Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Bardejov

Judgement was issued by JUDr. Roman Lajoš

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/186/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213207010
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8213207010.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobcu Český inkasní kapitál, a.s., so sídlom Václavské nám.
808/66, Praha 1, Česká republika, IČO: 27646751, proti žalovanej E. E., Y., Q.. XX.X.XXXX, A.X. XXX/
XX, W..Č.. R. XXX/XXX, R. X F., Č.Á. N., o zaplatenie 70.518,95 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

N e p r i p ú š ť zmenu žaloby vyplývajúcu z podania žalobcu z 2.9.2013, ktorou žalobca od žalovanej
žiada zaplatenie sumy 70.518,95 Kč, vyčísleného úroku z omeškania v sume 28.838,16 Kč, úroku z

omeškania zo sumy 70.518,95 Kč od 24.8.2013 do zaplatenia vo výške repo sadzby stanovenej Českou
národnou bankou zvýšenej o 7 percentuálnych bodov vždy takto stanovenej k prvému dňu každého
ďalšieho polroka, vyčísleného úroku v sume 62.001,60 Kč a úroku z úveru vo výške 16,50 % ročne zo
sumy 70.518,95 Kč od 9.8.2013 do zaplatenia.

Okresný súd Bardejov nemá právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci.

Konanie zastavuje.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 2.9.2013 domáhal voči žalovanej zaplatenia

sumy 70.518,95 Kč s úrokom z omeškania v sume 28.838,16 Kč a úrokom z omeškania 7,05 % zo
sumy 70.518,95 Kč od 24.8.2013 do zaplatenia dôvodiac neuhradením splátok poskytnutého úveru
zo Smlouvy o úvěre č. XXXXXXXXXX z 30.3.2009 poskytnutého vo výške 100.000,- Kč pôvodným
žalobcom - Českou spořitelnou, a.s., Olbrachotva 1929/62, Praha 4, IČO: 45 244 782. Podaním
doručeným 4.9.2013 žiadal pôvodný žalobca pripustiť rozšírenie žaloby o sumu 62.001,60 Kč titulom
úroku a priznať tiež úrok vo výške 16,50 % ročne zo sumy 70.518,95 Kč od 9.8.2013 do zaplatenia.

2. Žalovaná najskôr podaním doručeným 18.9.2014 oznámila, že 4.4.2013 sa dohodla s pôvodným
žalobcom na splátkovom kalendári a zasielaní sumy 5.000,- Kč každého mesiaca na účet č. X-
XXXXXXXXXX/XXXX, čo aj do tejto doby riadne platila o čom priložila kópie zloženiek. Následne
podanímdoručeným4.2.2015navrhlazastaveniekonaniazdôvodu,žepredmetnázmluvabolauzavretá
na území Českej republiky, podľa českého právneho poriadku a medzi subjektmi, ktorých všeobecné

súdy sa nachádzajú na území Českej republiky, keďže žalovaná mala mať v čase uzatvárania zmluvy a
aj následne bydlisko v Českej republike. Ďalej v podaní uvádza, že žalobcovi bolo zo zmluvy známe, že
pôvodne mala žalovaná v ČR bydlisko v J. U. a po presťahovaní sa na adresu R. XXX/XXX, R. - F. malo
byť bydlisko žalovanej žalobcovi známe, keďže ho o zmene bydliska vyrozumela. V ďalšom vzniesla
námietku, že slovenské súdy všeobecne v jej prípade nemajú právomoc k rozhodovaniu o žalobe,
pretože všetky relevantné ukazovatele pre príslušnosť súdu odôvodňujú príslušnosť súdov v ČR. Žiadna

z podstatných náležitostí zmluvy sa totiž žiadnym spôsobom neviaže k Slovenskej republike, pričom
podľa jej názoru bola žaloba podaná na tunajší súd účelovo, aby bolo pre žalovanú zložité uplatňovaťsvoje práva, keďže trvalo žije v ČR, má tam svoj stred záujmov a na Slovensko sa vracia iba niekoľkokrát
ročne a nemá tam osoby, ktoré by ju mohli informovať o prípadných doručovaných písomnostiach. K
podaniu predložila kópie listov žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu doručovaných jej na adresu Y.

XXX, R. X.

