Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 31, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/120/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118208226
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1118208226.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: Advisory, s. r. o.,
Krčméryho 19, 811 04 Bratislava, IČO: 44 116 217, zast.: JUDr. Dušan Pohovej & partners, s. r. o.,
Námestie Slobody 10, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 904 proti žalovanému: Westhill Park Drotárska C
s.r.o., Moskovská 13, 811 08 Bratislava, IČO: 47 935 022, zast.: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., Lermontovova

16, 811 05 Bratislava, IČO: 47 876 034 o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 27Cb/162/2018-113 zo dňa 6.6.2018 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 27Cb/162/2018-113 zo dňa
6.6.2018 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal dňa 10.5.2018 na súde prvej
inštancie proti žalovanému žalobu o zaplatenie sumy 128.839,45 eur s príslušenstvom spolu s návrhom
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že porušenie povinnosti
žalovaného uvedenej v Článku V. ods. 1 Zmluvy, a to povinnosti ukončiť výstavbou „WESTHILL PARK
DROTÁRSKA“ (vrátane Domu C a teda aj bytu číslo M..XXX) najneskôr do 30.6.2016, ako aj porušenie
povinnosti žalovaného ako budúceho predávajúceho podľa Článku VIII. ods. 1 a 2 Zmluvy odovzdať byt

M..XXX žalobcovi riadne a včas za podmienok dohodnutých v Zmluve a povinnosti zabezpečiť, aby sa
všetky práce na byte číslo M..XXX vykonali v súlade so Zmluvou, zakladá právo žalobcu na náhradu
škody.Žalobcaďalejuviedol,žemuvzniklaškodaspoluvovýške128.839,45eur,pričomskutočnáškoda
predstavuje sumu 35.239,45 eur. Ide o škodu, ktorá pozostáva z odplát/cien, ktoré žalobca zaplatil ako
rezervačný poplatok a ako cenu/odplatu za vypracovanie projektov architektmi/projektantmi týkajúcich
sa klientskych zmien predmetného bytu číslo M..XXX. Ušlý zisk podľa žalobcu predstavuje sumu 93.600

eur a ide o zisk, ktorý mal žalobca dosiahnuť nájmom bytu číslo M..XXX, nakoľko uzatvoril s E.. K. P.
dňa 20.1.2016 Zmluvu o uzatvorení budúcej nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných
strán uzatvoriť Zmluvu o nájme bytu číslo M..XXX.

2. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že
v tomto štádiu súdneho konania sa nestotožňuje so žalobcom, že mu patrí pohľadávka vo výške

128.839,45 eur z titulu náhrady škody. Súd prvej inštancie túto pohľadávku nepovažoval za peňažnú
pohľadávku veriteľa, ktorá bude uspokojovaná z majetku žalovaného a neposúdil právne postavenie
žalovaného ako dlžníka žalobcu, pretože na zistenie pohľadávky a ustálenie, že žalovaný je dlžníkom
žalobcu je potrebné dokazovanie vo veci samej. Ďalej uviedol, že žalobca svoj nárok právne posúdil
ako nárok na náhradu škodu v celkovej výške 128.839,45 eur s príslušenstvom a uplatnil žalobou na
súde až 10.5.2018 napriek tomu, že z jeho tvrdení vyplýva, že žalovaný je nečinný na stavbe už dva

roky. Vzhľadom na uvedené v tomto štádiu súdneho konania nemožno spoľahlivo posúdiť, či žalobca
postupoval v súlade s § 384 Obchodného zákonníka a Zmluvou. Uvedené konanie, resp. opomenutiezo strany žalobcu v nadväznosti na plynutie času odôvodňuje záver súdu prvej inštancie, že v tejto veci
nie je daná nevyhnutná potreba dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie tiež
uviedol, že na majetok žalovaného nie je začaté žiadne konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie a

takisto nezistil existenciu exekučného konania vedeného na majetok žalovaného. Z listu vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie R. H. konajúci súd zistil, že na liste vlastníctva nie je evidovaný žiadny
výkon záložného práva alebo prebiehajúce exekučné konanie. Z výpisu z www.finstat.sk súd zistil,
že žalovaný nie je evidovaný v časti dlhy a nedoplatky, ani konkurzy a reštrukturalizácie, žalovaný za
rok 2017 eviduje aktíva vo výške 1.108.204 eur, tržby za rok 2017 dosiahol vo výške 110.148 eur,

