Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/124/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117214156
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117214156.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: O. B., D.. XX.XX.XXXX, H. N. A.
XXXX/X, N. G., zastúpený: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., IČO: 47 254 581, Hlavná 11, 917 01 Trnava, o
zaplatenie 13.576,11 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania,

o ktorej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.05.2017, doručenou tunajšiemu súdu e-mailom dňa 30.05.2017,
doplnenou v lehote originálom, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.576,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne
zo sumy 11.602,86 eura od 01.07.2014 do 01.02.2017, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 11.552,86 eura
od 02.02.2017 do 27.02.2017 a vo výške 5,00 % ročne zo sumy 11.502,86 eura od 28.02.2017 do
zaplatenia, ako aj zaplatiť mu náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení portfólia pohľadávok č. 335/2016
zo dňa 07.12.2016 uzatvorenej medzi postupcom ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. a žalobcom postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca so žalovaným (stavebným sporiteľom -
dlžníkom) uzatvoril dňa 11.07.2013 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Súčasťou
Zmluvy sú Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Sadzobník poplatkov pre fyzické
osoby a Úverové podmienky pre fyzické osoby. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho
medziúveru pod číslom 28644414 vo výške 14.000,- eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o

stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok ako aj „Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie“
sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 710975304 vo výške cca 10.500,- eur
(presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení). Žalovaný sa zaviazal vkladať na účet stavebného
sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 46,20 eura. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o
stavebnom úvere sa žalovaný zaviazal splácať úroky z mimoriadneho medziúveru a poistné z poistenia

úveru v pravidelných mesačných splátkach vo výške 94,54 eura. Vzhľadom k tomu, že žalovaný aj
po upozorneniach porušoval povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy a porušil povinnosť splácať riadne
a včas dohodnuté splátky podľa Zmluvy, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami čl. VI. a
VII. Úverových podmienok odstúpil od Zmluvy a zároveň požadoval okamžité vrátenie poskytnutýchúverových prostriedkov. Žalovaný uhradil dlžnú sumu čiastočne, a to dňa 01.02.2017 vo výške
50,- eur a dňa 27.02.2017 vo výške 50,- eur. Dlžná suma k dnešnému dňu predstavuje 13.576,11
eura. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 13.676,11

eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 11.602,86 eura, zmluvného úroku v sume 504,44 eura a
nezaplateného sankčného úroku v sume 1.568,81 eura, v súlade s Prílohou k Zmluve o postúpení zo dňa
07.12.2016, kde postupca ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky
uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom

01.07.2014, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti odstúpenia od zmluvy. S účinnosťou od 01.02.2013
je výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. tak, že výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11Csp/124/2017-54 zo dňa

27.02.2018, proti ktorému podal žalovaný odpor s vecným odôvodnením, z ktorého dôvodu súd platobný
rozkaz uznesením č.k. 11Csp/124/2017-81 zo dňa 02.05.2018 zrušil.

4. V odpore žalovaný uviedol, že ako vyplýva z Predžalobnej výzvy zo dňa 09.12.2015, Odstúpenia od
úverovej zmluvy zo dňa 03.06.2014 a Prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky ku dňu 07.12.2016,

zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č.
28644414/710975304 a k zosplatneniu zostatku úveru ku dňu 31.05.2014. Vzhľadom na skutočnosť,
že k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 31.05.2014, uplynula dňa 31.05.2018 trojročná premlčacia
lehota. Z dôvodu, že podanie žalobcu bolo Okresnému súdu Trnava doručené až dna 05.06.2018, čo
vyplýva z pečiatky Okresného súdu Trnava, teda 5 dní po uplynutí premlčacej doby, žalovaný vznáša

námietku premlčania voči celému nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní. Ďalej žalovaný uviedol,
že z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou, resp.
nepreukázal, že z jeho strany neprišlo k hrubému porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 ZoSU,
keď neposudzoval schopnosť žalovaného splácať úver a nevyžiadal si akékoľvek údaje o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave žalovaného ako spotrebiteľa, nebol oprávneným vyžadovať od žalovaného

jednorazovésplatenieceléhoúveru.Nazákladeuvedenéhopretožalovanývznášanámietkupremlčania
aj voči jednotlivým splátkam, ktoré boli splatné pred podaním predmetného podania. Na premlčanie
nároku žalobcu nemá žiaden vplyv ani skutočnosť, že žalovaný dňa 01.02.2017 uhradil sumu 50,- eur
a dňa 27.02.2017 sumu 50,- eur. Uznanie dlhu, riadiace sa OZ, musí byť urobené písomne a dlžník
v tomto písomnom uznaní musí uviesť, že zaplatí dlh, ktorý musí byť špecifikovaný čo do dôvodu a

