Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/195/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611211144
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7611211144.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudkýň JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobkyne A. D., Q. X, zastúpenej JUDr.
Ľubomírovu Bašistovou Virovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Zimná 62,
IČO: 42 099 595, proti žalovanému K. T., Q. X, zastúpenému JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom,
Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7, IČO: 31 950 817, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva,

o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu 7C/115/2011-288 z 26.2.2018 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku II. tak, že stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov konania na
súde prvej inštancie.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) uznesením rozhodol: I. Konanie zastavuje. II. Žalovaný má

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. III. Štát má nárok na náhradu preddavkovo
zaplateného znalečného voči žalobkyni v rozsahu 100 %. IV. O výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. V odôvodnení uznesenia, o. i., uviedol: Žalobkyňa sa zmenenou žalobou domáhala určenia hranice
medzi pozemkami, ktoré sú vo vlastníctve strán sporu a určenia povinnosti žalovanému, aby vykonal
dostatočné opatrenia zabraňujúce stekaniu vody na jej pozemok a aby urobil dostatočné opatrenia

vedúce k tomu, aby nezasahoval časťou strechy spolu s odkvapom umiestneným na streche jeho
rodinného domu (ďalej len RD) na jej parcelu. Na pojednávaní 7.2.2018 zobrala žalobu v celom rozsahu
späť. Navrhovala konanie zastaviť a predložila mu na založenie do spisu písomné späťvzatie žaloby,
ktoré vyhotovila 6.2.2018. Navrhovala nepriznať žalovanému náhradu trov konania z dôvodu, že bola v
konaní zastupovaná advokátom, ktorý jej bol pridelený Centrom právnej pomoci na základe rozhodnutia
o poskytnutí bezplatnej právnej pomoci. Uviedla, že je poberateľkou opatrovateľského príspevku 168,72

€ z dôvodu starostlivosti o otca a dávky v hmotnej núdzi 11,80 €. Z tohto príjmu uhrádza inkaso a
elektrinu 40 € mesačne, televíziu a náklady za stravu a hygienické potreby. Ďalej uviedla, že v súvislosti
s predmetným žalobným návrhom jej X.. T., geodet, vytýčil vytyčovací náčrt, s čím súhlasil aj žalovaný,
na základe ktorého si mieni vyhotoviť geometrický plán (ďalej len GP), na základe ktorého katastrálny
odbor určí spornú hranicu medzi pozemkami. V prípade, ak by bola priznaná žalovanému náhrada trov
konania, malo by to nepriaznivý dopad na zabezpečenie jej základných životných potrieb. Na základe

uvedeného navrhovala v uznesení o zastavení konania o trovách konania rozhodnúť podľa § 257 C. s.
p. s prihliadnutím na dôvody hodné osobitného zreteľa na jej strane. Žalovaný so zastavením konania
súhlasil, trval na tom, aby mu bola priznaná náhrada vzniknutých trov konania, a to trov právneho
zast. v rozsahu 100 %. Nestotožňoval sa s tvrdením žalobkyne, že u nej sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by mal pri rozhodovaní o trovách konania zohľadňovať. Predložil mu výpis
z LV č.XXX,XX a 20 v k. ú. Q., ktorými preukazoval, že vlastní tam uvedené nehnuteľnosti, buď ako

výlučná vlastníčka alebo spoluvlastníčka. Ďalej uviedol, že v konaní bolo preukázané, že jej nárok
bol od počiatku bezdôvodný a domáhala sa ochrany svojho vlastníckeho práva, resp. jej právnychpredchodcov, pričom sama porušila zák. a zapríčinila sporový stav svojím konaním v rozpore so zák.
Ďalej uviedol, že od r.2002 až doposiaľ mu vznikali v súvislosti s predmetnou žalobou značné náklady,
ako aj náklady spojené s ďalšími neoprávnenými návrhmi, ktoré podávala na rôzne inštitúcie. Ona a

jej právni predchodcovia boli na tento jej nezákonný postup od počiatku ním upozorňovaní. Napriek
tomu však svoj postoj nezmenila. Až po konečných rozhodnutiach súdov sa rozhodla zobrať žalobu
späť v snahe vyhnúť sa plateniu trov konania. Okrem trov, ktoré mu vznikli v tomto konaní, mu vznikli
aj ďalšie trovy spojené s nákladmi na cestovné, stratu času, poškodenie jeho mena po úradoch, na
polícií, medzi spoluobčanmi, ktoré mu už nikto nenahradí. V závere uviedol, že je nepochybné, že

