Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/332/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616216220
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616216220.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň

JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu : K. J., narodený XX.XX.XXXX,
bytom Š. XXX, zast. JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné
námestie 279/4, proti žalovanému : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: XX
XXX XXX, o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o vydanie bezdôvodného obohatenia,
o zaplatenie finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves sp. zn. 9Csp/139/2016 zo 16.5.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým žalobe bolo vyhovené a vo výroku o trovách konania.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 31 €, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnej zo sporových strán
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca, po úprave žalobného petitu podaním z 23.3.2017 domáhal
určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 22.6.2015 je neplatná, alternatívne

určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
z 22.6.2015 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ako aj zaplatenia 31 € titulom bezdôvodného
obohatenia a zaplatenia 200 € titulom primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 1 ods. 1,2, § 2 písm. a/,b/,d/,g/,h/,i/, § 9 ods. 1,2, § 11 ods.
1 zák. č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1 až 4/, § 53 ods. 1,2,3,6, § 54 ods. 1,2 OZ, § 1 ods. 1, § 2
ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., § 39, § 39a a § 3 ods. 1 OZ, vychádzajúc zo zisteného skutkového

stavu konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným 22.6.2015 je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou. Vzhľadom na to, že žalobca sa domáhal
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alternatívne určenia, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, vychádzajúc z § 137 písm. c/ CSP skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na takejto
požadovanej určovacej žalobe. Prihliadajúc na skutočnosť, že otázka skutočnej výšky záväzku žalobcu
voči žalovanému (ktorou žalobca preukazoval existenciu naliehavého právneho záujmu) je vyriešená,
keďže sa domáha aj vydania bezdôvodného obohatenia, t.j. sumy, ktorú uhradil žalovanému nad rámec

poskytnutých finančných prostriedkov, mal za to, že neexistuje právny dôvod na vyslovenie neplatnosti
úverovej zmluvy, resp. vyslovení, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Takéto určenie v danom prípade
by postavenie žalobcu nezmenilo, keďže podal žalobu aj o vydanie bezdôvodného obohatenia a v
konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia sa súd musí ako predbežnou otázkou zaoberať otázkou(ne)platnosti zmluvy o úvere, resp. o vyslovení, či úver je bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených
dôvodov v tejto časti žalobu zamietol.

4. Vychádzal zo záveru, že v konaní bolo preukázané uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX dňa 22.6.2015, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi sumu 200 €, žalobca sa
zaviazal zaplatiť okrem poskytnutej sumy aj odplatu a úrok, čo v prípade riadneho splatenia úveru v
dohodnutom termíne predstavuje 196, teda celkove 396 €, pričom výška odplaty bola zmluvne určená
sumou 56 € a úrok vo výške 70 % ročne z poskytnutého úveru. Celkovú sumu sa žalobca zaviazal

zaplatiť v lehote do jedného roka, t.j. do 22.6.2016, pričom v zmluve bola uvedená ročná percentuálna
miera nákladov vo výške 28 %. Je teda zrejmé, že pri výpočte tejto ročnej percentuálnej miery nákladov
žalovaný vychádzal len z odplaty dojednanej v zmluve, t.j. vo výške 56 , úroky do jej výpočtu nezahrnul.
Uvedený postup žalovaného nepovažoval za správny, pretože ročná percentuálna miera nákladov musí
obsahovať výšku všetkých nákladov spotrebiteľa, ktoré musí uhradiť, t.j. výšku jednorazových poplatkov,
výšku pravidelných poplatkov, napr. poplatkov za poistenie úveru, ako aj úrokovú sadzbu. Medzi faktory

ovplyvňujúce výšku ročnej percentuálnej miery nákladov tak okrem výšky poskytnutého úveru, doby
splácania úveru, výšky splátok a nákladov spojených s poskytnutím úveru, patrí aj dojednaná úroková
sadzba. Pokiaľ teda žalovaný do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov nezahrnul aj úrokovú
sadzbu, je potrebné podľa záveru súdu takto určenú ročnú percentuálnu mieru nákladov považovať za
nesprávnu.Keďžejenepochybné,žeakbydovýpočtubolzahrnutýajdojednanýúrokuvedenývzmluve,

ročná percentuálna miera nákladov by bola oveľa vyššia, preto konštatoval, že ročná percentuálna
miera nákladov uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne v neprospech žalobcu
ako spotrebiteľa a už len z toho dôvodu je potrebné úver poskytnutý žalobcovi na základe predmetnej
úverovej zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov.

