Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 14, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/206/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617217592
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617217592.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcov 1. G. K., Y.. XX.X.XXXX, L. E. Č. X, XXX
XX R., X. G. K.Á., Y.. XX.X.XXXX, L. E. Č. X, XXX XX R., proti žalovanej Q.. C. C., Y.. XX.XX.XXXX, L.
E. E. XXXX/XX, XXX XX R.Q., P.. JUDr. Dušanom Antolom, advokátom, Košice, Krivá 23, IČO: 31 962
238, o vydanie neodkladného opatrenia (ďalej len NO), o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného

súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1C/114/2017-28 z 18.12.2017

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku I tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamieta.
Z r u š u j e uznesenie vo výroku II a III.
M e n í uznesenie o náhrade trov konania tak, že strany sporu nemajú právo na ich náhradu.
Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že nariadil toto neodkladné
opatrenie:
I. Súd uložil žalovanému povinnosť strpieť prejazd a prechod žalobcov cez nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXX v katastrálnom území G. X., obec Veľký Folkmar, Okres Gelnica a to konkrétne cez pozemok
registra „C“ parc. č. 811/6 druh pozemku: lesné pozemky o výmere 2.850 m2 v rozsahu nevyhnutne
potrebnom na účely užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov - chaty súp. čísla 453 stojacej na

parcele č. 816, zapísanej na LV č. XXX v katastrálnom území G. X., obec Veľký Folkmar, Okres Gelnica.
II. Súd uložil žalobcom povinnosť podať voči žalovanému žalobu vo veci samej o určenie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd sporové strany poučil, že aj bez návrhu uznesenie o NO zruší, ak žaloba vo veci samej nebude v
stanovenej lehote podaná alebo súd na návrh NO zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Žalobcovia majú voči žalovanému právo na plnú náhradu trov tohto konania o nariadenie NO. (IV. výrok).

2. Vychádzal z toho, že k svojmu návrhu žalobcovia pripojili aj listinné dôkazy a to:
a) Výpis z katastra nehnuteľností - LV č. XXX A. Č.. XXX pre katastrálne územie G. X., obec Veľký
Folkmar, Okres Gelnica.
b) Uznesenie Obecného zastupiteľstva obce Veľký Folkmar č. 114-12/2003 zo dňa 18.12.2003,
ktorým bolo schválené nadobudnutie vlastníctva žalovaného k predmetnému pozemku prostredníctvom

vydržania.
c)NávrhnanariadenieNOzodňa8.8.2017vrátaneuzneseniaOSSpišskáNováVesč.k.8C/55/2017-16
zo dňa 14.8.2017, ktorý bol tento návrh odmietnutý v zmysle § 327 C.s.p..
d) Písomná odpoveď a výzva obce Veľký Folkmar adresované žalobcovi č. 1 o možnosti odkúpenia
pozemkov v okolí rekreačných chát zo dňa 9.4.2001 a 1.10.2004.
e)Odpoveďžalobcuč.1zodňa15.10.2004adresovanáobciVeľkýFolkmaroneadekvátnostinavrhnutej

kúpnej ceny za pozemky v okolí predmetných chát.f) Odpoveď Okresného úradu Spišská Nová Ves - pozemkový a lesný odbor zo dňa 28.6.2017
adresovaná žalobcovi č. 1 o tom, že lesné cesty môže v zmysle § 25 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch
využívať každý, ale až po dohode s vlastníkom/mi s tým, že ak sa takáto dohoda nedosiahne a lesná

cesta je nevyhnutná na zabezpečenie starostlivosti o stavbu, tak je potrebné sa obrátiť na súd.
g) Vyrozumenie Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves zo dňa 22.3.2017 adresovaná žalobcovi č. 1
o tom, že uplynula zákonná lehota na preskúmanie rozhodnutia obecného zastupiteľstva, ktorým bolo
umožnené žalovanému nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému pozemku vydržaním, kvôli čomu
prokuratúra už nemôže v tejto veci konať. Vo zvyšnej časti bol žalobca č. 1 odkázaný na súd, nakoľko

závora, ktorá znemožňuje prístup žalobcu k jeho chate nie je umiestnená na pozemku vo vlastníctve
obce, ale na pozemku vo vlastníctve fyzickej osoby, teda sa to netýka orgánu verejnej správy alebo
jeho činnosti.
h) Notárska zápisnica č. N 598/2003 Nz 124771/2003 zo dňa 19.12.2003 spísaná notárom
JUDr. Stanislavom Furdom, ktorou bolo potvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného k
predmetnému pozemku.

