Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 28, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Pc/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816208389
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8816208389.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci navrhovateľky: J.

O., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Z. O., korešpondenčná adresa V. X, R. P. B. proti odporcovi: P. O., Z..
XX.XX.XXXX, K. B. Z. O. XXX zastúpený Mgr. Františkom Chocholom, advokátom, AK Kalinčiakova 10,
Vranov nad Topľou, IČO: 423 399 28 o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súde dňa 02.11.2016 domáhala, aby súd zaviazal odporcu
platením manželského výživného v sume 2000 USD mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc dňom

podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod ich manželstva
na návrhu žalobcu. Poukázala, že manželia majú v súlade so zákonom vzájomnú vyživovaciu povinnosť.
Ich manželstvo bolo dobré od jeho začiatku až do cca roku 20124. Žalovaný pracuje stále so zárobkom
4000 USD, k tomu 2000 USD, spolu 6000 USD mesačne. Žalobkyňa pracovala a pracuje príležitostne.
Odsťahovali sa v R. z jednej obytnej štvrte do vlastného rodinného domu. Manželia sa po vzájomnej
dohode rozhodli, že vzhľadom na príjem žalovaného a hlavne zabezpečenie výchovy dcéry, ktorá bola
stále staršia a postupom veku mala aj iné záujmy. Nakoľko žili v cudzom štáte, kde videli aj život mladých

ľudí - asociálov, obávali sa o bezpečnosť dcéry. Aj po presťahovaní sa do inej štvrte, žalobkyňa zistila, že
vichdomeboliopakovaneneznámimuži(vdcérinejizbe),pretodcéruprimeranýmspôsobomupozornila
na ich nevhodné správanie. Tu začali byť aj príčina manželských nezhôd, nakoľko manžel - žalovaný
bol od rána do večera v práci, dcére začal kupovať nadštandardné oblečenie, ako aj lyžiarsku výbavu
a chodil spolu s dcérou na lyžovačku. Nezaujímal sa o to, kto chodí za dcérou do ich domu. Dcére
dával vysoké vreckové a v podstate jej matka začala vadiť, preto žalovaného otca nahovárala proti
matke. Mimo tohto na ich manželský život negatívne vplývali aj príbuzní žalovaného. Rodina chodí

sporadický na Slovensko, kde si kúpili aj rodinný dom v Z. O.. Situácia vyvrcholila tak, že t. č. v R.
po návrate zo Slovenska manžel aj na podnet dcéry provokovali žalobkyňu z cieľom najmä dcéra,
aby sa odsťahovala z domu, kde pochopiteľne chcela mať už vyššie spomínanú spoločnosť. Došlo k
domácemu násiliu, ktoré riešila tamojšia polícia a po výsluchu manželov a ďalších dôkazov žalovaný má
zaplatiť žalobkyni 300 USD. Žalobkyňa dokazuje, že s manželom sa majú radi aj pri tomto incidente, žijú
pravidelným sexuálnym životom, keď sa stretnú, pretože žalobkyňa je zatiaľ u matky, kým sa s konečnou
platnosťou nevyrieši domáce násilie. Výdavky na domácnosť zdieľali spoločne až do vyššie uvedeného

incidentu žalovaného, pričom žalobkyňa nie je schopná sa zamestnať a preto nemá žiaden príjem, teda
je odkázaná na výživu manžela. Žalobkyňa sa nechce rozviesť, nakoľko ide o 17 ročné manželstvo a
krátkodobé nezhody sa podľa nej dajú odstrániť.2. Odporca s návrhom nesúhlasil.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, listinnými dôkazmi, a to spisom tunajšieho

súdu sp.zn. 6P/150/2016, správou ÚPSVaR zo dňa 12.01.2017, podaním odporcu zo dňa 26.01.2017,
z 23.08.2017, z 10.11.2017, vyjadrením vo veci zo dňa z 15.03.2018 vrátane príloh na čl. 52-54,
vyjadrením na čl. 56 -57, oznámením právnej zástupkyne navrhovateľa o vypovedaní plnej moci a
vyjadreniami účastníkov konania.

4. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav:

5. Z pripojeného spisu sp.zn. 6P 110/2017 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 30.05.2017, č.k.
9P/150/2016-111 súd rozviedol manželstvo účastníkov konania s tým, že na čas po rozvode maloletú
A. O. zveril do starostlivosti otca a matku zaviazal platením výživného v sume 30% zo sumy životného
minima počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Styk s maloletou upravil ako

neobmedzený. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2017.

6. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že podľa sobášneho listu manželia uzavreli manželstvo
dňa XX.XX.XXXX, obaja ako rozvedení. Z manželstva sa narodila mal. A., Z.. XX.XX.XXXX. Posledné
spoločnébydliskomanželovbolovobciZ.O..Podľavýpovedenavrhovateľasmanželkoudlhodobožijúv

R.. U oboch ide o druhé manželstvo. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj maloletá A.. Manželkine deti z
prvého manželstva žijú u otca. Minimálne od roku 2005 si všimol, že manželka má problém s alkoholom.
Tento konzumuje aj sama doma, po príchode z práce zvyčajne zistil, že manželka je pod vplyvom
alkoholu, je agresívna a háda sa. Manželka nepracuje, nikdy nemala trvalý pracovný pomer. V R. žije aj
matka jeho manželky. Vzťahy medzi nimi nie sú dobré. Počas poslednej návštevy Slovenska vyvolala

konflikt s jeho matkou. Celá situácia výrazne negatívne vplýva na navrhovateľa aj maloletú dcéru
účastníkov. Do R. sa následne nevrátili spoločne, žijú oddelene. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy
ich kontaktoval sociálny úrad v zahraničí, ktorý dočasne zakázal manželke vstup do spoločného obydlia.
Dcéra nemá s matkou dobrý vzťah. Keď bola menšia, matka ju bila, ťahala za vlasy, zakazovala jej
návštevy spolužiakov, nemohla sa doma učiť. Vzhľadom na uvedené žiada, aby v prípade rozvodu súd

zveril mal. dcéru do jeho osobnej starostlivosti. Dcéra študuje na strednej škole, chce pokračovať v
štúdiu na univerzite. Potrebuje pokoj a primerané podmienky pre prípravu do školy. Právna zástupkyňa
manželky vo svojom vyjadrení potvrdila, že vzťahy medzi partnermi sú konfliktné, manželka nepracuje, s
dcérou nemá dobrý vzťah, pretože jej vadilo správanie dcéry, ktorá si vodila chlapcov do domu. Obávala
sa, aby nepožívali návykové látky a kvôli upozorneniam zo strany matky je vzťah s dcérou problémový.

Po návrate do R. došlo medzi účastníkmi konania k incidentu, manželka chytila notebook, hodila ho do
zeme, manžel privolal políciu, momentálne je bez práce. V minulosti pracovala len príležitostne. Toho
času si hľadá zamestnanie. Má aj zdravotné problémy a lieči sa. Poprela problémy s alkoholom. Uviedla,
že s rozvodom manželstva súhlasí. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k mal. dcére, vzhľadom na
napäté vzťahy, súhlasí s tým, aby bola dcéra zverená do osobnej starostlivosti otca a zo strany matky

určené výživné v minimálnej výške. Podľa výpovede mal. A. počas letných prázdnin boli s rodičmi na
dovolenke na Slovensku po dobu 2 mesiacov. Študuje na strednej škole a chce pokračovať v štúdiu na
univerzite. Rodičia, kým žili spolu, každý deň sa hádali, preto zostáva v škole do 19. hodiny a domov
prichádza až po príchode otca z práce. Domáce úlohy si robí vtedy, keď všetci spia. Ak príde domov
skôr a otec nie je doma, mama sa s ňou háda a nemôže sa pripravovať do školy. Vadí jej všetko, čo

doma urobí. Nemôže si vyprať šaty a pripraviť si jedlo. Vzhľadom na uvedené chce bývať s otcom, s
mamou si vôbec nerozumie. Neoslovuje ju mama. Keď je mama doma, úlohy si urobí v parku. Často si
vypije a otec musí skrývať fľaše s alkoholom. Otec sa o ňu stará, kupuje jej pomôcky do školy, oblečenie
a pod. Matka jej nadáva a to aj vulgárne. Svedkyňa T. O., matka navrhovateľa, uviedla, že aj keď syn s
nevestou žijú v zahraničí, často si telefonujú, a sú v kontakte aj cez skype. Nevesta ich stále vyrušovala

v rozhovore, skákala im do rečí, opakovane sa stalo, že rozhovor museli ukončiť, lebo sa začala hádať.
Synovi vyčítala, že je dlho v práci, nevesta nikdy nemala stálu prácu. Podľa ich správania a výrazu
si svedkyňa všimla, že ich vzťah nie je v poriadku a v rodine je nepokoj. Počas poslednej návštevy
na Slovensku v lete v roku 2016 sa nevesta opila. Všimla si, že s vnučkou nevychádza dobre, nič jej
nekúpi, dcéra matke vyčítala, že sa jej nevenuje a že ju nezaujíma. Vnučka mala zdravotné problémy.