výšky. Zo žalobcom predložených dôkazov však nevyplýva, že by žalovaný uznal dlh vyplývajúci zo
žalobcom uplatnenej pohľadávky tak, ako to má na mysli § 558 OZ. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmluve
absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov zo stavebného úveru, na
základe čoho je predmetný spotrebiteľský úver bez úrokov a bez poplatkov. Žalovaný poukazoval na
to, že žalobca uviedol, že predmetná pohľadávka je okrem iného tvorená aj nezaplateným sankčným

úrokom v sume 1.568,81 eura, pričom žalovanému nie je zrejmé, čo predstavuje predmetný sankčný
úrok. Záverom žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu.

5. Žalobca v replike uviedol, že mimoriadny medziúver a stavebný úver poskytol pôvodný veriteľ na

účel modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového
domu alebo udržiavacie práce na nich. V zmysle čl. II Zmluvy sa čerpanie mimoriadneho medziúveru
uskutočnilo nasledovným spôsobom: prvé čerpanie po splnení odkladacích podmienok, preddavkovo
80 % z poskytnutého úveru, dočerpanie 20 % z poskytnutého úveru po predložení dokladov účelového
poskytnutiaúveru.Vzmyslečl.IIIbod1ods.a)ab)zmluvyjeúrokovásadzbamimoriadnehomedziúveru

7,62 % p.a. a sadzba úroku z omeškania je o 5 % p.a. vyššia ako úroková sadzba uvedená v bode 1
písm. a) tohto článku. V zmysle čl. IV bod 1.1 zmluvy sa žalovaný zaviazal každý mesiac poukazovať na
účet stavebného sporenia č. 710975304 od mesiaca nasledujúceho po uzavretí zmluvy do nasporenia
25 % z cieľovej sumy zmluvy stavebnom sporení vklady v minimálnej výške 46,20 eura vždy od 1. do 16.
dňa príslušného mesiaca. Počet vkladov na účet stavebného sporenia až do pridelenia cieľovej sumy

je 78. V zmysle čl. IV bod 2.1 zmluvy sa žalovaný zaviazal poukazovať na účet stavebného sporenia
č. 710975304 od mesiaca nasledujúceho po prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru do pridelenia
cieľovejsumysplácaťúroky,poplatkyzmimoriadnehomedziúveruapoistnézpoisteniaúverupravidelné
mesačné splátky vo výške 94,54 eura vždy od 1. do 16. dňa príslušného mesiaca. Počet vkladov naúčet stavebného sporenia až do pridelenia cieľovej sumy je 78. Žalovaný dal súhlas s inkasom úverovej
splátky,ktorébudeveriteľvykonávaťvždyvdeňpoukázaniaúverovejsplátkyzúčtustavebnéhosporenia
č. 710975304 na účet mimoriadneho medziúveru č. 28644414. V zmysle čl. IV bod 2.2 zmluvy úverovú

splátkutvorísplátkaúrokuscieľovejsumyvovýške90,13eura,sumapoplatkuzaposkytnutieinformácie
o zúčtovaní na účte vo výške 1/12 z ročného poplatku vo výške 0,21 eura a suma poistného 4,20 eura. V
zmysle čl. VII. zmluvy si pôvodný veriteľ a žalovaný dohodli poistenie pre prípad smrti, invalidity, invalidity
následkom úrazu a pracovnej neschopnosti. V zmysle čl. IX. si pôvodný veriteľ a žalovaný dohodli
poplatok za spracovanie a schválenie úverového prípadu vo výške 138,60 eura, poplatok za správu

vkladového účtu vo výške 12,- eur ročne, poplatok za poskytnutie elektronického výpisu z účtu ku dňu
uzavretia zmluvy vo výške 2,50 eura. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
predstavovala sumu 13.676,11 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 11.602,86 eura, zmluvného
úroku v sume 504,44 eura a nezaplateného sankčného úroku v sume 1.568,81 eura, v súlade s Prílohou
k Zmluve o postúpení zo dňa 07.12.2016, kde postupca ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná systémom a predstavuje

aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný predložil pri poskytovaní úveru potvrdenie
o príjme od zamestnávateľa, výplatnú pásku, ktorou preukázal či sa mu z príjmu realizujú zrážky, a
ak áno tak aké. Ďalej bol preverený aj status žalovaného v úverovom registri, z ktorého vyplynulo,
že klient má aktívny jeden spotrebný úver, ktorý v čase poskytnutia úveru riadne splácal. V zmysle
vyššie uvedeného má žalobca za to, že pôvodný veriteľ poskytovaní úveru postupoval s odbornou

starostlivosťou. Žalobca ďalej uviedol, že nakoľko mimoriadny medziúver a stavebný úver poskytol
pôvodný veriteľ na účel modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných
stavieb, bytového domu alebo udržiavacie práce na nich, má za to, že na tento úver sa nevzťahujú
ustanovenia ZoSÚ. Prihliadnuc k obsahu zmluvy, žalobca zastáva názor, že uvedená zmluva spĺňa
všetky náležitosti uvádzané v ustanovení § 4 ods. 2 ZoSÚ. Spotrebiteľ bol v zmysle požiadavky ZoSÚ

zrozumiteľne informovaný o tom kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, ktoré mu
vyplývajú zo zmluvy. Podľa názoru žalobcu je v zmluve teda obsiahnutá výška, počet a termíny splátok.
Pokiaľ by mal súd za to, že táto zákonná náležitosť je splnená len v prípade, ak zo zmluvy vyplýva koľko
dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky, t. j. len v prípade
ak by súčasťou zmluvy bola amortizačná tabuľka s presným rozpisom aká časť splátky pripadá na istinu,

aká na úrok a aká na poplatky, žalobca poukazuje na to, že takýto súdny výklad § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ
je v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej aj „smernica“), ktorá bola
transponovaná do nášho právneho poriadku práve ZoSÚ. Žalobca poukazoval na rozhodnutie Súdneho
dvoraEurópskejúniez09.11.2016voveciC-42/15.Vzhľadomkvyššieuvedenémumážalobcazato,že

posudzovaná zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované ZoSÚ a smernicou, a preto poskytnutý
úver nie je možné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov a nárok žalobcu bol v plnom rozsahu
uplatnený dôvodne. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukazoval aj na uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017. K vznesenej námietke premlčania žalobca uvádza,
že mimoriadna splatnosť celého úveru bola vyhlásená ku dňu 31.05.2014. Žaloba bola podaná dňa

30.05.2017 prostredníctvom elektronických prostriedkov (e-mailom) a v súlade s ust. § 125 ods. 2 CSP
žalobcatotopodaniedoplnilvlehote10dnívlistinnejpodobe(dňa05.06.2018).Vzmysleuvedenéhomá
žalobca za to, že k premlčaniu uplatňovaného nároku nedošlo. K istine vo výške 11.602,86 eura žalobca
uviedol, že žalovanému bol dňa 11.07.2013 poskytnutý úver vo výške 11.200,- eur, čo predstavuje 80 % z
poskytnutého úveru v zmysle čl. II Zmluvy. Žalovaný vykonal úhrady v celkovej výške 232,04 eura, ktoré

boli v plnom rozsahu započítané na vyúčtovaný úrok. Ku dňu zosplatnenia boli žalovanému vyúčtované
nasledujúce poplatky: upomienka 10,- eur (31.10.2013) + 20,- eur ( 31.11.2013 ) + 30,- eur (10.04.2014)
(Štandardné informácie o spotrebiteľkách úveroch - časť Náklady v prípade oneskorených splátok);
informácia o zúčtovaní na účte - 2,50 eura (Štandardné informácie o spotrebiteľkách úveroch - časť
Súvisiace náklady); poplatok za vyhlásenie okamžitej splatnosti - 278,60 eura (Sadzobník - Položka

Výpoveď alebo odstúpenie od úverovej zmluvy zo strany ČSOB SP (str.2) 1,99% z poskytnutého úveru);
poplatok za poistenie - 10 x 4,2 eura = 42,- eur. Postúpená istina teda predstavuje „čerpané finančné
prostriedky“ + „vyúčtované poplatky“ + „kapitalizovaný úrok z úveru ku dňu 31.10.2013 = 11.200,- eur +
383,10 eura + 19,76 eura = 11.602,86 eura. Úrok z úveru vo výške 504,44 eura je vypočítaný vyčíslený
nasledovne: 11.200,- eur (poskytnuté finančné prostriedky) x 7,62 % (dohodnutá úroková sadzba) /360