3. Za nesporné považoval súd to, že žalobcovia sú vlastníkmi rekreačnej chaty, ku ktorej príjazdová
cesta sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalovaného. Rovnako je nespornou skutočnosťou, že
na tejto prístupovej ceste sa nachádza uzamknutá závora, ktorá žalobcom znemožňuje prístup k ich
chate, keďže od nej nemajú kľúče. Nič nebráni uzatvoreniu obojstrannej dohody napríklad uzatvorením

nájomnej zmluvy, zriadením vecného bremena alebo prostredníctvom iného hmotnoprávneho inštitútu
a v prípade nedosiahnutia dohody je potrebné sa obrátiť na súd samostatnou žalobou. Kvôli tomu súd
návrhu žalobcov vyhovel, avšak určil žalobcom 30 dňovú lehotu na podanie žaloby vo veci samej voči
žalovanému o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, aby boli pomery sporových strán
jednoznačne usporiadané do budúcna nie iba na základe rozhodnutia o nariadení NO, ale na základe

rozhodnutia vo veci samej, ktoré navodí stav právnej istoty. Taktiež tak učinil z dôvodu právnej istoty
samotného žalovaného, ktorý bude mať v konaní vo veci samej možnosť sa k veci vyjadriť, navrhnúť
vykonanie dôkazov a využiť prostriedky procesnej obrany.

4. Pre kompletnosť súd dodal, že sa nezoberal zákonnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva

žalovaným k predmetnému pozemku a to formou vydržania, nakoľko toto nebolo predmetom tohto
konania, keďže súd musí považovať stav vyplývajúci z katastra nehnuteľností za platný, pokým sa
nepreukáže opak. V katastri je za vlastníka zapísaný žalovaný a súd nemá v tomto konaní právomoc ex
offopreskúmavaťzákonnosťčiopodstatnenosťtakéhotozápisu.SúdnariadenéNOneohraničilpresným
časovým trvaním, ale uložil žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní odo dňa

právoplatnosti tohto uznesenia v zmysle § 336 ods. 1 a 2 C.s.p.. Zároveň súd poučil sporové strany,
že aj bez návrhu uznesenie o NO zruší, ak žaloba vo veci samej nebude v stanovenej lehote podaná
alebo súd na návrh NO zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Tým de facto súd ohraničil
nariadené NO konaním vo veci samej v prípade podania žaloby v stanovenej lehote.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcom
vzhľadom na ich celkový úspech vo veci právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
tejto náhrady trov bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

6. V podanom odvolaní zástupca žalovanej (v čase vydania NO nezastupoval ešte žalovanú) žiadal
napadnuté uznesenie zrušiť alebo podľa jeho obsahu zmeniť.

7. V odvolaní namietal, že je predpoklad pre uzavretie dohody medzi užívateľmi chát a preto NO bolo
vydanie bez splnenia zákonných podmienok.

8. Vo vyjadrení k stanovisku žalobcov okrem iného konštatoval, že žalovaná nepopiera, že žalobcom
neumožňuje prejazd a prechod lebo p. K. dával kľúč od rampy rybárom, ktorí znepríjemňovali pobyt a
zaslúžený odpočinok na súkromných chatách chatárom p. E. č.452, p. MUDr. I. č. chaty 451, Q.. X. č.450
a mne. č. chaty 448 a ďalším chatárom, ktorí majú chaty v lese a dané miesto, na ktorom rybári umiestnili

vrak karavanu, im slúžilo na kúpanie, a nie ako miesto pre rybárov. Chata žalobcu sa nachádza mimo
a vedie k nej len lesný chodník. Nie je to jediná prístupová cesta k chate ako uvádza, ale má prístup
ešte z hornej lesnej cesty a z lesnej cesty, ktorú urobili lesníci na ťaženie, ale si ju musí upraviť a starať
sa o ňu. A tá končí bližšie k jeho chate, ako tá - sporná, po ktorej sa rozhodol, že teraz bude chodiť.Kľúče od závory som dala p. K., lebo ma o to poprosil, keď si bude niečo potrebovať (ťažšie veci, ktoré
sa mu nezmestia do loďky) doniesť na chatu, ale keď začal robiť nám ostatným problém, zrušila som
pôvodnú rampu, ktorú osadil p. K. C. I.. E. (foto prikladám) a dala som osadiť novú rampu. Žalobca p.

