pôvodnými stranami zostávajú aj po nástupe právneho

nástupcu do konania zachované a právny nástupca je viazaný všetkými úkonmi, ktoré v konaní urobil
jeho procesný predchodca. Trovy konania vzniknuté počas konania predchodcovi patria k trovám
konania nástupcu (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21 Cdo 379/2014).
11/Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov neostalo odvolaciemu súdu než uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania vo vzťahu voči žalovanému 2/

zmeniť (§ 388 CSP) a žalovanému 2/ priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom
rozsahu.
12/Odvolací súd žalovanému 2/, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
13/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).