Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 16, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215202061
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:1215202061.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Š. M., nar.

XX.X.XXXX, B. N. XX/XX, G., zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s., so sídlom Drieňová
24, IČO: 35 914 921, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Pandy, L. Kossutha 99, Kráľovský Chlmec, o
určenie neplatnosti výpovede a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje v časti náhrady mzdy vo výške 2.751,90 €.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému priznáva nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II. dňa 30.1.2015 domáhal I. určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 6.8.2014, II. určenia že pracovný pomer
trvá a III. náhrady mzdy od údajného skončenia pracovného pomeru do času, kedy mu žalovaný umožní
pokračovať v práci. Žalobca žalobu po výzve súdu vlastnoručne podpísal dňa 10.5.2017 a podpísanú
kópiu žaloby doručil súdu i dňa 27.7.2015. Žalobu skutkovo zdôvodnil tým, že vo výpovedi zo dňa
6.8.2014 bolo uvedené ako dôvod výpovede okrem citácie § 63 ods. 1 písm. b) z.č. 311/2001 Z.z.

Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), že zaniklo jeho funkčné miesto s účinnosťou k 1.4.2012 dohodnuté v
pracovnej zmluve a jej zmenách. Vo výpovedi nie je uvedená pracovná pozícia, ktorá bola a má byť po
dvoch rokoch od prijatia uznesenia o organizačnej zmene zrušená. Z výpovede nie je zrejmé, či došlo
k zrušeniu jeho pracovného miesta, preto považuje výpoveď za neplatnú, nakoľko nie je dostatočne
určitá a zrozumiteľná. Listom zo dňa 27.1.2015 oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní,
pretože výpoveď považuje za neplatnú.

2. Po námietke žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn 7Ndc/2/2016-121 zo
dňa 27.1.2016 prikázal vec na prejedanie tunajšiemu súdu.

3. Po výzve súdu žalobca odstránil vady žaloby v časti náhrady mzdy, podaním doručeným súdu dňa
25.4.2016, ktorým špecifikoval uplatnený nárok na náhradu mzdy od skončenia pracovného pomeru za
čas od 1.12.2014 do 30.4.2016, t.j. 17 mesiacov po 659,62 €, spolu 11.213,54 €.

4. Dňa 30.11.2016 žalobca doručil súdu podanie zo dňa 27.11.2016, ktorým rozšíril pôvodnú žalobu.
Súd na pojednávaní dňa 10.5.2017 pripustil zmenu petitu a predmetom konania bolo:
I. určenie, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 6.8.2014 je neplatné,
II. určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá,III. uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 1.12.2014 do
31.12.2016 vo výške 16.490,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.6.2017 rozšíril petit v časti požadovanej náhrady mzdy za
ďalšie obdobie od 1.1.2017 do 31.9.2017 vo výške 5.936,58 €. A dňa 16.4.2018 požiadal o rozšírenie
petitu v časti náhrady mzdy za ďalšie obdobie celkom od 1.12.2014 do 31.3.2018 spolu vo výške
23.632,90 €.

6. Súd na pojednávaní pripustil zmenu petitu v časti uplatneného nároku na náhradu mzdy nasledovne:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 1.12.2014 do 31.3.2018 vo výške
23.632,90 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

8. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.6.2017 vzal žalobu v časti náhrady mzdy od 1.12.2014
do 6.7.2015 späť vo výške vyplatených nemocenských dávok 2.751,90 €. Žalovaný s čiastočným
späťvzatím žaloby súhlasil. Súd v tejto časti konanie zastavil tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

9. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne B. B., prednesmi zástupcov strán sporu,
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov zo spisu citovanými nižšie ako aj s obsahom ostatných
listinných dôkazov v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

11. Pracovný pomer žalobcu u právneho predchodcu žalovaného vznikol na základe pracovnej zmluvy
dňa9.12.1988sozaradenímposunovačdepa, smiestomvýkonupráceRDG..Od1.12.1991nazáklade
Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 18.11.1991 so zaradením do funkcie vedúci posunu.

12. Dňa 15.3.2012 na základe uznesenia č. 50/2012 bod 2 predstavenstva žalovaného bolo rozhodnuté

o organizačnej zmene č. 6/2012 s účinnosťou od 1.4.2012 v sekcii prevádzky, prepravy a vozňovej
služby na pracovisku v G. (ďalej len „organizačná zmena“), ktorou došlo okrem iného k zrušeniu funkcie
vedúciposunuuštyrochpracovníkov,sozaradenímnanovúpracovnúpozíciuvlakováčata-sprievodca.
Nebolo sporné, že zamestnanci, ktorých sa organizačná zmena týkala, boli v prílohe 1. špecifikovaní
identifikačným číslom, konkrétne žalobca č. XXXXXXXX (č.l. 223, 224).

13. Dňa 19.3.2012 prevzal žalobca pozvánku na pracovný pohovor dňa 21.3.2012, ktorého sa zúčastnil.
Žalobca sa odmietol k pohovoru do záznamu vyjadriť, prevzal len záznam nedoplnený o jeho vyjadrenie
v ktorom sa uvádza, že v zmysle prijatej organizačnej zmeny bolo jeho funkčné miesto železničiar -
vedúci posunu zrušené a bolo mu ponúknuté miesto železničiar - sprievodca vlakov ND - pracovisko G..

V prípade neprijatia ponuky žalovaný oznámil žalovanému, že s ním bude ukončený pracovný pomer.