(počet dní bankového roku) x 319 (počet dní príslušného obdobia, od 16.07.2013 do 31.05.2014, t.j. do
dňa zosplatnenia) = 756,24 eura. Úrok z úveru od dňa uzavretia zmluvy do dňa 30.10.2013 bol vyčíslený
na sumu 251,78 eura, pričom úrok vo výške 232,02 eura bol uhradený a úrok vo výške 19,76 eura sa
stal súčasťou istiny. Postúpený úrok teda predstavuje vyčíslený úrok od 01.11.2013 do 31.05.2014 vovýške 504,44 eura. K úroku z omeškania vo výške 1.568,81 eura žalobca uviedol, že je v platobnej
histórií evidovaný ako „úrok z omeškania“ a uviedol spôsob jeho výpočtu za príslušné obdobie. Po
postúpení pohľadávky žalovaný uhradil sumu vo výške 100,- eur, ktorá bola v plnom rozsahu započítaná

na postúpenú istinu. Žalovaná suma vo výške 13.576,11 eura teda pozostáva z istiny vo výške 11.502,86
eura, zmluvného úroku v sume 504,44 eura a nezaplateného sankčného úroku v sume 1.568,81 eura.

6. Žalovaný na uvedené reagoval na pojednávaní v tom zmysle, že okrem samotného uplynutia
premlčacej doby z dôvodu bezdôvodného obohatenia, ktorá je v danom prípade dvojročná subjektívna,

trpí konanie žalobcu resp. jeho právneho predchodcu aj ďalšími neodstrániteľnými vadami. Podľa
názoru žalobcu sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský úver, a to z dôvodu podľa § 1 ods.
3 písm. d ) zákona o spotrebiteľských úveroch, predmetné ustanovenie však hovorí o nadobudnutí,
zachovaní vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo o výstavbe nehnuteľnosti. Podľa článku 1 ods. 4
písm. a) zmluvy o medziúvere sa však nejedná o naplnenie uvedenej výnimky, nakoľko okrem toho, že
predmetné ustanovenie v úverovej zmluve je ustanovením všeobecným, nie je zrejmé ani to, či právny

predchodca žalobcu skúmal na aké stavebné úpravy resp. výstavbu má byť úver použitý a ani to, či
žalovaný je vlastníkom danej nehnuteľnosti. Daná argumentácia žalobcu je len snahou o vymanenie
žalovaného ako spotrebiteľa spod ochrany, ktorú mu poskytuje zákon o spotrebiteľských úveroch.
Konanie s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nebolo doposiaľ
v konaní preukázané. Z výpisu z účtu žalovaného za 6 kalendárnych mesiacov predchádzajúcich

uzatvoreniu predmetnej zmluvy, jedná sa o účet vedený v ČSOB, vyplýva, že priemerným mesačným
príjmom žalovaného bolo približne priemerne 505,- eur. Od uvedenej sumy je však potrebné odpočítať
výšku splátky úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu na základe úverovej zmluvy zo dňa
26.01.2012 vo výške 138,- eur mesačne. Napriek uvedenému bol poskytnutý žalovanému ďalší úver.
Žalovaný bol povinný po pridelení cieľovej sumy uhrádzať predmetný úver vo výške 143,- eur mesačne.

V danom prípade teda po odpočítaní predmetných dvoch splátok ostalo žalovanému na živobytie
približne 242,- eur, pričom v uvedenom roku bolo životné minimum na 1 plnoletú osobu vo výške
198,- eur, uvedená suma sa k tomuto podstatne priblížila. V neprospech konania žalobcu s odbornou
starostlivosťou svedčí aj to, že v prípade, ak by pri príjme žalovaného priemerne 505,- eur, bola na neho
uvalenáexekúcia,muselobymuzjehomzdyostaťminimálne396,18eura,pričompoodpočítaníužprvej

splátky ostávalo z jeho mzdy len 367,11 eura. Napriek uvedenému poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanému ďalší úver, pričom pri zohľadnení ďalšej splátky vo výške 142,59 eura by žalovanému z jeho
mzdy odhliadnuc od predmetnej dohody o zrážkach zostalo len 242,22 eura. Žalovaný sa domnieva, že
právny predchodca žalobcu ako veriteľ nielenže neskúmal dostatočne príjem spotrebiteľa, ale vôbec
nevykonal dokazovanie ani čo sa týka jeho výdavkov. Napriek tomu poskytol žalovanému úver vo výške