K. svojím konaním spolu s rybármi porušili všetko, čo mohli. Doniesli vrak karavanu, ktorý umiestnili
na obecnom pozemku bez vedomia vlastníka, a postavením rampy na mojom pozemku som chránila
nehnuteľnosti nielen svoje, ale aj nehnuteľnosti susedov. Ohľadne karavanu prebieha správne konanie
na Okresnom úrade SNV - pozemkovom a lesnom odbore číslo konania OU-SN-PLO-2017/009341.
Informovala som o tom aj Slovenský vodohospodársky podnik, ktorého vyjadrenie prikladám. Žalobca

p. K. na súde pre prečin ublíženia na zdraví p. Ing. E. podľa §156 ods.1,2 písmena a/ Trestného zákona
spisová značka : 4T 47/2011 vo svojej výpovedi uviedol strana č.5. citujem „ Na tejto ceste nie je bežný
prístup s vozidlom, pretože sme tam osadili rampu s visiacim zámkom." koniec citácie. Ďalšia veta
citujem„TátorampajeosadenávblízkostichatyBarthu,mnetátocestaužneslúžiďalej,kumojejchate
slúži len chodník." Koniec citácie. Ďalej uvádza, že za pozemky vedľa chaty platí prenájom urbárskej
spoločnosti, pretože tieto nám okolo chaty nepatria. My máme na nich postavené niektoré stavby a ja

chcem zabrániť tomu, aby nedošlo k ďalšej výstavbe. Celú stavbu p. K. realizoval po ceste, ktorá je teraz
zaplavená a nie ako uvádza on. Podrobnosti o tejto skutočnosti môže uviesť p. Ing. E., ktorý v tom čase
staval svoju chatu a okrem toho chatu postavil na čierno a dodatočne ju zlegalizoval a teraz, keď sa 20
rokov nepodieľal na údržbe prístupvej komunikácie, chce po nej prístup ku chate hoci aj tak táto cesta
k jeho chate nevedie. Chata pána K. je postavená v zátopovom pásme na pozemkoch Slovenského

vodohospodárskeho podniku a nikdy za ňu neplatil žiaden nájom urbariátu, lebo ten nie je majiteľom
parcely 811/1, ale majiteľom je obec Veľký Folkmár. Z toho je zrejmé, že to nie je jediná prístupová
cesta, lebo taká ani neexistuje. P. K. sa na chatu vie dostať len loďkou, čo aj robí a kľúč od rampy žiada
preto, aby ho mohol dať rybárom, ktorí tam chodili s autami (priložené foto), pokiaľ nebola osadená
nová rampa, hoci na vstup do lesa nemajú povolenie, lebo nie sú vlastníkmi žiadnej nehnuteľnosti a

niekoľko krát ich kontrolovala štátna polícia v Gelnici p. Č.. Ako vidno, žalobcovia zatajujú skutočnosti,
ktoré sú pravým dôvodom, prečo im z novej rampy nebol poskytnutý kľúč, a nie ako uvádzajú, že raz
nedopatrením neuzamkli rampu a to malo za následok, že odvtedy nemajú kľúč.

9. Od rampy majú kľúč len majitelia chát, ku ktorým vedie cesta a je im umožnený prechod bez

zábran. Majitelia chát nedávajú kľúč rybárom, lebo títo ich obťažujú sústavným hlukom, používaním
alkoholických nápojov, pod vplyvom ktorých sú agresívni, vulgárni a slovne napádajú mojich starších
susedov. Opakovane namieta tvrdenia žalobcov prednesených súdu prvej inštancie, že iba zo strany
žalovanej je odmietavé stanovisko vo vzťahu k dohode. V skutočnosti sú to práve žalovaní, ktorí nie
sú ochotní rešpektovať to, aby existujúcu závoru zatvárali atak zabránili prístupu nežiaducich osôb,

či asociálov, poškodzujúcich vlastníctvo žalovanej. Žalovaní takúto podstatnú skutočnosť súdu prvej
inštancie zatajili.

10. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhli žalobcovia potvrdiť uznesenie ako vecne správne, okrem iného
pripojili aj v lokalite Košická Belá plán, ktorý znázorňuje jednotlivé chaty a cestu k nim, najmä chatu

žalobcov a žalovanej.

11. Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie a zistil, že neboli kumulatívne splnené všetky podmienky, aby bolo možné nariadiť NO, došlo
tak k obmedzeniu dispozičného práva žalovanej, pričom je predpoklad uzavretia dohody medzi stranami

sporu, ktorá má prednosť pred týmto opatrením.

12. Odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP, pretože žalobcovia rozhodujúce
skutočnosti náležitým spôsobom neosvedčili, čo spôsobilo, že nebola preukázaná odôvodnená potreba
neodkladnej úpravy pomerov užívateľov chát a argumentačná línia súdu prvej inštancie o vyhovení

návrhu na NO neobstojí v tejto veci.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu nevznikla potreba bezodkladne upraviť pomery, regulácia faktických
pomerov má určite ešte časovú rezervu a efektívnejšie je sa dohodnúť z hľadiska budúceho užívania
možnej cesty k chatám.

14. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd rozhodol bez úplných skutkových podkladov, prípadne že zistené
skutočnosti nesprávne vyhodnotili alebo že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto po právnej
stránke nesprávne posúdil, ide o námietky v prípade, že by boli opodstatnené, a krajský súd sa ichdôvodnosťou zaoberal, nenasvedčovali o existencii procesnej vady konania. Osobitne k námietke, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, je potrebné
uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale

prípustnosťdovolanianezakladá(nemázákladvovadekonaniaanespôsobujezmätočnosťrozhodnutia,
preto podľa ustálenej súdnej praxe treba prijať záver, že súd nesprávne rozhodol.

15. Žalovanou uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a),b), že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav písm. h) zodpovedajú

odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces), ktorý spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej
inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli
predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho

činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým
odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať
za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku

rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu
bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti

tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1
CSP) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania
potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené
podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného
stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli

pred súdom uplatnené [§ 366, § 373 ods.4 CSP]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri
vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr.
osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o
svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p., v tejto
veci došlo k nesprávnym právnym záverom.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo
aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže
uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými

skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia napadnuté.

17. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno
zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

18.Predovšetkýmodvolacísúdpoukazujenadôkazy,ktoréobsahujespisajetrebauviesť,ževtrestnom
konaní vo veci 4T/47/2011 žalobca K., súdený pre prečin ublíženia na zdraví Q.. E., podľa § 156 ods. 1, 2
písm. a) Tr. zák. vo veci 4T/47/4011 uviedol, že: („Na tejto ceste nie je bežný prístup s vozidlom, pretože
sme tam osadili rampu s visiacim zámkom;“ - koniec citácie, poznámka odvolacieho súdu). Rampa je

podľa žalovanej osadená v blízkosti chaty E., preto táto cesta už neslúži ďalej, ku jeho chate (t. j. K.)
slúži len chodník.19. V súčasnosti ohľadne karavanu prebieha správne konanie na Okresnom úrade SNV - pozemkovom
a lesnom odbore a keďže kľúče od závery dala žalovaná p. K., lebo ju o to prosil, keď bude niečo ťažšie
prevážať, išlo o veci, ktoré sa mu nezmestia do loďky a mali ich doniesť na chatu; avšak po viacerých

problémoch, ktoré začal robiť ostatným, žalovaná musela zrušiť pôvodnú rampu, ktorú osadil p. K. C.
I.. E. a dala potom osadiť pevnejšiu, novú rampu.

20. Z obsahu spisu vyplýva aj to, že nielen žalovaná ale aj žalobca p. K. svojim konaním spolu s
rybármi porušili všetko možné, čo mohli, priniesli vrak karavanu, ktorý umiestnili na obecnom pozemku

bez vedomia vlastníka a postavením rampy na jej pozemku žalovaná chránila nehnuteľnosti aj pred
napádaním tretích osôb, čiže aj nehnuteľnosti susedov.

21.Odvolacísúdkonštatuje,žeideonevysporiadanévzťahyvlastnícke,pozemkyvedľachátstránsporu
nepatria im, za pozemky vedľa chaty sa platí prenájom Urbárskej spoločnosti, lebo tieto pozemky okolo
chaty im nepatria, stavba bola realizovaná (ďalšia stavba) zo strany p. K. a to po ceste, ktorá je teraz

zaplavená a nie ako tvrdí pri návrhu na NO. Môže to preukázať aj p. Q.. E., ktorý v tom čase staval
svoju chatu a okrem toho chatu postavil na čierno a dodatočne ju zlegalizoval a teraz keď sa 20 rokov
nepodieľal na údržbe prístupovej komunikácie by chcel po nej prístup ku chate, hoci aj táto cesta k jeho
chate ani nevedie, pričom chata žalobcov je postavená v zátopovom pásme na pozemkoch Slovenského
vodohospodárskeho podniku a nikdy za nich neplatil žiaden nájom urbariátu, lebo on nie je majiteľom

parcely č. 811/1, ale týmto majiteľom je obec Veľký Folkmár.

