Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom
Judgement was issued by JUDr. Andrea Gindlová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19Csp/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416895091
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6416895091.2
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174
902, proti žalovanej: J. P., E.. XX.XX.XXXX, J. I. F. XX, XXX XX, Š. F. S., v konaní právne zastúpená
JUDr. Jánom Falisom, advokátom, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, v konaní o zaplatenie
3033,99 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.07.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 3033,99€ s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobca v
žalobe uviedol, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 27.05.2009 žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 1400,-€, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu
s príslušným poplatkom vo výške 1216,-€ za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere v 12-tich
mesačných splátkach po 218,-€ počnúc dňom 17.06.2009. Žalovaná neplnil riadne a včas svoj záväzok
v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušila dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratila výhodu
splátok, preto sa dňa 01.11.2009 stal dlh splatným. Okresný súd Žiar nad Hronom trestným rozkazom
č.k. XT XX/XX Y. B. XX.XX.XXXX uznal žalovanú vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 trestného zákona podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako
poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný
rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2010 a vykonateľnosť dňa 25.06.2010. Žalovaná neuhradila
žalobcovi žiadnu platbu, preto sa žalobca obrátil so svojím nárokom na súd.
2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k.XXCsp/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý na odvolanie
žalobcu odvolací súd uznesením č. k. XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že uložil prvostupňovému súdu opakovane rozhodnúť o
nároku žalobcu na náhradu škody a prioritne sa zamerať na preskúmanie základných predpokladov
vznikuzodpovednostizaškodupodľa§420Občianskehozákonníkaaopremlčanínárokurozhodnúťlen
po účinne vznesenej námietke zo strany žalovaného. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením
sa so žalobou, Zmluvou o úvere č. 6730629 zo dňa 27.05.2009, Všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, obsahom pripojeného trestného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XT/XX/XXXX,
prehľadom splátok a úhrad a zistil nasledovný skutkový stav veci:
3. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 27.05.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanej úver vo výške 1400,- € a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť spolu s príslušnýmpoplatkom vo výške 1216,-€ a splácať ho 12 mesačnými splátkami vo výške 218,-€ počnúc dňom
17.06.2009 až do zaplatenia. V zmluve žalovaná súčasne prehlásila, že daný úver jej je poskytnutý za
účelom výkonu zamestnania. Vzhľadom k tomu, že žalovaná predmetný úver nesplácala, úver sa stal
podľa vyjadrenia žalobcu v samotnej žalobe splatný dňom 01.11.2009. Trestným rozkazom Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. XT XX/XX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bola žalovaná uznaná za vinnú zo
spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, tým, že vylákala od iného
úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie
úveru, a tak mu spôsobila malú škodu za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, s
tým že súd obvinenej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu
v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť žalobcu
odkázal s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Predmetný trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť 25.06.2010. Z prehľadu splátok a pokút pripojených v trestnom spise súd zistil,
že žalovaná na úver nepoukázala žiadne platby.
4. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesla v konaní námietku premlčania nároku
žalobcu.
5. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
6. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
7. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
8. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie a právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
9. V prejednávanej veci žalobca uplatnil svoj nárok titulom náhrady škody, ktorá bola spôsobená
žalobcovi protiprávnym konaním žalovanej, a to prečinom úverového podvodu, ktorá skutočnosť vyplýva
z rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým
rozhodnutím uznal žalovanú vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1
Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so
svojim nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. V danej veci mal súd
za preukázané, že žalovaná svojím protiprávnym konaním spôsobila škodu žalobcovi, keďže od neho
podvodne vylákala úver tým, že uviedla vedome nepravdivé údaje svojich mesačných výdavkoch. Boli
tak naplnené všetky predpoklady, ktoré zákonodarca stanovuje ako podmienky na vznik zodpovednosti
na náhradu škody v ust. § 420 Občianskeho zákonníka, teda protiprávny úkon žalovanej, vznik škody
ako aj príčinná súvislosť medzi nimi, ktorá vyplýva zo samotného rozhodnutia v trestnom konaní.
10. Keďže žalovaná vzniesla v priebehu konania kvalifikovanú námietku premlčania práva žalobcu na
náhradu škody, súd sa skôr ako pristúpil ku skúmaniu skutočnej výšky škody zaoberal jej dôvodnosťou.
Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt
(veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej
dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe
nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu
vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie,
kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do
záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený
bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. Námietka premlčania
predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si
veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky vedie veriteľa k včasnému vykonaniu
svojho práva. V danom prípade, keďže žalobca si v konaní uplatnil právo na náhradu škody, súd skúmal,
či si svoje právo uplatnil v subjektívnej dvojročnej, resp. v objektívnej 10 ročnej premlčacej dobe, keďžeide o škodu spôsobenú žalovanou úmyselne. Subjektívna doba pritom plynie od momentu, kedy sa
žalobca ako poškodený dozvedel, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá a objektívna plynie od
udalosti, z ktorej škoda vznikla. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca sa o
škodeaotomktozaňuzodpovedádozvedelnajneskôrokamihomprávoplatnostirozhodnutiavtrestnom
konaní sp. zn. XT/XX/XX z dňa XX.XX.XXXX, t.j. od 25.06.2010, teda lehota na uplatnenie jeho nároku
na súde márne uplynula dňom 25.06.2012. Nie je pritom podstatné, že objektívna doba je zachovaná,
keďže právo žalobcu zaniká už uplynutím prvej zo stanovených dôb. Keďže žalobca uplatnil svoje právo
na súde až žalobou dňa 01.07.2016, urobil tak po uplynutí premlčacej doby, teda oneskorene.
11.Zuvedenýchdôvodov,keďženárokžalobcuboloslabenývznesenímnámietkypremlčaniažalovanej,
súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na náhradu trov
konania žalovanej v plnom rozsahu, keďže bola v konaní úspešná. O vyčíslení trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vyšší súdny úradník osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak
(§ 29 Exekučného poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.