Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417213127
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1417213127.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov
senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : C. Y.,
B.. XX.XX.XXXX, J. XX, X., proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
807 598, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolania žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16 Csp 166/2017-18 zo dňa 16.novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výrokov I., III., IV., V. potvrdzuje.

Odvolanie žalovaného proti zamietajúcemu výroku II. odmieta.

Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, tak že : I. Zamestnávateľ žalobkyne:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, je povinný zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo
dňa 22.09.2014 dojednanej súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
22.09.2014 uzavretou medzi žalobkyňou a žalovanou. II. Súd v prevyšujúcej časti návrh žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. III. Súd ukladá žalobkyni povinnosť podať proti

žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 žalobu vo veci samej o
určenieneplatnostiDohodyozrážkachzomzdyazinýchpríjmovzodňa22.09.2014dojednanejsúčasne
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.09.2014 uzavretou medzi žalobkyňou
a žalovanou, a to v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. IV.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia. V. Žalovaná
je povinná zaplatiť súdny poplatok za neodkladné opatrenie vo výške 33,- € na účet Okresného súdu

Bratislava IV do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka,
čl. 4, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 2 písm. c), písm. d), § 329 ods. 1 , § 336 ods. 1, 2
C.s.p., keď poukázal na predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú potreba
dočasnej úpravy pomerov strán alebo obava, že by exekúcia bola ohrozená. Pri rozhodovaní o

nariadení neodkladného opatrenia musí súd porovnávať záujmy, ktoré by mohli byť nariadením, resp.
nenariadením neodkladného opatrenia dotknuté, je potrebné prihliadať na možné následky nariadeného
opatrenia,najmäsdôrazomnavznikneprimeranejujmyosobe,ktorájepovinnáznariadenéhoopatrenia
a tiež musí súd skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a
slobôd garantovaných ústavou. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a z jeho dočasného
charakteru vyplýva, že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie

konečného rozhodnutia. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremenospočíva výlučne na navrhovateľovi nedokladného opatrenia (v tomto prípade žalobkyni) a návrh by
mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však
nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobkyne bez osvedčenia aspoň základných skutočností

umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana
a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani
nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom
takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu,
javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o nariadenie neodkladného

opatrenia) súd postupuje v súčinnosti so stranami tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa
skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané
a limitom je dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia.

1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že potrebu dočasnej úpravy pomerov žalobkyňa odôvodňovala konaním
žalovanej, ktorá zamestnávateľa požiadala o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o

zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úveru, hoc žalobkyňa
mázato,žetátodohodajeneplatnáanaviacpohľadávkabolaňouužvcelostiuhradená.Zpredložených
listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou dňa 22.09.2014
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške 300,- €, pričom žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť

celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 288,- €, ktoré náklady boli tvorené súčtom
úroku 64 % p.a. z poskytnutého úveru (suma 192,- €) a administratívnych nákladov 96,- €. Žalobkyňa
sa v zmysle dohody o plnení v splátkach zo dňa 22.09.2014 zaviazala uhradiť sumu 588,- € v 12
pravidelných mesačných splátkach, každá vo výške 49,- €, splatných vždy k 25. dňu v kalendárnom
mesiaci,počnúc25.10.2014.RPMNposkytnutéhoúverubola300,29%.Vzmyslebodu09.všeobecných

podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru za účelom zabezpečenia pohľadávok zo zmluvy veriteľ
so súhlasom dlžníka požaduje poskytnutie zabezpečenia výlučne vo forme dohody o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov a/alebo ručenia a/alebo zmluvnej pokuty. Súčasne so zmluvou o úvere bola dňa
22.09.2014 medzi žalobkyňou a žalovanou na zabezpečenie pohľadávok veriteľa z úverovej zmluvy
alebo v súvislosti z ňou uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, pričom zabezpečovanou

pohľadávkou sa, okrem iného, rozumie pohľadávka na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných
veriteľovi na základe zmluvy o úvere, najmä pohľadávky na zaplatenie úveru spolu s príslušenstvom.
Žalovaný u zamestnávateľa žalobkyne - Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, listom zo dňa
18.11.2015, doručeným dňa 01.12.2015 požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy, nakoľko žalobkyňa
neplnila záväzky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.09.2014, uhradila len sumu