ostatné výnosy vo výške 86.785 eur. Skutočnosť, že žalovaný za rok 2017 eviduje krátkodobé záväzky
vo výške 1,1 mil. eur a dosiahol stratu podľa mienky prvoinštančného súdu nepreukazuje, že by si
žalovaný neplnil svoje splatné záväzky alebo nemal dostatočné aktíva. S poukazom na všetky uvedené
skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca riadne nepreukázal dôvody na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia dôkazmi, ktoré by osvedčovali, že by žalovaný svojim správaním vyvolával
dôvodnúobavu,žepohľadávkanebudeuspokojená,resp.žeexekúciabudeohrozená.Rovnakožalobca

nepreukázal existenciu pohľadávky, o ktorej by súd nemal v tomto štádiu súdneho konania pochybnosti.
Žalobca v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil potrebu neodkladnej dočasnej
úpravy pomerov, ani existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca nepreukázal, že hrozia
škody na majetku postupom žalovaného a neosvedčil potrebu zasiahnuť do činnosti žalovaného, resp.
jeho majetkovej sféry zriadením záložného práva. Konajúci súd ďalej uviedol, že žalobca jednoznačne

nepreukázal, že byt M..XXX špecifikovaný v Zmluve a jej Dodatku č. 1 je v súčasnosti rozostavaným
bytom číslo X - M., evidovaným na liste vlastníctva XXXX, ku ktorému žiadal zriadiť záložné právo.
Vzhľadom na prezentované skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho práva zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d), f) a h) CSP. Vyjadril nesúhlas so záverom prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého „sa súd
nestotožnil s navrhovateľom, že mu patrí pohľadávka vo výške 128.839,45 eur z titulu náhrady škody;
súd túto pohľadávku nemohol považovať za peňažnú pohľadávku veriteľa, ktorá bude uspokojovaná
z majetku odporcu a neposúdil právne postavenie odporcu ako dlžníka navrhovateľa, pretože zistenie

pohľadávky a ustálenie, že odporca je dlžníkom navrhovateľa, je potrebné dokazovanie vo veci
samej“. Uviedol, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má dočasný (predbežný) charakter a že
pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred
vydaním konečného rozhodnutia. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce, pokiaľ

sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto zabezpečovacie opatrenie, aspoň
osvedčené. Žalobca má za to, že preukázal, resp. minimálne osvedčil všetky rozhodujúce skutočnosti,
z ktorých možno vyvodiť záver o existencii nároku na náhradu škody voči žalovanému, ako aj jej výšku,
a to zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy k bytu M..XXX zo dňa 22.5.2015, fotodokumentáciou
nedokončenej stavby, jednotlivými faktúrami, bankovými prevodmi, ako aj zmluvou o uzatvorení budúcej

nájomnej zmluvy zo dňa 20.1.2016. Žalobca ďalej namietal záver konajúceho súdu, že neosvedčil
obavu, že exekúcia bude ohrozená. Poukázal pritom na majetkové pomery žalovaného, ktoré považuje
žalobca za dlhodobo nepriaznivé. Uviedol, že z verejne dostupných zdrojov je zrejmé, že výsledkom
podnikania žalovaného od roku 2013 ako roku jeho vzniku do roku 2017 je vždy strata v rôznej výške.
To znamená, že žalovaný počas svojej existencie ešte nedosiahol zisk. Navyše hlavným a jediným

hodnotným majetkom vo vlastníctve žalovaného je rozostavaná stavba Domu C „WESTHILL PARK
DROTÁRSKA“, v ktorom sa predmetný byt číslo M..XXX nachádza. Súčasne žalovaný rozpredal, resp.
zazmluvnilvšetkybytyvstavbeDomuC„WESTHILLPARKDROTÁRSKA“,pričomnedisponuježiadnym
relevantným majetkom, z ktorého by mohol byť nárok žalobcu na náhradu škody v prípade úspechu
v spore uspokojený. Na základe uvedeného má žalobca za to, že osvedčil predpoklad, že exekúcie

bude ohrozená. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti preto žalobca navrhoval, aby odvolací
súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrhu na nariadenie požadovaného
zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovie.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 15.8.2018 uviedol, že nárok uplatnený žalobcom

