Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 23, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Csp/76/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117207035
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117207035.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO:

35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, proti žalovanému: U. Š., R.. XX.XX.XXXX, T. D. C. P. XXXX/XX, N., o žalobe žalobcu na
zaplatenie 63,17 Eur s príslušenstvom a vzájomnej žalobe žalovaného na zaplatenie 71,40 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti žaloby žalobcu o zaplatenie istiny vo výške 21,60 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,25% ročne zo sumy 21,60 Eur od 20.05.2014 do zaplatenia zastavuje.

II. Súd žalobu žalobcu zamieta.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 52,80 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

IV. Súd vzájomnú žalobu žalovaného vo zvyšku zamieta.

V. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

VI. Žalobca je povinný Okresnému súdu Trnava zaplatiť súdny poplatok zo vzájomnej žaloby vo výške
16,50 Eur do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 20.03.2017 domáhal zaplatenia
sumy 63,17 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 63,17 Eur od 20.05.2014 do
zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradenej zmluvy o pôžičke. Žalobu odôvodnil tým, že
žalovanému bola poskytnutá pôžička v celkovej výške 363 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť
celkovo sumou 471,60 Eur a to v 24 mesačných splátkach vo výške 19,65 Eur, z ktorej sumy žalovaný

zaplatil len 415,80 Eur. Žalovaného vyzval 26.03.2014 k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na
možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne
poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.05.2014 úver zosplatnil. Žalovaný však dlžné splátky
neuhradil.

2. Žalovaný uviedol, že so žalobcom uzavrel zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo
výške 363 Eur. Predmetná zmluva o pôžičke neobsahuje podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) a to výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného dôvodu sa v zmysle ustanovenia
§ 11 ods. 1 písm. a) považuje tento úver za bezúročný a bez poplatkov. Ku dňu podania tohto vyjadrenia
žalobcovi zaplatil celkovo 434,40 Eur, tak ako uvádza žalobca vo svojom návrhu. Z uvedeného dôvoduby mal žalobca žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 71,40 Eur, preto žiadal, aby súd
žalobu žalobcu zamietol a vzájomnou žalobou si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 71,40 Eur.

3. Podaním doručeným súdu dňa 23.07.2018 žalobca zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie 21,60
Eur spolu s prislúchajúcim príslušenstvom späť a zároveň sa vyjadril, že ním predložená úverová
zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z., poukázal pritom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS

11/2016, ako aj na právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v
právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a,s, c/a Klára Bíróová, rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici pod sp. zn. 12Co/284/2017, rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-565/2012 zo dňa 27.03.2014
a rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-348/2014 zo dňa 09.07.2015, v zmysle ktorých neexistuje dôvod,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky
priamo v základných náležitostiach, nakoľko by to predstavovalo rozpor s požiadavkou stručnosti,

prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosť základných náležitostí úverovej zmluvy ako právneho úkonu.
Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť z každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
listiny. Má zato, že iba porušenie povinností veriteľa podstatným spôsobom môže byť sankcionované
zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky. Ak v zmluve absentuje náležitosť, ktorá nemôže mať vplyv

na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah jeho záväzku, nie je sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
primeraná.

4. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil.
Nedostavil sa ani žalovaný, ktorý svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, späťvzatím žaloby, Zmluvou o
pôžičkeč.XXXXXXXX,predžalobnouupomienkouzodňa26.03.2014,doručenkou,prehľadomsplátoka
úhrad, vyjadrením právneho predchodcu žalobcu zo dňa 26.04.2017, Oznámením o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru zo dňa 23.05.2014, vyjadrením k žalobe (vzájomnou žalobou) zo dňa 18.08.2017 a zistil

nasledovný skutkový a právny stav:

6. Dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 363 Eur na financovanie kúpy rozkladacej trojsedačky.
Predmetnú pôžičku sa žalovaný zaviazal zaplatiť 24 mesačnými splátkami vo výške 19,65 Eur, celkovo

sa teda žalovaný zaviazal zaplatiť sumu 471,60 Eur. Termín konečnej splatnosti bol v zmluve uvedený
12/2014. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný celkovo zaplatil sumu 434,40 Eur s tým, že
suma 18,60 Eur zaplatená dňa 02.11.2012 predstavovala akontáciu (uvedená suma 18,60 Eur sa do
pôžičky nepočíta).

7. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca
môže vziať žalobu späť.

8. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť skôr ako sa začalo pojednávanie,
súd v zmysle citovaných ustanovení konanie v časti, tak ako je uvedené v prvej výrokovej vete tohto
rozhodnutia, zastavil aj bez súhlasu žalovaného, nakoľko by sa na jeho prípadný nesúhlas neprihliadalo.

11. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase

uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.12. Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa ust. § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa ust. § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej

škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa ust. § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

17. Podľa ust. § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

19. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa ust. § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

21. Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

22. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f, g, i, j, k, y) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úverpri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

23. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

24. Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou
a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a
právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, ZoSÚ),
keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o pôžičke vystupoval ako veriteľ s poukazom
na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bola poskytnutá pôžička za

iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a) a b) ZoSÚ).
S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa
ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia ZoSÚ, má prednosť pred všeobecnou úpravou,
súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka a príslušných ustanovení ZoSÚ.

26. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté

peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva
má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ,
musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy,
súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ (v znení účinnom

ku dňu uzavretia zmluvy) termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená
iba určením mesiaca a roku, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením.
Zmyslom ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o
tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom

k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje
pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako
chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy), a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa
uvádza len výška mesačnej splátky 19,65 Eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka,

aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov.
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si
veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad,
z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok

predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná
posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných
ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2
písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na
istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s

jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené
údaje zmluvy uzatvorené medzi stranami sporu neobsahujú, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti
zmluvy. Rovnako v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy), a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj nie jeuvedený výslovne a zrozumiteľne, pretože nie je zrejmé, ktorý z viacerých uvádzaných údajov tomuto
zodpovedá.

27. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu
žalovanémupovažujevzmysleustanovenia§11ods.1písm.b)ZoSÚ(vzneníúčinnomvčaseuzavretia
zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je v konaní aktívne
legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky od právneho predchodcu, nemá nárok na zaplatenie
úroku z pôžičky, poplatku za poistenie, ani žiadnych iných poplatkov.

28. Súd pritom poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/176/2016-49 zo dňa
02.08.2017 vydaný v obdobnej veci, v ktorého odôvodnení odvolací súd uviedol, že „rozhodne
nepostačuje a nie je v súlade s citovaným znením zákona, ak hoci jednoduchou logickou úvahou, či
jednoduchým aritmetickým výpočtom, je možné zistiť, že v zmluve stanovená mesačná splátka zahŕňa
okrem istiny úverovej splátky, aj splátku úrokov a poplatkov (v neznámej výške). ... Niet pochybností o

tom, že údaj o konečnej splatnosti úveru musí byť vymedzený konkrétnym dátumom a bezpredmetná
je argumentácia žalobcu, že konečná splatnosť je 370-ty deň po uzavretí zmluvy. Účelom ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch je zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ jasne a bez
pochybností a ďalších výpočtov informovaný, kedy nastane konečná splatnosť úveru, teda dokedy
bude splácať úver. Pojem „termín“ predstavuje presné časové vymedzenie. Termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského v zmluve nie je uvedený ani tak, aby sa dal bez pochybností určiť odkazom na
dohodnutýtermínsplatnostijednotlivýchsplátokaichpočet.Termínkonečnejsplatnostispotrebiteľského
úveru musí byť v zmluve vyjadrený presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli
ktorejkoľvek zmluvnej strany, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade ide o
náležitosť predpokladanú zákonom.“

29. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere
súd nevytýkal len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj
neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ

povinný zaplatiť, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil,
že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto
zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej

neuvedeniemôžespochybniťmožnosťspotrebiteľaposúdiťrozsahsvojhozáväzku.Neuvedenietermínu
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a neuvedenie celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný
zaplatiť, môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle
výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez
úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru, že zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí, je
úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

30. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu

zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa
má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice

zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v
ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú
o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských
úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru,

že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9
ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.“ Súd ešte dodáva, že pre posúdenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskomúvereje(preabsenciuprechodnýchustanoveníkzmeneúpravy)potrebnéaplikovaťustanoveniazákona
účinné v čase uzatvorenia zmluvy.

