Čiastočný rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18Cpr/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114228781
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2114228781.20

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v spore žalobcu: R.. E. N., W. X.X.XXXX,
F. W. X, A., zastúpený: Advokátska kancelária AK PRINC & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47237554, so
sídlom Štefánikova 23, Trnava, proti žalovanému: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00175480,
so sídlom L. van Beethovena 26, Trnava, zastúpený: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária,
s.r.o., IČO: 36662291, so sídlom Miletičova 23, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 8.10.2014, doručené žalobcovi
dňa 10.10.2014 zo strany žalovaného je neplatné.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2014 domáhal vydania rozhodutia, ktorým by
súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 8.10.2014 zo strany žalovaného

z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny voči žalobcovi je neplatné. Súčasne sa žalobca
domáhal priznania náhrady mzdy od 10.10.2014 do právoplatnosti rozsudku o neplatnosti skončenia
pracovného pomeru.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.11.2013 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu s dňom
nástupu do práce 15.11.2013. Dňa 27.1.2013 prijalo predstavenstvo žalovaného uznesenie č. 23, ktorým
menovalo žalobcu do funkcie riaditeľa žalovaného. Dňa 4.9.2014 prijalo predstavenstvo žalovaného

uznesenie č. 205, ktorým odvolalo žalobcu z funkcie riaditeľa. Súčasťou uznesenia je konštatovanie, že
po prerokovaní s OZ KOVO sa skončí pracovný pomer so žalobcom výpoveďou podľa ustanovenia §
63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce. Listom zo dňa 5.9.2014 oznámil žalovaný žalobcovi, že na základe
uznesenia č. 205 zo dňa 4.9.2014, ktorým bol odvolaný z funkcie riaditeľa mu oznamuje, že v zmysle
ust. § 142 ods. 3 Zákonníka práce mu zamestnávateľ nemôže prideľovať žiadnu prácu pre prekážky na
strane zamestnávateľa. Ďalej sa v liste žalovaného zo dňa 05.09.2014 uvádza, že prítomnosť žalobcu

nie je žiaduca, ani potrebná a za toto obdobie mu žalovaný poskytne náhradu mzdy v sume priemerného
zárobku. Dňa 10.10.2014 doručil žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
8.10.2014. Ako závažné porušenie pracovného pomeru uvádza žalovaný údajné porušenie povinností
pri správe majetku žalovaného, základných povinností zamestnanca formulovaných v § 81 písm. c),
ako vyplatenie sumy Y.. Y. R.Á., bez právneho dôvodu, formulovaných v § 81 písm. e) - uzatvorenie
nevýhodnej zmluvy na nákup auta, nevyúčtovanie súkromných ciest vykonaných služobným motorovým

vozidlom a spôsobením škody zamestnávateľovi. Ako sa v okamžitom skončení pracovného pomeru
ďalej uvádza, tieto skutočnosti v ňom uvedené mali byť údajne zistené po odvolaní žalobcu z funkcie dňa
4.9.2014 a preberaní agendy v pôsobnosti riaditeľa dňa 30.09.2014. Listom žalobcu zo dňa 28.10.2014,
doručeným žalovanému dňa 28.10.2014, oznámil žalobca žalovanému, že nesúhlasí s okamžitým
skončením jeho pracovného pomeru, s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru a trvá
na jeho ďalšom zamestnávaní. V žalobe sa žalobca odvolal na znenie § 68 ods. 1, § 74 a § 79

ods. 1 Zákonníka práce, pričom uviedol, že skutočnosti uvádzané v okamžitom skončení pracovného
pomeru sa nezakladajú na pravde a ide len o vykonštruované tvrdenia, ktoré nemajú právny, aniskutkový základ. Žalobca nesúhlasí s obvineniami, že by vedome porušil "niektoré" svoje povinnosti
pri správe majetku žalovaného, či s obvinením, že vyplatil nejakú peňažnú sumu Y.. R.. Taktiež mu
vytýkali nákup bližšie nešpecifikovaného osobného automobilu. Žalobca sa domnieva, že ide o nákup

škody SUPERB, evidenčné číslo M. S.. Žalobca však pri nákupe uvedeného automobilu postupoval
spôsobom obvyklým u žalobcu a objednávka na kúpu tohoto osobného automobilu bolo podpísaná
členmi štatutárneho orgánu žalovaného. Kúpu tohoto osobného automobilu odsúhlasilo predstavenstvo
žalovaného uznesením číslo 175 zo dňa 10.07.2014. Žalobca nemá vedomosť o kúpe iného auta, ako
toho, ktoré v tejto žalobe uvádza. Ďalej žalovaný vytýkal žalobcovi údajné nevyúčtované súkromné

cesty.Vtomtoprípadežalobcanemávedomosťonejakýchnevyúčtovanýchcestách,nakoľkospôsobom
obvyklým riadne vyúčtoval a sú evidované u žalobcu. Pokiaľ ide o spôsobenú škodu, ktorá sa v
okamžitom skončení pracovného pomeru uvádza ako dôvod skončenia pracovného pomeru, v tomto
prípade nie je žalobcovi zrejmé, o akú škodu ide, ktorú žalovaný považuje za závažné porušenie
pracovnej disciplíny - z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru to nevyplýva. Podaním
doručeným súdu dňa 27.3.2015 žalobca na výzvu súdu upravil petit výroku rozhodnutia v časti náhrady

mzdy, tak, že žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady priemernej mesačnej mzdy vo výške
2.000,- eur mesačne od 10.10.2014 do právoplatnosti rozsudku o neplatnosti skončenia pracovného
pomeru.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 29.12.2014 žiadal žalobu zamietnuť, s
odôvodnením, že žalobca bol od 15. 11. 2013 do 10. 10.2014 v pracovnom pomere so žalovaným,

pričom v období od 1. 2. 2014 do 4. 9. 2014 pôsobil ako riaditeľ žalovaného, tak ako je uvedené v
žalobe. Základný plat žalobcu v pozícii riaditeľa bol dohodnutý vo výške 1.600,- eur mesačne plus 25%
prémie, pričom prémie ako nenároková zložka mzdy záviseli od výkonov žalobcu v pozícii riaditeľa
družstva a ich výška podliehala schváleniu predstavenstva - t.j. orgánu družstva, ktorý vo vzťahu k
funkcii riaditeľa družstva vystupoval v rozhodnom čase ako priamy nadriadený. Taktiež uviedol, že

