Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Co/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618201428
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1618201428.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkyne: E. D., L..
XX.XX.XXXX, J. D. XXX, D., proti žalovanému: S. B., L.. XX.XX.XXXX, J. D. XXX, D., zast. JUDr.
Ester Bujnovská, advokátka, so sídlom Záhorácka 15B, Malacky, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 16. mája 2018

č.k. 30C 43/2018-13 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému
S. B., L.. XX.XX.XXXX, P. J. D. XXX, aby nevstupoval dočasne do 3-izbového bytu č. X nachádzajúcom
sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX v obci D. na X., a to do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Žalobkyni uložil, aby v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
podala proti žalovanému S. B., L.. XX.XX.XXXX žalobu o jeho úplné vylúčenie z užívania 3-izbového

bytu č. X nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX v obci D. na X.
alebonaobmedzenietohtoužívaciehoprávapodľa§146ods.2Občianskehozákonníka,inakuznesenie
o nariadenom neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žalobného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť
žalovanému nevstupovať dočasne do 3-izbového bytu č. X nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového
domu so súpisným číslom XXX v obci D. na X. s odôvodnením že žalovaný je jej druh od roku
2011, zo vzťahu sa im narodil dňa 17.05.2015 syn S. B.. Dňa 17.05.2017 podala na súd návrh na
úpravu rodičovských práv a povinností. K podaniu tohto návrhu ju viedol dlhodobý stres, ponižovanie a

psychickédeptanieašikanovanie,ktoréspôsobovalžalovanýjejajejstaršiemusynovi.Poslednýkonflikt
sa odohral 06.05.2018, kedy druh na ňu kričal, urážal ju a dehonestoval pred deťmi a potom ju zavrel na
balkóne. Musela zavolať políciu. Z bytu, v ktorom býva sa chce bez stresu do 14 dní odsťahovať. Druh
jej spôsobuje svojim správaním najmä psychické utrpenie, ale občas dôjde aj k fyzickému napadnutiu.
Druh je stále vulgárny, vyhráža sa jej že príde o syna, nadáva jej aj pred deťmi. Vždy si nájde nejakú
zámienku, aby ju mohol dehonestovať, kričať na ňu a nadávať jej.3. K návrhu predložila lekárske potvrdenie zo dňa 31.12.2017, fotografie, potvrdenie obvodného
oddelenia PZ Malacky o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 06.05.2018, potvrdenie obvodného
oddelenia PZ Malacky zo dňa 06.05.2018 o podaní trestného oznámenia.

4. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 324 ods. 1,§ 325 ods.1, 2 písm. e/, § 326 ods. 1, § 328
ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

5. Konštatoval, že neodkladné opatrenie možno teda nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je potreba

bezodkladne upraviť pomery strán konania, druhým potreba zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia,
ak by mal byť ohrozený. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí
žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostrednej hroziacej ujmy. Potrebu a
splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia však súd musí skúmať z hľadiska
účelu súdneho konania vo všeobecnosti a ochrany práv a právom chránených záujmov všetkých

účastníkov konania.

6. Skúmajúc, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, sa súd prvej inštancie
oboznámil s návrhom žalobkyne, lekárskou správou, priloženými fotografiami, potvrdením o vykázaní
zo spoločného obydlia zo dňa 06.05.2018, potvrdením OO PZ Malacky o podaní trestného oznámenia

zo dňa 06.05.2018.

7. Z návrhu žalobkyne mal za zrejmé, že žalobkyňa navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu
svojho života, zdravia a majetku, pričom táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže jej druhovi vstupovať
do bytu, v ktorom býva spolu s deťmi. Navrhuje teda úpravu vzájomného pomeru medzi ňou a jej

druhom. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených
hľadísk a zistil, že je dôvodný. Medzi žalobkyňou žalovaným existuje právny vzťah (pomer), pretože
sú druh a družka a majú spoločné dieťa, pričom tento pomer vyžaduje bezodkladnú úpravu. Mal za
dôvodné podozrenie z násilia osvedčené zo samotných skutkových tvrdení žalobkyne v návrhu a z
priložených listinných dôkazov. Prihliadol najmä k tomu, že žalobkyňa dňa 06.05.2018 podala trestné

oznámenie na OO PZ Malacky na jej druha vo veci prečinu obmedzovania na osobnej slobode a k
tomu, že druh bol policajtom vykázaný zo spoločného obydlia. Tieto skutočnosti vedú súd k záveru o
potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nariadil z dôvodu,
aby zabránil prípadnému útoku druha žalobkyne na žalobkyňu, ktorý je (vzhľadom na žalobkyňou
opísané doterajšie správanie sa jej druha) možné očakávať. V tejto súvislosti uviedol, že právo na

ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj
ako vlastnícke (spoluvlastnícke) právo násilníka, či ako právo na obydlie. Trvanie tohto zákazu obmedzil
do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým je konanie o úplné vylúčenie žalovaného z
užívania predmetného rodinného domu, príp. na obmedzenie tohto užívacieho práva podľa § 146 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Zároveň podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku určil žalobkyni na

podanie žaloby vo veci samej lehotu 60 dní, ktorú považuje, s ohľadom na povahu žaloby a na povahu
nariadeného neodkladného opatrenia, za dostatočnú a primeranú.

8.Otrováchkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľaustanovenia§255ods.1C.s.p.,sodôvodnením,
že žalobkyňa bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu úspešná, preto jej

priznalnáhradutrovvovýške100%,stým,žeovýšketrovrozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozhodnutia.

9.Protitomutouzneseniupodalvzákonomstanovenejlehoteprostredníctvomsvojejprávnejzástupkyne
odvolanie žalovaný domáhajúc sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia. Uviedol, že nariadené

neodkladné opatrenie je založené len na nepravdivých a účelových tvrdeniach žalobkyne, ktorá klamala,
keď uviedla, že majú vzťah druha a družky. To, že takýto vzťah medzi nimi v čase podania návrhu
nebol, dosvedčuje výpoveď žalobkyne v konaní o zverenie maloletého syna vedeného na súde pod
sp.zn. 9P/91/2017, kedy do zápisnice uviedla, že s ním nie je vo vzťahu, ale žije v jeho byte a hodlá
sa odsťahovať v čo najkratšom čase do Českej republiky k rodičom. Žalobkyni vyšiel v ústrety kvôli ich

maloletému synovi a nechal ju bývať aj so synom z predchádzajúceho vzťahu naďalej v jeho byte než si
zabezpečí bývanie, nakoľko vyhlasovala, že pôjde do Českej republiky ku svojim rodičom. Pokiaľ ide o
inkriminovaný skutok, poprel, že by tento sa stal tak ako ho žalobkyňa opísala, vzhľadom na uzamknuté
dvere na balkón žalobkyňa z dôvodu fajčenia preliezla na balkón oknom a keď ho zavrel, aby mu nešieldym do bytu, žalobkyňa zavolala mobilom políciu a oznámila to ako konflikt, hoci nemal problém, ak by
zaklopala na okno, keď dofajčila cigaretu, aby ju pustil do bytu. Argumentoval, že účinky neodkladného
opatrenia už pominuli. Ako dôkaz predložil doklad o tom, že žalobkyňa sa dňa 29.05.2018 odsťahovala

z bytu, zobrala si všetky osobné veci a nábytok a so svojimi maloletými deťmi trvale byt opustila s
oznámením, že odchádza do Českej republiky ku svojim rodičom. Tieto skutočnosti sa dozvedel od
svojich rodičov a sestry, ktorí chodili do bytu pozrieť ich spoločné dieťa a polievať kvety a dňa 19.5.2018
zistili, že byt je prázdny, o čom predložil ich čestné vyhlásenia ako aj aktuálne fotografie z predmetného
bytu.

10. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §
378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
nie je vecne správne.

11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a f/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia; nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko
alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu

alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

14. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím. Pre nariadenie neodkladného
opatreniasatakvyžadujehodnovernéosvedčenieaspoňzákladnýchskutočnostípotrebnýchprezávero
dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich

skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo
obavu z ohrozenia exekúcie.

17. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre

nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je
potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

18. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. e) C.s.p. postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že
súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti
javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným

prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v
dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne
rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusíopúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu
a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania.

19. V tejto súvislosti možno uviesť, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty,
keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického
a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany,
kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je,
že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva

strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky
a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré
priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia,
napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti
násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí

obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 1 písm. e) C.s.p., ktorým je možné strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do bytu
alebo domu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove,
vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie je
rozhodujúce, aký vzťah má podozrivý z násilia k tomuto bytu/domu; dôležité je, že v ňom má bývať obeť,

ktorú je potrebné chrániť dočasnou úpravou pomerov, keď právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu
alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR, ako i
jednotlivé právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čím je ponímané
aj právo na pokojný rodinný život.

20. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie dôsledne nezisťoval splnenie zákonných predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska potreby osvedčenia rozhodujúcich skutočností tvrdených
žalobkyňou pre záver o nevyhnutnosti naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami.

21. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany

žalobkyne, ako možnej obete domáceho násilia, nebola z jej strany dostatočne spoľahlivo osvedčená
dôvodnosť naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami,
ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany žalovaného dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu
ohrozujúcemu jej telesné zdravie, či ku psychickému ubližovaniu v podobe hrubých vyhrážok,
ponižujúceho urážania a vulgárneho nadávania žalobkyni, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné

zdravie. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v prípadoch, keď je osvedčené násilie, ktoré musí
mať dlhotrvajúci charakter. Z obsahu v spise založených listinných dokladov však nemožno vyvodiť,
že by správanie žalovaného voči žalobkyni nadobúdalo intenzitu fyzického a psychického násilia, pre
ktoré by bolo ďalšie ich spolužitie v byte neznesiteľným a neudržateľným z hľadiska možného ohrozenia
telesného a duševného zdravia žalobkyne.

22. Ani na základe tvrdení žalobkyne v podanom oznámení nemožno jednoznačne a nepochybne
nadobudnúť presvedčenie o takom správaní žalovaného, ktoré by predstavovalo bezprostredné, reálne
ohrozenie duševného a fyzického zdravia žalobkyne. Len samotné narušenie vzťahov účastníkov v
ich spolužití nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Jeho nariadenie

nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“ do preukázania či vyvrátenia podozrenia z tvrdeného násilia.
Výnimočnosťzásahumusíbyťpodloženákonkrétnymiarelevantnýmiokolnosťamikaždéhojednotlivého
prípadu, keďže ide o zásadné obmedzenie základných práv zo strany orgánov verejnej moci a citeľný
zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný život v zmysle čl. 16 ods. 1 a čl. 19
ods. 2 Ústavy SR, ako aj práva na nedotknuteľnosť jej obydlia v zmysle čl. 21 Ústavy SR.

23. Za daného stavu by vylúčenie žalovaného z užívania bytu predstavovalo neprimeraný zásah
do výkonu jeho vlastníckych práv. Napokon aj z hľadiska aplikácie článku 8 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd by bol zásah do práva žalovaného na rešpektovanie jeho obydlia zo
strany štátnych orgánov odôvodnený jedine legitímnym záujmom na zabezpečení reálnej a efektívnej

ochrany telesného a duševného zdravia žalobkyne pred hrubým, agresívnym a ponižujúcim správaním
žalovaného. Potreba uprednostnenia záujmu žalobkyne na úkor práv žalovaného však v danej veci
nebola hodnoverne preukázaná, keď túto žalovaná odvodzovala z konfliktu dňa 6.5.2018 pri ktorom na
ňu žalovaný mal kričať, urážať ju a dehonestovať a následne zavrieť na balkón, čo žalovaný v podanomodvolaní výslovne poprel, a tento skutok nedosahoval ani požadovanú intenzitu násilia. Tvrdenia
žalobkyne o fyzických útokoch a psychickom týraní v minulosti zostali len v rovine jej všeobecných,
hodnoverne nepodložených tvrdení.

24. Odvolací súd tak nepovažoval na základe tvrdení žalobkyne obsiahnutých v návrhu a ňou
predložených listinných dôkazov, za dostatočne osvedčenú, pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia, nevyhnutnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami, keď na ich základe nebolo možné
vyvodiť dôvodnosť podozrenia žalovaného z násilia voči žalobkyni, tak, ako po predpokladá ust. podľa

§ 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. Navyše žalovaný spolu s odvolaním doložil čestné prehlásenie rodičov a
doklad o odhlásení žalobkyne z trvalého pobytu, na základe čoho ktorých žalobkyňa nemá už v byte
bývať.

25. Po vecnom a právnom posúdení veci tak dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa dostatočne v
danom štádiu konania neosvedčila základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného

opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobkyne zamietol
(§ 388 C.s.p.).

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému, úspešnému v konaní, náhradu trov prvoinštančného

a odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).