3. Podaním z 24.4.2015 pôvodný žalobca vzal žalobu späť čo do sumy 75.000,- Kč (v podstatnom
zahŕňajúcej istinu dlhu) a konanie do tejto sumy žiadal zastaviť, avšak žalovanú žiadal zaviazať
na zaplatenie sumy 69.388,50 Kč z titulu kapitalizovaného úroku a sumy 31.732,35 Kč z titulu

kapitalizovaného úroku z omeškania. K námietkam žalovanej uviedol, že vo vzťahu k žalovanej evidoval
adresu XX. S. XXXX, J. U., na ktorú jej zasielal upomienku, ktorá však bola vrátená ako nedoručiteľná.
Pre prípade, že by v konaní vyšlo najavo nedostatok právomoci súdov SR súhlasil so zastavením
konania, s tým, že o trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu
nákladov konania nevzniklo.

4. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika môže
medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo
na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku
úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná

zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 ústavy.

5. Podľa čl. 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske
konanie o platobnom rozkaze (ďalej len „Nariadenia ES č. 1896/2006“) na účely uplatňovania tohto
nariadenia sa právomoc súdu určuje v súlade s príslušnými pravidlami práva Spoločenstva, najmä s

nariadením (ES) č. 44/2001. Ak sa však pohľadávka týka zmluvy uzavretej osobou - spotrebiteľom na
účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania,
a ak je odporca spotrebiteľom, majú právomoc len súdy v členskom štáte, v ktorom má odporca bydlisko
v zmysle článku 59 nariadenia (ES) č. 44/2001.

6. Podľa čl. 2 bodu 1 Nariadenia rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenia rady ES č. 44/2001“), ak nie je v tomto
nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne
občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.,

7. Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia rady ES č. 44/2001 osoby s bydliskom na území členského štátu možno
žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto
kapitoly.

8. Podľa článku 15 ods. 1 vyššie cit. nariadenia vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom

na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí
podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide
a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má
financovať predaj tovaru, alebo

c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom,
ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom
smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského
štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.

9. Podľa článku 16 ods. 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach oddiel 4 (právomoc vo veciach spotrebiteľských
zmlúv): Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má
spotrebiteľ bydlisko.

10. Podľa čl. 24 Nariadenia rady ES č. 44/2001 okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach
tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo
sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný
súd výlučnú právomoc podľa článku 22.11. Pojem účasti na konaní v ustanovení čl. 24 Nariadenia rady ES č. 44/2001 treba vykladať ako
aktívne vykonávanie procesných úkonov v konaní, napríklad vyjadrenie sa k žalobnému návrhu, ak jeho

obsahom nie je výlučne alebo spolu s meritórnou obranou zároveň aj námietka nedostatku právomoci
súdu (Občiansky súdny poriadok, komentár - II. diel, 2. vydanie, r. 2012, autori Števček/Ficová a kolektív,
s. 2116 (komentár k čl. 24 Brusel I).

12. Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 44/2001 ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom

štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási,
že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

13. Korigendom, Ú.v. EÚ L301,17.11.2009, s.55 (44/2001) došlo v čl.26 bodu 1 k nahradeniu slovného
spojenia „nezúčastní sa konania“ slovným spojením „nedostaví sa na tento súd“.

14. Podľa čl. 59 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte,
ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Ak účastník nemá
bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník
bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.

15. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) ak spor alebo vec nepatrí do právomoci
súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

16. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné

podmienky“).

17. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

18. Podľa § 294 C.s.p. zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.

19. Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie vo všetkých svojich
ustanoveniach, a to i tých, ktoré sa týkajú súdnej právomoci smeruje k zachovaniu práva žalovaného

účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný pred
vhodným súdom. Tým je v zmysle všeobecnej právomoci podľa čl. 4 Nariadenia (bez ohľadu na to, či
je žalovaný spotrebiteľ) súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp je v spotrebiteľských
sporoch v zmysle čl. 18 ods. 2 Nariadenia posilnený tak, že súdy daného štátu v sporoch zo
spotrebiteľských zmlúv majú ochrannú právomoc. Konanie proti osobe, ktorej bydlisko sa nachádza v

inom členskom štáte, zjavne hore uvedený princíp porušuje.