22. Odvolací súd zistil, že nejde o jedinú prístupovú cestu tak ako to tvrdí vo svojom rozhodnutí súd
prvej inštancie, a preto nie je potreba naliehavej úpravy pomerov vlastníkov chát a keďže neboli úplne
zistené relevantné skutočnosti v rámci konania o návrhu na nariadenie NO, nie je ani potrebné dávať

žiadny návrh, kým sa nepokúsia strany sporu uzavrieť dohodu.

23. Naviac uzavretá rampa môže slúžiť viacerým vlastníkom chát, lebo nebráni k prístupe k
nehnuteľnostiam, ktoré majú oplotené tak žalobcovia ako aj žalovaná, k osadeniu rampy nedošlo tesne
prednariadenímNO,alevlokaliteRužínzatiaľjemožnébeznariadenéhoNOužívaťprimeranechodníky

a cestu, keďže žalovaná je jedinou vlastníčkou pozemku okolo svojej chaty a na tomto pozemku si
postavila aj rampu, aby zabránila nepovolaným osobám a asociálom v prístupe autom ku chatám jej
susedov, teda ďalších užívateľov chát.

24. Keďže v súčasnosti prebieha správne konanie a dosť často je v permanencii polícia v Gelnici, ktorá

je volaná k rybárom, zatiaľ nebolo preukázané, aby žalovaná neumožnila prechod cez svoj pozemok
ďalším susedom, odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a návrh na nariadenie NO pre nesplnenie
zákonných podmienok bol zamietnutý.

25. Odvolací súd ako neopodstatnené zrušil uznesenie vo výroku II. a III., ktoré neprichádzajú do úvahy

po zmene uznesenia súdu prvej inštancie a to podľa § 389 písm. d) CSP.

26. Odvolací súd zmenil uznesenie o náhrade trov konania tak, že strany sporu nemajú právo na
ich náhradu, vzhľadom na to, že bolo obťažné preukazovať potrebu nariadenia NO ako aj zo strany
žalovanej, ktorá bola úspešná v konaní, z hľadiska zlepšenia alebo výrazného zníženia majetkovej sféry,

tieto trovy neboli priznané, aj keď sú účelné, keďže je predpoklad, že strany sporu uzavrú v budúcnosti
dohodu, túto skutočnosť považuje odvolací súd za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré úspešná
strana sporu, t.j. žalovaná nemala priznané trovy konania, čo sa odôvodňuje § 255 ods.1 CSP a § 369
CSP pri trovách odvolacích z toho istého dôvodu.

27. Zatiaľ bez ohliadky miesta samého, lebo ak aj sám súd prvej inštancie konštatoval vo svojom
rozhodnutí o nariadení NO, že žalobcovia sú vlastníkmi rekreačnej chaty, ku ktorej príjazdová cesta
sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalovaného, čo je preukázanou skutočnosťou a nespornou
skutočnosťou je, že na tejto prístupovej ceste sa nachádza uzamknutá závora, je treba preto následne
v tomto konaní o nariadení NO jednať spolu v záujme vytvorenia si efektívnych užívateľských vzťahov

ku vlastným chatám a nie je možné zo strany tak žalovanej ako aj žalobcov si navzájom robiť prieky;
preukázanie prevážania ťažších vecí a materiálov zo strany žalobcov 1., 2. v konaní o nariadenie NO
osobným motorovým vozidlom nebolo preukázané, preto je neudržateľný záver súdu prvej inštancie, že
v danej oblasti nemôžu žalobcovia jedinú prístupovú cestu využívať pre rampu žalovanej.28. Odvolací súd si je vedomý toho, že nie je povinný súd prvej inštancie vykonať aj ďalšie dokazovanie,
ale v tejto špecifickej veci bolo potrebné vykonať dokonca ohliadku miesta samého pred nariadením NO,

resp. ohliadka môže byť v inom konaní vykonaná aj v konaní o veci samej.

29. Odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal, aj keď v odvolacom konaní
bola žalovaná úspešná, čo sa odôvodňuje dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pretože strany sporu
sú odsúdení aj naďalej v budúcnosti spolupracovať pri využívaní a spevňovaní cesty, ktorá vedie k ich

chatám a táto skutočnosť bola zrejmá aj súdu prvej inštancie a je nesporná a neutrpí tým majetková
sféra žalovanej.

30. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.