14. Dňa 29.3.2012 oznámila odborová centrála Železničného robotníckeho odborového zväzu (ŽROZ),
že nesúhlasia s prepustením žalobcu, ktorý je kolektívnym vyjednávačom a členom rady prezídia ŽROZ.

15. Dňa 29.3.2012 oznámil žalobca žalovanému, že nesúhlasí s dobrovoľným preradením na ponúknutú
pozíciu. Dňa 5.4.2012 mu žalovaný zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že rovnaké funkčné miesto bolo
zrušené i ďalším jeho 4 kolegom, ktorí prijali ponúknuté funkčné miesto sprievodcu a vzhľadom na jeho
súčasnú práceneschopnosť od 28.3.2012 budú riešiť jeho pracovné zaradenie po jej ukončení.

16. Dňa 29.3.2012 podal žalobca sťažnosť na Inšpektorát práve Bratislava na účelovú organizačnú
zmenu, nakoľko nie je z nej zrejmé, kto bude vykonávať funkciu vedúceho posunu v RD G..17. Dňa 12.6.2012 po prešetrení sťažnosti Inšpektorát práce Trnava podaním č. XXXX/XXXX-P. oznámil
žalobcovi, že nezistil porušenie pracovnoprávnych predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv v súvislosti s organizačnou zmenou. Na základe organizačnej zmeny bolo zrušené pracovné

miesto žalobcu s účinnosťou od 1.4.2012. Pred jej účinnosťou bolo pravidelné mesačné stretnutie
zástupcov zamestnávateľa a sociálnych partnerov dňa 27.3.2012 a stretnutia sa zúčastnili zástupcovia
zamestnancov. Prezident ŽROZ sa rokovania podľa prezenčnej listiny nezúčastnil. Uvedená zmena
nemala záujem riešiť redukciu alebo optimalizáciu zamestnancov na tomto pracovisku, ale zmenu
zamerania činnosti tohto pracoviska vzhľadom na výkony, ktoré má žalovaný zabezpečovať v spolupráci

s inými železničnými subjektmi. Ďalej uviedol, že žalovaný ponúkol žalobcovi preradenie na inú pozíciu
v rámci pracoviska, aby neprišiel o prácu a zostal zachovaný pracovný pomer. Túto ponuku žalobca
neprijal.

18. Dňa 28.3.2012 sa stal žalobcovi pracovný úraz s dobou liečenia do 17.6.2013. Po ukončení
práceneschopnosti žalovaný doručil žalobcovi oznámenie o prekážkach v práci na strane

zamestnávateľa od 17.6.2013 do odvolania s odôvodnením, že od 1.4.2012 bolo jeho funkčné miesto
dohodnuté v pracovnej zmluve zrušené.

19. Žalovaný dňa 8.8.2013 požiadal o udelenie predchádzajúceho súhlasu s výpoveďou v zmysle § 240
ods. 9 ZP pre žalobcu, ktorý sa stal nadbytočným s účinnosťou od 1.4.2012 na základe organizačnej

zmeny.

20. ŽROZ oznámili listom zo dňa 19.8.2013 žalovanému, že nesúhlasia s prepustením žalobcu, ktorý
je odborovým funkcionárom.

21. Dňa 4.2.2014 bol vykonaný pohovor so žalobcom, ktorého predmetom bolo nedostatočné
zdokladovanie účasti žalobcu na Kolektívnom vyjednávaní v dňoch 7.1.2014 a 21.1.2014, kde žalobca
uviedol, že bol i na stretnutí odborových centrál a predložil cestovný príkaz a potvrdenie o účasti.

22. Dňa 26.6.2014 opätovne žalovaný požiadal ŽROZ o udelenie predchádzajúceho súhlasu s

výpoveďou v zmysle § 240 ods. 9 ZP pre žalobcu. Podrobne zdôvodnil zrušenie funkčného miesta
žalobcu, následní rokovania, zmenu zdravotného stavu žalobcu, ktorému poklesla schopnosť vykonávať
prácu o 55% a v prípade ich opakovaného nesúhlasu požiadal o písomné uvedenie dôvodu.

23. ŽROZ oznámili listom zo dňa 7.7.2014 žalovanému, že nesúhlasia s prepustením žalobcu v zmysle

§ 63 ods. 1 písm. b) ZP a trvajú na jeho pracovnom pomere podľa jeho vzdelania a dlhoročnej praxe.

24. Dňa 21.8.2014 bol vykonaný pohovor so žalobcom, pri ktorom mu vzhľadom na organizačnú zmenu
a predložený lekársky posudok, oznámili, že v G. nemajú možnosť ho naďalej zamestnávať a ponúkli mu
miesto administratívneho pracovníka - prípravára s miestom výkonu práce B. P. M.. Žalobca ponúknuté

miesto odmietol.

25. ŽROZ dňa 10.12.2010 oznámil žalovanému, že na sneme dňa 10.12.2010 bol žalobca zvolený na
dva roky za podpredsedu rady prezídia ŽROZ.

26. ŽROZ dňa 12.12.2014 oznámil žalovanému, že na sneme dňa 12.12.2014 bol žalobca zvolený na
dva roky za podpredsedu rady prezídia ŽROZ.

27. Z cestovného príkazu žalobcu súd zistil, že 6.1.2014 ho podpísal bližšie neurčený pracovník
zamestnávateľa, účelom cesty bolo KZ v Bratislave dňa 7.1.2014 a 21.1.2014.