správanie sa žalobcu (zamestnávanie zamestnancov v rozpore so schváleným postupom, neplnenie
uznesení predstavenstva, zamestnanie vlastnej manželky u žalovaného po nástupe žalobcu do funkcie)
a tiež jeho nakladanie so zvereným majetkom (nákup auta na splátky, pokyn na vyplatenie mzdy osobe
bez relevantných podkladov) nakoniec vyústili až do jeho odvolania z pozície riaditeľa žalovaného
dňa 4. 9. 2014. Všetky dôvody odvolania boli predmetom rokovania predstavenstva dňa 4. 9. 2014,

na ktorom bol žalobca prítomný, a ku ktorým teda mal možnosť sa aj vyjadriť. Žalobca vo svojom
oznámení zo dňa 28. 10. 2014 a tiež v žalobe naznačuje, že mu nie sú zrejmé žiadne pochybenia,
ktorých by sa ako zamestnanec žalovaného dopustil, a že odvolanie z funkcie riaditeľa ako aj okamžité
skončenie pracovného pomeru je založené na vykonštruovaných dôvodoch. Uvedené tvrdenia žalobcu
sa nezakladajú na pravde. K nákupu motorového vozidla, na ktoré ako uvádza v žalobe žalobca,

bola údajne objednávka podpísaná štatutármi žalovaného a ktorého nákup bol dodatočne schválený
uznesením Predstavenstva žalovaného č. 175 zo dňa 10. 7. 2014, uviedol, že žalovaný žalobcovi
nikdy neudelil predchádzajúci súhlas na kúpu motorového vozidla. Keď žalobca uzavrel Zmluvu o
autokredite na pokrytie zvyšnej časti kúpnej ceny motorového vozidla vo výške 24.466,67 € (plus
úrok v sume 1.786,08 €) a tiež Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k novému motorovému

vozidlu, bol žalovaný viazaný týmto konaním žalobcu voči tretím osobám, a preto bolo aj z hľadiska
účtovnej evidencie nevyhnutné, aby následne tento nákup žalovaný schválil. Nákup nového motorového
vozidla bol teda fakticky uskutočnený bez súhlasu priameho nadriadeného žalobcu, tj. predstavenstva
Bytového družstva so sídlom v Trnave, o čom žalobca jednoznačne mal vedomosť. Žalobca, bol po
svojom odvolaní z funkcie až do 10. 10. 2014 riadnym zamestnancom žalovaného. Žalovaný žalobcovi

dňa 4.9.2014 nariadil, aby sa dňa 5. 9. 2014 dostavil na pracovisko a odovzdal tak funkciu, ako aj
pracovné pomôcky k rukám K.. F.. Ani tento pokyn žalovaného však žalobca nesplnil, dňa 5.9.2014
sa na pracovisko bez riadneho ospravedlnenia nedostavil, funkciu a ani pomôcky riadne neodovzdal,
pričom týmto svojím postupom znemožnil riadne prevzatie jeho pracovnej agendy a tiež závažným
spôsobom porušil pracovnú disciplínu, ako vyplýva z čl. VII, ods. 2, písm. a), druhej časti Pracovného

poriadku žalovaného. Inventarizácia sa tak musela vykonať bez prítomnosti žalobcu. Následne dňom
8. 9. 2014 nastúpil na PN. Po jeho odchode z pracoviska začalo dňom 5. 9. 2014 preberanie agendy
riaditeľa Bytového družstva, pri ktorom sa zistili nezrovnalosti v dokumentácii (chýbajúce podklady
údajnej "dohodárky" riaditeľa K.. Y. R., nezrovnalosti v záznamoch jázd služobného motorového vozidla
a tiež chýbajúce pracovné pomôcky, ktoré k výkonu svojich pracovných povinností prevzal a ktoré v

deň stanovený žalovaným nevrátil). Žalovaný po prešetrení situácie ohľadom vyplatenia mzdy T.. R.
zistil, že v mzdovej agende sa nenachádza ani pracovná zmluva, ani iná obdobná dohoda v zmysle
Zákonníka práce, ktorá by vyplatenie mzdy odôvodňovala, že žiaden zo zamestnancov nemá vedomosť
o vykonaní akejkoľvek práce pre žalovaného uvedenou osobou, a že pokyn na vyplatenie mzdy dalpriamo žalobca. Po tom, čo si žalovaný u žalobcu uplatnil náhradu škody, bola suma zodpovedajúca
vyplatenej mzde vrátená na účet žalovaného bez uvedenia dôvodu. Žalobca do funkcie riaditeľa
Bytového družstva so sídlom v Trnave nastupoval, ako to vyplýva z uznesenia č. 24 predstavenstva

žalovaného, s plánom stabilizovať ekonomiku žalovaného, stabilizovať mzdy a zmeniť organizačnú
štruktúru žalovaného. Namiesto toho zamestnal hneď po svojom menovaní do funkcie u žalovaného
svoju manželku, porušoval svoje povinnosti pri správe majetku žalovaného, nedostatočne plnil svoje
pracovné úlohy, zamestnal osobu v rozpore s internými predpismi žalovaného a dal pokyn na vyplatenie
mzdy osobe, ktorá pre žalovaného nevykonala žiadnu prácu. Za daných okolností má žalovaný za to,

že na okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného existovali všetky zákonné predpoklady, že
okamžité skončenie pracovného pomeru so žalovaným bolo riadne odôvodnené, že žalobca si bol dobre
vedomý všetkých dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru.

4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 27.3.2015 uviedol k vyjadreniu žalovaného, že toto
považuje za snahu žalovaného očierniť žalobcu, a údajné dôkazy o porušovaní pracovnej disciplíny

zo strany žalobcu sú vytrhnuté z kontextu. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť
skutkovo vymedzený, a nemožno ho dodatočne meniť. Takže uvádzanie dôvodov okamžitého skončenia
pracovného pomeru, ako napr. "zamestnávanie zamestnancov v rozpore so schváleným postupom,
neplnenie uznesení predstavenstva, zamestnanie vlastnej manželky..", sú irelevantné. Predmetom
konania majú byť len tie dôvody, ktoré uviedol žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru

so žalobcom. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí preukázať zamestnávateľ. Za nesprávne
a zavádzajúce považuje tvrdenie žalovaného, že žalobca realizoval nákup motorového vozidla bez
predchádzajúceho súhlasu predstavenstva. Samotná ponuka ako aj objednávka boli podpísané a
schválené p. F. E. E. T.. Y. dňa 20.3.2014. Nikto z predstavenstva v subjektívnej lehote na uplatnenie
okamžitého skončenia pracovného pomeru od vzniku údajného dôvodu, túto možnosť nevyužil, ani