každý musí niesť zodpovednosť za svoje konanie a rozhodnutia a bezdôvodné podávanie návrhov,
žalôb a oznámení. K požiadavke náhrady trov konania predložil na preukázanie svojich majetkových,
zárobkovýcharodinnýchpomerovdôkazypreukazujúcejehopríjmyavýdaje.Predložildaňovépriznanie
za r.2017, rozhodnutie Sociálnej poisťovne ohľadne invalidného dôchodku manželky O. T., ktorý je
jediným príjmom, doklady o platení SIPA, daní za r.2017, ročné poistné, úhrady za domácnosť, stavby
a osoby. K tomu uviedol, že okrem bežných výdajov súvisiacich s výživou, hygienou a ošatením, má

výdaje spojené aj s údržbou nehnuteľnosti - RD, kde býva a 900 € ročne platí za drevnú hmotu na
kúrenie. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods.1 a § 262 ods.1,2 C. s. p. (ich znenie cituje)
a priznal žalovanému náhradu trov právneho zast. v celom rozsahu. Rozhodol tak potom, čo zistil,
že žalobkyňa zobrala žalobu späť bez uvedenia dôvodu, takže procesne zavinila zastavenie konania,
pričom z jej strany nešlo o reakciu na správanie žalovaného. Z jeho správania a z charakteru celého

sporu nezistil, aby tento sa pričinil akýmkoľvek správaním k tomu, aby došlo k zastaveniu konania.
Práve naopak, z rozhodnutia správneho súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS
SR) a v závere aj Ústavného súdu (ďalej len ÚS) SR vzal za preukázané, že sa domáhala svojho
práva v občianskoprávnom konaní aj napriek tomu, že predmet sporu bol ešte pred podaním žaloby
riešený na Obecnom úrade Q. a následne na správnom súde. Napriek tomu, že procesne zavinila

zastavenie konania, navrhuje, aby žalovanému nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na §
257 C. s. p. s tvrdením, že u nej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by ju na náhradu
trov konania nemal zaviazať. Týmito dôvodmi má byť jej finančná situácia. Oboznámil sa s listinnými
dôkazmi ňou predloženými, z ktorých zistil, že táto t. č. nepracuje. Je poberateľkou opatrovateľského
príspevku, nakoľko sa stará o chorého otca. Podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

v Poprade, pracovisko Levoča poberá dávku v hmotnej núdzi 11,80 € mesačne od 1.8.2017. Podľa
dohody o skončení pracovného pomeru z 21.1.2009 ukončila pracovný pomer pre nedostatok práce.
Žije v RD s otcom, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou v 1/2 (1/2 spoluvlastnícky podiel vlastní K. N.
podľa výpisu z LV č.XXX v k. ú. Q.). Otec je poberateľom starobného dôchodku. Je slobodná, bezdetná,
nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Tvrdila, že spor zapríčinil aj žalovaný, nakoľko hranica medzi ich

susediacimi pozemkami, ktorá je v katastri označená ako nesporná, je podľa nej sporná a zo strechy
žalovaného steká voda na jej pozemok. Z daňového priznania za r.2017 predloženého žalovaným
zistil, aké sú jeho majetkové a zárobkové pomery. Je SZČO, za r.2017 sa jeho príjmy takmer rovnajú
výdajom. Základom dane je suma 573,76 €. Jeho manželka je poberateľkou invalidného dôchodku
176,10 €. Nemá vyživovaciu povinnosť k mal. deťom. Vlastní RD s priľahlými pozemkami (LV č.XX v k.