28. Dňa 21.8.2014 bola žalobcovi doručená výpoveď zo dňa 6.8.2014 podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP,
ktorú žalovaný odôvodnil prijatou organizačnou zmenou v zmysle uznesenia predstavenstva č. 50/2012
zo dňa 15.3.2012 bod 2, na základe ktorej zaniklo s účinnosťou od 1.4.2012 funkčné miesto žalobcu
dohodnutévpracovnejzmluveajejdodatku.Ďalejvovýpovedižalovanýuviedol,ženemámožnosťďalej

zamestnávať žalobcu a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu
práceavzmysleplatnejkolektívnejzmluvyponukumiestamimomiestadohodnutéhoakomiestovýkonu
práce odmietol, preto sa stal nadbytočným. Ďalej obsahovala i poučenie, že trojmesačná výpovedná
doba začne plynúť nasledujúcim mesiacom po jej doručení.29. Žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 29.1.2015, že trvá na ďalšom zamestnávaní, nakoľko v
samotnej výpovedi sa neuvádza pracovná pozícia, ktorá bola zrušená uznesením predstavenstva.

30. Z odborného posudku o invalidite Sociálnej poisťovne zo dňa 17.4.2013 súd zistil, že žalobcovi
bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55% so vznikom invalidity
27.3.2013. Žalobca nemôže vykonávať prácu na pôvodnom pracovisku ako posunovač. Na trhu práce
je uplatniteľný, ale môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej záťaže, bez zdvíhania

bremien, v klimatizovanom prostredí bez nočných smien.

31. Zo správy U.. T.M. - neurologičky zo dňa 24.3.2015 súd zistil, že žalobca v dôsledku svojho
zdravotného stavu nie je schopný systematického pracovného zaradenia.

32. Z Podnikovej kolektívnej zmluvy žalovaného 2012 z čl. 12 ods. 5 súd zistil, že zamestnávateľ v

prípade štrukturálnych zmien racionalizačných opatrení alebo ďalších organizačných opatrení ku ktorým
bude dochádzať v čase platnosti zmluvy a v ich dôsledku bude dochádzať k uvoľňovaniu zamestnancov
bude o týchto zámeroch informovať zamestnancov spravidla tri mesiace vopred, najneskôr jeden mesiac
pred ich uskutočnení. Bude ich informovať najmä o dôvodoch zamýšľaných opatrení, počte a štruktúre
zamestnancov, s ktorými bude skončený pracovný pomer a prerokuje s nimi opatrenia umožňujúce

predísť alebo obmedziť zamýšľané uvoľňovanie zamestnancov a opatrenia na zmiernenie nepriaznivých
dôsledkov uvoľňovania pre týchto zamestnancov, predovšetkým možnosť umiestniť ich vo vhodnom
zamestnaní u zamestnávateľa.

33. Žalobca zaslal súdu prehľad svojich príjmov od 1.12.2014 do 31.12.2016 a to nemocenských

dávok čerpaných vo výške 2.751,90 €, vyplateného invalidného dôchodku vo výške 7.152,67 €, dávok
v nezamestnanosti 1.695,00 €, ktoré mu boli vyplatené od decembra 2015 do mája 2016 vrátane. K
prehľadu pripojil potvrdenia od Sociálnej poisťovne o vyplatenom invalidnom dôchodku a nemocenských
dávkach, od úradu práce o vyplatených dávkach v nezamestnanosti. Žalobca bol evidovaný na úrade
práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.12.2015 do 23.6.2016 vrátane.

34. Zo zápočtového listu a aj z potvrdenia Sociálnej poisťovne súd zistil, že žalobca bol práceneschopný
od 1.12.2014 do 30.11.2015, pričom podporná doba poberania nemocenských dávok mu skončila
6.7.2015.

35. Svedkyňa B. B.Á., vedúca mzdového centra žalovaného uviedla, že pravdepodobný priemer mzdy
žalobcu, ktorý by dosahoval, ak by naďalej pracoval u žalovaného za tretí štvrťrok 2015, t.j. posledný
štvrťrok pred ukončením pracovného pomeru by bol 4,636 €/hod. Pri výpočte vychádzala z príjmu troch
zamestnancov, zamestnaných na rovnakej pracovnej pozícii, ktorá bola ponúknutá žalobcovi - zaradenie
vlaková čata - sprievodca. Fond pracovného času žalobcu v tom období bol 5 dní v týždni a 37,5 hodiny

a to z dôvodu prekážok v práci. Ak by nemal prekážky v práci jeho týždenný pracovný čas by bol 36
hodín a robil by 7 dní v týždni na smeny.

36. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 5.10.2016 uviedla, že organizačná zmena
bola vo výlučnej právomoci zamestnávateľa a zamestnanec ju nemohol ovplyvniť a touto zmenou bolo

deklarované nové pracovné zaradenie zamestnanca a to s platnosťou od 1.4.2012, kedy bola zmenená
profesia a tarifné zaradenie žalobcu na vlaková čata - sprievodca. Teda od tohto dňa sa žalobca
stal sprievodcom vlakovej čaty. Pričom výpoveď bola daná z organizačných dôvodov, pretože zaniklo
pracovné miesto žalobcu od 1.4.2012 čo vyplýva z úkonu zamestnávateľa zo dňa 6.8.2014. Organizačnú
zmenu nemá žalobca k dispozícii

37. Na pojednávaní dňa 10.5.2017 uviedla, že funkčné miesto dohodnuté v pracovnej zmluve a jej
dodatku - vedúci posunu - nikdy nezaniklo. Zamestnávateľ ako výpovedný dôvod nemohol použiť zánik
miesta.
Žalobca bol práceneschopný od 21.11.2014 do 30.11.2015, doklad o práceneschopnosti odovzdal

žalobcovi a aj zo zápočtového listu vyplýva táto skutočnosť. Zobrala žalobu v časti istiny 2.751,90
€ späť, t.j. vo výške vyplatených nemocenských dávok od 1.12.2014 do 6.7.2015. Ďalej uviedla, že
žalovaný vedel o tom, že je žalobca členom odborových orgánov, čo vyplýva z predloženej Zápisnice
snemu zo dňa 10.12.2010 (č.l. 181), vyjadrenie odborov, keď neudelil súhlas s výpoveďou (č.l. 49).Že sa zúčastnil žalobca kolektívneho vyjednávania 7.1.2014 ako zástupca odborov vyplýva zo zápisu
zo dňa 4.2.2014, kde žalovaný prejednával jeho účasť na stretnutí odborových centrál. Dôkazom je aj
cestovný príkaz, pretože bol vyslaný žalovaným na kolektívne vyjednávanie a teda musel vedieť, že je

kolektívnym vyjednávačom. Poukázala na článok 10 Kolektívnej zmluvy z roku 2014 určené pre skupiny
zamestnancov vyžadujúcich osobitnú starostlivosť bod 67, že ak zamestnanec stratil zdravotnú alebo
psychickú spôsobilosť na výkon dohodnutej práce, zamestnávateľ mal zabezpečiť rekvalifikačné kurzy
a po ich absolvovaní umiestnenie zamestnanca vo vnútorných organizačných útvaroch. Zamestnanec
neodmietol rekvalifikačný kurz, ale odmietol miesto kde mal vykonávať novú prácu - vlaková čata

sprievodca (správne administratívny pracovník - prípravár), ktoré malo byť B. P. M.. Teda nové pracovné
miesto odmietol z titulu vzdialenosti bydliska a pracoviska.

38. Žalobca v podaní zo dňa 16.6.2017 uviedol, že kolektívne vyjednávanie sa realizuje v centrále
žalovaného, pričom cez vrátnicu sú do budovy vpustený len členovia odborových centrál, ktorí boli
zapísaný v zozname na vrátnici oproti podpisu,

39. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 25.7.2017 uviedol, že výpoveď je neplatná, pretože
organizačná zmena bola prijatá 15.3.2012 s účinnosťou od 1.4.2012, nebola prerokovaná so zástupcami
zamestnancov v horizonte 3 mesiace vopred najneskôr mesiac pred uskutočnením v zmysle kolektívnej
zmluvy. Zo zástupcami zamestnancov bola prerokovaná 27.3.2013. Organizačná zmena uvádza iba

zmenu profesie, tarifného zaradenia a zmenu výkonu práce. Funkčné miesto žalobcu nebolo zrušené
iba premenované, fungovalo ďalej. V RD V. a RD O. U. O. X. zostala funkcia Vedúci posunu zachovaná
a žalobcu mohli preradiť aj tam. Po pracovnom úraze, ktorý utrpel dňa 27.3.2012 bol práceneschopný
a rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 17.4.2013 bol uznaný za čiastočného invalida a boli mu
zakázané práce na posune (sprievodca nákladných vlakov, posunovač, vedúci posunu, vlakvedúci)

na pôvodnom pracovisku. K žalovaným preukazovanému údajnému závažnému porušeniu pracovnej
disciplíny uviedol, že ide zo strany žalobcu o diskrimináciu a šikanovanie.

40. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 5.10.2016 namietol, že žaloba bola podpísaná
neoprávnenou osobou, L.. E. a nie žalobcom. Žalobca udelil plnú moc L.. E. ako predsedníčke OZ a

nie ako fyzickej osobe. Pričom v tom čase mohol splnomocniť fyzickú osobu, advokáta alebo právnickú
osobu výlučne odborovú organizáciu.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že výpoveď nebola dostatočne určitá, odôvodnená a jasná poukázal
na rozhodnutia NS SR 5Cdo/155/1999, v ktorom sa uvádza, že na splnenie požiadavky písomnej formy
výpovede, v ktorej musí byť dôvod výpovede uvedený, stačí stručné skutkové uvedenie dôvodu, ak so

zreteľom na to, čo výpovedi predchádzalo je medzi účastníkmi skutkovo nepochybné, čo je dôvodom
výpovede, stačí aj citácia zákona.
K lehote, ktorá uplynula od rozhodnutia o organizačnej zmene do výpovede z tohto dôvodu žalobcovi,
poukázal na judikatúru NS SR 4Cdo/102/2009, v ktorom sa uvádza okrem iného, že zamestnanec
nemusí byť nadbytočný už v dobe podania výpovede. Rozhodnutie o organizačnej zmene musí byť

prijaté pred podaním výpovede. Samotný výber nadbytočného zamestnanca je výlučne v kompetencii
zamestnávateľa a súd nie je oprávnený tento výber zamestnanca preskúmavať.
Poukázal na dôkaz predložený žalobcom a to konkrétne odpoveď Inšpektorátu práce Trnava zo dňa
12.6.2012, ktorý postup zamestnávateľa voči žalobcovi preskúmal a skonštatoval, že zamestnávateľ
neurobil chybu v procese so žalobcom (č.l. 29).