v žalobe považuje za nedôvodný a skutočnosti, ako aj právne závery žalobcu prezentované v žalobe
za nesprávne. Ďalej uviedol, že nedošlo k právnym skutočnostiam zakladajúcim jeho zodpovednosť
za škodu tak, ako to žalobca v žalobe tvrdí. Rovnako tak nedošlo ani k právnym skutočnostiam
odôvodňujúcim nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný považuje rozhodnutie súdu prvejinštancie za vecne správne. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie správne zhodnotil skutkový
stav, keď sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že by mu mala patriť pohľadávka voči žalovanému vo
výške 128.839,45 eur z titulu náhrady škody. Zdôraznil, že súd prvej inštancie posudzoval najprv otázku

naliehavosti úpravy pomerov neodkladným opatrením, keď konštatoval, že v prejednávanej veci nie je
daná naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, nakoľko žalobca sa súdnej
ochrany domáha až po dvoch rokoch od ním tvrdeného porušenia povinnosti žalovaným. Žalovaný
súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, podľa ktorého samotné faktické konanie žalobcu popiera
jeho tvrdenia o naliehavosti nariadenia neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia, keď sa

žalobca jeho nariadenia domáha až po dvoch rokoch od okamihu, kedy došlo k skutkovým okolnostiam,
ktoré túto naliehavosť podľa názoru žalobcu majú zakladať. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť,
že na projekte „WESTHILL PARK DROTÁRSKA“, v rámci ktorého sa zhotovuje aj byt rezervovaný pre
žalobcu, napriek komplikáciám spôsobeným v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok zmluvného
zhotoviteľastavby;naďalejprebiehajústavebnépráceažalovanýhodláprojektdokončiťajednotlivébyty
budúcim kupujúcim, vrátane žalobcu odovzdať. K otázke náhrady škody žalovaný uviedol, že zmluvný

vzťah uzatvorený medzi stranami sporu trvá, a preto môže byť v budúcnosti prevod vlastníckeho práva
k bytu na žalobcu riadne zavŕšený, čím sa otázka akejkoľvek náhrady škody tvrdenej žalobcom stáva
predčasnou. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie správne posúdil aj dôvodnosť neodkladného
opatrenia v kontexte dôvodnej obavy, že by mal byť prípadný výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej
ohrozený, pričom poukázal na bod 31. napadnutého uznesenia, s ktorým sa plne stotožňuje. Na základe

uvedených skutočností považuje žalovaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom
rozsahu za nedôvodný, a preto navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil.

5. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 343 a nasl. CSP) môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená,
pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť zabezpečovacie

opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

7.Žalobcasanavrhovanýmzabezpečovacímopatrenímdomáhaochranyzabezpečeniasvojejpeňažnej

pohľadávky, teda ochrany veriteľa - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Zabezpečovacia
funkcia tohto inštitútu je substancovaná v § 343 ods. 3 CSP, čím dochádza k dôslednej diferenciácii
procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v posudzovanom prípade dostatočným spôsobom neosvedčil

existenciu hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochranu, ako ani obavu ohrozenia výkonu
exekúcie. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinných dôkazov založených v
súdnom spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie.

9. Žalobca sa v konaní vo veci samej domáha zaplatenia sumy 128.839,45 eur ako náhrady

škody, pričom suma 35.239,45 eur má predstavovať skutočnú škodu (rezervačný poplatok a odplaty
za vypracovanie príslušných projektov v súvislosti s klientskymi zmenami) a suma 93.600 má
predstavovať ušlý zisk žalobcu. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že žalobca
neosvedčil dostatočným spôsobom existenciu pohľadávky, konkrétne neosvedčil predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu vrátane príčinnej súvislosti, a teda neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému sa má prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana.

10. Súčasne možno považovať závery súdu prvej inštancie ohľadom neosvedčenia obavy o ohrození
exekúcie v danom prípade za správne, pričom je potrebné doplniť, že iba existencia samotnej
pohľadávky takúto obavu neosvedčuje. Sám žalobca uviedol, že žalovaný rozpredal, resp. zazmluvnil

celý Dom C „WESTHILL PARK DROTÁRSKA“, čo neosvedčuje tvrdenie žalobcu o nemajetnosti
žalovaného.11. Odvolací súd za daného stavu dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ
zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené
zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd
nerozhodoval, pretože rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP

a contrario).

13. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).