ú. Q.). Žalobkyňa podala žalobu na súd ešte 21.7.2011 a aj napriek tomu, že vo veci bolo právoplatne
rozhodnuté správnym súdom, naďalej nebola ochotná rešpektovať toto rozhodnutie, dokonca podala
aj dovolanie na NS a v závere aj sťažnosť na ÚS. Vo všetkých konaniach však bola neúspešná. Z
takéhoto jej správania zistil, že táto nebola schopná zmieriť sa so stavom, aký bol v predmetných
súdnych konaniach dosiahnutý v predmetnom spore, avšak žalovaný musel takmer 7 rokov takýto jej

postoj akceptovať a znášať. Za takéhoto stavu a po zistení, akých finančných pomerov sú obe strany
sporu, má zato, že bolo by nespravodlivé a v rozpore s § 256 ods.1 C. s. p. nepriznať žalovanému v
tomto konaní preukázateľne vzniknuté trovy konania. Žalovaný si na svoju obhajobu musel ustanoviť
právneho zástupcu aj vzhľadom na náročnosť tohto sporu. Žalobkyňa mala aj pri zastupovaní výhodu,
nakoľko jej bol poskytnutý bezplatný právny zástupca, takže mohla sa vo veci súdiť bez akéhokoľvek

finančného zaťaženia. S poukazom na uvedené nezistil u nej dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by ju nemal zaviazať k náhrade trov tohto konania.
3. Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote, čo do výroku o náhrade trov
konania, toto O D V O L A N I E s nasledovným odôvodnením: II. Rozsah odvolania. Odvolanie
smeruje proti tomuto výroku Uznesenia: II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

%. III. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa (ďalej len súd; poznámka
žalobkyne) napadnuté uznesenie v podstatnom odôvodnil tým, že procesne zavinila zastavenie konania
nakoľko zobrala žalobu späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu a nešlo o jej reakciu na správanie
žalovaného. Súd v predmetnom uznesení uviedol, že zo správania žalovaného a celkového charakterusporu nezistil skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že sa určitým spôsobom pričinil k zastaveniu konania
v predmetnej veci. Okrem toho súd uvádza, že iniciovala občianskoprávne konanie napriek tomu, že
žalobe predchádzalo riešenie predmetu sporu Obecným úradom Q. a následne aj na správnom súde. IV.

Právny stav. Cituje znenie § 257 CSP. V. Odôvodnenie odvolania. V zmysle cit. zákonného ust. disponuje
súd moderačným právom čo sa týka náhrady trov konania. Jeho aplikácia prichádza do úvahy najmä
v súvislosti s prípadmi, pre ktoré je charakteristický sociálny aspekt. Má za to, že súd sa nedostatočne
vysporiadal s ňou predloženými dokumentmi osvedčujúcimi jej finančnú situáciu ako aj tvrdeniami
prezentovanými súdu. V zmysle § 254 ods.1 CSP dôjde k oslobodeniu účastníka konania za podmienky,

ak sa preukáže, že to pomery strany sporu odôvodňujú. Nakoľko bola v priebehu predmetného konania
oslobodená od súdnych poplatkov, súd odôvodnené pomery strany sporu uznal a zohľadnil. Spoločne
s oslobodením od súdnych poplatkov bola jej pridelený právny zástupca Uznesením Okresného súdu
(ďalej len OS) Spišská Nová Ves z 11.2.2011. Opätovne uvádza, že je nezamestnaná z dôvodu, že
dlhodobo poskytuje starostlivosť svojmu otcovi v súvislosti s čím je poberateľkou opatrovateľského
príspevku a tiež príspevku v hmotnej núdzi. Výška opatrovateľského príspevku činí 168,72 € a príspevok

v hmotnej núdzi 11,80 €, ide o minimálny príjem, z ktorého si nemôže zabezpečiť ani základné potreby,
ale žiaľ zdravotný stav otca jej neumožňuje sa od neho vzdialiť za účelom privyrobenia sa na akejkoľvek
brigáde, na základe dohody, príp. v pracovnom pomere. Všetky náklady na bývanie, stravu a najmä
komplexnú starostlivosť o otca zabezpečuje ona, a spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti nemôže
neneguje skutočnosť, že v zmysle uvedeného je osobou v hmotnej núdzi. Priznanie nároku náhrady trov

konania v plnom rozsahu je pre ňu a jej finančnú situáciu značne nepriaznivé a veľkou komplikáciou
najmä v súvislosti so starostlivosťou, ktorú denno-denne zabezpečuje svojmu otcovi. Má za to, že súd
sa nedostatočne vysporiadal i s uvádzanou skutočnosťou, že medzi stranami sporu došlo k dohode
smerujúcej k vyhotoveniu GP, aby sa doposiaľ sporná hranica vytýčila a v katastri by sa umožnil jej
zápis ako nespornej. Nemôže sa preto stotožniť s tvrdením súdu, že za zastavenie konania je plne