Z obsahu dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že zamestnávateľ sa viacnásobne pokúsil ponúknuť
žalobcoviinépracovnémiestoazároveňsapokúsilzachovaťjehopôvodnépracovnémiestoponúknutím
preškolenia z pôvodného pracovného zaradenia na nové. Uvedená zmena nebola dôsledkom svojvôle
zamestnávateľa, ale otázku toho, aké sú kladené požiadavky odborné, zmyslové a zdravotné na
pracovníkov v dráhe definované platnou legislatívou a to predovšetkým zákonom o dráhach a

vykonávacímipredpismiktomutozákonu.Rovnakázmenapracovnéhozaradeniaakoužalobcupostihla
aj ďalších 4 zamestnancov, ktorí bez námietky sa preškolili a prešli na nové pracovné zaradenie a
doposiaľ sú zamestnaný u žalovaného.
Žalovaný nerozporuje, že odborová organizácia nesúhlasila so skončením pracovného pomeru so
žalobcom.

Poukázal na znenie § 230 ZP, v ktorom sa uvádza, že odborová organizácia je povinná písomne
informovať zamestnávateľa a predložiť mu zoznam členov odborového orgánu. Len v takom prípade sa
člen odborového orgánu môže domáhať ochrany podľa § 240 ods. 9 ZP. Poprel, že v čase rozhodovaniao organizačnej zmene bol písomne zamestnávateľ informovaný o tom, že sa na žalobcu predmetná
ochrana vzťahuje.
Ak aj žalobca preukáže túto skutočnosť, nie je to dôvodom pre neplatnosť výpovede, nakoľko o

dôsledkoch neudelenia tohto súhlasu rozhoduje výlučne súd.
Pre prípad, že súd určí, že výpoveď je neplatná, v zmysle § 79 ZP pri rozhodovaní o výške náhrady mzdy
požiadal, aby súd vzal do úvahy výšku a rozsah náhrady nad dobu trvania 1 rok a to s prihliadnutím
na ustálenú judikatúru a zohľadnil príjmy žalobcu, ktoré v danom čase poberal. Poukázal na to, že súd
môže priznať náhradu mzdy najdlhšie za 36 mesiacov.

Ďalej uviedol, že ak by súd žalobe vyhovel, aby rozhodol o tom, že nie je možné od zamestnávateľa
ďalej spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával. V tomto kontexte najmä s prihliadnutím
na skutočnosť, že pôvodné pracovné miesto zamestnanca už zaniklo a aj na toto pracovné miesto sú
stanovené normami požiadavky zmyslové a zdravotné, ktoré žalobca už nespĺňa a teda uvedenú prácu
vykonávať nemôže.

41. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 10.5.2017 poprel, že žalovaný vedel, že je žalobca
členom odborových orgánov. Naďalej trval na tom, že ak by výpoveď bola neplatná, od zamestnávateľa
nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Pracovné miesto žalobcu -
vedúci posunu, bolo zrušené. Žalobcovi bolo opakovane ponúknuté náhradné miesto, ktoré odmietol.
Ak by aj nebolo zrušené, súčasný zdravotný stav žalobcu neumožňuje, aby naďalej vykonával prácu

vedúceho posunu. Iné pracovné miesto, ktoré by mohol zastávať žalobca vzhľadom na jeho zmenený
zdravotnýstavžalovanýnemá.PopreldoručenieZápisnicazosnemuŽROZzodňa10.12.2010predtým,
ako požiadal žalovaný o udelenie súhlasu a bola daná výpoveď žalobcovi.

42. Žalovaný uviedol, že ponúkol žalobcovi náhradné miesto s rovnakým tarifným platom a pôvodným

miestom výkonu práce G., s ktorým žalobca nesúhlasil podaním zo dňa 29.3.2012. Žalobcovi dňa
21.8.2014 bolo ponúknuté iné pracovné miesto, ktoré reflektovalo zdravotný stav žalobcu a to
administratívny pracovník - prípravár s miestom výkonu práce B. P. M.. Žalovaný ani túto ponuku neprijal.
V prípade neplatnosti výpovede navrhol, aby súd určil, že od žalovaného nie je možné spravodlivo
žiadať, aby naďalej zamestnával žalobcu, pretože mu dňa 4.12.2013 bolo doručené upozornenie na

závažné porušenie pracovnej disciplíny v dôsledku neoprávnene čerpaného rozsahu prekážok v práci.
Ďalej poukázal na neustály nepriateľský, tvrdohlavý a svojvoľný prístup žalobcu pri komunikácii so
zamestnávateľom.Rovnakoajzdôvodujehonevyhovujúcehozdravotnéhostavunavýkonpredmetných
pracovných činností.
K výške požadovanej náhrady mzdy poukázal na judikát R 90/1970 podľa ktorého, ak pracovník nie

je schopný (napr. v dôsledku pracovnej neschopnosti, kedy mu prislúcha nemocenské) alebo ochotný
konaťprácupridelenúpodľapracovnejzmluvy,nemánároknaposkytnutienáhradymzdypodľa§61ods.
1 ZP (dnešný § 79 ods. 1 ZP). Priznanie tejto náhrady je preto závislé na možnosti a ochote pracovníka
prácu vykonávať. Preto aj v prípade, dočasnej pracovnej neschopnosti nemá žalobca nárok na náhradu
mzdy.