4 krát s ňou bol syn na ošetrení. Matka s ňou nešla. Od návratu do R. účastníci konania spolu nežijú.
Stalo sa, že nevesta fyzicky napadla navrhovateľa. Sácala ho, kopala do neho. Dcéra sa ho zastala a
preto začala biť aj ju. Privolali políciu, ktorá neveste dočasne zakázala vstup do domu. Z týchto dôvodov
dcéra nechce žiť s mamou ale s otcom. S matkou nemá dobrý vzťah. Zdôverila sa príbuzným, že keďbola malá, matka ju bila. Počas pobytu na Slovensku nevesta vyvolala hádku, krivo obvinila svedkyňu.
Navrhovateľ trpel v manželstve 17 rokov. Zavolali políciu, lebo si s nevestou nevedeli poradiť. Potom,
čo nevesta opustila spoločnú domácnosť, syn s vnučkou majú pokoj. Vie sa o vnučku postarať. Žije

sa im lepšie. Potvrdila, že nevesta nadmieru požíva alkohol, čo si všimla aj počas pobytu účastníkov u
svedkyne. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení uviedol, že manželka bola opakovane riešená sociálnymi
pracovníkmi v R., pretože v škole si všimli u dcéry zmeny v správaní. Dcéra sa zverila, aké problémy
sú v rodine. Po príchode do R. manželka fyzicky napadla navrhovateľa, bola privolaná polícia a bol jej
udelený zákaz zdržiavať sa v dome, v blízkosti navrhovateľa a maloletej dcéry. Odkedy žijú s manželkou

oddelene,ichživotsaupokojil,niesúvystaveníhádkam,kriku,jednoznačnetrvánarozvodemanželstva.
V žiadnom prípade nie je ochotný obnoviť spolužitie. Maloletá A. zaslala súdu písomné vyjadrenie, v
ktorom uviedla, že matka sa odsťahovala zo spoločného domu, stará sa o ňu otec, konfliktné správanie
ju psychicky vyčerpávalo. Toho času sa situácia upokojila, pripravuje sa na štúdium na vysokej škole.
Právny zástupca navrhovateľa oznámil súdu, že v R. bol vydaný manželke dočasný zákaz približovania
sa kvôli jej agresívnemu správaniu, ktorý súd po dvoch mesiacoch zrušil. Podľa správy Obce Z. O.,

účastníci konania dlhodobo žijú v R.. V obci sa zdržiavajú len v letných mesiacoch v roku 2016, preto
nemajú bližšie informácie o situácii v ich manželstve. Kolízny opatrovník v správe uviedol, že od roku
2003 rodina žije v R.. Dňa 21.6.2016 pricestovali na Slovensko, kde bývali v domácnosti starej matky zo
strany otca. Počas pobytu sa vzťahy medzi manželmi zhoršili do tej miery, že navrhovateľ sa definitívne
rozhodol podať návrh na rozvod manželstva. Problémy v manželstve pretrvávajú už niekoľko rokov.

Manželka vo zvýšenej miere požíva alkohol a zanedbáva starostlivosť o maloletú dcéru. Túto skutočnosť
spozorovala aj učiteľka,ktorákontaktovala sociálne úrady v R.. 2 krát počas jedného roka maloletá dcéra
skolabovala v dôsledku stresu zo správania matky. Otec finančne zabezpečoval celý chod domácnosti.
Manželka je bez príjmu. Matka sa o dcéru nezaujíma, nepozná jej potreby, nikdy sa s ňou neučila, často
vyvolávala hádky a došlo aj k fyzickým útokom z jej strany voči dieťaťu. Pri osobnom pohovore maloletá