64,- €, pričom dlh žalobkyne k 18.11.2015 predstavuje súčet istiny a úroku z omeškania v sume 808,91
€; výška úrokov z omeškania, ktoré medzičasom vznikajú, bude známa až dňom doplatenia istiny s
poplatkom, a teda o výške úrokov z omeškania bude žalovaná zamestnávateľa informovať v žiadosti o
úhradu úrokov z omeškania. Mailom zo dňa 26.07.2017 oznámil žalovaný zamestnávateľovi žalobkyne,
že vo veci splácania úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX k 26.07.2017 je výška pohľadávky 644,44 € a

denne sa zvyšuje o úroky z omeškania, pričom pre zastavenie penalizácie je potrebné uhradiť čiastku
32,93 €. Zamestnávateľ žalobkyne v dobe od novembra 2015 do augusta 2017 vykonal zrážky pre
žalovanú v celkovej sume 892,- €, pričom podľa potvrdenia zo dňa 26.09.2017 (č. l. 16) zrážky pokračujú
aj naďalej.

1.3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že z opísania rozhodujúcich skutočností a predložených
listinných dôkazov žalobkyňa osvedčila nárok uplatňovaný návrhom na naradenie neodkladného
opatrenia, keďže s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú
sa viaže dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, nie je predbežne vylúčené, že uvedená
dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov môže byť neplatným právnym úkonom, či už z dôvodu

prípadných neprijateľných zmluvných podmienok alebo absencie ich individuálneho dojednania medzi
stranami sporu. Žalobkyňa rovnako osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami,
nakoľko vykonávaním zrážok zo mzdy na základe potenciálne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy by
mohlo dôjsť k prípadnému vzniku ujmy na strane žalobkyne a neoprávnenému úbytku na jej majetku,
kedy by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne

bezdôvodne, prípadne vo vyššom rozsahu, než to umožňuje zákon (výrok I.).

1.4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nemohol vyhovieť žalobkyni, ktorá sa v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia domáhala aj vyslovenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z inýchpríjmov a určenia, že zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 22.09.2014 je neplatná, nakoľko v otázke
neplatnosti dohody či už z dôvodu prípadných neprijateľných zmluvných podmienok alebo absencie
ich individuálneho dojednania medzi stranami sporu, prípadnej bezúročnosti samotného úveru je

nevyhnutné vykonávať náležité dokazovanie a celú vec skutkovo a právne vyhodnotiť, čo je vyhradené
konaniu vo veci samej, takýto záver nemožno vysloviť neodkladným opatrením, a preto v tejto časti
návrh zamietol. Rovnako pokiaľ žalobkyňa požadovala, aby sa žalovaná zdržala vykonávania zrážok zo
mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, zdržala sa vykonávania zrážok zo mzdy
s požadovaným nárokom na plnenie úrokov z omeškania a zastavila toto plnenie, súd prvej inštancie

poukázal nato, že z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že zrážky zo mzdy vykonáva zamestnávateľ
žalobkyne, nie samotná žalovaná, a preto nariadenie neodkladného opatrenia v tomto smere voči
žalovanej nemá podklad v zistenom, napokon ani žalobkyňou tvrdenom skutkovom podklade, pretože
nesmeruje voči osobe, ktorej by bolo možné uvedenú povinnosť uložiť (výrok II.).

1.5. Súd prvej inštancie ďalej poukázal nato, že zmenou procesnej úpravy, kedy skôr účinný O.s.p.

umožňoval nariadenie nedokladného opatrenia aj osobe, ktorá nebola stranou sporu/účastníkom
konania, ak to bolo možné od nej spravodlivo požadovať (§ 76 ods. 2 O.s.p.). C.s.p. expressis verbis
neupravuje možnosť nariadiť neodkladné opatrenie voči inému „tretiemu“ subjektu, čo však podľa
názorukonajúcehosúdunevylučujemožnosťnariadiťneodkladnéopatrenievovzťahukinémusubjektu,
stojacemu mimo hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, a to vzhľadom na čl. 4 C.s.p. a zásadu

