Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7SaZ/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200446
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200446.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

L. súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: G. E.

E., U.. XX.XX.XXXX H. G. G., D. G., F. A., F. Š. D., L. U., L. H., Ž., R. N. F., D. F. D. H. Q. G., C. G.
XXX, F., t.č. pobyt v Útvare policajného zaistenia v Medveďove (ďalej len „ÚPZC"), Slovenská republika
(ďalej len „SR") , zastúpený: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava 15,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o
správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-163-26/2017-
Ž zo dňa 9.2.2018 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-163-26/2017-Ž zo dňa 9.2.2018 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol tak, že neudelil žalobcovi azyl a zároveň
podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky udelenia azylu, nakoľko
podľa všeobecne známych a dostupných správ o krajine pôvodu, je Turecko sekulárna krajina a ústavne

platí, že nemá žiadne oficiálne náboženstvo. Taktiež štát plne rešpektuje všetky náboženstvá, každý
má slobodu náboženského vierovyznania. V prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu z dôvodu jeho
konvertovania na kresťanstvo, nehrozilo väzenie ani usmrtenie. Azyl je špecifickým právnym inštitútom,
na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana pred reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré
majú určité presvedčenie, a to buď zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov. V prípade žalobcu
k uvedenému nedošlo. Keďže žalobca nečelil žiadnemu konaniu, ktoré by mohlo byť subsumované
pod pojem prenasledovanie, nemožno v jeho prípade hovoriť ani o prenasledovaní v zmysle § 8

zákona o azyle. V prípade žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania. Aby
mohla byť osoba považovaná za utečenca, musí preukázať, že sa opodstatnene obáva perzekúcie z
rasových, náboženských, národnostných dôvodov, z dôvodov príslušnosti k istej sociálnej skupine alebo
z politických dôvodov, či z dôvodov uplatňovania politických práv a slobôd, k čomu v prípade žalobcu
nedošlo. Dôvody opustenia krajiny pôvodu, sú osobného, resp. ekonomického charakteru.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa

29.03.2018 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle
ustanovenia § 220 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Namietal, že
žalovaný nedostatočne posúdil skutkový stav veci potrebný na posúdenie veci, najmä s poukazom naopodstatnené obavy z prenasledovania z náboženských a politických dôvodov. Mal za to, že mu mal
byť poskytnutý azyl.

3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.05.2018 napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že dôvody,
ktoré žalobca počas pohovoru uviedol, nie sú dôvodmi pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle.
Z výpovede žalobcu je zrejmé, že v krajine pôvodu nebol nikdy prenasledovaný z dôvodov uvedených
v ustanovení § 8 zákona o azyle. Objektívne nebol vystavený žiadnemu prenasledovaniu zo strany

štátu v zmysle zákona o azyle, či Ženevskej konvencie. Žalobca nečelil žiadnemu takému konaniu ani
zo strany politických strán, hnutí organizácií či neštátnych pôvodcov, ktoré by mohlo byť považované
za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle, resp. Ženevskej konvencie. Jeho tvrdenia o obavách
z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania
určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a ani to, že vzhľadom na
tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do Turecka, nebolo preukázané, že by bol v Turecku

prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Žalovaný mal za to, že situácia žalobcu nie je
z hľadiska použitia inštitútu azylu, adekvátna. Dôvody jeho žiadosti, nie je možné považovať za dôvod
na udelenie azylu.

4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a

vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za
použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu

žalovaného ČAS: MU-PO-163/2017-Ž.

6. Z obsahu administratívneho spisu č. p. : ČAS: MU-PO-163/2017-Ž súd zistil, že
žalobca počas nepovoleného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal dňa 13.11.2017 riaditeľa
Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.

AzylnaSlovenskužiadalzpolitickýchdôvodov,nakoľkosabojí,ževprípadenávratunaúzemieTurecka,
bude vzatý do väzba a bude stíhaný. Ide o jeho prvú žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej
republiky.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené

v § 8 alebo § 10.

Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej

sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu
a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne:

7. K žalobnému bodu podľa ktorého žalovaný nedostatočne posúdil skutkový stav veci vo vzťahu obavy
žalobcu z prenasledovania z náboženských a politických dôvodov:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné
informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, uvádzané žalobcom. Z ich obsahuzískal dostatok informácií, potrebných ku posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl. Na preukázanie
pravdivosti tvrdení musí záležať žiadateľovi o azyl. Jeho vyhlásenia musia byť ucelené, nesmú protirečiť
všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojím konaním nesmie zadávať dôvod na spochybnenie

dôveryhodnosti jeho osobnosti. Žalobca, po tom, čo bol zaistený a umiestnený v Útvare policajného
zaistenia pre cudzincov Medveďov, požiadal o udelenie azylu z politických dôvodov, nakoľko v krajine
pôvodu sa obáva vzatia do väzby a následného stíhania. V dotazníku žiadateľa o azyl uviedol, že
na území Slovenskej republiky chce zostať kvôli svojej viere, pretože v roku 2013 v jeho rodnom
meste G. L.onvertoval na kresťanskú vieru. To, že prestúpil na kresťanskú vieru pociťoval v práci,

kde bol osočovaný kolegami, pretože sa nemodlil a nedodržiaval pôst ako oni. Vzhľadom na uvedené
vystriedal niekoľko zamestnaní, pričom uviedol, že v rodnom meste nemal žiadne problémy, ktorým
musel čeliť, okrem jedného, že si nevedel nájsť prácu, a preto sa musel vrátiť za prácou do
Istanbulu. S poukazom na svoju vieru sa rozhodol krajinu pôvodu opustiť a odísť do Hanoveru v
Nemecku, kde žijú jeho bratranci. V roku 1998 bol ako člen politickej strany Haklarin Demokrat Partisi
odsúdený na trest odňatia slobody vo výške 8 rokov za roznášanie letákov. Po odpykaní časti trestu

vo výške 3 rokov, bol následne podmienečne prepustený na slobodu. Ak sa vráti do krajiny pôvodu,
bude opäť uväznený. Súd poznamenáva, že z jeho výpovede je zrejmé, že v krajine pôvodu nečelil
žiadnym takým problémom zo strany štátu, ktoré by mohli byť považované za
prenasledovanie podľa § 2 písm. d) zákona o azyle. Objektívne žalobca nebol vystavený žiadnemu
prenasledovaniu zo strany štátu v zmysle zákona o azyle či Ženevskej konvencie. Žalobca teda nečelil

žiadnemu takému konaniu, ani zo strany politických strán, hnutí, organizácií či neštátnych pôvodcov,
ktorébymohlibyťpovažovanézaprenasledovaniepodľa§8zákonaoazyle,resp.Ženevskejkonvencie.
Dôvodyžiadostižalobcu zhľadiskaudeleniaazylu,súpovažovanézairelevantné.Žalobcanepreukázal,
že voči nemu bolo vyvíjané opakované konanie spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody, alebo
iné konanie spôsobujúce psychický nátlak na jeho osobu. V súvislosti s touto námietkou správny súd

poznamenáva, že neuvádzajú sa ani informácie o tom, že by neúspešní žiadatelia o azyl pri návrate čelili
nejakým problémom. V spise žalovaného sú založené informácie o krajine pôvodu žalobcu, ktoré sú
postačujúce pre rozhodnutie v merite veci. Súd dospel k záveru, že dôvody , pre ktoré žalobca opustil
krajinu pôvodu, sú osobného, resp. ekonomické charakteru. Žalobca nesplnil podmienky na udelenie
azylu ustanovené v § 8 alebo 10 zákona o azyle, a nesplnil ani podmienky podľa § 13a alebo 13b zákona

o azyle.

8. Pretože súd nevyhodnotil vznesenú námietku ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol.

9. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania.

10. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od
platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)
Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná

na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnúsťažnosťtrebapredložiť spotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohamitak,abyjeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané
rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a
návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).