potvrdila,žejumatkabila.PočaspobytunaSlovensku2krátskolabovala.Odbornévyšetrenianepotvrdili
fyzickéochorenieakolapsymaliúdajnepsychickýpôvod.Vždysatostalopohádkesmatkou.Vzhľadom
na uvedené chce v prípade rozvodu žiť s otcom, s ktorým si dobre rozumie. Zo spisu Okresného súdu
vo Vranove n.T. sp.zn. 8C/1291/93 a z rozsudku na čl. 32 je zrejmé, že súd rozviedol prvé manželstvo
J. O., rod. L. a maloleté deti z uvedeného manželstva boli zverené do osobnej starostlivosti otca. Podľa

ustanovenia§22Zákonaorodine,kzrušeniumanželstvarozvodommožnopristúpiťlenvodôvodnených
prípadoch. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd pri
posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa

§ 18 a § 19. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako
celok,akoajpreúčastníkov.Spoločenskýúčelmanželstvaspočívatakvovytváranírodinnéhoprostredia
vhodného pre výchovu maloletého dieťaťa, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej
zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu. V danom prípade súd zistil, že vzťahy
medzi partnermi sú vážne rozvrátené z dôležitých dôvodov. Manželstvo neplní svoje funkcie a partneri

prejavili úmysel ukončiť manželstvo rozvodom. Navzájom sa citovo odcudzili. V zmysle ustanovenia § 24
ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, prispievať na jeho

výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine,
ak sa rodičia nedohodnú úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s
maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Súd
vo svojom odôvodnení uviedol, že vzhľadom na doterajšiu starostlivosť, citový vzťah a rešpektujúc
stanovisko maloletej A., súd mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca. Matku zaviazal platením

minimálneho výživného berúc do úvahy jej súčasnú sociálnu situáciu, keďže je nezamestnaná, nemá
príjem. Styk matky s maloletou A. upravil súd ako neobmedzený.

7. Zo správy ÚPSVaR zo dňa 12.01.2017 vyplýva, že navrhovateľka na tunajšom úrade nie je vedená v
evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá žiadne dávky a príspevky vyplácané úradom. Odporca

na tunajšom úrade nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a tiež nepoberá žiadne dávky
a príspevky vyplácané úradom.8. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.03.2018 vyplýva, že s návrhom na určenie manželského
výživného, v ktorom sa navrhovateľka domáha voči nemu platenia výživného vo výške 2000,- USD
mesačne, nesúhlasí. Je toho názoru, že v tomto prípade nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby

bol žalobkyni priznaný žalovaný nárok, pretože žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala svoje
tvrdenia. Manželka sama odišla z ich spoločnej domácnosti v R., jeho príjmy sú na úrovni 3200,- dolárov
mesačne. Manželka si plní vyživovaciu povinnosť na dcéru sporadicky a to vo výške minimálneho
výživného. Celú starostlivosť o dcérine potreby zabezpečuje on, platí hypotéku a náklady na život v R..
Po tom, čo vyplatí všetky účty, hypotéku, dcérine zdravotné poistenie neostávajú mu žiadne finančné

prostriedky a už vôbec nie vo výške 2000,- eur mesačne. (predložil súdu výplatné pásky.) Manželka
nepreukázala, aby bola chorá, resp. nemohla si zabezpečovať príjmy pracovnou činnosťou. Čo je
ale omnoho dôležitejšie, vo veci tunajší súd nemôže rozhodnúť, z dôvodu uplatnenie zásady „zákazu
litispendencie" a prekážky „res iudieata. V predmetnej veci o nároku žalobkyne dňa 01.02.2018 už
rozhodol Superior court of New Jersey teda vo veci „Pendente lite" (obdoba manželského výživného),
kedy bola žalobkyni priznaná náhrada 5750,- USD. (bod 6. rozhodnutia súdu) Čo je „pendente lite"?