5. V zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ a § 11 písm. b/ zák.č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia zmluvy, keďže celkové náklady žalobcu za poskytnutý úver vo výške 200 € predstavujú podľa
tejtoúverovejzmluvysumu196€,jednásavpodstateoodplatuzaúver,ktorúsúdpovažovalzaodplatuv
rozpore s dobrými mravmi, dohoda o odplate je tak absolútne neplatnou dohodou podľa § 39 OZ, pretože
považoval za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu dosahujúcu takmer

100 % poskytnutého úveru. V tejto súvislosti poukázal na výšku úrokovej sadzby úveru, ktorá podľa
zmluvy činí 70 % ročne, pričom priemerné úroky pri úveroch poskytovaných peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy boli 6,79 % ročne, je teda zrejmé, že žalovaným požadovaný úrok je mnohonásobne
vyšší ako priemerný úrok, takýto žiadaný úrok z úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán úverovej zmluvy, úrok z úveru je vo výške odporujúcej dobrým mravom,

s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť v zmysle § 39 OZ. Z uvedených dôvodov aj dohoda o odplate
za úver je neplatná a aj z tohto dôvodu poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Navyše žalovaný nepreukázal, aby pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou, t.j.
nepreukázal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z..
Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročnú a bez

poplatkov aj z dôvodu, že neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. b/, f/ zák.č. 129/2010 Z.z., i keď je
pravdou, že v zmluve dátum narodenia žalobcu priamo uvedený nie je, ale zmluva obsahuje jeho rodné
číslo, z ktorého tento údaj je zrejmý, teda je možné bez ťažkostí a s istotou osobu žalobcu identifikovať
a doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je uvedený priamo na druhej
strane zmluvy uvedením konkrétneho dátumu, t.j. 22.6.2016. Vychádzajúc zo skutočnosti, že v ten istý

deň ako strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, t.j. 22.6.2015 uzavreli aj dohodu o plnení
v splátkach, ktorou došlo k zmene zmluvy o spotrebiteľskom úvere v tom, že žalobca za poskytnutý úver
sa zaviazal zaplatiť žalovanému v 12 pravidelných mesačných splátkach po 33 € mesačne od 28.7.2015.
Zmenou spôsobu splácania úveru došlo aj k zmene ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá bola
uvedená v dohode o plnení splátkach vo výške 309,86 %, ktorá podľa záveru súdu je v rozpore s § 2

ods. 1 nar.vl. č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu uzavretia dohody v zmysle ktorého odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Priemerná percentuálna
miera nákladov v obdobných úveroch pritom za I. štvrťrok 2015 predstavovala 25,88 %, ide teda o hrubý
nepomer medzi poskytnutou výškou úveru a sumou, ktorú by mal žalobca vrátiť za poskytnutý úver

žalovanému. Takýmto spôsobom navýšenú cenu úveru považoval za extrémnu a úžernú odplatu, čo je
dôvodom absolútnej neplatnosti úveru bez ďalšieho pre rozpor s dobrými mravmi, ako aj podľa § 39a
OZ. Uvedené spôsobuje neplatnosť nielen dohody o plnení v splátkach, ale aj zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o plnení splátkach uzavrel,že strany sporu sú povinné poskytnúť si vzájomné plnenia. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
žalovaný poskytol žalobcovi úver 200 €, žalobca uhradil žalovanému za poskytnutý úver doposiaľ sumu
231 €. Na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie 31 €, ktoré je povinný žalobcovi vrátiť.

6. Z vychádzajúc z § 3 ods. 35 zák.č. 250/2007 Z.z. žalobcom uplatnené právo na primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 200 € nepovažoval za dôvodné, aj keď úverová zmluva uzavretá medzi
stranami sporu je neplatná, lebo aj žalobca ako spotrebiteľ by mal pri uzatváraní úverových zmlúv
postupovať s odbornou starostlivosťou, resp. opatrnosťou, čo u žalobcu nie je možné konštatovať.