všeobecnej spravodlivosti. Pokiaľ je však pred začatím konania vo veci samej požadované nariadenie
neodkladného opatrenia voči tretej osobe, súd je povinný postupovať podľa § 336 ods. 1, 2 C.s.p. a vo
výroku uznesenia uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej v určenej lehote. Na základe uvedeného
súd uložil žalobkyni povinnosť podať proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO:35807598žalobuvovecisamejourčenieneplatnostiDohodyozrážkachzomzdyazinýchpríjmov

zo dňa 22.09.2014 dojednanej súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
22.09.2014 uzavretou medzi žalobkyňou a žalovanou, a to v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia (výrok III.).

1.6. O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol podľa §

255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Nakoľko
každá zo strán mala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia čiastočný úspech, keď návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia bol čiastočne zamietnutý, súd dospel k záveru, že žiadnej zo strán
nepatrí nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).

1.7. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za neodkladné opatrenie rozhodol súd prvej
inštancie podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov a vzhľadom k tomu, že žalobkyňa je v konaní oslobodená od
súdnych poplatkov ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva a súd jej návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia vyhovel, podľa výsledku konania zaviazal žalovanú na zaplatenie súdneho
poplatku za neodkladné opatrenie podľa položky 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov v sume 33,-
€ na účet Okresného súdu Bratislava IV (výrok V).

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný ktorý žiadal, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Žalovaný mal za to, že v civilnom konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1
písm. b) C.s.p. „súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces " ďalej v ust. § 365 ods.
1 písm. d) C.s.p. „konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.“

k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. „súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam “ a napokon k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. h)
C.s.p. „rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. “

2.1. Žalovaný poukázal nato, že inštitút zrážok zo mzdy upravuje § 551 Občianskeho zákonníka a

predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Čo sa týka Dohody o
zrážkach zo mzdy (ďalej len „Dohoda“), mal za to, že táto bola uzavretá platne v súlade s ustanovením
§ 551 Občianskeho zákonníka a taktiež v súlade so všetkými právnymi predpismi SR a obsahuje
všetky zákonom požadované náležitosti. Ide o právny úkon, ktorý patrí dvom spôsobilým subjektompráva, o ktorého platnosti nemožno nijakým spôsobom pochybovať. Dohoda bola uzavretá písomne
medzí žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa

mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa. Dohoda predstavuje
samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ
zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá
ma spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. Predmetnú argumentáciu podporuje aj novela
zákona č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia

uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Žalovaný mal
za to, že dojednanie predmetnej Dohody je platné. Pokým žalobkyňa vo svojom podaní uvádza, že zo
znenia § 137 ods. d) C.s.p. vyplýva, že žalobou sa možno domáhať určenia právnej skutočnosti, ak to
vyplýva z osobitného predpisu, pričom toto ustanovenie C.s.p. žiadnym spôsobom nešpecifikuje o ktorý
osobitný predpis má ísť - a preto týmto predpisom má byť aj zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa,

tak žalovaný zastal názor, že nie je dôvod na aplikáciu ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa,
t. j. nie je prípustná ani určovacia žaloba. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje
absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný poukázal na v tomto smere na Rozsudok Súdneho
dvora zo dňa 12.01.2006, sp. zn.: C-361/04, vo veci S. G. - L. a ďalší v. OHIM, Rozsudok Súdneho
dvora „. W.“ (C-237/02), 1. apríla 2004. V zmysle predmetných rozhodnutí a právnych predpisov na

ochranu spotrebiteľa súd je oprávnený ex offo skúmať či spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné
podmienky a v takom prípade ju vyhlásiť za neplatnú. Postup súdu, ktorým určil že dohoda o zrážkach
zo mzdy je neplatná by bol v rozpore s právnymi predpismi, pretože týmto postupom by inak došlo k
porušeniu základného princípu záväzkového práva a to princípu pacta sunt servanda. Žalovaný má za
to, že žalobkyňa nepreukázal naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti

určovacej žaloby. Žalovaný má za to, že v danom prípade žalobkyňa, ktorý by sa domáhal neplatnosti
Dohody, domáhal sa určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Určenie
existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade,
že súd má určiť aktuálny právny stav. Takéto určenie právnej skutočnosti podľa citovaného § 137 písm.
d) C.s.p. je možné len vtedy, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Právny úkon (v danom

prípade dohoda ako viacstranný právny úkon) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája
vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z toho vyplýva, že pre účely ust. § 137
C.s.p. je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti (neplatnosti) právneho úkonu ako žalobu o určenie
právnej skutočnosti. Nová právna úprava C.s.p. pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za
predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Žalovaný má za to, že za

takýto právny predpis nie je možné považovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý
v žiadnom zo svojich ustanovení, a to ani v ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nepripúšťa
žalobu o určenie právnej skutočnosti. Žalovaný ďalej dodal, že Dohoda je samostatným dokumentom
svedčiacim o samostatnom právnom úkone, ktorý bol urobený síce v súvislosti s uzavretou Zmluvou
z toho istého dňa, ale bola uzavretá osobitne s vyhlásením o dobrovoľnosti jej uzavretia. Namietal, že

nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo
strany veriteľa, pretože: a)právny predpis (§ 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka) obsahuje zákonný limit
výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v prípade výkonu
rozhodnutia; b)predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať
zrážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy (R 47/1974) a c)ak by sa stalo, že

platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť, a tieto sumy by
poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a preto by musel tieto sumy vrátiť
(Lazar, J. akol. Občianske právo hmotné. 2. diel. 3. doplnené a prepracované vydanie. Bratislava, IURA
EDITION 2006, s. 79).

2.2. Žalovaný v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie uznesenia, keď súd sa v odôvodnení
predmetného uznesenia obmedzil len na konštatovanie, že vyhovel žiadosti žalobcu len s odôvodnením
potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán. Žalovaný je toho názoru, že podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia v predmetnej veci splnené neboli. Jedným z kritérií pri posudzovaní súdu je
hľadisko ujmy, ktorá by mohla byť spôsobená neodložením použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj

to, že ujma na strane žalobcu prevyšuje možnú ujmu na strane žalovaného. Odklad výkonu dohody o
zrážkach zabráni žalovanému riadne uplatniť svoj nárok, a teda mu bude znemožnené riadne uplatňovať
svoje práva, ktoré mu prináležia a dôjde tak k poškodeniu záujmov veriteľa a teda aj k vážnemu
narušeniu právnej istoty a záruk veriteľa, že jeho záväzok bude v budúcnosti uspokojený. Súd prvejinštancie stupňa sa nevenoval ani otázke výnimočnosti. Čo sa týka predpokladu úspešnosti vo veci
samej, žalovaný zastal názor, že ani táto podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia nebola
splnená, keďže predpoklad úspešnosti žalobcu v súdnom spore s ohľadom na zmluvnú dokumentáciu

ako aj skutkový a právny stav je nízky. Žalovaný už vzhľadom na predchádzajúcu argumentáciu čo
sa týka uzavretia Dohody trval na tom, že žalobkyňa sa domáha žalobou „zjavne nedôvodne“ určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe vyššie uvedeného je žalovaný toho názoru, že
súd v uznesení vôbec nesplnil povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie, a teda ani nepreukázal splnenie
kritériíprepovolenieneodkladnéhoopatreniavpredmetnejveci,apretožalovanýpovažujeuznesenieza

arbitrárne, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ktoré nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej
republiky. Navyše, nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia považuje aj Ústavný súd v zmysle
jeho judikatúry za porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 Listiny a čl. 6 ods. 1
Dohovoru. Okrem toho, v prípade, ak súdny orgán rozhodne svojvoľne bez toho, aby takéto rozhodnutie
odôvodnil, nielenže porušuje základné právo účastníka tohto rozhodnutia na spravodlivé prejednanie
veci, ale porušuje i princíp právnej istoty účastníkov v súdnom konaní ako jeden z kľúčových pilierov

civilného procesu a právneho štátu vo všeobecnosti. Žalovaný v tomto smere rovnako poukazuje na
fakt, že arbitrárne rozhodovanie súdov je v príkrom rozpore s ústavou garantovaným právom občanov
na predvídateľnosť súdnej praxe.