43. Súd zamietol doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne P.. Y., nakoľko žalovaný upustil od
návrhu na jej výsluch a zamietol výsluch svedka L. U., prezidenta Odborových zväzov ŽROZ, z dôvodu
nadbytočnosti, nakoľko nebolo sporné, že odbory nedali súhlas s výpoveďou žalovanému. Inak súd
vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom stranami sporu.

44. Podľa § 77 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec,
ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP v znení platnom do 31.8.2015, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení
stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa § 62 ods. 3 písm. b) výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov

uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom
na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je
najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede
trval najmenej päť rokov.Podľa§64ods.1písm.a)ZP,zamestnávateľnesmiedaťzamestnancovivýpoveďvochrannejdobe,keď
je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť
úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných

látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do
dňa ich skončenia.
Podľa § 64 ods. 2 ZP, Ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by
výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa
ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.

Podľa § 230 ods. 1 ZP, odborová organizácia je občianske združenie podľa osobitného predpisu.
Odborová organizácia je povinná písomne informovať zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia u
zamestnávateľa a predložiť mu zoznam členov odborového orgánu.
Podľa § 240 ods. 9 ZP, zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi
zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť
pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci

súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi
súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci
súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.
Podľa § 240 ods. 10 ZP, ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 9, je výpoveď
alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné; ak

sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené a súd v
spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné.
Podľa § 79 ods. 2 ZP, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy,
presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas

presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov
zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

45. Najskôr súd považuje za potrebné uviesť, že ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou
strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie

za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro
Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň súd uvádza, že do obsahu základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

46. Predmetom konania je určenie neplatnosti výpovede pracovného pomeru s žalobcom listom
žalovaného zo dňa 6.8.2014. Ak zamestnanec so skončením pracovného pomeru nesúhlasí, musí

neplatnosť skončenia pracovného pomeru uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer takto skončiť.

47. Výpoveď bola doručená žalobcovi dňa 21.8.2014. Výpovedná lehota začala plynúť dňa 1.9.2014
a uplynula by dňa 30.11.2014. Žalobca od 24.11.2014 bol práceneschopný pre úraz, ktorý sa mu stal

na pracovisku, tým sa prerušilo plynutie výpovednej doby v zmysle § 64 ods. 2 ZP. Pracovný pomer
na základe výpovede skončil posledným dňom ochrannej lehoty, t.j. ukončením práceneschopnosti dňa
30.11.2015. Žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 27.1.2015, že trvá na ďalšom zamestnaní. Z
uvedeného vypláva, že žaloba bola na súde podaná včas, nakoľko ju žalobca doručil súdu žalobu dňa
30.1.2015, t.j. už počas plynutia výpovednej doby.

48. K námietke žalobcu, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou a to L.. E., súd uvádza,
že z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobu podával žalobca a nie L.. E. a nedostatok
žaloby, spočívajúci v doplnení vlastnoručného podpisu žaloby, žalobca odstránil dňa 10.5.2017 a tiež
opakovaným zaslaním podpísanej kópie žaloby doručenej súdu dňa 27.7.2015, teda žaloba bola podaná

včas aktívne legitimovaným žalobcom.

49. Ďalej sa súd zaoberal organizačnou zmenou zo dňa 15.3.2012, na základe ktorej žalovaný rozhodol
a zrušení pracovného miesta žalobcu - vedúci posunu G. s tým, že zároveň mu ponúkol nové zaradeniena pozíciu - sprievodca vlakov ND pracovisko G.. Identická zmena sa týkala okrem žalobcu ďalších 4
zamestnancov pracoviska G. ale i 5 zamestnancov pracoviska O. K.. Z organizačnej zmeny vyplýva, že
nebolozámeromžalovanéhoznížiťpočtyzamestnancovnapracoviskách,alezmeniťzameraniečinnosti

pracoviska. Žalovaný nepotreboval vedúcich posunu ale potreboval posilniť profesie sprievodcov.
Zmenu profesie si vyžiadala prevádzková potreba žalovaného. V zmysle kolektívnej zmluvy bol
zamestnávateľ povinný prerokovať plánované zmeny so zástupcami zamestnancov najneskôr jeden
mesiac pred uskutočnením organizačnej zmeny, ak v dôsledku navrhovanej zmeny bude uvoľňovať
zamestnancov, teda bude s nimi končiť pracovný pomer. Nakoľko zámerom prijatej organizačnej zmeny

nebolo skončenie pracovného pomeru so žalobcom, resp. inými zamestnancami, súd je toho názoru,
že žalovaný nemusel dodržať lehotu určenú kolektívnou zmluvou na prerokovanie organizačnej zmeny
so zástupcami zamestnancov. Žalovaný prerokoval zmenu pracovného zaradenia so žalobcom dňa
21.3.2012 za účasti odborov, so zmenou zaradenia žalobca nesúhlasil, čo oznámil žalovanému listom
dňa 29.3.2012. Organizačná zmena bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 27.3.2012 a
odborová organizácia oznámila žalovanému dňa 29.3.2012 svoj nesúhlas s ukončením pracovného

pomeru žalobcu, ktorý je kolektívnym vyjednávačom a členom prezídia ŽROZ.