20. Otázku bydliska posudzuje procesný súd podľa svojho vnútroštátneho práva. Bydliskom fyzickej
osoby sa rozumie obec, resp. mestský obvod, v ktorom daná osoba býva s úmyslom trvale sa tu
zdržiavať. Je to teda miesto faktického pobytu fyzickej osoby v spojení s jej úmyslom sa tu trvale

zdržiavať. Z hľadiska určenia bydliska nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii
obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, ale úmysel občana trvale sa v určitom mieste zdržiavať (pozri
komentár k § 85 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania žaloby, Občianske právo s
vysvetlivkami, 1. až 4. Zväzok, Wolters Kluwer s. r. o., 2009)

21. Zo žaloby, ani z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou dňa 30.3.2009 nevyplýva, že by táto bola uzavretá na nejaký účel. Len pri zmluve o úvere,
kde by bol uvedený účel v zmysle článku 15 písm. b) Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 by bolo možné
právomoc určovať podľa čl. 4 a čl. 5 ods. 5 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001. Vzhľadom k tomu, že v
tomto prípade bol žalovanej poskytnutý bezúčelový úver, na konanie v tejto veci je potrebné aplikovať

čl. 16 ods. 2 tohto nariadenia, teda právomoc má súd toho členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ, t.j.
žalovaná, bydlisko. Princíp vyjadrený v čl. 16 bod 2 nariadenia je obligatórny. Určenie právomoci súdu
na základe bydliska žalovanej zodpovedá obsahu čl. 59 ods. 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001, naktorý odkazuje čl. 6 Nariadenia ES č. 1896/2006, podľa ktorého sa právomoc súdu určuje v súlade s
príslušnými pravidlami práva Spoločenstva, najmä s nariadením (ES) č. 44/2001.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX z 30.3.2009 bola uzavretá medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v Mladej Boleslave na pobočke Jana Palacha 1297, 293
01 Mladá Boleslav. Výzvu k úhrade dlžnej čiastky zo 14.10.2009 právny predchodca žalobcu doručoval
žalovanej na adresu XX. S. XXXX, XXX XX J. U. X. Žalovaná v súvislosti so svojou námietkou
nedostatku právomoci predložila oznámenie právneho predchodcu žalobcu z 9.4.2013 o postúpení

pohľadávky, ktoré bolo žalovanej doručované na adresu Y. XXX, R. X. Z predložených dokladov o
vkladoch realizovaných žalovanou na úhradu úveru na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený právnym
predchodcom žalobcu vyplýva že na pobočke na ul. Českomoravská 2420/15a, Praha 9 boli vložené
sumy (zväčša vo výške 5.000,- Kč) v dňoch 4.4.2013, 4.6.2013, 13.7.2013, 8.8.2013, 11.9.2013,
9.10.2013,11.11.2013,17.1.2014,3.2.2014,3.4.2014,19.5.2014,24.6.2014,1.7.2014,12.8.2014, ďalej
na pobočke Vysočany, Pod pekárnami 878/2, Praha 9 dňa 4.3.2014, na pobočke Václavské nám. 16,

Praha 1 dňa 6.5.2013, na pobočke Černý Most, Bryksova 758, Praha 9 dňa 11.12.2013 a na pobočke
Sokolovská 371/1, Praha 8 dňa 1.9.2014. Ďalej z lustrácie v Registri obyvateľov SR bolo súdom zistené,
že žalovaná bola prihlásená na adrese A. XX, U. k trvalému pobytu až od 26.3.2014 (teda až viac ako
pol roka po podaní žaloby) a z lustrácie vykonanej v centrálnej evidencii obyvateľov ČR vyplýva, že
žalovaná mala v období od 25.1.2016 do 30.11.2016 hlásený pobyt na adrese D. XX, XXX XX D. - W. R..

23. Vyhodnotením vyššie uvedených skutočností vyplývajúcich zo spisu súd dospel k záveru, že
žalovaná v čase podania žaloby a aj následne nemala bydlisko na území Slovenskej republiky, teda na
území Slovenskej republiky sa nebývala s úmyslom sa tu trvale zdržiavať. Zo žalovanou predložených
písomných dôkazov vyplýva, že žalovaná splácala pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy č.