14.000,- eur. Žalovaný má za to, že právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou
tak, ako mu to ukladá § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda z uvedeného dôvodu nebol
oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 24Co/716/2015 zo dňa 08.06.2016, kde Krajský súd v Trnave potvrdil rozsudok
Okresného súdu Trnava a zároveň uviedol, že pokiaľ banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v

celom rozsahu, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda keďže ku dňu postúpenia
pohľadávky nebol splatný celý úver, nebola banka oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane
úrokov z neho v celosti inému subjektu. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca podal príslušnú žalobu dva
dni pred uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty, ktorú následne doplnil v lehote 10 dní. Ako vyplýva zo
súdneho spisu, predmetná žaloba, ako aj jej doplnenie boli vykonané advokátskou koncipientkou. Podľa

§ 16 ods. 2 zákona o advokácii môže pri jednotlivých úkonoch advokáta zastúpiť advokátsky koncipient.
Napriek skutočnosti, že žalovaný nepredloženie plnomocenstva namietal už v podanom odpore, do
dnešného dňa nedošlo k jeho doloženiu. Z judikatúry súdov pritom vyplýva, že advokátsky koncipient
musí byť na každý z úkonov poverený jednotlivo.

7. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o postúpení portfólia pohľadávok č. 335/2016, Prílohu k
Zmluve o postúpení zo dňa 07.12.2016, Doplňujúcu zmluvu k postúpeniu portfólia pohľadávok č.
335.1/2016, Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, fotokópiu zásielky,
Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 28644414/710975304 zo dňa 12.07.2013,
Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Úverové podmienky pre spotrebiteľské úvery,

Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, Poistnú zmluvu o poistení dlžníkov z medziúveru a
stavebného úveru, Dodatky k Poistnej zmluve, Všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie,
Predžalobnú výzvu zo dňa 09.12.2015, vrátenú zásielku, Výzvu pred odstúpením zo dňa 10.04.2014,
doručenku, Odstúpenie od úverovej zmluvy zo dňa 03.06.2014, vrátenú zásielku, Pokus o zmier zo dňa13.03.2017, Úrokové sadzby ECB, Úverovú správu, Výplatnú pásku, Potvrdenie o zamestnaní a príjme,
kópiu e-mailu, platobnú históriu pri stavebnom sporení, platobnú históriu pri mimoriadnom medziúvere,
Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby - obyvateľov.

8. Žalovaný ako dôkazy predložil výpisy z účtu žalovaného za mesiace 1,2,3,5,6/2013, Zmluvu o ČSOB
spotrebiteľskom úvere č. 004691370R zo dňa 26.01.2012.

9. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor

je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými stranami,
pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

12. Dňa 12.07.2013 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s.)
ako veriteľom a žalovaným ako stavebným sporiteľom - dlžníkom uzavretá Zmluva o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere č. 28644414/710975304. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
mimoriadneho medziúveru vo výške 14.000,00 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy a pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok sa mal mimoriadny medziúver zmeniť na stavebný úver vo výške cca

10.500,- eur. Z článku I. ods. 4 písm. a) zmluvy vyplýva, že účelom úveru je modernizácia a obnova bytu,
rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na
nich. Žalovaný sa zaviazal vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške
46,20 eura, pričom do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom úvere sa žalovaný zaviazal splácať
úroky z mimoriadneho medziúveru a poistné z poistenia úveru v pravidelných mesačných splátkach vo

výške 94,54 eura. Z čl. XI. ods. 2. písm. a) Úverových podmienok pre spotrebiteľské úvery (ÚP) vyplýva,
že veriteľ má právo od úverovej zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie poskytnutého úveru
vrátane príslušenstva, ak dlžník mešká s viac ako dvoma mesačnými splátkami úveru alebo jednou
splátkou po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Pre porušenie zmluvných podmienok, keď žalovaný nesplácal
riadne a včas dohodnuté splátky, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 03.06.2014 odstúpil od

zmluvy. Odstúpenie od zmluvy bolo doručované žalovanému na adresu zo zmluvy, pričom bolo uložené
na pošte dňa 09.06.2014.

13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky

možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

17. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je
každázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.(1)Ustanoveniao
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti. (4)

19. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné

podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. (1) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (2) Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané. (3) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné. (5)

20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie. (1) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. (2)

21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), tento

zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

22. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

23. Podľa § 1 ods. 3 písm. d) ZoSÚ, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého účelom je nadobudnutie

alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.