Sám žalobca uviedol, že predmetná zmluva bola v poradí jeho treťou zmluvou, ktorú uzatvoril so
žalovaným. Mal tak možnosť oboznámiť sa s podmienkami poskytovania úverov zo strany žalovaného.
Mal vedomosť aj o výške odplát za žalovaným poskytované úvery, napriek tomu s ním uzavrel ďalšiu
zmluvu a čerpal úver. K uzavretiu zmluvného vzťahu ho nikto nenútil, peniaze mu boli zo strany
žalovaného poskytnuté. Z uvedených dôvodov žalobu o primerané finančné zadosťučinenie zamietol.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP s prihliadnutím na ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalobca
bol v konaní úspešný iba čiastočne, preto rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu
trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. b/, d/. f/, h/ CSP, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že z materiálne poňatého práva na súdnu ochranu rezultuje právo
účastníka konania (jeho právo) a tomu zodpovedajúca povinnosť, aby sa súd jasným právne korektným
a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre
jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, má právo na to, aby sa súd vysporiadal s

jeho argumentmi, ktoré sú relevantné, že nemôže opomenúť žiadnu skutkovo alebo právne významnú
otázku, pretože je to znak arbitrárnosti, poukazujúc na rozhodnutia Ústavného súdu SR. Poukatujúc
na rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/171/2005 z 27.4.2006 konštatoval, že ak nedostatok odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť
dovolaniaazároveňajdôvodnosťpodanéhoodvolania.Prihliadajúcnaobsahzmluvyoúvere,nahistóriu

splátok, bol toho názoru, že si individuálne dohodli podmienky zmluvy o úvere, že výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy a dohody
o plnení v splátkach, teda nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny úrokov a
iných poplatkov. Zo zmluvy sú zrejmé všetky termíny splátok, preto nemožno hovoriť o akejkoľvek na
absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K priemernej hodnote ročnej RPMN uviedol, že

táto je uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov, je taktiež v dokumente
štandardne európskej informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený, že poskytol
žalovanému (správne žalobcovi - poznámka odvolacieho súdu) pred podpísaním zmluvy a následne pri
podpísaní zmluvy pravdivé, riadne a úplné informácie. Súd mal podľa neho v odôvodnení rozhodnutia
stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec správne posúdil. K
výške poplatku za poskytnutie peňažných prostriedkov v časti náklady za vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou uviedol, že považuje za potrebné
poukázať na aktuálny záver rozhodovacej praxe citujúc časť rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe sp.zn.
12Cno/95/2005 publikované v komentári ČR dôvodiac, že pokiaľ žalobca namietal výšku odplaty, znáša

v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu,
ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektami
poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Podľa neho je zrejmé, že slovenské právo a slovenský
zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Ten podľa
neho nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že je nebankovým subjektom, ktorého riziko

podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne, vyššie oproti bankám.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny, uplatnil
si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré zároveň vyčíslil. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým i právnym zisteniam a na základe týchto

posúdil z hľadiska právneho celú vec správne v súlade s platným právnymi predpismi. Argumentácia
žalovaného v podanom odvolaní podľa neho neobstojí, je mätúca a výlučne účelovo koncipovaná, z jeho
pohľadu odvolacie námietky sú nedôvodné. Poukázal na správne skutkové zistenia súdu prvej inštancie,
ktoré vyplývajú z jeho rozhodnutia, v ktorom dostačujúco a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil.Opakovanepoukázalnaskutočnosť,ženeobstojíargumentáciatýkajúcasauzatvorenejdohodyoplnení
v splátkach, nakoľko samotný spotrebiteľský záväzkový vzťah medzi ním a žalovaným je obchádzaním
platných právnych predpisov zo strany žalovaného a ním použitý postup je v rozpore s dobrými mravmi

ako aj právnymi predpismi, preto správne súd prvej inštancie posúdil tak celý poskytnutý úver na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v spojitosti s dohodou o plnení v splátkach za absolútne neplatný. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp.zn. 8Co/40/2016 z 27.2.2017, časť
ktorého citoval. Zároveň upriamoval pozornosť na skutočnosť, že v obdobných veciach už odvolacie
súdy rozhodovali v neprospech žalovaného.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že naďalej trvá na svojom odvolaní v
celom rozsahu, poukazoval na skutočnosť, že dňa 22.6.2015 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere s
dobou splatnosti do 22.6.2016, následne dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového
kalendára. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach, na základe ktorých logicky
vzrastá aj RPMN, tzn. že RPMN vo výške 28% stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre

prípad splatenia úveru v jednej splátke, naproti tomu RPMN vo výške 309,86% dohodnutá v dohode
o splátkach predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach
tak ako je tomu aj v predmetnom prípade. Poukazujúc na ust. § 53 ods.6 OZ a § 1a ods.1 nar. vl. č.
87/1995 konštatoval, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením
a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN.