nevytýkal porušenie pracovnej disciplíny žalobcovi. K dôvodu okamžitého skončenia pracovného
pomeru-vyplateniesumyY..Y.R.bezprávnehodôvoduuviedol,žežalobcanemalnastarostivyplácanie
miezd. Mzdy zamestnancov spracovávala p. Q. a súhlas s ich vyplatením a príkazy podpisovala p. K.. F..
To, že išlo o mylnú platbu p. Q. uznala, pričom táto mylná platba bola na účet bytového družstva vrátená.
Mylné konanie jedného zamestnanca, nemôže byť dôvodom k okamžitému skončeniu pracovného

pomeru s iným zamestnancom, ktorý otázku vyplácania miezd ani nemá v náplni práce. V uznesení č.
205 písm. c) - e) bolo predstavenstvom bytového družstva odsúhlasené skončenie pracovného pomeru
výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, a teda neodsúhlasilo okamžité skončenie
pracovného pomeru. Potom je otázka, či je rozhodnutie predsedu predstavenstva a jedného člena
nadradené väčšine členov predstavenstva bytového družstva.

5. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.4.2015 uviedol, že sám žalobca si vyhradil preradenie
mzdovej účtovníčky v organizačnej štruktúre žalovaného z ekonomického úseku pod svoju priamu
pôsobnosť - do úseku riaditeľa, a to zmenou organizačnej štruktúry platnou od 1. 5. 2014. K vyplateniu
tejto mzdy "nedošlo omylom", ako to prezentuje žalobca, ale na priamy pokyn žalobcu a mimo riadneho

výplatného termínu (15. 8. 2014), kedy boli už ostatné mzdy vyplatené. K.. Q. ani raz neuviedla, že by
k vyplateniu tejto mzdy došlo omylom, čo nakoniec preukazuje aj jej písomné vyjadrenie k predmetnej
veci. Žalobca, ako vtedajší riaditeľ, dal svojej priamej podriadenej pokyn na vyplatenie mzdy Y.. R. ako
svojej "dohodárke" a k vráteniu tejto bezdôvodne vyplatenej mzdy nedošlo po údajnom zistení omylu, ale
až dňa 14. 10.2014, teda potom, čo bolo vyplatenie tejto mzdy použité ako dôvod skončenia pracovného

pomeru. Žalovanému dosiaľ nikto nepreplatil náklady spojené s touto údajne omylom vyplatenou mzdou
a v tejto veci podal trestné oznámenie, kde je konanie vedené pod CVS: ORP- 412/01-TT- TT-2015.
Čo sa týka vyjadrení žalobcu ohľadom kúpy motorového vozidla ako dôvodu na okamžité skončenie
pracovného pomeru, žalovaný žalobcovi primárne nevytýkal samotnú kúpu motorového vozidla, ako
to vyplýva aj z formulácie okamžitého skončenia pracovného pomeru, ale predovšetkým spôsob jeho

financovania vo forme autokreditu a následného uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva,
čím fakticky predražil kúpu motorového vozidla o sumu úrokov 1.786,08 eur. O skutočnosti, že motorové
vozidlo bolo kúpené na splátky, sa predstavenstvo dozvedelo až pri preberaní funkcie bývalého riaditeľa,
t.j. po 4.9.2014, a teda bol tento dôvod uplatnený v subjektívnej dvojmesačnej lehote. Žalovaný taktiež
nedisponuje ponukou a ani objednávkou motorového vozidla, ktoré by boli podpísané a schválené

p. F. E. T.. Y. E. toto tvrdenie žalobcu považuje za nepravdivé. Pokiaľ by takýmito listinami žalobca
disponoval, vynára sa automaticky otázka ich pravosti a tiež otázka, akým spôsobom ich žalobca
získal. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že sa dňa 5. 9. 2014 žalobca dostavil na pracovisko avšak
sa mu údajne K.. F. "nevedno prečo vyhýbala počas celého dňa" uvádzame, že žalobca sa aj smanželkou dostavili v tento deň na Bytové družstvo dávno po 8.00 hod. cca o 10.00 hod. Zavolal si
vybraných zamestnancov, odprezentoval im svoj názor na svoje odvolanie z funkcie riaditeľa a odišiel,
úplne odignorujúc uznesenie predstavenstva č. 205 zo dňa 4.9.2014, ktoré mu uložilo vypracovať a

podpísať protokol o odovzdaní funkcie. Z toho dôvodu má na deň 5.9.2014 v dochádzkovom systéme
zaznačenú absenciu. V súvislosti s úpravou žalobného petitu poukazoval žalovaný na to, že dňa
4.9.2014 bol žalobca platne odvolaný z funkcie riaditeľa, a teda mu do 10.10.2014 patrila maximálne
mzda asistenta riaditeľa dohodnutá vo výške 1.200,- eur, navyše v čase od 4.9.2014 nebol žalobca
zaradený v organizačnej štruktúre žalovaného, a keby neboli pri preberaní funkcie zistené závažné

pochybenia, bol by žalovaný so žalobcom ukončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti.
Žalobca taktiež neuviedol obdobie svojej PN, za ktoré mu prípadná náhrada mzdy nepatrí a svoj tvrdený
mesačný zárobok 2.000,- eur nevyrátal a nepodložil dôkazmi.

6. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 19.9.2018 čiastočným rozsudkom v časti o neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom v konaní vykonal dokazovanie oboznámením do

spisu založenými listinnými dôkazmi, a to najmä pracovnou zmluvou zo dňa 15.11.2013 (čl. 9-11),
zápisnicou z rokovania predstavenstva z 28.1.2014 (čl. 14-19), menovacím dekrétom z 31.1.2014
(čl. 20-21), zápisnicou z rokovania predstavenstva z 5.9.2014 (čl. 25-29), okamžitým skončením
pracovného pomeru zo dňa 8.10.2014 (čl. 31) s doručenkou (čl. 32), oznámením žalobcu zo dňa
28.10.2014 (čl. 33-34), zápisnicou zo dňa 10.9.2014 o prerokovaní výpovede zo dňa 5.9.2014 (čl. 277),

žiadosťouoprerokovanieokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruzodňa5.9.2014(čl.311),čestnými
prehláseniami zo dňa 12.9.2018 (čl. 377,378), výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov N. F., H. Q., R.
Y., K.. T. F., N. V., N. Q., Y. R., S. T., ako aj oboznámením celého spisového materiálu.

