Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 5Er/405/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712202401
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:2712202401.3

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná,
a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: S. N., nar.
XX.X.XXXX, bytom S. č. XXX, XXX XX S., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Stanislav Polák,
Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 5, 949 01 Nitra, pre vymoženie 40,- eur, rozhodujúc o zastavení
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 46,07 Eur,
a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.PoverenímOkresnéhosúduSkalicabolsúdnyexekútorpoverenýpodľa§45ods.1zák.č.233/1995Z.

z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostivzneníneskoršíchzmienadoplnkov(ďalejlen„Exekučný
poriadok“) vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia vydaného Úradom pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou č.k. PP 201/01063/2010 dňa 22.9.2010. Exekučné konanie sa začalo
doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi dňa 20.3.2012.

2. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 26.04.2017 podnet na zastavenie exekúcie proti

povinnému z dôvodu nemajetnosti povinného, podľa § 57 ods. 1 písm. h). V návrhu súdny exekútor
uviedol, že jeho vlastným šetrením bolo zistené, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom. Súdny
exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej sume 46,07 Eur, na zaplatenie ktorých
žiadal zaviazať oprávneného.

3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) z. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 (ďalej

len „Exekučného poriadku), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Dňa 25.05.2017 bol oprávnený tunajším súdom vyzvaný, aby sa vyjadril k podnetu súdneho exekútora

na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávnený na výzvu súdu
reagoval tak, že vo svojej odpovedi doručenej súdu dňa 13.09.2017 uviedol, že so zastavením exekúcie
pre nemajetnosť povinného nesúhlasí. Súd teda pri rozhodovaní o zastavení exekúcie prihliadal aj na
vyjadrenie oprávneného.

6. Z exekučného spisu súdneho exekútora mal súd preukázané, že súdny exekútor dostatočne zisťoval

nemajetnosť povinného, pričom lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že povinný nemá žiadny
legálny príjem, ktorý by mohol podliehať exekúcii a naposledy bol registrovaný ako zamestnanec dňa31.01.2017. Zo mzdy povinného sa nedajú vykonávať zrážky z dôvodu nízkej mzdy. Lustráciou katastra
nehnuteľností bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Povinný nevlastní žiadne
motorové vozidlo ani iný hnuteľný majetok. Lustráciou bánk bolo zistené, že povinný nie je majiteľom

bankového účtu, z ktorého by bolo možné prikázať pohľadávku. Voči povinnému sa vedie ďalších
9 exekúcií s výškou vymáhanej istiny bez príslušenstva a trov vo výške 8.000,- eur. Vzhľadom na
hospodárnosť a efektívnosť vedenia exekučného konania spolu s tým, aby sa zbytočne nenavyšovali
trovy exekúcie, súd konštatuje, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného

poriadku exekúciu zastavil.

7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

8. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

9. V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdny
exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie v súlade s § 14, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 23 vyhlášky

č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Vyhlášky“) a § 196 Exekučného poriadku.

10.Podľa§14ods.1Vyhlášky,akjesúdnyexekútorvylúčenýzvykonávaniaexekúciealeboakexekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za

jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

11. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

12. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

13. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

14. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť.

15. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto
zákona o daň z pridanej hodnoty.

16. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 46,07 Eur, trovy exekúcie
vyčíslil v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo
ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnousumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eura. Súd priznal súdnemu exekútorovi
odmenu v minimálnej výške v sume 33,19 Eur.

17. V zmysle § 22 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné
vo výške 5,20 Eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich
preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich
dôvodnostiaúčelnosti.Včastirozhodovaniasúduopriznanínáhradyhotovýchvýdavkovpodľa§22ods.
1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané

v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd
vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za
poštovné vo výške 5,20 Eur.

18. Súdny exekútor si zvýšil svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo
výške 20 %. Súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie priznanej odmeny o 20 % DPH v sume 7,68 Eur.

19. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume
46,07 Eur.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu v časti výroku o trovách odvolanie nie je prípustné.

Proti uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.