Dohodnutú výšku odplaty nepovažoval za neprimeranú ani v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na
skutočnosť, že poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru
vzhľadom na podmienky, za ktorých žalovaný poskytol úver žalobcovi a s ohľadom na ďalšie obchodné
riziko. Napokon poukázal na možnosť žalobcu odstúpiť od zmluvy do 14 kalendárnych dní od jej
uzavretia, čo žalobca nevyužil. Preto navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

11. I keď žalovaný v odvolaní uvádzal, že napáda rozsudok v celom rozsahu, z obsahu odvolania je
zrejmé, že namieta správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené,
vzhľadom na to odvolací súd mal za to, že žalovaný odvolaním nenapáda výrok rozsudku, ktorým

bolo čiastočne žalobe vyhovené, tento sa stal právoplatný a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené a
výrok súvisiaci, t.j. výrok o trovách konania (ďalej len „rozsudok“).

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP. a
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniam žalovaného nie je možné
vyhovieť.

13. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.5.2018 o 9.45 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 24.5.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

1, 3 CSP.

15. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm.b/, d/, f/, h/ CSP, súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP ( § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.)
odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať
vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie

procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale
ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku
súdneho rozhodnutia vo veci samej.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho
posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinnou nesprávnych (v zmysle
nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď' vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli
počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na

chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok

hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194

CSP.

19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

20. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

23.Rozhodnutiusúdunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán

nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 až § 194 C.s.p. alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné

ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani
nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

25. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani
odvolacie námietky žalovanej nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť, že z
rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, aby zmluvu o spotrebiteľskom úvere považoval za neplatnúz dôvodu, že v zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov,
preto odvolacie námietky v tomto smere uvádzané žalovaným odvolací súd považoval za nenáležité.

27. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 31 € súd prvej inštancie považoval za dôvodnú
keďže dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a dohoda o plnení v splátkach, sú zmluvami
neplatnými z dôvodu obchádzania zákona, samotnú zmluvu o úvere súd považoval takisto za neplatnú
z dôvodu, že žalovaný do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov nezahrnul aj úrokovú sadzbu,
pričom je nepochybné, ak by do výpočtu zahrnul aj dojednaný úrok v zmluve, ročná percentuálna

miera nákladov by bola oveľa vyššia, teda ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere bola uvedená nesprávne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a už z tohto
dôvodu je potrebné úver poskytnutý žalobcovi považovať za bezúročný a bez poplatkov.

28. V prípade neplatnosti zmluvy v časti týkajúcej sa RPMN chýba podstatná náležitosť zmluvy podľa §
9 ods.2 písm.k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom do 30.6.2015, t.j. platnom a účinnom

v čase uzavretia predmetnej zmluvy a keďže ide o absolútnu neplatnosť, tak súd nemôže chýbajúcu
časť zmluvy nahradiť. Preto správne súd prvej inštancie uzavrel, že úverová zmluva neobsahovala
zákonom stanovené záležitosti, preto úver je potrebné za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd
sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
dohode o plnení v splátkach za neplatné pre obchádzanie zákona, pretože uzavretím dohody o plnení

v splátkach v ten istý deň ako bola uzavretá dohoda o spotrebiteľskom úvere, pričom v zmluve o
spotrebiteľskom úvere je uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov v oveľa nižšej výške ako
v dohode o plnení v splátkach z toho istého dňa, pričom takéto konanie žalovaného Národná banka
Slovenska vykonávajúca dohľad nad subjektmi finančného trhu v oblasti bankovníctva vyhodnotila ako
nekalú obchodnú praktiku. Takýmto konaním žalovaný znevýhodnil postavenie spotrebiteľa ako slabšej

zmluvnej strany v spotrebiteľských vzťahoch.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku
o trovách konania ako vecne správne.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s
§ 255 ods.1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, žalobca bol v odvolacom konaní plne
úspešný, preto mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu
100%. O výške účelne vynaložených trov v súvislosti s odvolacím konaním rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením (§ 262 ods.2 CSP).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2
CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).