50. Žalobca v dôsledku úrazu bol od 28.3.2012 do 17.6.2013 práceneschopný. Dňa 17.4.2013 bol
priznaný žalobcovi čiastočný invalidný dôchodok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 55% a vznikom invalidity 27.3.2013. Podľa posudku žalobca nemohol vykonávať prácu na

pôvodnom pracovisku ako posunovač. Na trhu práce bol uplatniteľný, ale mohol vykonávať prácu len
v prostredí bez nadmernej fyzickej záťaže, bez zdvíhania bremien, v klimatizovanom prostredí, bez
nočných smien.

51. Od 17.6.2013 po ukončení práceneschopnosti nevykonával žalobca žiadnu činnosť pre žalovaného,

nakoľko mu žalovaný oznámil prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Následne žalovaný dňa
8.8.2013 požiadal o udelenie predchádzajúceho súhlasu v zmysle § 240 ods. 9 ZP pre žalobcu, ktorý sa
stal nadbytočným s účinnosťou od 1.4.2012 na základe organizačnej zmeny. ŽROZ oznámili listom zo
dňa 19.8.2013 žalovanému, že nesúhlasia s prepustením žalobcu, ktorý je odborovým funkcionárom.
Dňa 26.6.2014 opätovne žalovaný požiadal ŽROZ o udelenie predchádzajúceho súhlasu v zmysle §

240 ods. 9 ZP pre žalobcu. Podrobne zdôvodnil zrušenie funkčného miesta žalobcu, následní rokovania,
zmenu zdravotného stavu žalobcu, ktorému poklesla schopnosť vykonávať prácu o 55% a v prípade ich
opakovaného nesúhlasu požiadal o písomné uvedenie dôvodu. ŽROZ oznámili listom zo dňa 7.7.2014
žalovanému, že nesúhlasia s prepustením žalobcu v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP a trvajú na jeho
pracovnom pomere podľa jeho vzdelania a dlhoročnej praxe, podrobnejšie svoj nesúhlas nezdôvodnili.

52. Dňa 21.8.2014 bol vykonaný pohovor so žalobcom, pri ktorom mu vzhľadom na organizačnú zmenu
a predložený lekársky posudok oznámil žalovaný, že v G. nemajú možnosť ho naďalej zamestnávať a
ponúkli mu miesto administratívneho pracovníka - prípravára s miestom výkonu práce B. P. M.. Žalobca
ponúknutémiestoodmietolanáslednemužalovanýdoručilvýpoveďzpracovnéhopomeru.Vsúčasnosti

žalobca v dôsledku svojho zdravotného stavu už nie je schopný systematického pracovného zaradenia,
čo vyplýva zo správy neurológa zo dňa 24.3.2015.

53. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti výpovede z dôvodu jej neurčitosti, nakoľko z výpovede nie je
zrejmé, aké pracovné miesto žalobcu malo byť zrušené a z akého dôvodu. Z výpovede zo dňa 6.8.2014

súd zistil, že žalovaný odôvodnil výpoveď odkazom na ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu, že
prijatou organizačnou zmenou v zmysle uznesenia predstavenstva č. 50/2012 zo dňa 15.3.2012 bod 2,
zaniklo s účinnosťou od 1.4.2012 funkčné miesto žalobcu dohodnuté v pracovnej zmluve a jej dodatku.
Ďalej vo výpovedi žalovaný uviedol, že nemá možnosť ďalej zamestnávať žalobcu a to ani na kratší
pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a v zmysle platnej kolektívnej

zmluvy ponuku miesta mimo miesta dohodnutého ako miesto výkonu práce odmietol, preto sa stal
nadbytočným. Súd dospel k záveru, že výpoveď je dostatočne určitá, nakoľko v konaní nebolo sporné,
že k zmene pracovnej zmluvy žalobcu neprišlo, jeho funkčné miesto uvedené v pracovnej zmluve nebolo
zmenené dohodou strán. Organizačná zmena bola jednoznačne špecifikovaná vo výpovedi, naviac
pred výpoveďou prebehlo medzi stranami viacero rokovaní a od prijatia organizačnej zmeny 15.2.2012

do výpovede doručenej žalobcovi 21.8.2014 uplynul dlhý čas, počas ktorého sa žalobca podrobne
zoznámil s organizačnou zmenou, dokonca ju preveril i na jeho podnet u žalovaného inšpektorát práce,
ktorý žalobcovi zaslal odpoveď 12.6.2012. Súd zároveň poukazuje na rozhodnutia NS SR sp. zn.
5Cdo/155/1999, v ktorom sa uvádza, že na splnenie požiadavky písomnej formy výpovede, v ktorejmusí byť dôvod výpovede uvedený, stačí stručné skutkové uvedenie dôvodu, ak so zreteľom na to, čo
výpovedi predchádzalo je medzi účastníkmi skutkovo nepochybné, čo je dôvodom výpovede, stačí aj
citácia zákona.

54. Žalobca v priebehu konania namietal, že jeho miesto - vedúci posunu na pracovisku G. nebolo
nikdy zrušené, len premenované, avšak toto tvrdenie žiadnym spôsobom skutkovo nezdôvodnil a ani
nepreukázal. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena tvrdenia, súd na túto námietku neprihliadol.