24. Podľa § 48 ods. 1 a 2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (1) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. (2)

25. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. Podľa § 100 ods. 1 a 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka. (2)

27. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.28. Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. (1) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a

ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (2)

29. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. (1) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené. (2)

30. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba
je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

31. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným založený zmluvou o úvere je
právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa

príslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníka(§497anasl.),aleajprávnychpredpisov,ktoréupravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ). K uvedenému záveru dospel súd z
dôvodu, že uvedená zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred
pripravený, žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej
obsahu. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol žalovanému spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver bol žalovanému poskytnutý za iným účelom
ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené a
vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou

sú v danom prípade ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou
úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, súd vyhodnotil zmluvný vzťah podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka.

32. Zmluvný vzťah založený na základe predmetnej zmluvy o úvere nespadá pod úpravu ZoSÚ, nakoľko

ide o úver, ktorého účelom bolo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti, a preto súd na tento
zmluvný vzťah neaplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd však aplikoval na vzájomný vzťah
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod
(§261ods.3písm.d)OBZ).Spoukazomnavyššieuvedené,aplikovalsúdtakustanoveniaObchodného
zákonníka, ako aj Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), v časti, kde je nevyhnutné predmetný právny

vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu v súlade s
č.l. XI. ods. 2. písm. a) ÚP odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere listom
zo dňa 03.06.2014, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná, a zároveň požadoval zaplatenie

celej splatnej dlžnej sumy aj s príslušenstvom (č.l. 37). Odstúpenie od zmluvy sa dostalo do sféry
dispozície žalovaného uložením zásielky (doručovanej mu na adresu zo zmluvy) dňa 09.06.2014 na
pošte (č.l. 38), a teda možno ho uvedeného dňa považovať za doručené žalovanému. V zmysle § 48
ods. 2 OZ sa odstúpením od zmluvy zrušila zmluva s účinkami ex tunc (od začiatku), čím zanikli práva
a povinnosti účastníkov zo zmluvy, pričom momentom odstúpenia od zmluvy mali účastníci zrušenej

zmluvy povinnosť navzájom si vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 OZ.

34. Pokiaľ ide o čl. XI. ods 3. ÚP (č.l. 20), v zmysle ktorého „v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy
nezaniká záväzok dlžníka, spoludlžníka a ručiteľa/ľov splatiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva“, k
tomuto súd uvádza, že toto dojednanie nebolo individuálne dojednané a nie je možné na neho prihliadať

z nasledovných dôvodov.

35. Zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, hoci je ako zmluvný
typ upravená v Obchodnom zákonníku (§ 497 a nasl.) a predstavuje „absolútny obchod“, sa ako
spotrebiteľská zmluva spravuje aj ustanoveniami § 52 a nasl. OZ, keď zároveň vzhľadom na povahu

účastníkov zmluvy (podnikateľ - spotrebiteľ) a na nepodnikateľský účel zmluvy, vznikli medzi účastníkmi
zmluvy typické občianskoprávne vzťahy. Na zmluvu preto dopadá i ustanovenie § 54 ods. 1 OZ. Z
vyššie citovaného ustanovenia § 54 ods. 1 OZ pritom vyplýva jednoznačný záver o tom, že práva
a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka vneprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Uvedené vedie potom následne k tomu, že dojednania v spotrebiteľskej zmluve sú v takomto prípade
použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá má prednosť, a teda úprave spotrebiteľských vzťahov

v Občianskom zákonníku a na neho nadväzujúcich predpisoch. Iné zmluvné dojednanie, ktoré by
zaväzovalo spotrebiteľa aj po odstúpení od zmluvy platiť úver aj s úrokmi, poplatkami a ostatnými
nákladmi, t.j. ako keby k odstúpeniu nedošlo, je v rozpore s § 54 OZ, nakoľko ustanovenie spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré zaväzuje spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka,
evidentne zhoršuje jeho postavenie. Také ustanovenie zmluvy o úvere, podľa ktorého má spotrebiteľ

plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy (čl. XI. ods. 3. ÚP) je nevýhodnejšie ako účinky
odstúpeniaodzmluvypodľaúpravy vustanoveniach§48a§457OZ.Predmetnédojednanieoodlišnom
režime v prípade odstúpenia od zmluvy je potom v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ, a teda ide
o neplatné dojednanie podľa § 39 OZ, nakoľko je v rozpore so zákonom. Znamená to, že uvedenému
dojednaniu nemožno pripisovať žiadny právny význam a pri posudzovaní účinkov odstúpenia od zmluvy
treba postupovať podľa príslušných ustanovení upravujúcich občiansko-právne vzťahy.