7. Medzi sporovými stranami v konaní nebolo sporné, že žalobca bol na základe pracovnej

zmluvy zo dňa 15.11.2013 v pracovnom pomere (ďalej aj „PP“) so žalovaným, že žalobcovi bolo dňa
10.10.2014 doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 8.10.2014,
a že žalobca následne listom doručeným žalovanému dňa 29.10.2014 oznámil žalovanému, že trvá
na ďalšom zamestnávaní. V konaní bolo sporné, či došlo k predbežnému prerokovaniu okamžitého
skončenia pracovného pomeru odborovým orgánom žalovaného, a či boli dané dôvody okamžitého

skončenia pracovného pomeru.

8.Žalobcavkonaníspochybňovalurčitosťadanosťdôvodovokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru
(ďalejajlen„OSPP“)uvedenýchvlistezodňa8.10.2014.Taktiežpoukazovalnaskutočnosť,žeokamžité
skončenie pracovného pomeru nebolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov, a to tak v

žalobe ako i vo vyjadrení zo dňa 14.5.2017, keď opakovane výslovne poukazoval na znenie § 74
Zákonníka práce, pričom na pojednávaní dňa 20.11.2017 k danému uviedol, že okamžité skončenie
pracovného pomeru sa malo prejednávať v odborovej organizácii, nakoľko zamestnávateľ v danom čase
mal túto vytvorenú, žalovaný nepredložil dôkaz, že by k tomu došlo. S poukazom na uvedené súd na
danom pojednávaní stranám uviedol predbežné právne posúdenie v tom zmysle, že pre rozhodnutie

o žalobe je závažná otázka, či došlo k predbežnému prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného
pomeru odborovým orgánom žalovaného, až následne má zmysel riešiť konkrétne dôvody okamžitého
skončenia pracovného pomeru.

9. Žalovaný na pojednávaní dňa 20.11.2017 uviedol, že v čase doručenia OSPP odborová organizácia

už u žalovaného nepôsobila, pôsobil zástupca zamestnancov, s ktorým bola vec prejednaná, a ktorý
zobral na vedomie okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Po vyjadrení žalobcu, že
odborová organizácia ešte v danom čase fungovala a jej pôsobenie skončilo v roku 2015, čo možno
preukázať výsluchom jej predsedu, uviedol žalovaný, že má za to, že zo zápisnice zo dňa 10.9.2014
vyplýva, že v odborovom orgáne bolo prerokované akékoľvek skončenie pracovného pomeru žalobcu,

keďže ľudia, ktorí tam zasadajú nie sú právnikmi, s nimi bolo prerokované skončenie pracovného
pomeru, a takto to aj v zápisnici formulovali, súčasne poukázal na to, že keď by aj v zákonnej lehote,
ktorá v prípade okamžitého skončenia je dva dni, nedošlo k prerokovaniu, platí zákonná fikcia, že k
nemu došlo. Žalovaný k otázke predbežného prerokovania OSPP navrhol výsluch svedkov, členov
odborovej organizácie za účelom preukázania, čo konkrétne bolo v odborovej organizácii prerokované

dňa 10.9.2014, a či nedošlo k opätovnému prerokovaniu do podania OSPP. Právnemu zástupcovi
žalovaného bolo v zmysle uvedeného uložené zabezpečiť na pojednávanie dňa 20.4.2018 prítomnosť
ním navrhovaných svedkov. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.1.2018 uviedol, že skutočnosť, že u
žalovaného v rozhodnom čase fungovala odborová organizácia je zrejmá zo zápisnice čl. 277 (zápisnicazo dňa 10.9.2014 o prerokovaní výpovede zo dňa 5.9.2014), z ktorej vyplýva, že došlo k prerokovaniu
výpovede, ale nie OSPP, a preto je OSPP neplatné. Uviedol, že predstavenstvo schválilo výpoveď, ktorá
bola potom prerokovaná v OZ KOVO, táto ale nebola nikdy doručená, žalobcovi bolo doručené OSPP.

10. Na pojednávaní dňa 20.4.2018 právny zástupca žalovaného uviedol, že nezabezpečil prítomnosť
svedkov, nakoľko by bola nadbytočná, nakoľko by nevedeli podať žiadne relevantné informácie k otázke
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podľa informácií len ústne od pani Z. E. F., ktoré boli
členmi odborovej organizácie, prerokovanie, o ktorom je zápisnica zo dňa 10.9.2014, prebehlo iba na

pracovisku, neriešili sa tam žiadne dôvody, nič podrobnejšie a nič viac by ani oni nevedeli uviesť v danej
záležitosti. Pani F. ako riaditeľka žalovaného mala informácie o tom, že za predstavenstvo pripravoval
právnu dokumentáciu súvisiaciu so skončením pracovného pomeru žalobcu vtedajší podpredseda
R.. S., ktorý ich upozornil, že ešte v listinách, ktoré on má v súvislosti s činnosťou predstavenstva
má žiadosť na prerokovanie OSPP (čl. 311), k prerokovaniu tejto žiadosti podľa informácie od R..
S. nedošlo, pretože vtedajšia predsedkyňa odborovej organizácie riešila až asi za 7 dní zvolanie

odborovej organizácie na Bytovom družstve. Uviedol, že sa teda pridržiava tvrdenia, že síce nedošlo
k prerokovaniu OSPP ale v zmysle § 74 Zákonníka práce, ak nedošlo k prerokovaniu OSPP do dvoch
dní od doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom, platí, že k prerokovaniu došlo. Súčasne uviedol,
že so žalobcom bol dvakrát ukončený pracovný pomer. R.. S. pripravoval najprv výpoveď, tá mala byť
zasielaná doporučene žalobcovi a potom následne, až keď nedošlo k dohode o skončení pracovného

pomeru, ktorú predpokladali, došlo aj k OSPP s odstupom asi jeden a pol mesiaca. Vzhľadom k tomu, že
pán S. nemá ani doručenky ani výpoveď v listinnej forme, momentálne zisťujú a hľadajú u žalovaného.
Právna zástupkyňa žalobcu k uvedenému uviedla, že k žiadosti o prerokovanie OSPP, má za to, že je
dodatočne vyhotovená, pričom je v rozpore s tým, čo už odznelo, pričom K.. F. sama povedala, že mali
určitý časový priestor, kedy hľadali porušenia povinností žalobcom, čo nesedí s dátumom listiny, ani s

výpoveďami svedkov. Žalovaný najprv uvádzal, že odborová organizácia v danom čase neexistovala,
potom navrhoval vypočutie svedkov a teraz predložil listinu spred štyroch rokov.