55. Žalovaný namietal, že nemal vedomosť o členstve žalobcu v odborovom orgáne. V konaní bolo
preukázané, že žalovaný si vyžiadal súhlas od odborov s ukončením pracovného pomeru so žalobcom
z dôvodu organizačnej zmeny dvakrát (8.8.2013 a 26.6.2014) pričom priamo v žiadosti odkázal na §
240 ods. 9 ZP. Už priamo z týchto žiadostí a odpovede odborov zo dňa 19.8.2013 vyplýva, že žalovaný
mal v tom čase vedomosť, že žalobca je odborovým funkcionárom. Táto vedomosť je preukázaná
aj cestovným príkazom a následným pohovorom, ktorý vykonal so žalobcom dňa 4.2.2014 z dôvodu

nedostatočnéhozdokladovaniaúčastinaKolektívnomvyjednávaní,ktoréhosažalobcazúčastnilvdňoch
7.1.2014 a 21.1.2014. Na základe týchto skutočností súd považuje námietku žalobcu za nedôvodnú.

56. Podľa § 240 ods. 9 prvá veta je výpoveď daná žalobcovi - členovi odborového orgánu neplatná,
ak nebol zo strany odborov udelený súhlas k výpovedi. Ostatné podmienky výpovede sú však splnené,

ako je uvedené vyššie. Bolo preukázané, že došlo k organizačnej zmene písomnou formou. Žalobca
nesúhlasil so zmenou pracovného miesta v zmysle prijatej organizačnej zmeny v mieste výkonu práce
podľa pracovnej zmluvy. Až odmietnutím pracovného zaradenia v zmysle organizačnej zmeny sa stal
nadbytočným, nakoľko organizačnou zmenou žalovaný neznižoval počty pracovníkov, len menil profesie
svojich zamestnancov v zmysle svojej aktuálnej prevádzkovej potreby. Organizačná zmena sa týkala

veľkého počtu zamestnancov, pričom rovnaká pracovné miesto bolo zrušené u 10 pracovníkov v rámci 2
prevádzok a všetci boli zaradený na rovnakú novú pracovnú pozíciu. Po prijatí organizačnej zmeny dňa
15.2.2012 sa od 27.3.2013 zmenil zdravotný stav žalobcu a stal sa čiastočne invalidným. Po ukončení
práceneschopnosti žalobcu, mu zamestnávateľ oznámil prekážky v práci a neskôr mu ponúkol pracovné
miesto, ktoré zohľadňovalo jeho aktuálny zdravotný stav (už nie sprievodca vlaku ale administratívny

pracovník) avšak mimo miesta výkonu práce podľa pracovnej zmluvy. Ani túto pracovnú ponuku žalobca
neprijal. Z týchto dôvodov žalovaný ukončil so žalobcom pracovný pomer pre nadbytočnosť.

57. Súd na návrh žalovaného v tomto súdnom konaní (spor podľa § 77 ZP) posudzoval, či od
zamestnávateľa môže spravodlivo požadovať, aby naďalej zamestnával zamestnanca, ak je daný

výpovedný dôvod a odborová organizácia neudelila súhlas. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca
podrobne zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie súhlasu s výpoveďou odborovej organizácii dňa 26.6.2014
a odborová organizácia len stroho nesúhlasila s výpoveďou bez odôvodnenia. Trvala na pracovnom
pomere žalobcu podľa jeho vzdelania a dlhoročnej praxe. Ak zákonodarca pri členoch odborových
orgánov podmienil skončenie pracovného pomeru predchádzajúcim súhlasom odborovej organizácie

so skončením pracovného pomeru, potom najmä nesúhlasné stanovisko nestačí uviesť jednovetovou
odpoveďou. Stanovisko odborov malo byť odôvodnené kvôli tomu, aby zamestnávateľ, a v prípade sporu
súd, mal možnosť preskúmania nesúhlasného stanoviska. Dôvody nesúhlasu musia byť rozpísané,
je to potrebné preto, aby dodatočne napr. v takomto súdnom konaní, keď by súd ex post zisťoval
bližšie odôvodnenie nesúhlasného stanoviska, nemohla účelovo odborová organizácia tieto nesúhlasné

dôvody uvádzať. Pre nedostatok odôvodnenia nesúhlasného stanoviska a pre nemožnosť preskúmania
tohto nesúhlasného stanoviska, dospel súd k záveru, že nemôže spravodlivo od žalovaného požadovať,
aby žalobcu naďalej zamestnával, keď inak sú splnené hmotnoprávne podmienky pre výpoveď
žalobcovi. Druhým dôvodom, pre ktorý nie je možné nemôže spravodlivo od žalovaného požadovať,
aby žalobcu naďalej zamestnával je, že v čase doručenia výpovede mal žalobca zníženú schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť o 55% a bol schopný vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej
fyzickejzáťaže,bezzdvíhaniabremien,vklimatizovanomprostredíbeznočnýchsmien.Prácuprimeranú
jeho zdravotnému stavu mu žalovaný ponúkol, avšak žalobca ju odmietol. V súčasnosti v dôsledku
svojho zdravotného stavu, už žalobca nie je schopný systematického pracovného zaradenia. Na základe
vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo
skutočnosti, žaloba bola zastavená v časti istiny 2.751,90 €, pričom zastavenie konania čiastočným
späťvzatím zavinil žalobca a žalovaný má v tejto časti nárok na náhradu trov konania. Žalovaný bol
vo zvyšku žaloby plne úspešný a preto súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v

celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

60. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad
hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená

tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť
k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito
okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia

nároku na súde, či postup strany v konaní.

61. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne
postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaný takéto
dôvody neuviedol, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.