36. Zároveň má súd za to, že v prípade, že existuje duplicitná právna úprava rovnakých inštitútov
súkromného práva (v tomto prípade úprava odstúpenia od zmluvy) a zároveň boli následne do právneho
poriadku SR zavedené ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (a to najmä ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a
§ 52 ods. 2 OZ), súd má za to, že ani použitie právnej úpravy odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného

zákonníka nie je namieste. Z hľadiska historického výkladu a súvislostí medzi ustanoveniami § 54
ods. 1 OZ a § 261 ods. 6 OBZ (pôvodne § 261 ods. 3) je zrejmé, že v čase „vzniku“ ustanovenia
Obchodného zákonníka (o tom, že „absolútne obchody“ sa spravujú treťou časťou Obchodného
zákonníka), neexistovali ani len základy spotrebiteľského práva, keď pojem spotrebiteľa bol do nášho
právneho poriadku zavedený až zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Ak teda neskôr

zavedené ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozumej po účinnosti ustanovenia § 261 ods. 3 písm.
d), teraz 261 ods. 6 písm. d) OBZ) ukladajú pri kolízii viacerých ustanovení použiť ustanovenia, ktoré sú
pre spotrebiteľa priaznivejšie, súd má za to, že tým nie vylúčený takýto postup ani v prípade „absolútnych
obchodov“. Ustanovenia § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 OZ pritom možno zároveň považovať za súčasť
špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré ustanovenia majú špeciálne postavenie

vo vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka, nakoľko riešia práve situáciu kolízie na jednej strane
ustanovení príp. zmluvných dojednaní, ktoré nie sú na prospech spotrebiteľa (v tomto prípade účinky
odstúpenia od zmluvy ex nunc podľa OBZ) a na druhej strane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetkých iných ustanovení upravujúcich právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (účinky
odstúpenia od zmluvy ex tunc podľa OZ), práve v prospech tejto druhej skupiny ustanovení. Súd zastáva

názor, že neskoršia právna úprava v rámci spotrebiteľského práva (§ 52 ods. 2, § 54 ods. 1 OZ),
teda vylučuje odchýlenie sa od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, čo znamená, že aj
v prípade otázky odstúpenia od zmluvy sa použijú „všetky iné ustanovenia upravujúce práve vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ“, t.j. ustanovenie § 48 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 457 OZ.

37. Okrem toho súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.2015),
v zmysle ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy v zmysle citovaného ustanovenia
sa pritom nevzťahuje len na vzťahy založené po jeho účinnosti. Uvedené ustanovenie nadobudlo

účinnosť dňom 01.04.2015, pričom právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie,
pretosaodjehoúčinnostivzťahujeajnaprávnevzťahyzaloženépredtýmtodňom.Súdpritompoukazuje
napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, v ktorom dovolací
súd uviedol, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.

38. Súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6 Co 81/2012-279 zo dňa
14.02.2013, ktorý bol na základe sťažnosti predmetom kontroly ústavnosti na Ústavnom súde SR,

keď sťažnosť proti nemu bola uznesením č.k. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013 odmietnutá, a
teda Ústavný súd SR neoznačil takýto postup za ústavne nekonformný. Okrem toho súd dáva do
pozornosti aj rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/410/2015-114 zo dňa 16.03.2016, kde
odvolací súd v odôvodnení uviedol, že „je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovejzmluvy ako absolútneho obchodu, že na otázku odstúpenia navrhovateľa od predmetnej zmluvy je
potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri

napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a
6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS
402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho

zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku
nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.“.

39. Žalovaný v konaní namietal, že žalobu podal aktívne vecne nelegitimovaný subjekt (pre neplatné
postúpenie pohľadávky), súd však dospel k záveru, že i keby žalobcovi svedčala aktívna vecná
legitimácia, bolo by potrebné žalobu zamietnuť pre uplatnenie práva až po uplynutí premlčacej doby, keď

zo strany žalovaného bola účinne vznesená námietka premlčania. Vykonávanie dokazovania ohľadom
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu by potom bolo v rozpore s rýchlosťou a hospodárnosťou konania,
keďže by k inému rozhodnutiu súdu i tak nemohlo viesť.

40. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.

Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

41. V konaní ide o právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v 2-
ročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 OZ), najneskôr v 3-ročnej
(resp. 10-ročnej, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie) objektívnej premlčacej dobe, ktorá začína

plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 OZ). Tieto dve premlčacie doby
začínajúplynúť,plynúakončiasanezávisleodseba.Ichvzájomnývzťahjetaký,žeaksaskončíplynutie
jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia
doba. Odstúpením od zmluvy vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia od žalovaného v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Premlčacia doba

v danom prípade začala plynúť dňa 10.06.2014 (nasledujúci deň po doručení odstúpenia od zmluvy)
a uplynula dňa 10.06.2016 (piatok). Nakoľko bola žaloba podaná dňa 30.05.2017, bola podaná až po
márnom uplynutí premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ. K argumentácii žalobcu, že ak by došlo
k bezdôvodnému obohateniu v zmysle Občianskeho zákonníka, jednalo by sa o právny dôvod, ktorý
odpadol až samotným odstúpením od zmluvy a premlčaciu lehotu je potrebné rátať odo dňa samotného

odstúpenia ako právneho dôvod, ktorý v tento deň odpadol, súd uvádza, že premlčaciu dobu počítal od
doručenia odstúpenia žalovanému, a teda od neskoršieho dátumu.

42. V otázke premlčania pritom súd dospel k záveru, že v zmysle § 54 ods. 1 OZ je potrebné
posúdiť otázku premlčania podľa všeobecného právneho predpisu, ktorý upravuje spotrebiteľské právo,

a to podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko právna úprava uvedených inštitútov podľa Občianskeho
zákonníka je pre spotrebiteľa priaznivejšia. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že to bol dodávateľ,
ktorý naformuloval text zmluvy a rozhodol sa využiť inštitút odstúpenia od zmluvy, aj keď existujú iné
inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia
(výpoveď, strata výhody splátok).

43. V konaní bola teda zo strany žalovaného vznesená námietka premlčania, na ktorú súd prihliadol ako
nadôvodnú,dospelkzáveru,žezdôvodupremlčanianárokužalobcunebolomožnémuuplatnenýnárok
priznať, a preto súd žalobu ako nedôvodnú vo výroku I. rozsudku zamietol. Za premlčané považoval súd
aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno

usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

44. Z dôvodu uplatnenia nároku po uplynutí premlčacej doby a jeho zamietnutia v celom rozsahu
z tohto dôvodu, súd s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania (čl. 17 CSP) ďalejneskúmal opodstatnenosť tohto uplatneného nároku navrhovateľa, v zmysle tvrdenej bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, otázky konania právneho predchodcu žalobcu s odbornou starostlivosťou a
otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko z dôvodu premlčania nároku a účinného vznesenia

námietky premlčania by dokazovanie neviedlo k inému rozhodnutiu súdu.

45. K žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania s poukazom na listinné dôkazy predložené žalovaným
na pojednávaní a s poukazom na fakty ohľadom príjmov a výdavkov žalovaného (ktoré je potrebné
preveriť u postupcu), súd uvádza, že nešlo o dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Súd žalobu

zamietol z dôvodu prihliadnutia na námietku premlčania nároku žalobcu vznesenú zo strany žalovaného,
ktorej sa listinné dôkazy predložené žalovaným netýkali, a žalobca na pojednávaní nenavrhol doplniť
skutkové tvrdenia ani dokazovanie v tomto smere. Ak chcel žalobca doplniť právnu argumentáciu,
uvedené nie je dôvodom pre odročenie pojednávania, pretože v zmysle § 181 ods. 4 CSP súd môže (t.j.
ani nemá povinnosť) určiť dodatočnú lehotu len na doplnenie podstatných a rozhodujúcich skutkových
tvrdení a na označenie alebo predloženie dôkazov, nie na právnu argumentáciu, ktorej musí byť

právny zástupca schopný priamo na pojednávaní. Ak žalobca mienil, ako to uviedol pred otvorením
pojednávania, predložiť rozhodnutia odvolacích súdov, súd poukazuje na skutočnosť, že týmito súd nie
je s poukazom na ustanovenie § 193 CSP viazaný, keď zároveň nemohlo ísť o prípad v zmysle § 391
ods. 2 CSP (viazanosť súdu právnym názorom odvolacieho súdu).

46. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

47. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

48. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

49. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255ods.1CSP,keďžalovanýbolvkonaníúspešnývcelomrozsahu,čoznamenánárokžalovanéhovoči
žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd
rozhodol vo výroku II. rozsudku, keď v konaní nebol tvrdený a súd sám nezistil dôvod na postup podľa §
257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti

tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.