Právomoc súdu udeliť dočasnú „pendente lite" úľavu v manželských konaniach pochádza z štatútu
New Jersey 2A: 34-23. Podpora Pendente lite je životne dôležitá v prípadoch rodinného práva, pretože
súdy v New Jersey Family Part sú často zaplavené prípadmi. To znamená, že väčšina napadnutých
záležitostí rozvodu bude trvať dlho. Preto hlavným účelom podpory „pendente lite" je zabezpečiť, aby
obe strany zostali v rovnakej alebo podobnej finančnej situácii, v akej boli pred začatím rozvodového

konania, a zachovať „status quo" počas celého konania. Vo väčšine prípadov „pendente lite" dostáva
podporu závislá manželka v domácnosti. Zachovanie „status quo" vyžaduje od manželského partnera,
aby vyplatil manželské účty a všetky výdavky nevyhnutné na udržanie životnej úrovne závislej manželky,
ktorá mala nárok počas manželstva. O uvedenom nároku už bolo rozhodnuté a to do dňa 30.06.2017,
teda do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorý súd v New Jersey akceptoval. Žalobkyňa

teda nielenže nepreukázala dôvodnosť svojho nároku, ale zavádza súd a neoznámila súdu podstatné
okolnosti dôležité pre ďalšie konanie. Vo veci manželského výživného za obdobie, za ktoré ho žalobkyňa
žiada, právoplatne rozhodol americký súd v New Jersey a teda nie je možné, aby v tejto istej veci
rozhodoval opätovne slovenský súd a znova priznal ten istý nárok. Prekážka právoplatne rozhodnutej
veci svojou povahou patrí k procesným podmienkam a jej zistenie v každom štádiu konania vedie k

zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať,
tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet
konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený. Je zrejmé, že americký súd mal právomoc prejednať nárok

žalobkyne a rozhodnúť o ňom, vychádzajúc zo skutočností, ktoré mohol súd overovať (nakoľko účastníci
žijú v R.). Nedostatkom podmienky súdneho konania je i prekážka začatého konania (litispendencia),
ktorá bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká (je daná),
ak je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové
okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí

súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto
prekážka vznikla. V takom prípade vždy konanie zastaví. Prekážka litispendencie môže byť odstránená
napr. aj tým, že konanie bude zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu. Z uvedených dôvodov navrhuje
nárok žalobkyne zamietnuť, resp. konanie zastaviť a priznať im náhradu trov konania. Zároveň v prílohe
súdu predložili kópiu rozsudku amerického súdu v tejto veci ako aj jeho prekladu.

9. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.11.2017 vyplýva, že s návrhom na určenie manželského
výživného, v ktorom sa navrhovateľka domáha voči mne platenia výživného vo výške 2000,- USD
mesačne, nesúhlasí. Je pravdou, že manželia majú podľa zákona právo na rovnakú životnú úroveň,
avšak je to podmienené určitým prínosom do manželstva oboma manželmi. Zákon súdu ukladá

povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom domácnosť tvoria fyzické osoby,
ktoré spolu trvale žijú, a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Výkon starostlivosti o domácnosť
je naplnením zmyslu zákona o rodine, vytvára priaznivé prostredie pre rast detí, druhému manželovi
umožňuje venovať sa svojmu osobnostnému rastu a povolaniu. Zákon túto činnosť posudzuje ako
materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela; až po jeho posúdení možno

porovnávať, životnú úroveň manželov. Tento návrh považuje za absolútne nedôvodný. Ich manželstvo
trvalo17rokovaboloprávoplatnerozvedené.Počasichmanželstvaodporkyňanikdytrvalonepracovala,
ak, tak len príležitostne. Po celý čas on rodinu finančne zabezpečoval, manželka sa mala starať o
domácnosť a ich dcéru, avšak jej starostlivosť nebola riadna, čo vyústilo do problémov v manželstve.Ich manželstvo bolo rozvedené z dôvodu správania sa navrhovateľky, ktorá v nadmernej miere požívala
alkohol, bola agresívna, vyvolávala hádky, nestarala sa o domácnosť, nezabezpečovala nijakým
spôsobom chod ich rodiny a nestarala sa ani o ich dcéru, ktorá z dôvodu jej agresívneho správania

viackrát skolabovala. Situácia bola riešená aj orgánmi v R., pretože dcéra skolabovala z nadmerného
stresu v škole a učiteľka si všimla výrazné zmeny v jej správaní. Navrhovateľkine agresívne správanie
vyústilo až do zákazu približovania sa, ktorý bol vydaný v R. a ktorý súd po dvoch mesiacoch zrušil. Aj
uvedené správanie manželky malo za následok, že ich mal. dcéra bola súdom zverená do jeho osobnej
starostlivosti a matka bola zaviazaná platiť minimálne výživné. Ani túto svoju povinnosť si spočiatku