XXXXXXXXXX aj v čase podania žaloby a to vkladmi v hotovosti na účet právneho predchodcu žalobcu
na jeho viacerých pobočkách v meste Praha, prevažne na pobočke Českomoravská 2420/15a, Praha
9, čo nepochybne svedčí nielen o úmysle žalovanej sa trvalo zdržiavať v Českej republike, ale aj o jej
reálnom zdržiavaní sa na území Českej republiky. Preukázané bolo v konaní aj to, že právny predchodca
žalobcu disponoval adresami na ktorých sa žalovaná v tom čase zdržiavala a pri každej návšteve jeho

pobočky mal aj reálnu možnosť zistiť aktuálne bydlisko žalovanej, ktoré bolo nepochybne v ČR. Pokiaľ
teda podal svoju žalobu na tunajší súd, konal v rozpore s objektívnym právom, ktoré určuje právomoc
na prerokovanie jeho sporu so žalovanou v zmysle vyššie citovaných ustanovení Nariadenia ES č.
1896/2006 a Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 súdom v Českej republike, na území ktorej sa žalovaná
trvalo zdržiava a má tam teda svoje skutočné bydlisko. Námietka žalovanej o nedostatku právomoci

Okresného súdu Bardejov produkovaná v jej vyjadrení z 12.2.2015 je teda dôvodná, preto súd v súlade s
čl. 26 označeného nariadenia vyslovil, nedostatok svojej právomoci. Vychádzajúc zo zistení o faktickom
bydlisku žalovanej v Českej republike, majú na konanie právomoc súdy v Českej republike a v rámci nej
súd miestne príslušný podľa bydliska žalovanej. Nakoľko daný spor je sporom, ktorého prejednanie a
rozhodnutie nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, súd v zmysle § 9 C.s.p. konanie zastavil

(druhá a tretia časť výrokovej časti uznesenia.

24. Vzhľadom na celkové zastavenie konania z dôvodu nedostatku právomoci, nebolo potrebné
samostatným výrokom rozhodovať o čiastočnom zastavení konania pokiaľ ide o žalovanú sumu 75.000,-
Kč, ktoré vyplýva z podania právneho predchodcu žalobcu z 24.4.2015 (tretia časť výrokovej časti

uznesenia totiž vedie k rovnakým následkom, ako prípadné rozhodovanie o uvedenom dispozitívnom
úkone žalobcu).

25. Vychádzajúc z obsahu podania právneho predchodcu žalobcu z 2.9.2013 považoval súd za potrebné
rozhodnúť pred zastavením konania aj o návrhu na zmenu žaloby doručenej 2.9.2013, ktorým malo dôjsť

k rozšíreniu žalovaného nároku. Súd aplikujúc § 294 C.s.p., ktoré je špeciálnym kogentným ustanovením
pre oblasť spotrebiteľských sporov zmenu žaloby nepripustil, pretože zmena žaloby je vylúčená vo
všetkých spotrebiteľských sporoch, kde je žalovaným spotrebiteľ (prvá časť výrokovej časti uznesenia).
V danom prípade bolo totiž nepochybné, že v zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou ide o
spotrebiteľský spor vyplývajúci z uzavretej zmluvy o bezúčelovom spotrebiteľskom úvere. Súd teda

mohol konať len na podklade pôvodnej žalobe, vo vzťahu ku ktorej zistil nedostatok právomoci súdov
Slovenskej republiky.26. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

27. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

28. K zastaveniu konania došlo z dôvodov na strane žalobcu, keďže tento podal svoju žalobu na súd,
ktorý nemá právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Žalovaná však nepreukázala súdu, že by žalobcovi,

resp. jeho právnemu predchodcovi oznámila zmenu svojho bydliska z pôvodnej adresy v čase uzavretia
zmluvy, t.j. z I.. XX. S. XXXX, XXX XX J. U.) na adresu uvádzanú žalovanou v podaniach doručovaných
súdu, t.j. R. XXX/XXX, R. X, F.. Dôvodný je teda záver, že v okolnostiach veci pochybila aj žalovaná,
pokiaľ pôvodnému žalobcovi nenahlásila zmenu svojho aktuálneho bydliska, ktorý následne chybne
vyhodnotil právomoc súdov v SR ako danú a podal žalobu na súd príslušný podľa pôvodného trvalého
bydliska v SR. Preto súd vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu trov konania aplikoval § 257

C.s.p. a rozhodol, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania neprizná.

29. O vrátení súdneho poplatku v zmysle žiadosti právneho predchodcu žalobcu v podaní z 24.4.2015
nebolo potrebné rozhodovať z dôvodu, že vo veci žalobcom ani jeho právnym predchodcom súdny
poplatok uhradený nebol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je okrem výroku o nepripustení zmeny žaloby (§ 357 C.s.p.) možné podať
odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu
(§ 362 ods. 1 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,

e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania

na trovy toho, kto odvolanie podal.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.