procesne zodpovedná a ani s tvrdením, že žalovaný svojim konaním nijakým spôsobom neprispel k
začatiu, keďže v konaní bolo preukázané, že zasahuje niektorými časťami do jej nehnuteľnosti, ako
aj k zastaveniu konania v predmetnej veci, keďže súhlasil s vyhotovením GP za účelom odstránenia
spornosti hraníc, ktorá je naďalej deklarovaná v katastri. Návrh rozhodnutia súdu (petit). Na základe
všetkých uvedených skutočností navrhuj odvolaním napadnutý výrok Uznesenia, podľa § 257 CSP,

zmeniť tak, že žalovanému sa nárok na náhradu trov konania neprizná.
4. Žalovaný predložil k odvolaniu žalobkyne proti uzneseniu nasledujúce v y j a d r e n i e: Považuje
odvolanie voči II. výroku uznesenia súdu za nedôvodné. Súd rozhodol správne, keď rozhodol o priznaní
mu nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v zmysle § 256 CSP. Žalobkyňa sa vo svojom
odvolaní opakovane odvoláva na svoju sociálnu a finančnú situáciu a len poukazuje na rovnaké

skutočnosti a listinné dôkazy, ktoré už boli súdu prezentované a predložené a ktoré súd už raz vyhodnotil
pri svojom rozhodnutí. Vo svojom odvolaní sa snaží navodiť dojem, že na zastavení konania ako aj
na začatí konania nesie procesnú zodpovednosť aj on. K tomu uvádza, že od podania žaloby až do
jej späťvzatia z jej strany, zotrvával vždy na tvrdení, že pre neho hranica medzi pozemkami nie je
sporná, odvolávajúc sa na zameranie vykonané ešte z r.1983 v spore právnych predchodcov terajších

účastníkov konania (3C 46/83 - o určenie hranice a odstránenie zásahu do vlastníctva), po ktorom
zameraní následne bola žaloba zo strany jej právnych predchodcov vzatá späť. Dôvodom bolo, že obe
strany si navzájom zasahujú do svojich vlastníckych práv. Preto jej tvrdenie o tom, že v tomto konaní
bolo preukázané, že zasahuje do jej vlastníckeho práva, neobstojí, nakoľko najmenej od r.1983 táto
skutočnosť bola obom stranám známa, tak ako „ja“ vytýčenie hranice pozemkov. Spornosť hranice

v konaní namietala vždy len ona (viď zápisnice z pojednávaní). Od počiatku konania taktiež zotrval
na tvrdení, že žiadnym spôsobom nezasahuje do jej práva na riadne užívanie jej nehnuteľnosti a že
žaloba je nedôvodná. V konečnom dôsledku sa to potvrdilo či už rozhodnutiami správnych orgánov
(Stavebný úrad Obce Q., Krajský stavebný úrad Košice) alebo súdov [Krajský súd (ďalej len KS) Košice,
NS SR]. Práve naopak, ona a jej právni predchodcovia svojou činnosťou (čierna stavba) ohrozovali

jeho nehnuteľnosť. Bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody s ním, počas prebiehajúceho konania, v
januári 2018 z vlastnej vôle iniciovala vypracovanie vytyčovacieho náčrtu geodetom X.. Q. T., pretože
práve ona považovala hranicu vytýčenú v r.1983 za spornú (viď Protokol o vytýčení hranice pozemku
zo 17.1.2018). Týmto vytýčením bolo preukázané, že zasahuje do jeho nehnuteľnosti dokonca ešte
väčšou mierou ako bolo zamerané v r.1983. Preto nevidí dôvod, prečo by po oboznámení sa s takýmto