3. Žalobkyňa ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava sa k

odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrilo.
4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle §379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti
uzneseniu je potrebné čiastočne odmietnuť (§ 386 písm. b/ C.s.p.) a vo zvyšku odvolaniu žalovaného
nemožno priznať úspech.

5. Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal prípustnosťou odvolania žalovaného. Podľa § 359 C.s.p.
odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozhodujúcim kritériom
pre posúdenie toho, v prospech ktorej strany bolo rozhodnutie (eventuálne určitý výrok rozhodnutia)
vydané, je porovnanie petitu či už žaloby alebo v širšom zmysle procesného úkonu strany s výrokom
prvoinštančného rozhodnutia. Pokiaľ súd prvej inštancie návrh (v časti) zamietne, je jednoznačné, že

takýto zamietajúci výrok predstavuje rozhodnutie v neprospech žalobcu a v prospech žalovaného.
6. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
iba čiastočne, keď prevyšujúcej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol
(výrok II.). Napriek daným skutočnostiam žalovaný napadol predmetné uznesenie svojim odvolaním v
celom rozsahu, t.j. aj pokiaľ išlo o jeho zamietajúci výrok, ktorým bolo nepochybne rozhodnuté v jeho

prospech. Žalovaný nebol oprávnený podať odvolanie voči zamietajúcemu výroku a z tohto dôvodu
odvolací súd musel jeho odvolanie v časti, v ktorej smerovalo voči zamietajúcemu výroku uznesenia
(výrok II.), v zmysle § 386 písm. b/ v spojení s § 359 C.s.p. odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou.
7. Následne sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalovaného vo zvyšnej časti.
8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Pokiaľ § 325 ods. 2 C.s.p. predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenia strane, ide vždy
o stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou bude v prevažnej väčšine
prípadov žalovaný vo veci samej, resp. osoba, proti ktorej má v budúcnosti žaloba smerovať. Nemožno

však vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, ako to pôvodne predpokladal §
76 ods. 2 O.s.p. To platí aj pre neodkladné opatrenie po začatí konania, v rámci ktorého je už uzavretý
okruh strán (žalobkyňa, žalovaný a prípadným neodkladným opatrením má byť uložená povinnosť
alebo obmedzenie niekomu inému. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osoby má vždy povahu
súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné

plnenie povinnosti voči žalobcovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému
má byť poskytnutá procesná ochrana). Procesná pozícia tretej osoby (iba) ako súčinného subjektu, je
zdôraznená aj v súvislosti s prípadnou procesnou obranou žalovaného. Ak bolo neodkladné opatrenie
voči tretej osobe nariadené po začatí konania, má žalovaný vždy právo napadnúť ho odvolaním anesie plnú procesnú zodpovednosť za efektívne využitie tohto opravného prostriedku. Ak súd nariadi
neodkladné opatrenie, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné
považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (viď komentár Civilného

sporového poriadku vydaný J.. Y.. T. Š. L.. a kolektívom v roku 2016 v nakladatelství C.H. Beckstrana
1094 a 1095.9.
13. Predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy
pomerov alebo osvedčenie, že je tu (dôvodná) obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Rovnako
musí byť aspoň osvedčená danosť (dôvodnosť a trvanie) práva, resp. nároku. Účelom neodkladného

opatrenia je okamžitá úprava pomerov strán. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej (hoci i len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené.
14. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne z názorom súdu prvej inštancie dospel k
záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď úprava
pomerov strán na obdobie, kým sa nerozhodne vo veci samej, je potrebná a zamedzí vzniku ujmy na
majetku žalobcu. Žalobkyňa preukázala, že žalovaný vykonáva prostredníctvom jej zamestnávateľa

zrážky z jej mzdy, čím dochádza k vážnemu zásahu do majetkovej sféry žalobkyne. Výkon zrážok zo
mzdy je realizovaný na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 22.9.2014, ktorou
je zabezpečený záväzok žalovaného ako veriteľa voči žalobkyni ako dlžníkovi vyplývajúci zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.9.2014. Predmetná úverová zmluva má nepochybne
spotrebiteľskú povahu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu jej uzavretia

a zároveň sa na túto zmluvu vzťahuje právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
ako správne konštatoval i súd prvej inštancie.
15. Odvolací súd posudzoval otázku potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami
s ohľadom na skutkové tvrdenia žalobkyne v žalobe. Žalobkyňa preukazovala naliehavý právny
záujem na určení neexistencie práva (pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.

