Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 16, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12Er/467/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6407203580
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6407203580.4

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35
776 005, so sídlom: Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: S. K., J.. XX.XX.XXXX, Y. G.:
S.Í. XXX/XX, XXX XX N. Y., na vymoženie pohľadávky vo výške 66,39 € (2.000 Sk) a trov exekúcie,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jozefom Burim, LLM, MBA, Exekútorský úrad so sídlom:
Ku Bratke 3, 934 05 Levice, pod sp. zn. EX 370/07, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením č. 5613 009278 * zo dňa 30.04.2007 Okresný súd Žiar nad Hronom
(ďalej len „súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Bc. Imricha Majercsika, so sídlom:

Björnsonova 3, 940 56 Nové Zámky, v súčasnosti vedie exekúciu jeho náhradník JUDr. Ing. Jozef Buri,
LLM, MBA, súdny exekútor, so sídlom: Ku Bratke 3, 934 05 Levice, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 370/07.

2. Dňa 07.02.2018 bol súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie
z dôvodu prekludovania práva priznaného exekučným titulom. Súdny exekútor na základe výzvy súdu
doručil súdu vyúčtovanie trov exekučného konania spolu s exekučným spisom, pričom ale nesúhlasil

s tvrdením opravného, že došlo k prekludovaniu práva a žiadal zastaviť exekučné konania z dôvodu
nemajetnosti povinného.

3. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti, ak tento zákon v § 243b ods. 2 a 3 neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj
bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo
neúčinným.

7. Súd zistil, že exekučným titulom je Blok na pokutu nezaplatený na mieste č.AA 729664 zo dňa 13.06.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2006 a vykonateľnosť dňa
19.06.2006. Exekučné konanie v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 30.03.2007, kedy
oprávnený spísal u súdneho exekútora zápisnicu o spísaní návrhu na vykonanie exekúcie.

8. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch (ďalej len „zákon o
priestupkoch“), v znení účinnom do 31. 08. 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku
na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej
na ich zaplatenie.

9. Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok bolo možné v zmysle § 88 ods. 1
zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008 vykonať len v prekluzívnej lehote 3 rokov od
vykonateľnosti takého rozhodnutia, pričom v tejto lehote muselo byť exekučné konanie nielen začaté,
ale pohľadávka musela byť aj vymožená. Po uplynutí prekluzívnej lehoty nemôže už také rozhodnutie
byť podkladom na vykonanie exekúcie.

10. Novela zákona o priestupkoch vykonaná zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 01. 09. 2008
neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava
použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti
novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení

pokuty za priestupok. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne,
pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť
práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase,
kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie
prekluzívnych lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka priaznivejšie.

V opačnom prípade by to malo za následok porušenie všeobecnej zásady trestania upravenej v článku
50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty
pre účastníka (povinného) nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v

dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o
plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala
plynúť podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do
31. 08.2008. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy, musí podľa nej
aj skončiť, preto v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z.

sa plynutie tejto lehoty neskončilo. Súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1802/2007 z 30. 10. 2008, ktorého skutkové a právne okolnosti sú
obdobné ako v danej veci a tiež na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Snj 84/02.

11. Exekučný titul - bloková pokuta nezapletená na mieste č. k. AA 729664 zo dňa
13.06.2006, ktorú vydalo Obvodné oddelenie Policajného zboru Nitra, sa prekludovalo. Dňom
19.06.2009 uplynula trojročná prekluzívna lehota, v dôsledku čoho sa stal exekučný titul neúčinným
a už v tom čase bol daný dôvod na zastavenie exekúcie, pretože odpadol podklad na jej vykonanie.
S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b)

Exekučného poriadku.

12. Pokiaľ súd v konaní zistí, že exekučný titul stratil účinnosť, je povinný exekúciu
zastaviť ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že exekučný titul
stratil účinnosť skôr ako oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie a súdny exekútor podal podnet

na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nie je možné sa stotožniť s názorom súdneho
exekútora, že predmetnú exekúciu je potrebné zastaviť podľa§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Na základe obsahu spisu predloženého súdnym exekútorom má súd za to, že v uvedenom období,
keď exekúcia voči povinnému mohla byť na podklade predmetného exekučného titulu vykonaná, nebol
preukázaný žiaden z dôvodov na zastavenie exekučného konania.

13. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.14. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 37,76 Eur, pozostávajúce
z odmeny za spísanie zápisnice vo výške 16,60 €, paušálnej náhrady za úkony vo výške 9,96 €, náhrady
hotových výdavkov vo výške 4,91 € a 20% DPH vo výške 6,64 Eur.

15. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

16. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

17. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

18. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

19. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o

vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

20. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na
majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez

zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

21. V danom prípade nejde o situáciu s akou počíta ust. § 203 Exekučného poriadku.
Ide o špecifický prípad, kedy i keď možnosť uspokojenia pohľadávky oprávneného od povinného
bola zmarená v dôsledku zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule po vydaní exekučného titulu

(uplynutím času - preklúziou judikovaného práva), nezanikla v spojitosti s tým automaticky aj možnosť
súdneho exekútora uspokojiť sa na povinnom čo do trov tejto exekúcie. Zákonný dôvod na zastavenie
exekúcie vznikol už dňa 19.06.2009, odkedy ďalšie vykonávanie exekúcie súdnym exekútorom bolo
neprípustné a bez ohľadu na to, kedy súd formálne - uznesením exekúciu zastavil (iné riešenie súdom v
úvahu ani neprichádzalo) bolo povinnosťou súdneho exekútora v exekúcii nepokračovať a bezodkladne

oznámiť túto zákonnú prekážku ďalšieho vykonávania exekúcie okresnému súdu (súdu doručiť podnet
na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu), nevynímajúc že iba do tohto času možno prípadné trovy
exekúcie považovať za účelne vynaložené v exekúcii.

22. Exekučné konanie začalo dôvodne dňa 30.03.2007, kedy oprávnený spísal

u súdneho exekútora zápisnicu o spísaní návrhu na vykonanie exekúcie. Rozhodujúci je dôvod
(skutočnosť), pre ktorý došlo k zastaveniu exekúcie. K zastaveniu exekúcie došlo výlučne z dôvodu
preklúzie práva (zániku vymožiteľnosti exekučného titulu zo zákona), hoci predmetná pohľadávka
oprávneného (pokuta) nebola povinným uhradená. Teda nie z iného, takého dôvodu v spojitosti s ktorým
by vskutku zanikla akákoľvek reálna možnosť uspokojiť sa na povinnom čo do trov exekúcie napr.

pre nemajetnosť povinného a pod., ako k tomu zvádza posledný existujúci skutkový stav. Preto aj pri
rozhodovaní o trovách exekúcie treba prihliadať na to, že tieto skutočnosti (s vplyvom na prípadnú
aplikáciu právnej úpravy pripúšťajúcej výnimočne aby trovy znášal oprávnený) nastali až následne po
vzniku zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie, so značným časovým odstupom viac než 7 rokov.

23. V konečnom dôsledku tu vznikla situácia, kedy nebudú uspokojené nároky
súdneho exekútora, ktorý sa neštandardným postupom v exekúcii (keď už dávno, ako náhle vznikol
jednoznačný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie - preklúzia práva, nepodal podnet na zastavenie
exekúcie) aj sám pripravil o reálnu možnosť uspokojenia jeho trov.

24. Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom, proti rozhodnutiam
podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie.

25. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti výroku o náhrade trov konania vrozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti

ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.