vytýčením (a následným vypracovaním GP), ktoré je pre neho ešte priaznivejšie ako vytýčenie z r.1983,
nemalsúhlasiť.Naviac,keďtátoskutočnosťtaktiežpoukazujenaneopodstatnenosťžalobyňoupodanej.
Z uvedeného je zrejmé, že nenesie žiadnu procesnú zodpovednosť ani na začatí konania a ani na
jeho zastavení, na rozdiel od nej. Po celý čas zotrvávala na podanej žalobe aj napriek rozhodnutiamsprávnych orgánov ako aj súdov a požadovala od neho plnenie, na ktoré bola ona sama správnymi
orgánmi zaviazaná. Použitie § 257 CSP umožňuje zák. len vo výnimočných prípadoch a to vtedy, ak
v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Má za to, že na jej strane takéto dôvody

neexistujú. V danom prípade nie je možné sa len výhradne zamerať na jej majetkové pomery, ale je
nutné prihliadať aj na okolnosti podania žaloby ako aj na jej postoj v konaní. Má za to, že použite § 257
CSP by bolo zjavne nespravodlivé voči nemu, ktorý bol celé roky zaťažený účasťou v tomto súdnym
konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že súd sa správne vysporiadal s otázkou priznania
náhrady trov konania, keď postupoval v zmysle § 256 CSP a priznal mu nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %. Preto žiada žalobkyňou napadnutý II. výrok uznesenia potvrdiť.
5. Žalobkyňa zaslala v súvislosti s vyjadrením žalovaného z 5.4.2018 nasledovné vyjadrenie: I.
Žalovaný uvádza, že považuje jej odvolanie za nedôvodné, nakoľko opakovane poukazovala na rovnaké
skutočnosti,akéboliuvádzanévpriebehuprvostupňovéhokonania.Zozneniapredmetnéhoodvolaniaje
všakzrejmévočičomusmeruje,atedažemázato,žesúdsaspredloženýmidokumentmiosvedčujúcimi
najmä jej finančnú situáciu a s otázkou procesnej zodpovednosti nedostatočne vysporiadal. II. Žalovaný

uvádza, že sa len snaží navodiť dojem, že procesnú zodpovednosť na zastavení ako aj začatí konania
nesie aj žalovaný. Vzhľadom na spornosť hranice medzi predmetnými pozemkami strán sporu je
dôvodnosť podanej žaloby zreteľná. Sporná hranica bola predmetom sporu už v r.1983, kedy bolo
pod sp. zn. 3C 46/83 vedené OS Spišská Nová Ves konanie o určenie hranice a odstránenie zásahu
do vlastníctva. Okrem uvedeného je zrejmé zo zamerania vykonaného r.1983, znaleckého posudku

vyhotoveného v tomto konaní a Protokolu o vytýčení hranice pozemku zo 17.1.2018, že nielen
ona, ale aj samotný žalovaný zasahuje do jej vlastníckeho práva. Čo sa týka údajného ohrozovania
nehnuteľnosti žalovaného v dôsledku realizovania čiernej stavby z jej strany (dodatočne povolenej
zmeny nedokončenej stavby rozhodnutím č. SP 60/02/2011/Pk Obce Q., ako príslušným stavebným
úradom z 30.6.2011) chce len uviesť, že uvádzané nie je ani predmetom prejednávaného sporu. Práve

hore uvedenými dokumentmi bolo preukázané, že žalovaný zasahuje do jej pozemku časťou strechy.
Vypracovaním Protokolu o vytýčení hranice pozemku zo 17.1.2018 sa navyše preukázalo, že pôvodné
zameranie z r.1983 nebolo vytýčené správne, v dôsledku čoho si strany sporu vzájomne čiastočne
zasahovali do svojich vlastníckych práv. Po vypracovaní predmetného protokolu žalovaný súhlasil s
vypracovaním GP za účelom jeho zápisu do katastra, čím by došlo k určeniu presnej hranice medzi

stranami sporu, ktorá bola doposiaľ sporná, a to nie len v tomto konaní. V zmysle uvedeného si
preto dovolí tvrdiť, že procesne zodpovedným za zastavenie konania bol v zmysle uvedenej dohody aj
žalovaný, nielen ona. Navyše má za to, že na základe jej, žalovaným odsúhlaseného postupu, môže
dôjsť k odstráneniu spornosti tejto hranice natrvalo, a to aj za účelom zabránenia prípadným ďalším
sporom, ktoré by v dôsledku spornej hranice mohli v budúcnosti vzniknúť. Cituje z Uznesenia KS v