11. Vzhľadom na uvedené, súd nevykonal dokazovanie pôvodne žalovaným navrhovaným výsluchom
členov odborového orgánu žalovaného, ktorých mal na pojednávanie zabezpečiť, nakoľko v priebehu

konania prestala byť otázka existencie odborovej organizácie v čase OSPP sporná, pričom sám
žalovaný už na vykonaní tohto dôkazu netrval, s tým, že svedkovia by nevedeli uviesť žiadne pre
konanie relevantné informácie a ich výsluch by bol nadbytočný a prítomnosť navrhovaných svedkov na
pojednávaní tak nezabezpečil.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy uzavretej písomne dňa 15.11.2013 (čl. 9-11) v znení
neskorších dodatkov s tým, že žalobca pracoval u žalovaného vo funkcii asistenta riaditeľa, pričom
s účinnosťou k 1.2.2014 bol menovaný do funkcie riaditeľa (zápisnica z rokovania predstavenstva z
28.1.2014 (čl. 14-19), menovací dekrét z 31.1.2014 (čl. 20-21)). Uznesením predstavenstva žalovaného

č. 205 bol žalobca dňom 4.9.2014 odvolaný z funkcie riaditeľa, s tým, že podľa bodu d) uvedeného
uznesenia po prerokovaní so ZV OZ KOVO skončí pracovný pomer so žalobcom výpoveďou podľa
ustanovenia § 63 ods. 1, písm. d) 2 ZP (zápisnica z rokovania predstavenstva z 5.9.2014 (čl. 25-29)).
Dňa 10.10.2014 bolo žalovanému doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 8.10.2014,
v ktorom žalovaný uviedol, že podľa § 59 ods. 1, písm. c) a § 68 ods. 1, písm. b) ZP končí okamžite so

žalobcompracovnýpomerzdôvoduporušeniapracovnejdisciplíny,atovedomýmporušenímpovinností
pri správe majetku žalovaného, základných povinností zamestnanca podľa § 81 písm. c) - vyplatenie
sumyY..Y.R.bezprávnehodôvodu,podľa§81písm.e)-uzatvorenienevýhodnejzmluvynanákupauta,
nevyúčtovanie súkromných ciest vykonaných služobným motorovým vozidlom a spôsobením škody
zamestnávateľovi. V liste bolo uvedené, že “tieto skutočnosti boli zistené po odvolaní z funkcie dňa

4.9.2014 a následnom preberaní agendy v pôsobnosti riaditeľa dňa 30.9.2014” (okamžité skončenie
pracovného pomeru z 8.10.2014 - čl. 31 s doručenkou - čl. 32). Listom zo dňa 28.10.2014 žalobca
oznámil žalovanému, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru a podľa § 79 ods. 1
ZP trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával (oznámenie žalobcu zo dňa 28.10.2014 (čl. 33-34)).

13. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. (2)14. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) (v znení
účinnom do 30.06.2016), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

15. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podľa § 213 CSP, ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť
uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd rozhodnúť o tomto
procesnom nároku alebo o jeho časti čiastočným rozsudkom.

17. Podľa § 316 ods. 1 CSP, individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi
zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných
vzťahov.
18. Podľa § 319 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento
účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

19. Podľa § 320 CSP, zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
20. Podľa § 77 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení účinnom ku dňu doručenia okamžitého
skončenia pracovného pomeru (ďalej len „ZP“), neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,

okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť.
21. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

22. Podľa § 68 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 4 a 5.
23. Podľa § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec

urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
24. Podľa § 74 ZP, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo

okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať
výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

25.Podľa§11aods.1ZP,zástupcoviazamestnancovsúpríslušnýodborovýorgán,zamestnaneckárada
alebozamestnaneckýdôverník.Prebezpečnosťaochranuzdraviapriprácijezástupcomzamestnancov
aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.
26. Podľa § 13 ods. 3 ZP, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v
súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka

pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s
výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného
zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
27. Podľa § 17 ods. 2 ZP, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo
zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon,

ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil
formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo
osobitný predpis.
28. Podľa § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvána ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.
29. Nakoľko predmetom konania bola žaloba jednak o určenie neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru, ako aj o priznanie náhrady mzdy, súd mal za to, že v záujme hospodárnosti
konania so zachovaním možnosti následného zmierneho riešenia veci je dôvodné rozhodnúť najskôr o
prvom uplatnenom nároku žalobcu, keď predpokladom pre rozhodovanie o nároku na náhradu mzdy je
právoplatné rozhodnutie o platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a teda že sú tu
dôvody na vydanie čiastočného rozsudku, keďže tento uplatnený procesný nárok sa v priebehu konania

po vykonanom dokazovaní stal pre súd nesporným.
30. V konaní hoci ide o určovaciu žalobu nebolo potrebné preukazovať naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, nakoľko tento bol v čase podania žaloby v zmysle ustálenej súdnej praxe
preukázaný tým, že žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru predpokladal Zákonník
práce. V zmysle novej úpravy danej Civilným sporovým poriadkom od 01.07.2016, navyše priamo zákon
upravuje možnosť takejto žaloby, keďže v zmysle § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby

sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, keď určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva zo Zákonníka práce.

31. Nakoľko žaloba bola súdu doručená dňa 14.11.2014, pričom pracovný pomer sa mal skončiť dňom
10.10.2018,súdvrámciriešeniapredbežnejotázkyuzavrel,žežalobcapodalžalobuvrámci2-mesačnej

prekluzívnej lehoty podľa § 77 ZP, preto mohol pristúpiť k posúdeniu platnosti daného okamžitého
skončenia pracovného pomeru.
32. Z vykonaného dokazovania v časti ohľadne žaloby žalobcu o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného, dospel súd k záveru, že žaloba je v tejto časti
dôvodnáaokamžitéskončeniepracovnéhopomerujeneplatné,nakoľkonebolopredbežneprerokované

s odborovým orgánom v zmysle § 74 ZP.
33.Okamžitéskončeniepracovnéhopomerujejednostrannýprávnyúkonúčastníkapracovnéhopomeru
adresovaný druhému účastníkovi, ktorý smeruje ku skončeniu ich pracovného pomeru. Pre platnosť
tohto právneho úkonu predpisuje zákon formálne a obsahové náležitosti. Formálnymi náležitosťami sú
písomná forma a doručenie druhej strane. Obsahovou náležitosťou výpovede je uplatnenie dôvodu

uvedeného v Zákonníku práce, ktorý dôvod sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú zamestnávateľa k
tomu, že rozväzuje pracovný pomer so zamestnancom.
34. Pokiaľ ide o formálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd mal za to, že tieto
boli splnené, keď okamžité skončenie je v písomnej forme, je z neho zrejmé, komu je adresované, z

akých dôvodov (ktorých formuláciu v liste zo dňa 8.10.2014 súd považuje za dostatočne určitú) i odkaz
na právnu úpravu (§ 68 ods. 1 písm. b) ZP) a bolo riadne doručené žalobcovi.