31. Ako už súd uviedol, v prejednávanom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu žalovanému považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť,
žežalovanémubolaposkytnutápôžičkavovýške363Eur,pričomtentozaplatilcelkovosumu415,80Eur
(434,40 - 18,60 akontácia, ktorá sa do pôžičky nepočíta), možno uzavrieť, že žalovaný zaplatil žalobcovi
o 52,80 Eur viac ako zaplatiť mal. Suma 52,80 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane

žalobcu, preto súd vzájomnej žalobe žalovaného v časti zaplatenia sumy vo výške 52,80 Eur vyhovel
a na zaplatenie uvedenej sumy zaviazal žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný žiadal zaviať
žalobcu na zaplatenie sumy 71,40 Eur, pričom súd jeho nárok považoval za dôvodný iba v rozsahu 52,80
Eur, vzájomnú žalobu žalovaného vo zvyšnej časti, t.j. v časti zaplatenia 18,60 Eur zamietol. Žalovaný
pri vyčíslení bezdôvodného obohatenia asi nedopatrením do celkovo zaplatenej sumy započítal aj
akontáciu, ktorá sa však do sumy pôžičky nezapočítava, nakoľko predstavuje zaplatenú časť kúpnej

ceny za pôžičkou financovaný tovar.

32. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

33. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

35. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd postupujúc v súlade s ust. § 256 ods. 1 a 2 a § 256 ods. 1
CSP, keď zastavenie konania v časti žaloby žalobcu vo výške 21,60 Eur s príslušenstvom zavinil žalobca
a vzhľadom na zamietnutie žaloby žalobcu v celom rozsahu bol v tejto časti plne úspešný žalovaný,
preto má nárok na náhradu trov konania o žalobe žalobcu v celom rozsahu. Čo sa týka vzájomnej

žaloby žalovaného, tento bol úspešný v časti zaplatenia sumy vo výške 52,80 Eur, pričom jeho vzájomná
žaloba bola v časti zaplatenia sumy 18,60 Eur zamietnutá. Úspech v konaní o jeho vzájomnej žalobe
predstavuje 73,95% a neúspech 26,05%. Po vzájomnom započítaní úspechu a neúspechu možno
hovoriť, že pomer úspechu žalovaného v konaní o jeho vzájomnej žalobe predstavuje 47,90%. CSP
výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu

trov konania, o náhradu trov neprejavila záujem, prípadne je zo spisu zrejmé, že strane žiadne trovy
nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného
zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
konania žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal

pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom
podľa ust. § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady
trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen

nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Vzhľadom na vyššie
uvedené rozhodol súd tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

37. Za podanie vzájomnej žaloby súdny poplatok zaplatený nebol, a to z dôvodu, že žalovaný je v zmysle
ust. § 4 ods. 2 písm. u) zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

od poplatku oslobodený.38. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v platnom znení, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho
práva podľa osobitného predpisu.

39. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v platnom znení, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je
tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod

manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo
ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

40. Podľa ust. § 7 ods. 4 zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v platnom znení, ak je predmetom poplatkového úkonu opakujúce sa plnenie, základom poplatku je
súčet cien všetkých opakujúcich sa plnení.

41. Nakoľko je žalovaný v konaní od platenia súdneho poplatku zo zákona osobne oslobodený a súd
jeho vzájomnej žalobe v časti zaplatenia 52,80 Eur vyhovel, zaviazal súd podľa výsledku konania v
súlade s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v platnom znení, na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur žalobcu, pričom jeho výšku

určil podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.