Banskej Bystrici 12Co/l09/2016 z 31.10.2016. Čo sa týka jej osobných, najmä majetkových pomerov, v
danom plne zotrváva na skutočnostiach uvádzaných v odvolaní a má za to, že aplikácia moderačného
práva súdu vyplývajúceho z § 257 CSP je v danom prípade odôvodnená a na mieste. III. Vzhľadom na
uvedené zotrváva na podanom odvolaní, a teda navrhuje napadnutý výrok Uznesenia, podľa § 257 CSP,
zmeniť tak, že sa žalovanému nárok na náhradu trov konania neprizná.

6. Podľa 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
8. Uznesenie, okrem výroku II., nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 367 ods.1 a
§ 379 CSP), preto nebolo, okrem výroku II., v odvolacom konaní preskúmavané.

9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že nie sú
splnené podmienky na potvrdenie uznesenia vo výroku II., ani na jeho zrušenie, preto ho vo výroku II.,
podľa § 388 CSP, zmenil tak, že stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h)
CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú
aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo

aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnejstránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti

a ako bola preto vec rozhodnutá.
11. Súd prvej inštancie na daný skutkový stav nesprávne neaplikoval § 257 CSP, t. zn. skutkový stav
nepodradil pod správnu právnu normu a tak nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán
sporu.
12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.
13. Toto ust. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady
zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 CSP). Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú
stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím
zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym
dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, pričom § 257 CSP je formulovaný podstatne

všeobecnejšie než bol formulovaný § 150 ods.1,2 O. s. p. a vytvára väčší priestor na voľnú úvahu súdu.
Použitie tohto ust. preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov
konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ust. zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho
prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (napr. R 34/1982). Zák. pre rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie 2 podmienok: - dôvody hodné

osobitného zreteľa a - výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti
zák. bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že
tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. Podľa dnes už ustálenej judikatúry (napr.
uznesenia NS SR 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010 či 3MCdo 46/2012) nemožno § 257 CSP považovať
za ust., ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ust., podľa ktorého

je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,
na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu
preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. K aplikácii § 257 CSP dochádza aj z aspektov sociálnych. Okolnosti
hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní.

Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ust.
zaťažovalapovinnosťnahradiťtrovykonania,aleajtejstrany,ktorejmajetkovásférabybolavýnimočným
nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na
súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je, napr. skutočnosť,

že sa strana ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný
osobitného zreteľa. Je však nutné prihliadnuť aj na pomery druhej strany sporu. Iba konštatovanie,
že rozhodnutie o výnimočnom nepriznaní práva na náhradu trov konania nezasiahne nepriaznivo do
majetkovej sféry druhej strany bez toho, aby sa súd majetkovou sférou tejto strany akokoľvek zaoberal,
je neprípustné a takýto postup možno z hľadiska súdu hodnotiť ako svojvoľný. Pokiaľ ide o postoj strán

v konaní, tu súd prihliada najmä na to, ako si strany plnili svoje procesné povinnosti; súd by mal, napr.
prihliadať na to, či strana uviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý jej patril, s výnimkou
tých, ktoré uplatniť nemohla. § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových
rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani skutočnosť, že jedna strana nie je solventná
alebo že majetková situácia jednej strany je lepšia ako u jej protistrany. Toto ust. má slúžiť na odstránenie

neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho
konania a jeho výsledok.
14. Vychádzajúc z uvedeného bol urobený záver, že skutočnosti uvedené v odvolaní sú dôvodom
hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie žalovanému náhrady trov konania na súde prvej inštancie,
lebo uloženie jej povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania by bolo pre ňu neprimeranou tvrdosťou,

pričom bolo prihliadnuté aj na skutočnosť, že žalovaný ani netvrdil, žeby nepriznanie mu práva na
náhradu trov konania zasiahlo výrazne nepriaznivo do jeho majetkovej sféry.
15. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
16. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Žalobkyňa mala v odvolacím konaní úspech, preto by mala právo na náhradu jeho trov, avšak žiadne
trovy neuplatnila a žalovaný v ňom úspech nemal, preto mu nevzniklo právo na náhradu jeho trov.
18. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.