35. Súd však poukazuje na skutočnosť, že ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov
(odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník), zamestnávateľ je povinný

prerokovať s nimi každú výpoveď, či okamžité skončenie pracovného pomeru dané z jeho strany.
Nedodržanietohtopostupumázanásledokabsolútnuneplatnosťtakéhotoprávnehoúkonu-okamžitého
skončenia pracovného pomeru (§ 74 ZP). Z uvedeného je zrejmá povinnosť zamestnávateľa vopred
prerokovať s odborovým orgánom konkrétne okamžité skončenie pracovného pomeru, inak je neplatné.
Okamžitým skončením pracovného pomeru (ktoré sa má prerokovať) sa rozumie listina, ktorá obsahuje

vymedzenie dôvodu tak, aby bolo zrejmé, aký je skutočný dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru, a aby sa zabezpečilo, že uplatnený dôvod sa nebude dodatočne meniť. Podľa ustanovenia § 74
Zákonníka práce je tak zamestnávateľ povinný prerokovať s odborovým orgánom konkrétne okamžité
skončenie pracovného pomeru, teda zamestnávateľ má povinnosť toto okamžité skončenie v jeho
písomnej podobe, ktoré mieni doručiť zamestnancovi, predložiť odborovému orgánu.

36. V priebehu konania prestalo byť medzi stranami sporným, že v čase okamžitého skončenia
pracovného pomeru u žalovaného pôsobil odborový orgán (ZVOZ KOVO), ktorého existenciu v
rozhodnom čase má súd okrem iného za preukázanú i výsluchom svedka T., ktorý uviedol, že “v čase
keď pôsobil u žalovaného (do 30.11.2014), pôsobila tam odborová organizácia, vie, že do novembra tam
bola”(zápisnica čl. 280), znením uznesenia č. 205 predstavenstva žalovaného (čl. 28), podľa ktorého

malo dôjsť so žalobcom ku skončeniu pracovného pomeru po prerokovaní s odborovým orgánom, ako
i listinami - zápisnica zo dňa 10.9.2014 (čl.277), týkajúca sa prerokovania výpovede zo dňa 5.9.2014
odborovým orgánom a samotnou žiadosťou o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru
z 5.9.2014 (čl. 311).37. K argumentu žalovaného, že odborový orgán prerokoval akékoľvek skončenie pracovného pomeru
so žalovaným odkazujúc na zápisnicu zo dňa 10.9.2014, z ktorej vyplýva, že dňa 10.9.2014 prejednala
ZO pri BD žiadosť o prerokovanie výpovede zo dňa 5.9.2014 v zmysle § 63 ods. 1, písm. d) 2 ZP, keď v

texte sa uvádza, že ZV KOVO prerokovalo túto žiadosť a berie na vedomie odvolanie žalobcu z funkcie
riaditeľa a skončenie pracovného pomeru (zápisnica zo dňa 10.9.2014 o prerokovaní výpovede zo dňa
5.9.2014 (čl. 277)) súd uvádza, že pracovný pomer so zamestnancom možno zo strany zamestnávateľa
skončiť len v ZP taxatívne stanovenými spôsobmi, pričom každý z týchto spôsobov (výpoveď, okamžité
skončenie pracovného pomeru, dohoda…) vyžaduje splnenie osobitných predpokladov a má osobitné

právne dôsledky. Okamžité skončenie pracovného pomeru predstavuje najprísnejší a najurgentnejší
spôsob skončenia pracovného pomeru, kedy narozdiel od skončenia pracovného pomeru výpoveďou
nevzniká zamestnancovi nárok ani na výpovednú dobu, ale pracovný pomer sa končí okamžite,
neaplikuje sa pri ňom ochranná doba ako pri výpovedi atď. Tak výpoveď z pracovného pomeru
ako i okamžité skončenie musia byť prerokované so zástupcami zamestnancov, zmyslom ktorého
prerokovania je pritom ochrana príslušného zamestnanca, keď zástupca zamestnancov musí mať

možnosť vyjadriť sa (vopred) tak ku konkrétnemu zamýšľanému spôsobu ako i konkrétnym predloženým
dôvodom skončenia pracovného pomeru s kompletnou znalosťou problematiky a pre zamestnanca
vyplývajúcich následkov. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že zápisnica o prerokovaní výpovede
zo dňa 5.9.2014 (ktorá výpoveď (do spisu nedoložená) mala byť prerokovaná dňa 10.9.2014, pričom v
zápisnici nie sú uvedené žiadne konkrétne dôvody skončenia pracovného pomeru v zmysle § 61 ods.

2 ZP, pre ktoré mala byť výpoveď daná) nepreukazuje a nemôže preukázať prerokovanie okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 8.10.2014 ako úplne iného spôsobu skončenia pracovného
pomeru s inými právnymi následkami, listinou datovanou skoro mesiac po danom prerokovaní. Súd
len nad rámec dodáva (bez relevancie pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru),
že v konaní nebolo ani preukázané, že by vôbec odborový orgán prejednával akékoľvek konkrétne

nezameniteľne formulované dôvody skončenia pracovného pomeru výpoveďou, keď sám žalovaný (jeho
právny zástupca) na pojednávaní dňa 20.4.2018 uviedol, že nezabezpečil prítomnosť ním navrhovaných
svedkov, nakoľko podľa informácií ústne od pani Z. E. F., ktoré boli členmi odborovej organizácie,
prerokovanie, o ktorom je zápisnica zo dňa 10.9.2014, prebehlo iba na pracovisku, neriešili sa tam
žiadne dôvody, nič podrobnejšie a nič viac by ani oni nevedeli uviesť v danej záležitosti. Ako už

bolo uvedené, v odborovom orgáne musí byť vopred prerokovaná konkrétna listina, z ktorej vyplývajú
nezameniteľne formulované dôvody konkrétneho spôsobu skončenia pracovného pomeru s dotknutým
zamestnancom.
38. Na pojednávaní dňa 20.4.2018 založil právny zástupca žalovaného do spisu žiadosť o prerokovanie
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 5.9.2014 (čl. 311), ktorá bola podľa podpisu na