neplnila, a to od septembra roku 2016. Od uvedeného obdobia sa o dcéru v celom rozsahu stará on,
zabezpečuje ju finančne, poskytuje jej ako rodič všetku starostlivosť, ktorú potrebuje, snaží sa pre ňu
vytvoriť prostredie, v ktorom môže rozvíjať svoj potenciál a napĺňať svoje študijné i životné ambície.
Dcéra momentálne študuje na strednej škole a chce pokračovať v štúdiu na univerzite. Matka sa o dcéru
nijako nezaujíma, nestretáva sa s ňou, nerozprávajú sa. Za tohto stavu považuje návrh navrhovateľky za
v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka je zdravá žena v produktívnom veku a nič jej nebráni, aby sa

o svoju výživu postarala sama. Považuje sa nespravodlivé, že navrhovateľka od neho požaduje výživné,
pričom vzniknutú situáciu si „de facto" zapríčinila sama. On sa stará o celú domácnosť a ich dcéru sám,
pričom navrhovateľka sa nestará o nič, ani o seba. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, že návrh
je dôvodný, no je potrebné poukázať na skutočnosť, že jeho príjmy im s dcérou ledva postačujú na
úhradu výdavkov spojených so školou, bývaním, stravou a ďalších potrieb. Nie je teda pravdou. aby

mesačne zarábal 6.000,- dolárov, všetky jeho príjmy sú následne použité na život rodiny. Manželka má
v súčasnosti umožnený pobyt v ich dome a tak má kde bývať. Z uvedených dôvodov žiada návrh na
trovy navrhovateľky zamietnuť ako nedôvodný.

10. Uvedené konanie súd takto právne posúdil:

11. Podľa § 71 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,, Zákon o rodine“), manželia majú
vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého
z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia

povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

12. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

13. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je zakotvená medzi manželmi vzájomná vyživovacia

povinnosť. Je odôvodnená ich rovnakým postavením v právach aj povinnostiach vyplývajúcich
z manželského zväzku. Neuplatňuje sa však mechanicky len odôvodnením z ich majetkových,
zárobkových pomerov. Treba skúmať potreby oprávneného a aj výkon starostlivosti o domácnosť.
Manželia majú povinnosť vzájomne si pomáhať a starať sa o potreby rodiny. To, ako si manželia upravia
túto povinnosť je ich v praxi vecou ich dohody. Súd do týchto vzťahov vstupuje len na návrh jedného

z nich. Zákon predpokladá, že manželia majú mať v zásade rovnakú životnú úroveň. Preto aktívnu
legitimáciu na podanie takého návrhu má manžel, ak je jeho životná úroveň nižšia ako životná úroveň
druhého manžela, respektíve ak druhý manžel vôbec na výživu neprispieva. Povinným je manžel a
preto táto zákonná povinnosť vzniká uzavretím manželstva a zaniká jeho zánikom. Preto, ak manželstvo
zanikne napr. rozvodom, zaniká aj táto manželská vyživovacia povinnosť. Manželské výživné možno

priznať najskôr len od začatia súdneho konania.

14. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti je súd povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z
manželov svoju povinnosť neplní. Akú sú osobné, majetkové a zárobkové pomery manželov. Aké sú
odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Nestačí

zistiť len výšku príjmov oprávneného a povinného ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou
práce, spôsobom života a zdravotným stavom manžela. Súd sa musí zaoberať aj otázkou starostlivosti
o domácnosť.15. Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotnoprávnych ustanovení, výsledkov vykonaného dokazovania
súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

16. V konaní bolo preukázané, že účastníci konania boli manželia, ich manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom zo dňa 30.05.2017, č.k. 9P/150/2016-111 súd rozviedol manželstvo účastníkov konania s
tým,ženačasporozvodemaloletúA.O.zverildostarostlivostiotcaamatkuzaviazalplatenímvýživného
v sume 30% zo sumy životného minima počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Styk s maloletou upravil ako neobmedzený. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2017.

17. Navrhovateľka na pojednávanie nechodila, v súčasnosti podľa vyjadrení žije v R., neprišla na ani
jedno pojednávania, a to ani jej právna zástupkyňa. Nevyjadrila sa ani písomne ku svojim osobným,
majetkovým a zárobkovým pomerom aj napriek tomu, že ju na to súd písomne vyzval, ani jej právna
zástupkyňa. Tá nakoniec plnú moc navrhovateľke vypovedala, pretože s ňou nekomunikovala o veci.