XXXXXXXXX zo dňa 22.9.2014 tvrdiac, že toto právo žalovaného zaniklo riadnym splnením celého
záväzku žalobkyňou a ona ako spotrebiteľ nemá iný prostriedok svojej obrany ako uplatniť svoje
právo na súde, nakoľko žalovaný od neho vymáha plnenie na základe neplatnej, mimosúdnej dohody
o zrážkach zo mzdy, ktorej ukončenie platnosti je možné len judikovaným súdnym rozhodnutím.
Zároveň v žalobe tvrdí, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

nakoľko zmluva o spotrebiteľským úvere neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd tak posudzoval otázku potreby bezodkladnej úpravy pomerov
medzisporovýmistranamisohľadomnaskutkovétvrdeniažalobkyne.Vsúladesosúdomprvejinštancie
dospel k záveru, že z vecného hľadiska je možné dosiahnuť bezodkladnú úpravu pomerov uložením
povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne nevykonávať ďalšie zrážky z jej mzdy na základe dohody o

zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktoré sú súčasťou zmluvy o spotrebiteľských úveroch uzavretých
medzi sporovými stranami. Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací
prostriedok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom
posúdenia súdu. Ďalšie vykonávanie zrážok zo mzdy by mohlo spôsobiť na strane žalobkyne ujmu
v prípade, ak by bola v konaní vo veci samej úspešná. Naproti tomu na strane žalovaného takáto

ujma nevzniká, pretože ak bude v konaní úspešný, bude môcť pokračovať vo vykonávaní zrážok na
základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Pokračovanie výkonu zabezpečovacieho práva za
vyššie uvedených okolností, predstavuje riziko, že majetok spotrebiteľa bude postihnutý nad mieru toho,
čo dodávateľovi patrí. Spotrebiteľ je slabšou stranou, ktorá disponuje zásadne menším majetkom a
má podstatne nižšie príjmy ako dodávateľ. Výkon zabezpečovacieho práva spotrebiteľa v niektorých

prípadoch až existenčne ohrozuje. V porovnaní s tým je zanedbateľná ujma, ktorá by mohla vzniknúť
dodávateľovi pozdržaním výkonu jeho zabezpečovacieho práva pre prípad, že by sa žaloba spotrebiteľa
ukázala ako nedôvodná. Takto nariadené neodkladné opatrenie je preto plne v súlade s princípom
proporcionality
16. Pokiaľ ide o námietky žalovaného v odvolaní, že predmetná Dohoda o zrážkach ako zabezpečovací

inštitút, má všetky náležitosti v zmysle Občianskeho zákonníka a je legálnym právny inštitútom a nie je
neplatná ich posúdenie môže mať význam iba z hľadiska rozhodovania vo veci samej.
17. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. uznesenie súdu prvej
inštancie v časti výroku I. ako vecne správne potvrdil, vrátane výroku IV. o trovách konania o ktorých
súd prvej inštancie vzhľadom na čiastočný úspech strán sporu správne rozhodol v zmysle § 255 ods.

2 C.s.p..
18. Rovnako ako vecne správny potvrdil napadnuté uznesenie aj v časti ďalších výrokov a to výroku III.,
keď súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 336 ods. 1,2 C.s.p. uložil žalobkyni povinnosť podať
žalobu a vo výroku V. o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet prvoinštančného súdu súdny poplatokza návrh nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33,-€, v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch vzhľadom na úspešnú žalobkyňu v konaní, ktorá je v zmysle § 4 ods. 2 písm. u)
citovaného zákona od platenia poplatku oslobodená.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa potvrdil, mala žalobkyňa v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).