žiadosti doručená odborovému orgánu dňa 5.9.2014, pričom sám právny zástupca žalovaného uviedol,
že k reálnemu prerokovaniu tejto žiadosti nedošlo, čo preukazujú i čestné prehlásenia R.. S. E. K.. C.
z 12.9.2018 (čl. 377, 378), pričom poukazoval na aplikáciu zákonnej fikcie prerokovania okamžitého
skončenia pracovného pomeru - uplynutím lehoty 2 pracovných dní od doručenia žiadosti odborovému
orgánu. Vo veci je zrejmé, že odborový orgán nemal k dispozícii na prerokovanie konkrétnu listinu, ktorou

mal byť so zamestnancom skončený pracovný pomer, keď okamžité skončenie pracovného pomeru
bolo vypracované až o mesiac neskôr, dňa 8.10.2014, a teda v čase jeho tvrdeného prerokovania
ešte neexistovalo. Odborový orgán pritom musí mať k dispozícii na prerokovanie všetky relevantné
podklady týkajúce sa konkrétneho spôsobu a dôvodov skončenia pracovného pomeru, k čomu v
tomto prípade zjavne nedošlo, čo vyplýva i zo znenia samotného žalobcovi doručeného okamžitého

skončenia pracovného pomeru, podľa ktorého pre okamžité skončenie pracovného pomeru relevantné
“skutočnosti boli zistené po odvolaní z funkcie dňa 4.9.2014 a následnom preberaní agendy v
pôsobnosti riaditeľa dňa 30.9.2014”, a teda odborový orgán nemohol byť v čase doručenia žiadosti,
dňa 5.9.2014, riadne informovaný o skutočnostiach, ktoré sa mali zistiť až dňa 30.9.2014. Zároveň
súd poukazuje na skutočnosť, že žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru

zo dňa 5.9.2014 neobsahuje žiadne konkrétne dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru,
obsahuje len konštatovanie, že po odvolaní žalobcu z funkcie riaditeľa boli zistené závažné porušenia
pracovnej disciplíny, na ktorom základe je potrebné skončiť jeho pracovný pomer okamžitým skončením
podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Okamžité skončenie pracovného pomeru môže byť v zmysle § 74
ZP považované za prerokované v odborovom orgáne i na základe zákonnej fikcie, avšak túto fikciu

je možné aplikovať iba v prípade, ak spoločne so žiadosťou o prerokovanie má odborový orgán k
dispozícii konkrétnu listinu (obsahujúcu v súlade so zákonom nezameniteľne špecifikované dôvody),
ktorou sa má skončiť pracovný pomer, prípadne, ak samotná žiadosť o prerokovanie obsahuje všetky
povinné náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, tak aby odborový orgán mal možnosťoboznámiť sa s dôvodmi tohto konkrétneho zamýšľaného spôsobu skončenia pracovného pomeru, čo je
základným účelom inštitútu prerokovania v zmysle 74 ZP v záujme ochrany zamestnanca. Vzhľadom na
to, že žiadosť o prerokovanie neobsahovala nezameniteľne formulované dôvody okamžitého skončenia

pracovného pomeru vymedzené v súlade s § 70 ZP (konkrétne skutky, ktorými mal žalobca porušiť
pracovnú disciplínu), pričom odborový orgán nemal spoločne s doručením žiadosti k dispozícii ani
listinu okamžitého skončenia pracovného pomeru obsahujúcu takto špecifikované dôvody (ktorá listina
v danom čase prerokovania neexistovala), nemohlo dôjsť k prerokovaniu okamžitého skončenia
pracovného pomeru daného žalobcovi listom zo dňa 8.10.2014 fikciou v zmysle § 74 ZP. Opačný záver

by viedol k tomu, že povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom
okamžité skončenie pracovného pomeru, by bola výlučne formálna, bez reálnej možnosti odborového
orgánu prerokovať so zamestnávateľom konkrétne skončenie pracovného pomeru a vyjadriť sa k veci s
kompletnou znalosťou problematiky, ktorý úmysel nevyplýva ani zo znenia § 74 ZP.
39.KvyššieuvedenejargumentáciisúdodkazujenarozsiahluustálenújudikatúruvpodoberozsudkuNS
SR zo dňa 28.9.2006, sp. zn. 1Cdo 72/2006, podľa ktorého „účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa

vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle § 74 Zákonníka práce nastanú len
vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou obsahuje
náležitosti výpovede určené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce... z výpovede zamestnávateľa vyplýva, že
konkrétna výpoveď nebola odborovej organizácii predložená, takáto listina o výpovedi vypracovaná ešte
nebola, táto sa vypracovala po tom, ako odbory oznámili, že výpoveď vzali na vedomie. Z uvedeného

boloodvolaciemusúduzrejmé,žeodborováorganizácianemalakdispozíciílistinuovýpovedi,ktorúmali
prerokovať, a teda logicky mohla len vziať na vedomie zámer zamestnávateľa skončiť pracovný pomer
so zamestnancom. Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci nebola
výpoveď zamestnávateľa daná zamestnancovi podľa § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce v zmysle §
74 Zákonníka práce prerokovaná s príslušným odborovým orgánom, čo má za následok jej absolútnu

neplatnosť, pretože táto povinnosť zamestnávateľovi vyplýva z § 74 Zákonníka práce a toto ustanovenie
niejemožnévykladaťizolovane,alevnadväznostinaustanovenie§61ods.2Zákonníkapráce.Citované
zákonné ustanovenie nie je totiž samoúčelné, ale smeruje k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ
nezneužil svoje postavenie a nedôvodne neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru“., ako i v
podobe uznesenia NS SR zo dňa 13.10.2009, sp. zn. 5 M Cdo 17/2008, v zmysle ktorého „závodný

výbor odborovej organizácie, nemal uvedenú výpoveď pri svojom rokovaní k dispozícii, a preto jej
prerokovanie bolo len formálnym konaním, ktoré sledovalo nie ochranu zamestnanca, tak ako vyplýva
z obsahu a zmyslu § 74 Zákonníka práce, ale len naplnenie formálnych predpokladov. Preto nemôže
byť takýto výkon práva v súlade so zákonnou úpravou vyjadrenou v základných zásadách i ďalších
ustanoveniach Zákonníka práce.“ Obdobne súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4 Cdo