18. Navrhovateľka tak svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery v súvislosti s podaným návrhom
na určenie manželského výživného nijako nepreukázala a neodôvodnila. Odporca prostredníctvom
právneho zástupcu, nakoľko tiež v súčasnosti žije v R. uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Je toho názoru,
že v tomto prípade nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby bol žalobkyni priznaný žalovaný
nárok, pretože žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia. Manželka sama odišla

z ich spoločnej domácnosti v R., jeho príjmy sú na úrovni 3200,- dolárov mesačne. Manželka si plní
vyživovaciu povinnosť na dcéru sporadicky a to vo výške minimálneho výživného. Celú starostlivosť o
dcérine potreby zabezpečuje on, platí hypotéku a náklady na život v R.. Po tom, čo vyplatí všetky účty,
hypotéku, dcérine zdravotné poistenie neostávajú mu žiadne finančné prostriedky a už vôbec nie vo
výške 2000,- eur mesačne. Manželka nepreukázala, aby bola chorá, resp. nemohla si zabezpečovať

príjmy pracovnou činnosťou. Uviedol, že v predmetnej veci o nároku žalobkyne dňa 01.02.2018 už
rozhodol Superior court of New Jersey teda vo veci „Pendente lite" (obdoba manželského výživného),
kedy bola žalobkyni priznaná náhrada 5750,- USD. (bod 6. rozhodnutia súdu). Hlavným účelom podpory
„pendente lite" je zabezpečiť, aby obe strany zostali v rovnakej alebo podobnej finančnej situácii,
v akej boli pred začatím rozvodového konania, a zachovať „status quo" počas celého konania. Vo

väčšine prípadov „pendente lite" dostáva podporu závislá manželka v domácnosti. Zachovanie „status
quo" vyžaduje od manželského partnera, aby vyplatil manželské účty a všetky výdavky nevyhnutné na
udržanie životnej úrovne závislej manželky, ktorá mala nárok počas manželstva. O uvedenom nároku už
bolo rozhodnuté a to do dňa 30.06.2017, teda do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorý
súd v New Jersey akceptoval.

19. Odporca uviedol, že navrhovateľka nielenže nepreukázala dôvodnosť svojho nároku, ale zavádzala
súd a neoznámila súdu podstatné okolnosti dôležité pre ďalšie konanie. Vo veci manželského výživného
za obdobie, za ktoré ho žalobkyňa žiada, právoplatne rozhodol americký súd v New Jersey a teda nie je
možné, aby v tejto istej veci rozhodoval opätovne slovenský súd a znova priznal ten istý nárok. Prekážka

právoplatne rozhodnutej veci svojou povahou patrí k procesným podmienkam konania.

20. Odporca poukázal na to, že je pravdou, že manželia majú podľa zákona právo na rovnakú životnú
úroveň, avšak je to podmienené určitým prínosom do manželstva oboma manželmi. Zákon súdu ukladá
povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom domácnosť tvoria fyzické osoby,

ktoré spolu trvale žijú, a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Výkon starostlivosti o domácnosť
je naplnením zmyslu zákona o rodine, vytvára priaznivé prostredie pre rast detí, druhému manželovi
umožňuje venovať sa svojmu osobnostnému rastu a povolaniu. Zákon túto činnosť posudzuje ako
materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela; až po jeho posúdení možno
porovnávať, životnú úroveň manželov. Tento návrh považuje za absolútne nedôvodný. Ich manželstvo

trvalo17rokovaboloprávoplatnerozvedené.Počasichmanželstvaodporkyňanikdytrvalonepracovala,
ak, tak len príležitostne. Po celý čas on rodinu finančne zabezpečoval, manželka sa mala starať o
domácnosť a ich dcéru, avšak jej starostlivosť nebola riadna, čo vyústilo do problémov v manželstve.
Ich manželstvo bolo rozvedené z dôvodu správania sa navrhovateľky, ktorá v nadmernej miere požívala
alkohol, bola agresívna, vyvolávala hádky, nestarala sa o domácnosť, nezabezpečovala nijakým

spôsobom chod ich rodiny a nestarala sa ani o ich dcéru, ktorá z dôvodu jej agresívneho správania
viackrát skolabovala. Situácia bola riešená aj orgánmi v R., pretože dcéra skolabovala z nadmerného
stresu v škole a učiteľka si všimla výrazné zmeny v jej správaní. Navrhovateľkine agresívne správanie
vyústilo až do zákazu približovania sa, ktorý bol vydaný v R. a ktorý súd po dvoch mesiacoch zrušil. Ajuvedené správanie manželky malo za následok, že ich mal. dcéra bola súdom zverená do jeho osobnej
starostlivosti a matka bola zaviazaná platiť minimálne výživné. Ani túto svoju povinnosť si spočiatku
neplnila, a to od septembra roku 2016. Od uvedeného obdobia sa o dcéru v celom rozsahu stará on,

zabezpečuje ju finančne, poskytuje jej ako rodič všetku starostlivosť, ktorú potrebuje, snaží sa pre ňu
vytvoriť prostredie, v ktorom môže rozvíjať svoj potenciál a napĺňať svoje študijné i životné ambície.
Dcéra momentálne študuje na strednej škole a chce pokračovať v štúdiu na univerzite. Matka sa o dcéru
nijako nezaujíma, nestretáva sa s ňou, nerozprávajú sa. Za tohto stavu považuje návrh navrhovateľky za
v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka je zdravá žena v produktívnom veku a nič jej nebráni, aby sa

o svoju výživu postarala sama. Považuje sa nespravodlivé, že navrhovateľka od neho požaduje výživné,
pričom vzniknutú situáciu si „de facto" zapríčinila sama. On sa stará o celú domácnosť a ich dcéru sám,
pričom navrhovateľka sa nestará o nič, ani o seba. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, že návrh
je dôvodný, no je potrebné poukázať na skutočnosť, že jeho príjmy im s dcérou ledva postačujú na
úhradu výdavkov spojených so školou, bývaním, stravou a ďalších potrieb. Nie je teda pravdou, aby
mesačne zarábal 6.000,- dolárov, všetky jeho príjmy sú následne použité na život rodiny. Manželka má

v súčasnosti umožnený pobyt v ich dome a tak má kde bývať.

21. Po preskúmaní majetkových pomerov účastníkov, tak ako je vyššie uvedené a ako to z dokazovania,
vyplynulo súd dospel k záveru, že životná úroveň a majetkové pomery oboch manželov je teda v zásade
rovnaká a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení neprichádza do úvahy nárok na určenie

vyživovacej povinnosti. Navrhovateľka v konaní navyše ani nepreukázala dôvodnosť svojho návrhu
na určenie manželského výživného v sume 2000 USD mesačne. Nepreukázala, aké sú jej mesačné
výdavky, osobné, majetkové, zárobkové pomery žiadnym relevantným dôkazom. Neuniesla v tomto
smere dôkazne bremeno. Súd v tomto smere vychádzal len z vyjadrenia odporcu, ktoré navrhovateľka
nespochybnila.

22. Podľa Zákona o rodine, pri určení výživného má súd prihliadnuť na odôvodnené potreby
oprávneného, toto navrhovateľka v konaní nijako nepreukázala, aké sú jej mesačné potreby, výdavky,
ktoré odôvodňujú priznanie výživného v sume 2000 USD. V konaní nebolo preukázané, aké sú
schopnosti, možnosti a majetkové pomery oprávneného, t.j. navrhovateľky. V konaní nebolo preukázané

taktiežto,žebytakétomanželskévýživnevsume2000USDboloajvmožnostiachoprávneného.Taktiež
je zrejmé, že v predmetnej veci o obdobnom nároku navrhovateľky dňa 01.02.2018 už rozhodol Superior
court of New Jersey teda vo veci „Pendente lite", čo podľa vyjadrenia odporcu ide obdobu manželského
výživného. Navrhovateľke mala byť priznaná náhrada 5750,- USD. Uvedené navrhovateľka nepoprela
a ani sa k tomu nevyjadrila. Z tohto súd preto tiež vychádzal. Odporcom bol v tomto smere predložený

len neformálny preklad rozhodnutia. Taktiež je nepochybné, že návrh navrhovateľky od právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva je v zmysle zákona o rodine nedôvodný.

23. Súd preto po vykonanom dokazovaní z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na citované
zákonné ustanovenia návrh navrhovateľky ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol.

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.