160/2012 zo dňa 30.10.2012, v ktorom sa uvádza “Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých
svojich rozhodnutiach (1 Cdo 72/2006 , 1 M Cdo 2/2008, 5 Cdo
255/2008 , 5 Cdo 140/2010 ), od
záverov ktorých nie je dôvod sa odkloniť ani v prejednávanej veci, poukázal na to, že ustanovenie
§ 74 Zákonníka práce určovalo povinnosť

zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom (ako zástupcom zamestnancov)
výpoveď, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti takéhoto právneho úkonu zo strany zamestnávateľa
a nesplnenie tejto podmienky spôsobovalo v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 Zákonníka práce jeho neplatnosť. Účinky splnenia tejto povinnosti
zamestnávateľa nastali len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného

pomerualebopriloženýnávrhvýpovedekžiadostioprerokovanieadresovanejpríslušnémuodborovému
orgánu obsahoval náležitosti určené ustanovením § 61 ods. 2 Zákonníka práce , to znamená, že dôvod výpovede musel byť vymedzený
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť.
Ustanovenie§74Zákonníkapráceoúčasti

príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru, platného v čase doručenia výpovede
žalobkyni žalovaným, nemožno vykladať izolovane, ale v nadväznosti na uvedené ustanovenie § 61
ods. 2 Zákonníka práce , pretože malo za
úlohu ochranu zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne prepúšťal
zamestnancov z pracovného pomeru.”

40. Na základe výsledkov dokazovania dospel tak súd k záveru, že v prejednávanom prípade žalovaný
ako zamestnávateľ nepreukázal splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky platnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, a to, že by dané okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vopredprerokované so zástupcami zamestnancov, nesplnenie ktorej podmienky má v zmysle ustanovenia § 74
ZP v spojení s ustanovením § 17 ods. 2 ZP za následok neplatnosť tohto právneho úkonu, a preto súd vo
výroku čiastočného rozsudku určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 8.10.2014,

doručenéžalobcovidňa10.10.2014zostranyžalovanéhojeneplatné.Vzhľadomnauvedené,súdbližšie
neposudzovalostatnéžalobcomtvrdenédôvodyneplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru.
41. K námietke žalovaného vznesenej v záverečnej reči, kde poukazoval na zásadu sudcovskej
koncentrácie konania a inštitút tvrdenia a popierania skutkových tvrdení, súd záverom uvádza, že v
kontradiktórnom civilnom sporovom konaní sa vo všeobecnosti uplatňuje tak koncentrácia zákonná

ako i sudcovská, pričom súd môže v prípade oneskoreného predloženia prostriedkov procesnej
obrany, či útoku, na ne neprihliadnuť, avšak je to vždy len možnosť, nie povinnosť súdu. V prípade
individuálnych pracovnoprávnych sporov, ako jedných zo sporov s ochranou slabšej strany, sa pritom v
zmysle § 320 CSP ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania vo
vzťahu k prostriedkom procesnej obrany a útoku predkladaným zamestnancom nepoužijú, a teda súd
nemá (za účelom poskytnutia zvýšenej ochrany zamestnancovi) ani uvedenú možnosť na akékoľvek

zamestnancom predkladané tvrdenia, či dôkazy, neprihliadať.
42. Vo vzťahu k otázke riešenej na poslednom pojednávaní ohľadne ďalšieho trvania pracovného
pomeru žalobcu súd len nad rámec stručne uvádza, že priamym dôsledkom rozhodnutia o neplatnosti
skončenia pracovného pomeru súdom je to, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným bez
ďalšieho naďalej trvá, a to bez potreby rozhodovania o tejto skutočnosti samostatným výrokom. Ak

by sa aj v konaní žalobca domáhal samostatným výrokom určenia, že pracovný pomer žalobcu k
žalovanému trvá i naďalej, súd by považoval žalobu v tejto časti za nedôvodnú. Žaloba požadujúca
určenie takejto právnej skutočnosti totiž nevyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) CSP), a ani
v čase podania žaloby by nemohol mať žalobca naliehavý právny záujem na takomto určení (§ 80
písm. c) OSP). V zmysle § 79 ods. 1 ZP totiž, ak zamestnávateľ neplatne okamžite skončil pracovný

pomer, a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, platí,
že jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa
spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Z uvedeného vyplýva, že keďže
žalobca ako zamestnanec oznámil žalovanému ako zamestnávateľovi (oznámenie č.l. 33), že trvá
na ďalšom zamestnávaní, a zároveň súd určil okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné,

platí, že zo zákona pracovný pomer žalobcu trvá bez toho, aby bolo potrebné o tom rozhodovať, a
to samotnou právoplatnosťou výroku rozhodnutia. Súd by nepriamo o tom, či pracovný pomer trvá
alebo nie, rozhodoval iba v prípade, že by zamestnávateľ žiadal rozhodnúť o tom, že nie je možné
od neho spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Iba v prípade vznesenia
takejto požiadavky zo strany žalovaného ako zamestnávateľa by bol naliehavý právny záujem na určení

ďalšieho trvania pracovného pomeru žalobcu ako zamestnanca u žalovaného. Takýto návrh zo strany
žalovaného vznesený nebol, a žalovaný na poslednom pojednávaní jednoznačne uviedol, že z pozície
žalovaného nenavrhuje žiaden výrok súdu. Tvrdenia žalovaného v konečnej fáze konania, že pracovný
pomer bol skončený so žalobcom dvakrát, najprv výpoveďou a následne okamžitým skončením, pričom
žalobca popieral akékoľvek doručenie výpovede a sám žalovaný uvádzal, že domnelú výpoveď ako ani

jejdoručenkunemákdispozícii,súdpovažujezairelevantnépreposúdeniepredmetutejtočastikonania,
ktorou je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaný do vyhlásenia rozhodnutia (čiastočného) nijaké skončenie pracovného pomeru výpoveďou
nepreukázal ako aj s poukazom na skutočnosť, že vzhľadom na časové aspekty veci, by aj pri doručení
a bezvadnosti (žalobcom tvrdenej) výpovede (ako i splnení ostatných predpokladov jej platnosti, ktoré

v konaní neboli preukázané a ani neboli predmetom tohto konania, keď žalovaný od začiatku konania
tvrdil, že pracovný pomer so žalobcom sa skončil okamžitým skončením) mohlo dôjsť k skončeniu
pracovného pomeru najskôr až uplynutím výpovednej doby, a teda až v čase po doručení okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Celkové trvanie pracovného pomeru bude v konaní relevantné až v časti
konania o nároku žalobcu na náhradu mzdy, o ktorom nároku bude súd rozhodovať po právoplatnosti

tohto čiastočného rozsudku.
43. O nároku na náhradu trov konania bude v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP rozhodnuté v
rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jedenrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.